Monitoring médií v roku 2015
Výťažok z predaja primátorského punču pomôže postihnutému dieťatku
www.sme.sk| 22.12.2015 |TASR
Ani tento rok sa žiarske predvianočné trhy na Námestí Matice slovenskej nezaobišli bez primátorského punču.
ŽIAR NAD HRONOM. Ani tento rok sa žiarske predvianočné trhy na Námestí Matice slovenskej nezaobišli bez primátorského punču. Výťažok z jeho predaja už tradične poputuje na dobrú vec, tentoraz pomôže matke s chorým dieťaťom.
"Na tohtoročnej akcii sa minulo tridsať litrov punču a vyzbieraných bolo 215 eur, ktoré budú poukázané matke starajúcej sa o postihnuté dieťa, ktorá žije na hranici životného minima," priblížil hovorca Žiaru nad Hronom Martin Baláž s tým, že takýmto spôsobom chcú každý rok podporiť nejaký konkrétny sociálny prípad, ktorý primátorovi odporučia pracovníci odboru starostlivosti o obyvateľa žiarskeho mestského úradu.
S veľkým úspechom sa však podľa jeho slov stretol aj druhý ročník súťaže vo varení vianočnej kapustnice, ktorý sa konal v piatok 18. decembra. Svoje sily si zmeralo až osem tímov, medzi ktorými nechýbal primátor, mestskí poslanci, motorkári či lekári, ktorí súťaž aj vyhrali.
Ľudí však prilákala nielen vôňa kapustnice, ale aj program, v ktorom vystúpila napríklad speváčka Gizka Oňová.
Zbieranie podpisov pod petíciu za presťahovanie žiarskeho jarmoku chcú ukončiť koncom roka
Rozhlasová stanica Regina| 18.12.2015 |Ondrej Holič
Ondrej Holič, moderátor RTVS:
"Zbieranie podpisov pod petíciu za presťahovanie žiarskeho jarmoku chcú ukončiť koncom roka. Jej iniciátor Rastislav Kravár predpokladá, že budú mať dostatočný počet hlasov, aby sa mohli obrátiť na miestnu samosprávu. Petíciu podporuje aj mestská poslankyňa Soňa Lukyová."
Soňa Lukyová, mestská poslankyňa v Žiari nad Hronom:
"Najväčšie výhrady sú určite voči hluku a v odstránení áut. V pondelok dostaneme na dvere akože oznam, že teda autá máme odparkovať, jedná sa jednoducho asi o 300 áut, čo je skutočne neúnosné, že v akom priestore tí ľudia si majú tie autá zaparkovať."
Majstrovstvá Slovenska v karate pre Žiarčanov s historickým úspechom
www.sme.sk| 16.12.2015 |Redakcia
Majstrovstvá Slovenska v karate pre Žiarčanov s historickým úspechom
Jedným z najvýznamnejších podujatí tohto roka boli pre karatistov z MŠK Žiar nad Hronom majstrovstvá Slovenskej republiky kadetov a juniorov.
Milan Laurov majster Slovenska a Michal Výrostko vicemajster Slovenska. (Zdroj MŠK)
ŽIAR NAD HRONOM. Náročnosť turnaja je daná aj tým, že na ňom štartujú len tí najlepší pretekári, ktorí si vybojovali postup z regionálnych majstrovstiev alebo zo Slovenského pohára. Žiarsky klub reprezentovalo 14 pretekárov, všetci v športovom zápase kumite. Celkovo sa podujatia zúčastnilo 378 pretekárov z 55 klubov z celého Slovenska.
Najskôr sa predstavili dievčatá
V starších dorastencoch (12 13 roční) sa prvé predstavili dievčatá. Najviac sa darilo Viktórii Snopkovej, ktorá v kategórii do 45 kg obsadila 3. miesto a Karin Hanákovej, ktorá skončila taktiež tretia v kategórii nad 50 kg. Chlapcom sa tiež darilo, keď v kategórii do 50 kg nás od čisto žiarskeho finále delila len jedna zástavka. Nakoniec si Erik Sklenka vybojoval 2. miesto a Aris Nikolas Čela 3. miesto.
