Hutník čítame už takmer 60 rokov

Snáď každý Žiarčan pozná časopis ZSNP Hutník, ktorý vychádza už od roku 1954. V súčasnosti patrí medzi najdlhšie vychádzajúce firemné časopisy na Slovensku.

V prvom roku vyšlo 8 čísiel Hutníka v rozsahu dvoch väčších strán. Najdlhšie, od roku 1975, čiže 37 rokov v ňom pracovala a robila redaktorku Marta Žabková. „Z tých 37 rokov som bola 4 roky redaktorkou a 33 rokov vedúcou redaktorkou," spomína a dodáva: „Prvé čísla vyšli pod názvom Hutník mieru. Vydavateľom boli vtedajšie Kovohuty Hron, ktoré boli predchodcom ZSNP. Hutník vlastne začal vychádzať v období, kedy sa ZSNP ešte len staval." Náklad sa počas histórie Hutníka odvíjal od počtu zamestnancov. „V čase, keď som prišla do Žiaru, mal náklad 7 000 kusov. Menil sa formát, počet strán i periodicita. Najdlhšie obdobie to bol štvorstranový časopis na veľkom, tzv. stredoeurópskom formáte, ktorý vychádzal týždenne. Tradičným dňom, v ktorý ho zamestnanci nachádzali na vrátniciach bol piatok," spresňuje ďalej Marta Žabková.

Ako sa ďalej dozvedáme, proces samotnej tvorby článkov bol podobný ako dnes. „Ťažisko tejto práce je vždy v tvorivosti redaktora, no chýbali nám niektoré technické vymoženosti, ktoré máme dnes. Písali sme na klasických písacích strojoch a keď sme urobili viac preklepov, museli sme prepísať celú stranu, lebo tlačiareň vyžadovala čisté rukopisy, prípustných bolo len pár chýb. Niektoré články sme prepisovali aj päťkrát, lebo v písaní na stroji sme všetci boli len samoukovia." V tom čase redaktorom chýbal dnes samozrejmý internet, informácie tak získavali len z literatúry a časopisov, čo bolo podstatne zdĺhavejšie. „Pracovali sme iba s pevnými linkami, čo sa nedá porovnať s dnešnými mobilmi, ktoré podstatne urýchlili prácu. Veľkou vymoženosťou je i mailová pošta, dnešní novinári sa so svojim zdrojom informácií nemusia vôbec stretnúť, všetko vybavia otázkami a odpoveďami mailovou poštou. Len neviem, či to nie je na škodu novinárskej tvorby, lebo osobné stretnutia dokážu poskytnúť oveľa viac, ako dopisovanie mailom alebo telefonovanie," zamýšľa sa dlhoročná redaktorka.

V minulosti trvala výroba Hutníka sedem dní

Obrovský krok dopredu urobila technológia výroby novín. „My sme ešte do roku 1990 pracovali s klasickými olovenými riadkami. Tie sme zalamovali do strán. Keď sa nám rozsypali, bol problém poskladať ich, lebo to bol zrkadlový obraz textu a ešte obrátený „hore nohami", ktorý sme ale vedeli celkom slušne čítať." V tom čase chodili redaktori zalamovať jednotlivé strany časopisu každý týždeň v stredu do tlačiarne v Banskej Bystrici alebo vo Zvolene. Výroba Hutníka trvala týždeň. „V pondelok sme do tlačiarne museli doručiť rukopisy, aby bol v piatok vytlačený," konkretizuje ďalej Marta Žabková.

V roku 2003 začal v ZSNP reštrukturalizačný proces. Počet zamestnancov sa postupne znižoval a z bývalých aktivít ZSNP vznikali samostatné firmy, ktoré prešli do vlastníctva iných majiteľov. „Náklad Hutníka sa znižoval a periodicita sa zväčšovala, pretože pre ZSNP už pri zmenšujúcom sa počte zamestnancov nemalo význam vydávať noviny týždenne. V roku 2008 sa k vydávaniu pridali tri ďalšie firmy priemyselného parku - Slovalco, ŽHS, Remeslo. Hutník až do júla 2012 vychádzal mesačne." Hutník tak bol počas celého obdobia vychádzania zameraný na informovanie o práci a živote v ZSNP, v posledných rokoch aj firiem Slovalco, ŽHS a Remeslo. Informoval aj o dianí v meste a prinášal užitočné informácie z viacerých oblastí. Podľa Marty Žabkovej, redakcia vždy žila veľmi dynamicky a v oblasti komunikácie so zamestnancami bola permanentne v prvej línii.

Po zmene spoločensko-ekonomických podmienok v roku 1990 redaktori sledovali a aj sa zapájali do boja za dokončenie modernizácie výroby hliníka. „V roku 1992 sa stal generálnym riaditeľom ZSNP Ing. Pittner, ktorý nepripúšťal inú možnosť ako dokončenie modernizácie. Bojoval proti neuveriteľne silnému odporu širokej verejnosti, ktorá žiadala skončiť výrobu hliníka v Žiari nad Hronom a pritom s celým tímom vtedajšieho vedenia ZSNP hľadal cestu, ako modernizáciu dokončiť. Napriek obrovskému množstvu prekážok sa to podarilo a dnes máme v Žiari mimoriadne úspešnú firmu - Slovalco. Keď Ing. Pittner v roku 2002 na Bratislavskom hrade preberal vysoké štátne vyznamenanie Pribinov kríž, s redaktormi ATV sme konštatovali, že toto vyznamenanie je naozaj v správnych rukách," spomína.

„Novinárčina ovplyvnila celý môj život"

V roku 2002 prišiel do ZSNP nový majiteľ a nasledujúce roky reštrukturalizácie boli dosť ťažké. Vedenie ZSNP muselo prijímať aj nepopulárne opatrenia ako je znižovanie stavu zamestnancov. Následne prišli predaje výrob a dnes je areál sídlom silných domácich a zahraničných firiem, ktoré výroby bývalého ZSNP ďalej rozvíjajú a poskytujú prácu minimálne takému počtu zamestnancov ako ZSNP pred reštrukturalizáciou. „Za najväčšie pozitívum práce novinára považujem skutočnosť, že ho nenechá zakrpatieť. Že ho núti sledovať všetko nové, že sa stretáva s ľuďmi, ktorí ho obohacujú, že sa môže učiť od špičkových profesionálov. To malo vplyv na celý môj život. Napríklad aj v rodinných financiách sledujem efektívnosť investícií tak, ako je to praxou vo firmách. Jednoducho sa sama seba opýtam, či je investícia, ktorú sa chystám urobiť nevyhnutná a aký efekt prinesie. Nemôžem povedať, že by som v živote neurobila zlú investíciu, ale vyhla som sa plytvaniu a dobovým davovým nákupným a iným psychózam, v dnešnej dobe veľmi podporovaným aj agresívnou reklamou," dodáva na záver Marta Žabková.