Kostol v Horných Opatovciach ohrozuje zrejme spodná voda, kompetentní sa snažia hľadať riešenia

Veľké praskliny v murive, opadávajúca omietka, obnažená armatúra. Takýto je aktuálny stav národnej kultúrnej pamiatky v Horných Opatovciach. Kostol sv. Vavrinca je poslednou spomienkou na obec, ktorá zanikla v roku 1969 pre vysokú environmentálnu záťaž po spustení hlinikárne. V okolí kostola už v minulosti boli realizované dva vrty, teraz pribudli dva ďalšie. Budú monitorovať pohyby svahu.

Zamlčaný Opatovský potok

Na miesto prichádzame v čase letného sucha a horúčav, popri ceste, ktorá smeruje na skládku odpadu aj ku kostolu, dozrievajú okrúhle slivky- mirabelky. Víta nás predsedníčka OZ Horné Opatovce Mária Kadlecová: „Naše občianske združenie je správcom tohto areálu, robíme brigády, staráme sa o okolie, organizujeme pravidelné stretnutia. Do kostola už ľudí vodiť nemôžeme pre jeho havarijný stav. Najväčším problémom je, že kostol sa hýbe dosť radikálne, vidieť to na nosných stĺpoch, vo veľkom opadáva omietka, vidieť aj obnaženú armatúru a roxory. Mám pocit, že diery v stene sa každým rokom zväčšujú,“ hovorí.

Amatérske merania tam roky vykonáva Alojz Mokroš ako zástupca vlastníka kostola a prislúchajúceho pozemku, ktorým je Spoločenstvo urbáru pozemkové spoločenstvo Horné Opatovce so sídlom v Hliníku nad Hronom. „Ročne môžeme hovoriť o niekoľkocentimetrovom pohybe múrov,“ domnieva sa Alojz Mokroš s tým, že to môže byť spôsobené viacerými javmi, ktoré na to vplývajú. 

Podľa neho sa k situácii už v minulosti vyjadrovali viacerí odborníci, geológovia a geofyzici zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. „Zo správy Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici vyplýva, že jednou z možných príčin pohybu svahu môže byť aj váha zeminy a blízkosť skládok komunálneho odpadu. Váha každej skládky môže predstavovať aj 300 tisíc ton. Geológovia, ktorí pripravovali stavbu skládok pred rokmi, pri ich plánovaní pravdepodobne vynechali jeden potok. Dva potoky sa upravili, odklonili sa mimo skládok, ale Opatovský potok, ktorý išiel stredom dediny, zostal zamlčaný, zostal pod zemou. V parčíku je zatrubnený, sú tam rúry. Potok netečie každý deň, len vtedy, keď prší. Podľa mňa to stačí na to, aby pôda nasala tú vodu. Aj to je zrejme jednou z príčin, prečo tu pôda pracuje,“ vymenúva Alojz Mokroš.

Na mieste sa stretli dotknuté strany

Koncom júna pribudli v okolí kostola dva vrty, ktoré skúmajú podložie, stabilitu svahov a prípadné zosuvy. Miesto monitorujú od roku 2024 dva vrty, teraz tam osadili ďalšie dva. Aktuálnu situáciu preberali priamo v Horných Opatovciach aj zástupcovia samosprávy, občianskeho združenia, urbáru, geológ, projektant a takisto aj vedenie žilinskej spoločnosti T+T, ktorá skládky prevádzkuje. Vysvetľuje prednosta MsÚ v Žiari nad Hronom, Martin Majerník: „Boli navrhnuté dielčie opatrenia, keďže ešte nie sú známe výsledky meraní. Urobili sa tam dva vrty, ktoré budú v intervaloch raz mesačne kontrolované. Na základe nich sa v priebehu roka vyhodnotí, aké finálne riešenia sa budú realizovať. Malo by ísť o odvodnenie časti pozemku, pribudnúť by mal odvodňovací rigol, ktorý by sa mal napojiť na už existujúci kanál, a ten bude prehĺbený. Geológ by sa mal vyjadriť aj k tomu, že spodná voda dosahuje do hĺbky 12 metrov, je to zložitý problém.“ Realizátorom tohto opatrenia, ktoré má zamedziť vsakovaniu spodnej vody, majú byť podľa Martina Majerníka Technické služby, a. s.

