Dotyk lesa deťom opäť ukázal, že na prírode záleží. Príroda nikdy nesklame srdce, ktoré ju miluje

Stovky detí naplnili Park Štefana Moysesa v stredu 20.mája 2026, kedy sa tam konal štvrtý ročník podujatia Dotyk lesa. Tretiaci a štvrtáci žiarskych mestských škôl mali obísť 16 stanovíšť, dostali za to pečiatku a dozvedeli sa rôzne zaujímavosti zo sveta prírody, lesníctva, poľovníctva, ale aj zo sveta veľkých šeliem, ochrany prírody a jaskyniarstva. Naučili sa aj praktické veci, ako si napríklad vybrať prisatého kliešťa.

Organizátori aj tento rok pripravili bohatý program

Toto environmentálne výchovné podujatie už začína mať v žiarskom parku tradíciu. Potvrdzuje nám to Miroslav Garaj, predseda Obvodnej poľovníckej komory Žiar nad Hronom a vedúci Školských lesov SOŠ lesnícka Banská Štiavnica: „Všetci jednotlivci a organizácie, ktorí tu majú svoje stanovištia, sú tými, ktorí sa starajú o prírodu v našej krajine. Podľa mňa je veľmi dôležité, aby sme podchytili tú najmladšiu generáciu, a to sú deti prvého stupňa základných škôl, ktorým takýmto spôsobom ukazujeme, že práca lesníkov, poľovníkov či ochrancov prírody je veľmi dôležitá. Tak, ako sa o prostredie staráme, takí sme ľudia a musíme učiť deti starať sa o prírodu, je to neuveriteľná hodnota, bola nám zverená a musíme ju zachovať aj pre ďalšie generácie.“

Pre školákov bolo pripravených množstvo stánkov, kde sa mohli podozvedať všeličo zaujímavé. Ako za organizátorov pokračuje riaditeľka CVČ Helena Gáfriková, podujatie je určené pre žiakov 3. a 4. ročníkov: „Máme tu 16 tried žiarskych mestských škôl, je to forma zážitkového vyučovania. Máme spätnú väzbu od pedagógov, že sa tu žiaci dozvedia oveľa viac, než je v učebniciach a je to aktívna forma učenia. Je tu veľa organizácií, nájdeme tu kynológiu, lesníctvo, lesné hádanky, kde deti hádajú zvieratká, vtáctvo a iné, spolupracujeme aj so SOŠ lesníckou, sú tu trubači, sokoliari a iné zaujímavosti, týkajúce sa lesa. Tešíme sa, že je tu aj Štátna ochrana prírody (ŠOP SR), informuje deti o svojej činnosti, sú tu aj zástupcovia z CHKO Štiavnické vrchy. Deti sa tiež dozvedia viac o poľovníckych tradíciách a zvykoch, máme aj laserovú strelnicu, trenažér, sú tu zástupcovia zo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva z Liptovského Mikuláša, deti môžu liezť po nepevnom rebríku, je to pre ne zážitok. Ceníme si spoluprácu aj s Múzeom vo Svätom Antone, pozvanie prijali tiež zástupcovia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorí deti poučia, ako sa starať o svoje zdravie v prírode.“

Deťom sa páčili vábničky aj rebrík

Pri potulkách parkom sme sa pristavili pri štvrtákoch zo Základnej školy na Ul. M. R. Štefánika v Žiari nad Hronom. Učiteľka Blanka Klešticová nám povedala, že žiaci majú teraz v škole prírodovedu. Podľa nového kurikula sa neskôr budú o podobných témach učiť v rámci predmetu Človek a príroda. Toto podujatie vníma veľmi pozitívne, deti sa veľa pýtajú: „Deti sú tu v kontakte so živými vecami, vidia skutočné kožušiny, parohy, obrázky, lebku medveďa, rozprávajú nám v priamom prenose ľudia z praxe, ako to je s odchytom medveďov, boli sme na stanovišti, kde sme počuli zvuky rôznych zvierat, vábničky, deti sa pýtali, na čo tie vábničky využívajú, načo ich potrebujú prilákať, a toto sú veci a informácie, ktoré dieťa v školskom prostredí nemá šancu zažiť, aj keby sme sa my učitelia akokoľvek snažili a urobili pracovné listy a podobne, dnešok je úplne spojený so zážitkovosťou, s praktickosťou, s tým, že nám to hovoria odborníci, ktorí sú s tým spätí, a považujú to za bežnú súčasť profesijného života, čo my ako učitelia nemáme. Ja to vnímam pozitívne a deti to tiež tak vnímajú, vidia, chytajú si to, má to veľký význam a je to veľmi dôležité.“

A aké zážitky mali samotné deti? Prezradili nám svoje pocity: „Dnes je tu podujatie v parku o lese, zvieratách a poľovníctve. Bola som tu aj minulý rok a veľmi sa mi tu páči. Najviac sa mi páčili hlavne zvieratá, zistila som niečo nové a minulý rok sa mi páčilo lezenie po strome. Páčia sa mi aj dravce, chodievam často do prírody, lebo mám starkého, ktorý zbiera huby a nám sa už aj stalo, že sme našli stopu medveďa, tak sme hlbšie do lesa nešli. Keď odpovedám na otázky, tak si uvedomujem, že les je pre nás taký dobrodružný, mne sa strašne páči les, nájdeš tam rôzne zaujímavé veci. Viem rozoznať aj stopy líšky, jeleňa, srnca a daniela,“ pochválila sa štvrtáčka Liliana Albertová.

