História tradičných svätokrížskych jarmokov siaha až do stredoveku

História tradičných svätokrížskych jarmokov, ktoré sa preslávili v širšom regióne, siaha až do stredoveku. Svätý Kríž (pôvodný názov dnešného Žiaru nad Hronom) dostal mestské práva už v roku 1246. No to ho ešte neoprávňovalo organizovať trhy. Jarmočné právo bolo v minulosti dosť výnimočným, najmä tým, že ho udeľoval sám panovník a hoci bolo zdrojom značných finančných príjmov, bolo prísne regulované. Pravdepodobne v polovici 15. storočia sa tu začali konať pravidelné týždenné trhy v pondelok.

Jarmočné privilégium mestečku udelil v roku 1501 kráľ Vladislav II. Trhy sa konali na Valentína (14.2.), Juraja (24.4.), Kozmu a Damiána (27.9.) a asi aj v deň Povýšenia Kríža (14.9.). Pred výročným výkladným jarmokom sa konali dobytčie trhy. Jarmočné poplatky boli slušným príjmom mesta. Keďže konať sa mohli len tri ročne, mešťanostovia sa obrátili na ďalšieho panovníka Leopolda I. v roku 1690, aby im právomoci rozšíril. Kráľ ich žiadosti vyhovel, povolil konanie ďalších troch jarmokov a navyše mohli organizovať aj tri dobytčie trhy. Možnosti na obchodovanie sa teda rozšírili. Svätorkížske jarmoky sa stali vychýrenými v širšom okolí a okrem obchodného významu plnili aj kultúrno – spoločenskú funkciu. Ľudia sa tu stretávali a zabávali, veď konanie jarmoku pripadlo vždy na nejaký sviatok.

Vo Svätom Kríži sa práve vďaka pravidelným jarmokom vyformovalo špeciálne doplnkové zamestnanie, prevažne pre ženy – hurkárstvo a pečienkárstvo. V 19. a 20. storočí sa tunajšie hurkárky túlali po jarmokoch po značnej časti Slovenska a predávali vychýrené dobroty. Zabíjačkové špeciality sa predpekali doma. Mäso, jaternice i omáčka z uvarených vnútorností sa piekli v chlebovej peci vo veľkých glazovaných misách, ktoré sa kupovali od hrnčiarov z Brehov. Pečené mäso sa pripravovalo bez koreninových prísad, len vo vlastnej šťave. Hurky zas boli pečené v horúcom vzduchu chlebovej pece, bezprostredne po dopečení mäsa. Celý proces mal prísnu receptúru. Výrobou a predajom špecialít sa zaoberalo viacero tunajších rodín, napríklad Hurtíkovci, Líškovci, Zúbrikovci, Dvornákovci či Rakovskí.

Nielen chuť a tradičná lokálna receptúra boli príznačné pre tunajšie hurkárky. Na jarmokoch sa preslávili aj spôsobom predaja, pri ktorom nechýbal humor, srdečnosť, zľavy pre nezamestnaných a deti.

Po druhej svetovej vojne jarmoky postupne zanikali. S prerušením tejto tradície sa vytratilo aj majstrovstvo typického svätokrížskeho hurkárstva a pečienkárstva.

Slávu svätokrížskych jarmokov, ktorá sa tu udržiavala stovky rokov, sa snaží obnoviť mesto Žiar nad Hronom konaním Žiarskeho jarmoku. Jeho prvý ročník sa uskutočnil v roku 1992. Za viac ako 30 rokov existencie sa z neho stalo vyhľadávané podujatie, na ktorom návštevníci nájdu množstvo typických jarmočných dobrôt, obľúbený mladý burčiak, výrobky remeselníkov, ponuku predajcov rôzneho sortimentu. Samozrejme, súčasťou Žiarskeho jarmoku je aj zábava. Kultúrny program na jarmočnom pódiu tvoria vystúpenia hudobných a tanečných interpretov a skupín. K jarmoku neodmysliteľne patria kolotoče a zábavné atrakcie. Tých býva na jarmoku viac ako dosť.

Rozlohou a počtom predajcov patrí Žiarsky jarmok medzi najväčšie jarmoky na Slovensku. Počas troch dní ho navštívi viac ako 30 tisíc návštevníkov, ktorí si môžu vyberať z ponuky viac ako 600 predajcov.