Medzinárodný deň Rómov si v Žiari nad Hronom prvýkrát pripomenuli sériou podujatí
Diskusia s rôznymi zaujímavými ľuďmi, spomienka na desivé udalosti druhej svetovej vojny a upálenie celej rodiny na Slnečnej stráni, ale aj sprievod mestom a kultúrny program, ktorý pripravili žiaci Špeciálnej základnej školy. To všetko sa konalo v priebehu troch dní pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov (MDR), ktorý sa každoročne oslavuje 8.apríla a zviditeľňuje rómsku kultúru a tradície.
Z histórie MDR
8.apríla si svet pripomína Medzinárodný deň Rómov. Predstavuje oslavu kultúry a tradícií, ale aj pripomienku boja za rovnoprávnosť a uznanie. Tento rok uplynulo 55 rokov odvtedy, čo prvýkrát zasadal kongres Medzinárodnej rómskej únie. Zástupcovia zo štrnástich krajín sa spoločne prihlásili k indickému pôvodu a prijali označenie Róm, kongres zároveň definoval základné národné symboly. Rómska zástava pozostáva zo zeleného a modrého pruhu, uprostred ktorých je červené koleso so špicami, charakterizujúce neustálu cestu. Oficiálnou hymou je „Gelem, gelem“, v preklade Išli sme, išli sme. „Myslím si, že sa o tom rozpráva málo, ide o zviditeľnenie našej kultúry a identity. Máme kodifikovaný rómsky jazyk. Ide aj o to, že od nepamäti boli Rómovia iní a neboli často pozitívne vnímaní. My však máme právo žiť na tejto zemi,“ vysvetľuje za organizátorov podujatí terénna sociálna pracovníčka Adriana Šarköziová.
Tri dni s rôznorodým programom
Predstaviť rómsku kultúru, ale podeliť sa so žiakmi aj s bolestnou minulosťou menšiny a rozpovedať im príbehy pozitívnych príkladov aktívnych Rómov. Aj o tom boli aprílové dni v Žiari nad Hronom. V stredu, 8. apríla, sa hŕstka detí zo Špeciálnej základnej školy v Žiari nad Hronom vybrala pešo k pamätníku, ktorý je situovaný v lokalite Slnečná stráň. Terénna sociálna pracovníčka Adriana Šarköziová hovorí: „V rámci Medzinárodného dňa Rómov sme zorganizovali sériu aktivít. Išlo o kladenie venca a zapálenie kahanca pri pamätníku obetiam 2. svetovej vojny, ktoré boli zaživa upálené v ich dome. Tam sme si povedali o smutnej udalosti, vysvetlili sme si, ako vznikol Medzinárodný deň Rómov. Zároveň sme mladých motivovali, aby sa vzdelávali, pretože to je kľúč k uplatneniu sa na trhu práce a zároveň sme im povedali, aby sa nehanbili za to, že sú Rómovia, aby boli na to hrdí a používali rómsky jazyk. Je potrebné mladým ľuďom vysvetľovať a opakovať, že máme svoju vlastnú identitu, kultúru, jazyk, vlajku. Do Európy sme tiež priniesli rôzne remeslá,“ zdôrazňuje. „Čo môžeme urobiť pre to, aby nás spoločnosť vnímala pozitívne, je viesť slušný život. Vy, deti, by ste sa mali učiť, pretože je to veľmi dôležité. To, že máte inú farbu pleti, na tom nezáleží. Záleží na tom, akí ste ľudia,“ povedala žiakom pri pamätníku na Slnečnej stráni.
Živá knižnica s hosťami
Pre deti si na ďalší deň, 9.apríla 2026, pripravili živú knižnicu s piatimi účastníkmi. „Debatovať so žiakmi prišli regionálny zástupca z Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity z Banskej Bystrice Maroš Balog, ďalej sociálny pracovník, ktorý pracuje v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ivan Tököly, expert pre terén z národného projektu Zdravé komunity Jozef Pišta, bývalý vojenský dôstojník a regionálny koordinátor terénnej sociálnej práce Radovan Jonáš a spevák a študent Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémie Patrik Šarközi,“ hovorí Adriana Šarköziová s tým, že ide o Rómov, ktorí dosiahli v živote úspech a deti chceli takto motivovať, aby im rozpovedali svoj životný príbeh a to, ako sa im úspech podarilo dosiahnuť. Skrátka, aby mali deti pozitívne vzory priamo z komunity.
