Do práce cestuje výlučne na bicykli. Denne tak absolvuje 60 kilometrov

Viete si predstaviť, že dochádzate každý deň do práce na bicykli? A teraz nemáme na mysli do práce napríklad v priemyselnom parku alebo niekde do prevádzky v rámci mesta. Ale až do susedného mesta, ktoré je vzdialené desiatky kilometrov. Žiarčan Tomáš Húšťava si povedal, že urobí niečo pre svoje zdravie a aj peňaženku, a tak už rok dochádza do práce vo Zvolene práve na tomto dvojkolesovom dopravnom prostriedku.

S príchodom teplých slnečných dní pozorujeme v uliciach mesta i na vozovkách mimo mesta čoraz viac cyklistov. Niektorí sú športoví a aktívni cyklisti, iní príležitostní, víkendoví či takí, ktorí svoje dvojkolesové „stroje“ vyťahujú práve vtedy, keď sa vonku oteplí. Žiarčan Tomáš Húšťava svoj bicykel využíva celoročne. Bicykel je pre neho dopravným prostriedkom na cestu do práce. A keďže pracuje v susednom okresnom meste, vo Zvolene, každý deň tak najazdí viac ako 60 kilometrov.

Bicykel mu odpočíva maximálne tri mesiace v roku

Tomášovi sezóna na bicykli začína v skorú jar a končí až v decembri. „Bicykel po zime vyťahujem približne prvý alebo druhý marcový týždeň, podľa počasia. A to je ešte stále pomerne chladné počasie. Väčšinou vtedy nestretávam na bicykli nikoho, alebo naozaj iba celoročných cyklistov,“ hovorí Tomáš, ktorý do práce na bicykli začal jazdiť takto pred rokom a naposledy na ňom sedel ešte aj 30. decembra. 

Tomáš pracuje v susednom Zvolene ako administratívny pracovník. Je preto trochu netradičné, že ako takzvaný úradník sa do práce presúva práve na bicykli. „V práci si zvykneme pri príležitosti osláv menín alebo narodenín spraviť posedenie. Takto sme raz kolegovia spolu debatovali na rôzne témy a dostali sme sa až k problematike vysokých cien pohonných hmôt. Kolegom som povedal - počkajte chlapci, budeme komplet všetci chodiť na bicykli do roboty. Odvtedy mi táto myšlienka akosi stále rezonovala v hlave. Jedno ráno som sa tak zobudil a povedal si, že prečo o tom len rozprávať, nech nie je ďaleko od slova k činom, a tak som si povedal, že prečo to naozaj neskúsiť,“ prezrádza začiatky myšlienky dochádzať do práce na bicykli a hneď aj konkretizuje, ktorú trasu denno-denne cez pracovný týždeň absolvuje: „Okruh zo Žiaru nad Hronom na Trnavú Horu a na Budču, ktorým by som musel prejsť na bicykli do práce, som poznal, jazdil som po ňom aj rekreačne. Do Zvolena po starej ceste popri Hrone je taká zdravá hodinka jazdy. Vypočítal som si teda, aký je rozdiel medzi cestovaním vlakom a na bicykli. Keď idem vlakom, cesta na železničnú stanicu mi trvá desať minút. Potom cesta vlakom trvá približne 25 minút a z vlaku do kancelárie to mám desať minút. Keď to spočítam, tak na bicykli som možno pozadu o 10 až 15 minút. Prišlo mi to zaujímavé a hneď na druhý deň som to teda skúsil.“ Dôležitú úlohu zohral aj fakt, že spomínaná trasa je pomerne málo frekventovaná, jazdí po nej minimum áut a nie je to teda tak nebezpečné.

