Ichtyológ Richard Štencl: na sucho si musíme zvyknúť, extrémy počasia budú čoraz častejšie

Málo vody registrujeme posledné týždne na celom Slovensku. Chýba nielen pôde a poľnohospodárom, ale aj krajine a drobným živočíchom, viažucim sa na vodu. Nielen o tejto téme sme sa rozprávali s ichtyológom Slovenského rybárskeho zväzu za stredoslovenskú oblasť, Richardom Štenclom. Stretli sme sa v jedno svieže ráno pri pôvodnom koryte Hrona, kedy už jarné sucho začínalo byť výrazné a výška hladiny vody v rieke Hron sa pohybovala na úrovniach, aké dosahuje v lete v čase sucha.

Nachádzame sa na miestach, kade kedysi meandroval Hron. Extrémne sucho aktuálne vidno na pôde, ktorá je popraskaná, ako aj v tokoch v regióne.

Situácia s vodou je zlá. Väčšie zrážky neboli od decembra minulého roka. To nadväzuje na deficity roky dozadu. Sucho sa medziročne prehlbuje, to nie je sezónna záležitosť. Teraz na jar, kedy sa má stápať sneh z hôr, má Hron v Žiari nad Hronom také prietoky, ktoré boli počas najväčších teplôt v lete. Každý rok si povieme, že nemôže prísť väčší extrém a on príde. Do budúcna predpokladať, že situácia sa bude zlepšovať, je nereálne a musíme s tým pracovať. Aj my rybári sa musíme prispôsobiť situácii.

Prednedávnom ste na sociálnej sieti zverejnili video, zachytávajúce neresenie podustiev pri Trnavej Hore, na Ihráčskom potoku, ktorý je jedným z prítokov Hrona. 

Prebieha to na všetkých významných prítokoch, ktoré máme, takže na Lutilskom, Ihráčskom aj Kremnickom potoku.

Majú ryby vôbec šancu prirodzene sa rozmnožiť aj v časoch, kedy je vody v potokoch extrémne málo?

Ryby sa tam prirodzene neresili celé generácie. Tým, že je v tokoch málo vody a biotop je nevyhovujúci pre veľké množstvo rýb, tak oni si jednoducho pomôžu a vyneresia sa priamo v Hrone.

Znamená to potom, že v prítokoch je menej rýb celkovo?

Je to komplexný problém. Na všetkých prítokoch, o ktorých sa bavíme, či už Lutilský, Kremnický alebo Ihráčsky, je po krátkom úseku nejaká migračná bariéra. Tie ryby ťahali kedysi na Lutilskom potoku bežne po Ábelov mlyn, čo je 10 kilometrov proti vode, ryby sa rozptýlili na oveľa väčšiu plochu. Súviselo to potom s tým, že ikry neboli koncentrované, keď tam prišiel predátor, bola väčšia šanca na prežitie ikier a následne aj rýb. Teraz sú koncentrované na veľmi krátkom úseku, bez ohľadu na to, či je tej vody veľa alebo málo. Ten vplyv je určite spôsobený aj klesajúcou hladinou a suchom, ikry sú na oveľa menšom priestore, je to problém pre ich prežívanie, početnosť sa tak znižuje. Čím viac vody, tým je to prežitie lepšie. Našťastie ryby tu žijú tisíce rokov, takže mechanizmy prežitia majú v sebe zakódované. Keď nie je voda v potokoch, vyneresia sa na vhodný štrkový substrát v Hrone.

Dá sa v menších tokoch vôbec robiť odhad početnosti, koľko druhov rýb tam žije?

Kvantifikovať to nevieme, museli by sme využiť metódy hromadného lovu, a to nechceme. Početnosť by sa možno dala vyhodnotiť s pomocou dronov, ale to pri nerese nebudeme robiť, ťažko by sa tam dalo odhadnúť, koľko tých rýb tam je. Podustva sa neresí ako prvá, nasleduje jalec, mrena, ale tie preferujú neresenie skôr v Hrone. Čo je zaujímavé, v Ihráčskom potoku sme zaznamenali aj neresový ťah hlavátky podunajskej, patrí medzi druhy európskeho významu. To považujeme za dobrý signál, že ryby sa objavujú, obzvlášť po ekologickej havárii, že ich tu opäť máme.

Akým spôsobom sledujete, odhadujete, aké druhy žijú v prítokoch Hrona?

Užívateľ rybárskeho revíru má základnú evidenciu, nejaké ryby nasádzame do vody, z toho vieme, čo by sme v tej vode mohli mať a druhá informácia je od rybárov, čo z druhového spektra dokážu uloviť. Poslednou sú ichtyologické prieskumy. Monitoring robí napríklad Štátna ochrana prírody (ŠOP), je zameraný na druhy európskeho významu, majú vytvorené trvalé monitorovacie lokality, jedna z nich je v ústí Lutilského potoka. Na pravidelnej báze sa tam vykonáva monitoring elektrolovom, je na to štandardizovaná metodika, ide tam predovšetkým o menšie rybky, ktoré by sme na udicu nechytili. Vlastný rozsiahly monitoring vykonáva aj Výskumný ústav vodného hospodárstva, ten sa reportuje aj Európskej komisii v pravidelných intervaloch. Na základe druhového zloženia ichtyofauny sa posudzuje ekologický stav vôd.

Spomenuli ste, že máme pstruha na Ihráčskom potoku, to je asi dobré znamenie, nie?