V kadetoch (14 15 roční) už išlo aj o body na postup na majstrovstvá Európy. Tu sa Žiarčania konečne dočkali vytúženého titulu majstra Slovenska, o ktorý sa v kategórii kadetiek nad 54 kg postarala Nina Jelžová, ktorá tentoraz nenašla premožiteľku. V kategórii do 47 kg sa na treťom mieste umiestnila Natália Rajčanová. Kadetské ťaženie uzavrel 3. miestom Zdenko Vanka v kategórii do 57 kg.
Žiarske finále
Poslednými štartujúcimi zo žiarskeho tímu boli juniori (16 17 roční). Aj tu mali Žiarčania vysoké ambície, ktoré sa aj nakoniec naplnili. V kategórii do 68 kg sa do finále po vyraďovacích bojoch prebojovali Milan Laurov a Michal Výrostko. Čisto žiarske finále bolo nakoniec úspešnejšie pre Milana, ktorý si domov odniesol titul majstra Slovenska. Bez prehry vo svojej kategórii do 48 kg ostala aj Dominika Veisová, čo MŠK prinieslo zisk tretieho titulu majstra Slovenska. Medailovú zbierku v kategóriách jednotlivcov uzavrela 3. miestom Martina
Tatárová v kategórii nad 59 kg.
Súčasťou súťaže boli aj súťaže trojčlenných družstiev, kde Žiarčania opäť ukázali skvelú formu. Družstvo starších dorastencov (Aris Nikolas Čela, Erik Sklenka, Jaroslav Kalamár, Igor Hauser hosťovaný z KK Shihan Poprad) sa v nabitej kategórii postupne prebojovali do finále, kde opäť nezaváhali a stali sa majstrami Slovenska. Staršie dorastenky (Veronika Víglašská, Viktória Snopková, Karin Hanáková) sa prebojovali až do bojov o medailu, no tá im ušla o vlások, keď prehrali boj o tretie miesto.
Kadetky (Natália Rajčanová, Nina Jelžová, Sarah Hrnková hosťovaná z KK AC Uniza Žilina) zaváhali len v semifinále, a tak vystúpili na stupeň víťazov na tretiu priečku. Krásnu bodku za celým turnajom urobilo družstvo juniorov (Milan Laurov, Michal Výrostko, Andrej Bucha hosťovaný KK Zvolen), ktorí na turnaji nenašli premožiteľov, a tak sa aj oni stali majstrami Slovenska.
Významné výročie
V týchto dňoch si Karate klub MŠK Žiar nad Hronom pripomína 10. výročie úmrtia významnej osobnosti trénera Jozefa Juhaňáka (1.6.1955 6.12.2005), aj vďaka ktorému je klub v súčasnosti jedným z najúspešnejších klubov na Slovensku.
"Sme veľmi radi, že jeho pamiatku sme si uctili aj takýmito skvelými výsledkami, ktoré sú v zisku získaných medailí na majstrovstvách republiky historicky najlepším úspechom. V celkovej bilancii kategórii jednotlivcov sa Žiarčania umiestnili na 4. mieste spomedzi 55 klubov. V súťaži družstiev to bolo dokonca na 3. mieste. Všetkým pretekárom ďakujeme za skvelú reprezentáciu nášho klubu i mesta. Sponzorom, rodičom pretekárov za podporu a školám za vytvorenie skvelých tréningových podmienok," zhodli sa po podujatí tréneri.
Žiarska samospráva chce spustiť prevádzku centra zhodnocovania odpadov
www.teraz.sk| 16.12.2015 |TASR
V budúcoročnom rozpočte počíta samospráva na tento účel s výdavkami vo výške približne 800.000 eur.
Žiar nad Hronom 16. decembra (TASR) Jednou z najväčších priorít žiarskej samosprávy v budúcom roku bude podľa jej primátora Petra Antala spustenie prevádzky a nastavenie procesov v centre zhodnocovania odpadov (CZO). Spustenie centra, ktoré mesto vybudovalo za pomoci eurofondov, plánujú od začiatku februára.
V budúcoročnom rozpočte počíta samospráva na tento účel s výdavkami vo výške približne 800.000 eur. Z toho najväčšia časť, približne 570.000 eur, pôjde na mzdy pracovníkov centra. Tých by tu malo byť celkom 29, pričom dvaja budú technicko hospodárski pracovníci a ostatní obslužný personál.