Bicyklovanie je pre neho životným štýlom

Pre Tomáša však bicykel nie je žiadna nová skúsenosť. Ako prezrádza, prírodu miluje už od detstva a jazda na bicykli je pre neho akýmsi životným štýlom. „Aktívne bicyklujem už viac ako dvadsať rokov. V minulosti som sa tomu mohol venovať viac, ale s príchodom detí som trochu poľavil. Predsa len, nemôžem bicykel uprednostňovať pred rodinou. Kedysi som však ročne najazdil viac ako tisíc kilometrov. Dnes je to pre mňa trochu úsmevné, pretože teraz vďaka jazdeniu do práce najazdím mesačne 1 200 až 1 500 kilometrov,“ hovorí s úsmevom Tomáš a už o čosi vážnejšie hovorí o benefitoch, ktoré mu každodenné dochádzanie do práce na bicykli prináša: „Je ich určite viac. Ale veľké výhody vidím v tom, že už ráno, keď pred piatou odchádzam z domu, sa cítim výborne a sviežo. Rovnako tak, prichádzam domov, tak si môžem spokojne povedať, že som spojil príjemné s užitočným, nie som unavený, práve naopak, nabudený zo šliapania do pedálov, a zároveň mám za daný deň aj odcvičené. Vždy sa potom lepšie vyspím a mám aj kvalitnejší spánok, aj keď som príjemne unavený.“ Samozrejme, ako Tomáš s úsmevom naznačuje, cesta z práce je predsa len o niečo príjemnejšia a o čosi rýchlejšia, ako tá do práce. 

Na bicykli chodí do Zvolena sám, nemá žiadnu spoločnosť. Aj keď o negatívnych skúsenostiach nechce rozprávať, priznáva, že z jari a zo zimy, keď chodí ráno do práce, je ešte tma. A práve vtedy popri ceste postretal aj rôznu zver. „Niekedy začiatkom októbra som na ceste popri Hrone, smerom na Budču, zaregistroval veľký obrys niečoho ako medveď. Nakoniec sa však z toho vykľul len asi 180-kilový diviak, ktorý sa na mňa pozeral. Nebolo mi všetko jedno, ale keď som na neho z plného hrdla skríkol, pobral sa na pole mimo cesty. Odvtedy nosím na bicykli aj zvonček, ktorý používam aj pri turistike. Samozrejme, keďže som účastník cestnej premávky, ani mne sa nevyhli ani viaceré policajné kontroly, kedy som musel absolvovať test na prítomnosť alkoholu v tele,“ prezrádza Tomáš s tým, že výsledok bol, samozrejme, negatívny.

Neodradí ho ani zima, vietor či dážď

Keďže Tomáš jazdí na bicykli celoročne, musí mať aj potrebnú výbavu a oblečenie, ktoré je na takúto prepravu do práce nevyhnutnosťou. „Určite treba mať so sebou niečo protiveterné a aj protidažďové. Oblečenia pre cyklistov však spravidla nie sú vyrobené na to, aby človeka zahriali. Ale na to, aby zabránili priamemu pôsobeniu poveternostných vplyvov. Ale keďže na bicykli som jazdil aj predtým, výbavu na bicykel už iba dopĺňam, nemusel som už robiť žiadne veľké nákupy. Netreba však zabúdať, že pri nevhodnom oblečení môžete prechladnúť aj na bicykli,“ odporúča Tomáš a ako tiež prezrádza, len výnimočne sa stalo, že vynechal jazdu na bicykli do práce. Naposledy to bolo v prípade, keď mal oslabený organizmus po tom, ako ho zastihol dážď aj sneh a on prechladol. „Poškodila sa mi sedlovka (pozn.: vertikálna tyčka pod sedadlom) a otec z Banskej Belej mi musel na križovatku pri Hronskej Breznici doniesť náhradnú sedlovku. Čakanie na otca plus výmena a robota zabrali približne hodinu. Počasie sa v priebehu prvých 15 minút od momentu, kedy som zastal, zmenilo razom z +8 stupňov polooblačno, bezvetrie na +1 so snehom a vetrom. No a ja rozbehnutý, spotený z cesty zo Zvolena, som pekne zachladol a prechladol,“ vysvetľuje Tomáš. 