Kompletné výsledky meraní budú známe na jeseň

K téme sme oslovili aj odborníka zo spoločnosti Envigeo, a.s., inžinierskeho geológa Jozefa Mihalkoviča. Prvé vrty pred dvoma rokmi sa realizovali do hĺbky 15 a 18 metrov, teraz to bola hĺbka 18 a 20 metrov. „Úlohou inklinometrických vrtov je meranie vnútrozemských a podpovrchových pohybov, zisťovanie zosuvov pôdy a sledovanie stability svahov. Ide o špeciálne vrtné otvory s vodiacimi rúrami. Ďalšie dva pridané vrty dopomôžu k presnejšiemu zmapovaniu územia, v ktorom sa vyskytujú geodynamické javy, ako je napríklad zosúvanie či plazenie. Získanie informácie o hraniciach zosuvného územia bude nápomocné aj pri návrhoch a možnostiach sanácie geologického prostredia, teda technických riešeniach stabilizácie svahu,“ povedal s tým, že aktuálne výsledky ešte nie sú známe. 

Je dôležité povedať aj to, že táto lokalita a územie, na ktorom sa kostol nachádza, je v blízkosti oblasti, ktorá je náchylná na svahové deformácie. „Aj vrtmi zdokumentované geologické vrstvy zemín pod terénom majú predispozíciu pri kontakte s vodou znížiť svoje geotechnické parametre a preto dochádza k určitým prejavom geodynamických javov, akým je napríklad zosuv. Príčinami zdokumentovaného aktívneho zosuvu je kombinácia faktorov, pričom jednou z dôležitých premenných je vplyv a prítomnosť podzemnej vody alebo všeobecne zmena hydrogeologických pomerov územia. Pri jemnozrnných zeminách, akou je napríklad prítomný íl, môže pri zvodnení a zmene pevnosti vrstvy následne dochádzať k nerovnomernému sadaniu alebo poškodeniu objektov situovaných v oblasti,“ dodáva Jozef Mihalkovič. 

Prvé meranie v nových vrtoch je podľa spoločnosti Envigeo a.s. naplánované v priebehu augusta. Výsledky budú vyhodnotené v záverečnej správe. V nej sa zistí hĺbka deformácie, rýchlosť a progres pohybov a podľa výsledkov sa určí dlhodobé monitorovanie vo všetkých vrtoch v okolí kostola. Môže to byť polročné monitorovanie alebo dlhodobé, pre jeden rok. Prípadné návrhy na sanáciu zosuvného územia tak možno očakávať v septembri.

História Horných Opatoviec

Osada sa prvýkrát spomína ako obec už v roku 1075, kedy patrila panstvu opátstva v Hronskom Beňadiku. Prví obyvatelia boli zrejme poľovníci, neskôr poľnohospodári, furmani, obchodníci aj pltníci. Horné Opatovce boli významným rustikálnym sídlom, v ktorom sa nachádzali štyri mlyny, pivovar, a v roku 1866 dokonca pribudol aj vodovod, ktorý bol prvým v širokom okolí. Obec bola po stáročia sužovaná či už lúpežnými vpádmi, tureckým nebezpečenstvom, drancovaním cisárskych vojsk, požiarmi aj vysťahovalectvom. Na druhej strane, bola známa aj vďaka tvorivej komunite, tamojší ochotnícki divadelníci sa umiestňovali na popredných priečkach celoslovenských súťaží. Úspešný bol aj dobrovoľný hasičský zbor či futbalisti.

Napokon sa ukázalo, že osudným sa jej stala výstavba hlinikárne v jej bezprostrednom okolí v roku 1953. Najskôr sa zhoršoval zdravotný stav dobytka, včiel aj stromov, následne aj zdravie obyvateľov. Do ovzdušia sa v tom čase dostávali škodliviny ako fluorovodík, arzén, ortuť či popolček. O likvidácii obce rozhodla vláda ČSSR v roku 1969. Pre Opatovčanov to bol bolestný odchod, 1380 obyvateľov z 228 domov odchádzalo takmer 10 rokov. V mene rozvíjajúcej sa industrializácie musela zmiznúť jedna z najväčších a najstarších obcí Žiarskej kotliny. To všetko sa uvádza v Monografii mesta Žiar nad Hronom, ktorú zostavil Marcel Pecník a kol.

Posledná najcennejšia pamiatka

Horné Opatovce po celý stredovek a novovek až do druhej polovice 20. storočia patrili k najprosperujúcejším obciam tohto územia. Do dnešných chvíľ sa zachoval len Kostol sv. Vavrinca. Na tom istom návrší boli dovedna postavené 3 kostoly. Prvý gotický zrejme v 13. storočí, druhý postavili na základoch pôvodného kostola v roku 1731. Nový kostol postavili s prvkami románskeho a neogotického slohu a výraznou mierou naň prispeli miestni Opatovčania. Pôvodná zostala stará kamenná veža, jej vek môže dosahovať podľa niektorých zdrojov okolo 700 rokov. 

(mdeb)
Foto: Marína Debnárová