"Hovoríme o nákladoch, ktoré sú navrhnuté v maximálnej podobe. Neočakávame nejaký nárast na prevádzku tohto centra. Skôr očakávame, ale to ukáže prax, že náklady budeme optimalizovať a upravovať smerom nižšie," podotkol v tejto súvislosti hlavný mestský ekonóm Martin Majerník. Príjmy z CZO zatiaľ podľa jeho slov samospráva odhadla na 300.000 eur.
Projekt je v rámci Slovenska ojedinelý, a preto ho podľa Antala ani nemajú s čím porovnávať. Ako ďalej uviedol, náklady na jeho chod v prvých mesiacoch zrejme nebudú celkom kryté výnosmi. "Budeme musieť urobiť všetko preto, aby to bolo tak, ako sme si to naprojektovali v rámci finančných analýz pre budúcnosť," podotkol v tejto súvislosti Antal. Keďže ide o projekt mesta financovaný z európskych prostriedkov zisk podľa jeho slov centrum tvoriť nemôže, no zároveň ho musia nastaviť tak, aby neprodukovalo stratu.
Na vybudovanie CZO získal Žiar nad Hronom z Operačného programu Životného prostredia nenávratný príspevok vo výške takmer 19 miliónov eur. CZO tvoria štyri technologické celky: mechanická úprava odpadov, bioplynová stanica, gasifikačná jednotka a dotrieďovacie zariadenie. Po jeho spustení bude Žiar nad Hronom jediným mestom na Slovensku s komplexne prepracovaným systémom odpadového hospodárstva.
Na kultúru v Žiari nad Hronom pôjde budúci rok menej peňazí
www.teraz.sk| 15.12.2015 |TASR
Celkovo bude budúci rok MsKC hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom s celkovými príjmami a výdavkami vo výške 478.093 eur.
Žiar nad Hronom 15. decembra (TASR) Na kultúru dá mesto Žiar nad Hronom v budúcom roku menej peňazí, dotácia pre Mestské kultúrne centrum (MsKC) bude totiž nižšia o 7500 eur ako v tomto roku. Podľa riaditeľky MsKC Michaely Pribilincovej sa tak úspory dotknú najmä redukcie kultúrnych podujatí.
"Keďže sme museli znižovať rozpočet kvôli úspore, tak sme sa museli pozrieť na to, ktoré podujatia boli úspešné a ktoré menej," podotkla Pribilincová. Niektoré podujatia ako napríklad Svetovo na námestí či Deň dospelých detí sa tak z budúcoročného programu MsKC podľa jej slov vytratia.
Niektoré sa budú snažiť zorganizovať na "percentá", čo znamená, že nebudú hradené z rozpočtu, ale účinkujúcich vyplatia určitým percentom z vyzbieraného vstupného. Takýmto spôsobom by podľa riaditeľky mohli organizovať napríklad Halloween či Sitňan fest.
Celkovo bude budúci rok MsKC hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom s celkovými príjmami a výdavkami vo výške 478.093 eur. Tuzemské bežné granty v rámci verejnej správy z rozpočtu mesta sú 360.600 eur, teda o 7500 eur menej ako v tomto roku.
Ako ďalej vysvetlil hlavný mestský ekonóm Martin Majerník, o 2500 eur bol navýšený rozpočet zboru pre občianske záležitosti (ZPOZ) a to z dôvodu schválenia nového odmeňovacieho poriadku ZPOZ. Odmeny pre ľudí vykonávajúcich úlohy ZPOZ u sa totiž podľa Pribilincovej nezvyšovali od roku 2008 a nezohľadňovali valorizáciu v uplynulých siedmich rokoch.
Výťažok z predaja punču pomôže tým, ktorí to potrebujú
www.sme.sk| 15.12.2015 |TASR
Výťažok z predaja punču pomôže tým, ktorí to potrebujú
Predvianočnou atmosférou ožil aj Žiar nad Hronom, kde sa na Námestí Matice slovenskej konajú od 14. do 22. decembra tradičné Predvianočné trhy.
Žiarske trhy vás srdečne pozývajú na bohatý program.
ŽIAR NAD HRONOM. Predvianočnou atmosférou ožil aj Žiar nad Hronom, kde sa na Námestí Matice slovenskej konajú od 14. do 22. decembra tradičné Predvianočné trhy.
Tešiť sa môžete na divadlo aj koledy
V stánkoch nechýba vianočný sortiment, rôzne výrobky remeselníkov či občerstvenie. K dobrej nálade návštevníkov prispeje aj pestrý program, ktorý každý deň prináša na námestie niečo iné. V prvý deň konania trhov to bol koncert vianočných piesní v podaní vokálnej skupiny For you a Cappela group, dnes popoludní to bude známy vianočný kamión so svojimi škriatkami.