A na akom bicykli už rok brázdi cestu do práce? „Dnes je moderné mať elektrický bicykel. Ten môj je však obyčajný, kupovaný pred dvadsiatimi rokmi. Ja som si z neho urobil hybrid. Na ráfik som dal hladké jeden a polky plášte. Z horského bicykla som si vlastne urobil odpružený cestný bicykel. Vhodný je na jamy aj na rovné cesty. A keďže má silné prevody a je na hladkých plášťoch, ide sa na ňom super, ako po masle.“ Dôkazom toho, že na bicyklovanie nepotrebujete tisícovú investíciu, je aj fakt, že mesačne na takomto prerobenom bicykli Tomáš mesačne urobí 1200 – 1500 kilometrov, čo kedysi urobil za rok. „Denne je to do a zo Zvolena približne 60 kilometrov. Je to výborné na kondičku,“ konštatuje a ako vážnejšie dodáva, na jazdu bicyklom odporúča nielen vhodné oblečenie, samozrejmosťou je aj prilba a vhodné osvetlenie vpredu aj vzadu na bicykli. A to najmä v hmlistom počasí. „To sú veci, na ktorých sa určite neoplatí šetriť,“ zdôrazňuje a pripomína, že o každý bicykel je potrebné sa starať: „Ja mám dvadsaťročný bicykel a je vo výbornej kondícii. Ale pravidelne sa oň roky starám, kontrolujem, či sa niečo neuvoľnilo, či je pred jazdou všetko v poriadku. Keď má bicykel potrebnú pravidelnú údržbu, musí vám vydržať roky. Samozrejme, vždy so sebou nosím povinnú výbavu. Veď taký defekt je bežná vec. Určite s tým treba počítať.“

Ako sme už spomenuli, bicykel je pre Tomáša akýmsi životným štýlom. Preto má aj druhý, takzvaný mestský, kde má aj sedačku pre autistickú dcérku a vie sa tak spolu s ňou aj s manželkou vybrať na spoločný cyklovýlet. „Rovnako tak tento bicykel využívam aj na nákupy, prípadne na cestu na železničnú stanicu, keď sa potrebujem dostať k vlaku. Som športovo-eko založený človek, dnes sa mi už doslova smrti rovná, keď aj na nákup mám ísť autom. Bicykel je pre mňa životný štýl, moje druhé nohy. A veľakrát mesto na bicykli prejdem rýchlejšie ako na aute,“ zamýšľa sa.

Prišla na neho energetická kríza a pred sebou mal ešte viac ako sto kilometrov

V minulosti Tomáš jazdieval trasy, ktoré mali aj 150 kilometrov. V takom prípade musel počítať aj s hladom. Dá sa na to nejako pripraviť? Alebo si nebodaj so sebou nosiť chlieb s maslom? „Chlieb s maslom ani s paštikou som určite so sebou nenosil,“ smeje sa a o čosi vážnejšie dodáva: „V ruksaku mi však nechýbali napríklad jabĺčka či banány. Veľmi vhodné a obľúbené sú aj rôzne proteínové tyčinky na posilnenie. Keďže do práce to nie je až taká dlhá trasa, vystačím si s vodou, keďže energetickú zásobu na tých 30 kilometrov mám určite postačujúcu. Nosím so sebou iba čistú vodu, nesladenú, prípadne si niekedy uvarím čaj. A plus na podporu spaľovania ráno aj cestou z práce si dávam karnitín. Využívam tak to, že môžem spáliť tukovú hmotu. S čistým svedomím môžem povedať, že nikdy som sa necítil lepšie a zdravšie, ako pri dennej cyklistickej aktivite. Určite je tiež však dobré uvažovať o kĺbovej výžive kolagénom.“

Cyklisti, ktorí jazdia dlhé trate, určite poznajú termín energetická kríza. Keď na cyklistu príde, môže sa snažiť, koľko chce, jeho telo nevládze, nejde to. „Vtedy je najlepšie zastať, ľahnúť si niekde do trávy a dať si pauzu pár minút a až potom pokračovať v jazde. Stalo sa to aj mne, ale pri dlhších trasách, celodňových. Keď som už mal dosť a predo mnou zostávalo ešte viac ako 100 kilometrov, obzeral som všetko možné popri ceste – jablká, maliny, aby som sa posilnil a práve vtedy, ako naschvál, nič po ceste nebolo. Práve preto je dobré mať so sebou vždy niečo pre takýto prípad na zjedenie,“ radí Tomáš a ako na záver dodáva: „Aj keď som na niekoľko týždňov v roku nútený odložiť bicykel a dochádzať do práce iným spôsobom, nie je to tak, že by som sa nehýbal. Neviem si predstaviť, že by som sa po tých pár týždňoch musel dostávať do kondičky. Preto využívam aj stacionárny bicykel a každý deň robím kliky. Moje telo je tak stále v pohybe. Keby som na tie tri mesiace doslova vypol a nič nerobil, prvé týždne do práce by boli určite s bolesťami, kým by si telo znovu zvyklo na bicykel.“

(lt)
Foto: archív TH.