Vonku pod stromami a na lúke sa páčilo aj chlapcom. Janko Lepšík z Ladomerskej Viesky: „Som tu po druhýkrát, chodíme po rôznych aktivitách, objavujeme niečo nové o prírode. Mne sa páčili najviac zvuky, to som ešte nikdy nepočul, napríklad srnca. Jeleň má veľkú vábničku. Chodievam s kamošmi do prírody, sedíme a oddychujeme.“ O svojich dojmoch nám porozprával aj tretiak Jakub Maslen zo Slaskej: „Dnes sme videli vtáky, poľovníctvo, sokoliarstvo aj prvú pomoc, mohli sme si vyskúšať umelé dýchanie, keď niekto omdlie. Ešte sme si mohli zastrieľať, skúšali sme, ako sa vyberá kliešť, použiješ mydlo a krúžiš okolo. Ja som už mal kliešťa, sám som si ho vybral. Robili sme búdku z dreva, zabíjali sme klince, niekde to zavesíme, už máme vybraté aj miesto. Ja chodím často do prírody u nás v Slaskej. Chodíme do lesa s rodičmi.“

O čom je práca lesníka

Pokrik so znením „LESU ZDAR“ nás priviedol k stánku Školských lesov Banská Štiavnica, kde deťom o práci lesníka trpezlivo vysvetľovali Eva Kútna a Ľubomír Kmeťo. „Predstavili sme im povolanie lesníka ako také. Začali sme tým, na čo nám les slúži, že sú to produkčné funkcie- produkcia drevnej suroviny, ktorú využívame v každodennom živote a tie mimoprodukčné funkcie sú tvorba kyslíka, zadržiavanie vody v krajine, rekreačná funkcia, les nám slúži rôznymi spôsobmi. Predstavili sme si, ako lesníci fungujú v prevádzke, že máme Program starostlivosti o les, ktorý slúži 10 rokov na to, aby nám povedal, čo v tom lese máme robiť, máme tu lesnícke mapy.“ Hovorili žiakom aj o tom, že po vyťažení drevnej suroviny sa lesníci starajú aj o mladé stromčeky, ktoré sadia. „Ukázali sme deťom aj to, akým spôsobom vieme drevo odmerať, ako ho zaevidujeme a že k tomu odvozu potrebujeme odvozný lístok a kladivko, je to lesnícka ciacha, ktorá slúži na označenie toho vyťaženého dreva a je špecifická pre jednotlivý lesnícky obvod. Máme tu skratku BŠ, čiže je to okres Banská Štaivnica, ŠL ako Školské lesy a lesnícky obvod číslo 3, takže aj kontrola sa dokáže podľa ciachy dopátrať až ku konkrétnemu lesníkovi,“ dodáva Ľubomír Kmeťo s tým, že deti najviac bavilo, keď si mohli kladivko v ciachou vyskúšať na vlastnej koži.

Deti zaujala aj lebka medveďa

Dušan Machil pracuje ako člen Zásahového tímu pre medveďa hnedého Východ. Ako vyplýva z jeho funkcie, deťom vysvetľuje, ako sa správať v prírode: „Našou prácou je monitorovanie medveďov, prevencia voči stretom s medveďmi, eliminácie, pozorovanie, medvede ako také. Deťom vysvetľujeme, ako by sa v lese mali správať, aby sa vyhli stretnutiu s medveďmi, základ je, aby sme o sebe dali vedieť, prípadne mať so sebou sprej proti medveďom. Deti zaujímajú zbrane, ale aj fotopasce, ďalekohľady s termovíziou, nočným videním, chceli vidieť aj fotky zvieraťa. Fotky nám fotopasca pošle hneď na telefón, takže to máme zdokumentované.“ Ako člen Zásahového tímu nemá núdzu o to, aby videl medveď naživo: „Naposledy minulý týždeň v okolí Košíc v Kúpeľoch Štós. Dnes o druhej ráno volal pán, že v Kavečanoch mu prebehla medvedica s dvomi mladými popred auto.“ Všetky podnety a hlásenia sa zaznamenávajú, ŠOP SR vytvorila mapu, človek si to vie odkontrolovať. Ľudia sú aktívni, pohyb medveďa nahlasujú. Členovia Zásahového tímu vykonávajú výjazdy podľa závažnosti situácie.

Deti prírodu poznajú

Aj my sme sa presvedčili, že deti takéto témy zaujímajú a bavia ich. Udržať však pozornosť na všetkých stanovištiach bolo niekedy náročnejšie, ale všetky pedagogičky, pedagógovia aj žiaci to zvládli. Helena Gáfriková si myslí: „Je to aj o možnostiach, ako deti trávia voľný čas. Náš park je prekrásny, ale informácie z odborného hľadiska sa deti nemajú šancu inak dozvedieť, takže na podujatie sa tešíme my, žiaci aj p. učiteľky.“ Na záver sme sa opýtali aj Miroslava Garaja, čo si o tom myslí: „Je to také individuálne, vyčnievajú deti, ktoré žijú na vidieku, majú bližší vzťah k prírode, aj sú viac vedené rodičmi či starými rodičmi, v mestách už viac prevláda modernizácia, digitalizácia a aj toto je podujatie, ktoré deťom približuje prírodu, hovorí im o tom, že tam je strom, ktorý sa volá buk, že tam lezie chrobáčik, že tam rastie chránená rastlina. Aby vedeli, o čom je ich okolie.“ Ako poznamenal a môžeme s tým len súhlasiť, príroda nikdy nesklame srdce, ktoré ju miluje.

(mdeb)
Foto: Peter Vörös