V stredu 16. decembra o 16.00 h sa môžu deti tešiť na rozprávku Vianočná koleda. Pôjde o divadelné a interaktívne predstavenie pre deti inšpirované poviedkou Charlesa Dickensa. Vo štvrtok 17. decembra o 16.00 h námestie rozozvučí Koledovanie so Sekerou. Pri primátorskom punči si piesne a koledy zaspievajú Žiarčania s mužskou speváckou skupinou Sekera.
Výťažok z predaja punču pomôže rodinám s postihnutými deťmi.
Výťažok z punču pôjde pre postihnuté deti
Ako uviedol hovorca mesta Martin Baláž, výťažok z predaja punču pôjde na podporu rodiny s postihnutým dieťaťom. Kým v minulosti z výťažku vždy podporovali organizácie na území mesta, od minulého roka sa rozhodli takýmto spôsobom pomáhať konkrétnym rodinám, ktoré to potrebujú.
V piatok 18. decembra bude námestím rozvoniavať žiarska kapustnica. Súťaž vo varení tejto tradičnej pochúťky bude spojená aj s jej predajom a kultúrnym programom. Hosťom bude Gizka Oňová. Záver Predvianočných trhov spestrí v pondelok 21. decembra o 15.00 h živý betlehem v podaní žiakov cirkevnej školy a speváckeho zboru Holúbky z Kríža.
Žiar n. Hronom bude hospodáriť s rozpočtom vo výške 12,731 mil. eur
www.teraz.sk| 10.12.2015 |TASR
Viacročný rozpočet mesta na obdobie 2016 až 2018 dnes na rokovaní mestského zastupiteľstva schválili mestskí poslanci.
Žiar nad Hronom 10. decembra (TASR) V roku 2016 bude mesto Žiar nad Hronom hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom vo výške 12,731 milióna eur. Viacročný rozpočet mesta na obdobie 2016 až 2018 dnes na rokovaní mestského zastupiteľstva schválili mestskí poslanci.
"Príjmy sa nám podarilo stabilizovať. Predpokladáme, že aj tie, ktoré sú pre nás najväčšie, a to príjmy z podielových daní, budú od štátu splnené," priblížil hlavný mestský ekonóm Martin Majerník. Primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal v tejto súvislosti upozornil, že v oblasti výdavkov čakajú mesto v budúcom roku najmä dve veľké priority, a to spustenie prevádzky Centra zhodnocovania odpadov (CZO) a spoluúčasť na projekte rekonštrukcie futbalového štadióna. "CZO je veľmi náročný projekt, ktorý musíme dokázať financovať a práve prvý rok bude náročný kvôli tomu, že ho budeme rozbiehať," podotkol v tejto súvislosti. Predpokladané náklady na prevádzku centra budú podľa Majerníka približne 800.000 eur. "Hovoríme o nákladoch, ktoré sú navrhnuté v maximálnej podobe. Neočakávame nejaký nárast na prevádzku tohto centra. Skôr očakávame, ale to ukáže prax, že náklady budeme optimalizovať a upravovať smerom nižšie," podotkol Majerník.
Na rekonštrukciu štadióna plánuje mesto vyčleniť 500.000 eur z rezervného fondu. "To, že sa nám podarilo zdroje na túto investíciu nejakým spôsobom nájsť, bolo výsledkom hospodárenia v predošlých rokoch," skonštatoval Majerník. Podľa primátora je rekonštrukcia futbalového štadióna investícia, ktorú mesto potrebuje.
Peter Antal a Ladislav Kukolík na kandidátke strany Most Híd
Žiarske ECHO| 3.12.2015 |r
V júni tohto roka primátor Žiaru nad Hronom, Peter Antal prijal ponuku na spoluprácu od občianskej strany Most Híd. Tá ho aktuálne nominovala na kandidátnu listinu do parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnia v marci budúceho roku. V zozname kandidátov mu patrí číslo 16. Strana Most Híd možnosť uchádzať sa o hlasy voličov ponúkla aj primátorovmu zástupcovi a dlhoročnému primárovi žiarskej nemocnice, Ladislavovi Kukolíkovi. Ten kandiduje na 72. mieste.