Ryby sú bio-indikátor kvality životného prostredia. To, že máme v Lutilskom potoku pstruha potočného nám signalizuje, že kvalita vody je na dobrej úrovni. Na druhej strane, na Slovensku sú v dobrom ekologickom stave len dve percentá tečúcich vôd, čo súvisí aj so suchom, prietoky sa znižujú, koncentrácia znečisťujúcich látok sa zvyšuje, v obciach chýba kanalizácia a splašky sa tak v koncentrovanej podobe dostávajú do našich riek. Sú to aj chemické látky, metabolity, antikoncepcie- ani v čistiarňach odpadových vôd sa to nedokáže odbúrať a má to aj také dôsledky, že ryby majú potom zníženú plodnosť, do vody sa tiež dostávajú drogy, rôzne stimulanty. Ryba žije vo vode, nedokáže z nej ujsť.

Ako je to v súčasnosti s druhovou pestrosťou na Hrone a jeho prítokoch, je dobre zachovaná?

Jedným zo zdrojov údajov bola paradoxne ekologická havária na Hrone, tam sme narátali 26 druhov rýb. Biodiverzita vo vode je značná, sú to pôvodné druhy rýb, invázne či nepôvodné sa tu nenachádzajú. Rybo-manažmentovými opatreniami sa snažíme podporovať pôvodné druhy rýb. Chceme, aby Hron ostal prirodzený, prírode blízky, aj čo sa týka osádky rýb.

Žije tu jalec, mrena, podustva, nosáľ, šťuka, zubáč, hlavátka podunajská, ktorá sa tu historicky vyskytuje.

Ekologická havária sa na Hrone stala v roku 2021, podarilo sa už odstrániť škody spred piatich rokov?

Z bioplynky v Budči vtedy unikol digestát, produkt, ktorý vzniká pri spracovaní biomasy, je to organická látka, odčerpávajúca kyslík, takže ryby sa dusili na úseku dlhšom ako 30 kilometrov. Zahynulo až 140 ton rýb, vznikla obrovská škoda. Čo je smutné, niektoré ryby vieme kúpiť a nasadiť do Hrona, ale malé druhy, hospodársky nevýznamné, sa kúpiť nedajú, ide o stratu genofondu, ktorý tu bol tisícročia. Aj niektoré druhy môžu v horizonte niekoľkých rokov nenávratne zmiznúť, ako napríklad hrúz Vladykov (bieloplutvý) či ploska pásavá, naviazaná na chladné, prekysličené vody.

Aká je aktuálne situácia s kormoránmi?

Čo sa týka rybárskeho hospodárenia, posledných 25 rokov každý rybársky hospodár musí rátať s tým, že na jeseň mu naletia rybožravé predátory, hlavne kormorán veľký, na 90 percent sú to migrujúce populácie zo severu Európy. Sú to obrovské hniezdne kolónie, lietajú sem pravidelne, v desiatkach kusov. Je to morský predátor, bežne loví na otvorenom mori v hĺbkach. Predstavuje to obrovský problém, v niektorých tokoch na severe stredného Slovenska napríklad zmizol lipeň. Pokiaľ chceme udržať ryby, musíme ho plašiť alebo loviť. Snažíme sa žiarsky úsek chrániť a darí sa nám to robiť efektívne. Pomáhajú nám pri tom okolité poľovné združenia.

Neďaleko miesta, kde sedíme, počujeme v jazierku kŕkať žaby. Spomenuli ste, že sa vám tu podarilo čosi vzácne.

Je to prirodzená mokraď, kedysi tu, v odstavnom ramene Hrona, žila ryba s názvom karas zlatistý, bola to bežná ryba pokojnejších vôd. Zmenami v krajine aj zavlečením nepôvodného karasa striebristého tento druh takmer vymizol. My sme sa v spolupráci so ŠOP dohodli na projekte záchrany karasa zlatistého. Vytypovali sme lokalitu, pripravili sme mu rybník, začal sa samo-reprodukovať, populáciu sme dostali na úroveň stoviek kusov, je to rarita. Žije tu aj mlok bodkovaný, rôzne druhy skokanov. Druhé takéto jazierko je v Košiciach, kde majú ryby z povodia Tisy a plánujú návrat do pôvodného prostredia.

Ako vie pomôcť obyčajný človek prírode v čase sucha?

Správať sa zodpovednejšie, zamyslieť sa, ako nakladám s vodou, či potrebujem napríklad polievať trávnik a podobne. Potom sú to už komplexnejšie prístupy, celkový manažment krajiny, leso-manažment. Plošné výruby by sa nemali vykonávať v blízkosti vodných tokov a podobne. Historické orto-foto mapy nám ukazujú, že rieky kedysi meandrovali, ale na Slovensku prišli tvrdé regulácie tokov kvôli ochrane poľnohospodárskej pôdy a protipovodňovej ochrane a tak sa zrýchlilo odvádzanie vody z krajiny. Cykly, v ktorých krajina fungovala, sa zmenili, ľudstvo to zmenilo. Dospeli sme k tomu v dôsledku toho, čo sa udialo. Krajinu sme vysušili, v studniach chýba voda.

Pomohlo by Hronu ďalšie chránené územie? V Hronskom Beňadiku už vyhlásené alúvium, prvé obecné chránené riečne územie na Slovensku.

V okolí Šášovského Podhradia by malo byť ďalšie chránené územie, nás rybárov to nijako neobmedzuje, má to vyšší stupeň ochrany, ide o to, že sa ťažšie budú realizovať činnosti, ktoré majú negatívny dopad na život rýb, ak je zmysluplná vyššia ochrana, iniciatívu iba vítame. Dodám, že aj samotná rieka Hron od lovčianskeho mosta po Hronský Beňadik je územím Európskeho významu v systéme NATURA 2000 ako stredný Hron, kde predmetom ochrany sú ryby, je tam mrena karpatská, hlavátka podunajská, lopatka dúhová, hrúz Vladykov a hrúz Kesslerov. Hron je pomerne zachovalý.

(mdeb)
Foto: Marína Debnárová, Richard Štencl