Sprievod mestom
V piatok, 10.apríla, bol naplánovaný hudobný sprievod mestom, ktorý sa začal o deviatej hodine pri tzv. Jadranoch. „Prišli aj kolegovia z Banskej Štiavnice, študenti a kolegyne z Komunitného centra. Naša trasa viedla k Pohronskému osvetovému stredisku, kde kultúrny program zabezpečila Špeciálna základná škola. Deti s pedagógmi pripravili kultúrny program so spevom, recitáciou, tancom a hudbou. Aj minulý rok bol hudobný sprievod mestom, ale sériu podujatí robíme prvýkrát. Mládež sa zapája a páči sa im to,“ tvrdí terénna sociálna pracovníčka.
V sprievode sme oslovili aj študentky. Aneta Žigová je sympatická mladá slečna, prváčka na žiarskej Súkromnej strednej odbornej škole pedagogickej EBG v odbore učiteľka materskej školy a vychovávateľka v školskom klube detí. Pochádza zo Spišského Podhradia, žije vo Zvolene a hrdo sa hlási k rómskej národnosti. Myslí si, že vzdelanie je veľmi dôležité, fascinuje ju psychológia. „Videla som osady, zanedbáva sa tam učenie, majú tam iné okolnosti, ktoré musia riešiť. Ja som dostala príležitosť sa vzdelávať a dostala som šancu na lepší život. Vzdelávanie nás vždy niečo naučí, vieme sa socializovať, vieme, ako sa správať v rôznych situáciách.“ So spolužiačkami sa zapojila aj do sprievodu. „Budeme mať sprievod s Rómami a zažijeme s nimi pekný čas. O tom, že existuje Medzinárodný deň Rómov, som nevedela. Je to pre mňa dobrý pocit, že sa na každého berie ohľad, neškatuľkujeme tak ľudí a môžeme aspoň jeden deň ukázať, že máme možnosť byť vo svete. Sme ľudia, jedna spoločnosť,“ dodáva.
Na sprievode sa zúčastnili mladé budúce pedagogičky z viacerých ročníkov. „Pripomíname si Deň Rómov, že ich uznali ako menšinu a že tu môžu s nami žiť normálne, sme súčasťou sprievodu, ktorý na to upozorňuje. Treba si takéto dni pripomínať,“ myslí si ďalšia študentka Nina Čertíková zo Zvolena.
Masaker na Slnečnej stráni
Vráťme sa ešte k udalostiam, ktoré sa stali počas druhej svetovej vojny priamo v Žiari nad Hronom. Etnológ a romista Arne Mann sa pre Denník N v rozhovore Karola Sudora z roku 2024 vyjadril, že aj keď sa na tieto konkrétne vojnové udalosti spomienky miestnych jemne líšia, čo však všetci zhodne tvrdili, je fakt, že Rómovia boli nevinní, boli to vychýrení muzikanti, ktorí hrávali na všemožných slávnostiach, žiadnych partizánov neskrývali a že to bola iba zámienka, aby nemecká operačná jednotka Einsatzkomando XIV zasiahla: „Malo ísť o dve rodiny Šarköziovcov, pričom ich 24 členov v domoch zapálila nemecká jednotka vracajúca sa z povstaleckého frontu v Pitelovej. Väčšina masakrov Rómov sa takto zdôvodňovala, že dôvodom mala byť pomsta za údajnú pomoc partizánom. V medzivojnovom období bolo pritom spolužitie medzi majoritou a Rómami pokojné a dobré. Rómovia nevlastnili pôdu a tak všetky plodiny získavali od sedliakov, ktorým pomáhali pri poľnohospodárskych prácach. A naopak, roľníci od Rómov kupovali ich kováčske výrobky, metly, košíky, štetky a podobne.“