Obaja predstavitelia Žiaru nad Hronom budú kandidovať ako nominanti nečlenovia strany Most Híd. Tá ich oslovila predovšetkým ako odborníkov z oblasti samosprávy, resp. zdravotníctva, zastupujúcich stredoslovenský región v okolí Žiaru nad Hronom.
Ste spokojní s vašim umiestnením v zozname kandidátov?
P. Antal: Mojou prvoradou ambíciou je strane Most Híd pomôcť aj mojimi hlasmi získať čo najsilnejší mandát po voľbách. Pozícia, ktorú som získal na kandidátke, je podľa môjho názoru na úrovni zvoliteľnosti do parlamentu, samozrejme, musím zabojovať aj o preferenčné hlasy. Keďže nie som členom Mostu, len nominantom a na spoluprácu som kývol len v lete tohto roku, myslím, že som dostal dosť vysoké miesto. To mi však ešte negarantuje, že sa do NR SR dostanem.
L. Kukolík: Plne si uvedomujem, že 72. miesto je dosť vysoko a pravdepodobnosť zvolenia klesá. Ale ak by som neveril, že sa dá "prekrúžkovať" až na úroveň zvoliteľnosti, nešiel by som do toho. Taktiež chcem pomôcť primátorovi k jeho zvoleniu a ak by sa podarilo, že by sa poslancom NR SR stal iba on, rovnako by som to považoval aj za svoj úspech. Veď naše mesto by malo v parlamente konečne poslanca. A takého, ktorý by skutočne pomáhal nielen Žiaru nad Hronom, ale aj celému nášmu regiónu.
Predstavme si hypotetickú situáciu, že sa dostanete do NR SR obaja. Čiže aj primátor aj jeho zástupca. Ako môže fungovať mesto, ak v čase zasadania parlamentu sú preč obaja jeho štatutári? Alebo ak sa aj primátor stane poslancom, bude stíhať riadiť mesto?
L. Kukolík: Ak by k takejto situácii skutočne došlo, nebolo by pre mesto dobré takto fungovať. Funkcie viceprimátora by som sa okamžite vzdal, aby ju primátor mohol ponúknuť inému kolegovi poslancovi mestského zastupiteľstva a mesto tak mohlo bez problémov existovať.
P. Antal: S otázkami, či sa náhodou nevzdám funkcie primátora, ak sa stanem poslancom, alebo ak by sa Most Híd dostal do vlády, či sa nestanem ministrom, som sa stretol už viackrát. Nemám žiadne ambície byť ministrom ani iným štátnym úradníkom. Chcem byť primátorom Žiaru nad Hronom a zrealizovať tu ešte mnoho veľkých vecí a funkcia poslanca NR SR mi v tom môže veľmi pomôcť. Tí, ktorí ma poznajú, vedia najlepšie, že všetko robím naplno a s vážnosťou. Ako poslanec by som nesedel ticho v lavici, nebol len hlasovacím strojom za slušný poslanecký plat. Aktívne by som sa snažil upozorňovať na najväčšie problémy miest a obcí nášho regiónu a ponúkať aj riešenia, napríklad rómsky problém, rozvoj vidieka, zvyšovanie úrovne školstva. A riadiť mesto by som stíhal, veď to ide ruka v ruke. Okolo seba mám tím šikovných ľudí, mesto funguje tak ako ešte nikdy, nevidím teda problém, aby som niekoľko dní v mesiaci strávil na rokovaní NR SR. Veď takto funguje viacero primátorov. Napríklad, počuli ste, že by mali nejaký zásadný problém Košice, ktoré majú primátora aj poslanca NR SR?
Obidvaja kandidujete za stranu, ktorá v tomto regióne nemá výraznú voličskú základňu. Taktiež viacerí jej lídri sú maďarskej národnosti, čo v našom regióne voličom vyhovovať nemusí. Neobávate sa, že toto môžu byť prekážky, ktoré sa nemusia dať zdolať?
L. Kukolík: Kto nás nebude chcieť voliť, tak nás voliť nebude. Áno, stretávam sa aj s negatívnymi reakciami na toto moje rozhodnutie. Na akýkoľvek nesúhlas majú ľudia právo. Na druhej strane si myslím, že je tu dosť normálne a zdravo uvažujúcich ľudí, ktorí sú schopní sa preniesť cez predsudky a bludy typu, že nejakí Maďari nám niečo chcú vziať. Most Híd je občianska strana, ktorá v sebe združuje všetky národnostné menšiny žijúce na Slovensku, ktorá medzi nimi a majoritným obyvateľstvom stavia mosty, nie ich rozoštváva. Som hrdý, že môžem kandidovať za stranu, ktorá preferuje rozum, priateľstvo, pokojné spolunažívanie a prosperitu krajiny. Verím, že rozum bude víťaziť u mnohých ľudí a budú v prvom rade vidieť Laca a Petra, dvoch predstaviteľov mesta, ktorí sa snažia slušným a poctivým spôsobom riadiť mesto a takýmto spôsobom sa chcú podieľať aj na riadení krajiny.
P. Antal: Most Híd nie je maďarská, ale občianska strana. Jej rozsiahly program Občianska vízia navrhuje systémové zmeny, ktoré verím, že môžu zlepšiť život obyvateľov Slovenska. Okrem toho sa hlási k hodnotám, ktoré sa snažím vo svojom živote presadzovať, ako je občianska rovnosť, spolupráca. Ak niekto aspoň okrajovo sleduje politiku, tak vie, že je tu iná strana, ktorá sa aj vyhlasuje za maďarskú a tá práve Most Híd nemá veľmi v láske. Prečo asi... Keby som nebol presvedčený o úmysloch, odbornosti a charaktere Bélu Bugára, nikdy by som jeho ponuku neprijal. Dovolím si tvrdiť, že aj keď je maďarskej národnosti, na osude Slovenska mu záleží oveľa viac ako mnohým slovenským politikom. Jeho strana, rovnako ako on, nie je spájaná so žiadnymi škandálmi, nevystupuje agresívne, útočne, populisticky. Pôsobí v nej mnoho slovenských odborníkov, ktorí buď kandidujú za poslancov, alebo len odborne spolupracujú. Verím, že sa nájde dosť ľudí, ktorí sa dokážu odosobniť od predsudkov, ktoré patria niekde do obdobia mečiarizmu, kedy bola polarizácia spoločnosti asi najväčšia. Možno ich o našich úprimných zámeroch presvedčíme a dajú nám, a teda aj strane Most Híd dôveru. A ak nie, nič sa nedeje, život ide ďalej. V meste máme veľa práce. Ideme zrekonštruovať štadióny, stavať ďalšie oddychové zóny, opravovať chodníky, je sa na čo sústrediť. Možnosť byť poslancom slovenského parlamentu nevnímam ako kŕčovitý cieľ, skôr ako pridanú hodnotu. Pre mňa osobne, ako aj pre mesto a región.
Žiar nad Hronom: Náramky môžu zachrániť život
www.tvhronka.sk| 24.11.2015 |Pavol Sedlačko
Pavol Sedlačko, moderátor:
"Tzv. náramky života by mali pomôcť všetkým tým, ktorí sa ocitnú v nejakej núdzi a nebudú schopní sami si privolať pomoc."
Peter Antal, primátor mesta Žiar nad Hronom:
"Snažíme sa obyvateľom mesta prinášať rôzne služby, ktoré im uľahčujú život. Jednoducho budú nosiť takýto náramok, ktorý keď sa im niečo stane, jednoducho zatlačia gombík a pôjde na výjazd naša mestská polícia."
Pavol Sedlačko:
"Po príchode na miesto policajti poskytnú pomoc, prípadne vyhodnotia situáciu."
Róbert Šiška, náčelník mestskej polície v Žiari nad Hronom:
"Ak vie ten policajt alebo je to niečo, čo sa týka jeho práce, tak jednoducho pomôže. A keď treba na miesto zavolať niektorú z integrovaných záchranných zložiek, tak bude na miesto privolaná práve mestskou políciou."
Peter Antal:
"Vyhodnotí, či sa jedná o ochranu života, zdravia a privolajú teda záchrannú službu alebo sa bude jednať o trestnú činnosť alebo niečo iné, a potom budú zasahovať oni, poprípade štátna polícia."
Róbert Šiška:
"Tlačítko je spojené alebo teda opatrené aj zvukovou signalizáciou. Je to aj z toho dôvodu, aby ten dotyčný dôchodca v prípade, že ho omylom zatlačí, tak je o tom hneď informovaný a vie napríklad zavolať k nám na mestskú políciu, že prepáčte, stlačil som to omylom, nemusíte nikoho posielať."
Pavol Sedlačko:
"Služba by mala byť spustená až po novom roku. Teraz sa bude zisťovať, aký je predbežný záujem o náramky života, pretože záujemcovia si to musia kúpiť sami. Cena je približne 500 eur."
Peter Antal:
"Buď si to sami kúpia alebo potom mesto bude zakupovať tieto zariadenia a bude ich prenajímať. Máme čiastku 15 euro mesačne na splatenie toho zariadenia."
Pavol Sedlačko:
"Samotná služba, teda výjazdy mestskej polície k ľuďom bude zadarmo."
Žiar nad Hronom: Jediná škôlka, ktorá má telocvičňu
www.tvhronka.sk| 16.11.2015 |Pavol Sedlačko
Pavol Sedlačko, redaktor:
"Niekedy sa v týchto priestoroch varili halušky. Teraz tu deti cvičia, behajú, skáču, hrajú futbal, no skrátka športujú."
Dana Koštová, zástupkyňa riaditeľky, MŠ Andreja Kmeťa Žiar nad Hronom:
"Z bývalých priestoroch kuchyne sme zrekonštruovali v rámci sponzorskej pomoci telocvičňu."
Pavol Sedlačko:
"Ktorá je určená hlavne tým najmenším. Okrem toho , že je to pre nich zábava, tak sa môžu aj hýbať a vybiť tak svoju energiu."
Jana Straňáková, učiteľka:
"Tu sa môžu aj pohybovo vyžiť, aj si zacvičia, aj si vytvoria vlastný návyk v rámci cvičenia a častokrát deti, keď majú takéto možnosti, tak majú potom väčšiu takú motiváciu cvičiť aj v budúcnosti, keď sú dospelí."
Dana Koštová:
"Veľmi sa tešia a hlavne tí predškoláci, ktorí už nepotrebujú tú dĺžku toho spánku dvojhodinovú tak, ako menšie deti."
Pavol Sedlačko:
"Ako sa ti skáče?"
Dieťa 1:
"Dobre."
Pavol Sedlačko:
"Rada sem chodíš do tejto telocvične?"
Dieťa 2:
"Áno."
Pavol Sedlačko:
"Čo najradšej cvičíš?"
Dieťa 3:
"Horolezeckú stenu."
Dana Koštová:
"Môžem sa pochváliť a zároveň sa pýšim tým, že sme jediná materská škola v rámci subjektu siedmich škôlok, ktorá má telocvičňu, ale ponúkame ju aj na používanie a využívanie pohybovej aktivity vedľajšej materskej školy, kde chodí futbalová škôlka dvakrát do týždňa trénovať so svojim trénerom."
Pavol Sedlačko:
"Už v škôlke by deti mali nabrať návyky na cvičenie, potom im to ostane, presne ako mne."
Dolný Kubín nahradí Žiar nad Hronom
Pravda| 12.11.2015 |mut
Dolný Kubín je tretím mestom, ktoré sa odmietlo zapojiť do projektu modernizácie, rekonštrukcie a výstavby futbalových štadiónov. SFZ mu pôvodne určil finančný príspevok 750 tisíc eur, ktorý poskytla vláda Slovenskej republiky. Zväz oznámil, že táto čiastka sa využije na rekonštrukciu štadióna v Žiari nad Hronom. Doplnil, že aj teraz postupuje rovnako ako v prípade Topoľčian a Levíc, ktoré po ich odmietnutí nahradili Skalica a Sereď.
Mestá dostávajú príspevok, ktorý tvorí z rozpočtu na rekonštrukciu 60 percent, zvyšnými 40 musia prispieť samosprávy prípadne kluby. Futbalový štadión v Dolnom Kubíne bol jedným z 21 štadiónov, ktoré pôvodne zahrnuli do projektu, ktorý sa už naplno rozbehol a viaceré mestá z dotácie čerpali a čerpajú. Počas desiatich rokov vláda poskytne SFZ 45 miliónov eur a zväz zodpovedá za spoluprácu so samosprávami pri výbere športovísk, ktoré do roku 2022 zmodernizujú a zrekonštruujú.
SFZ na svojej oficiálnej stránke oznámil, že rešpektuje autonómne rozhodnutie poslancov mestského zastupiteľstva Dolného Kubína. "Slovenský futbalový zväz konštatuje, že mesto Dolný Kubín odmietlo realizáciu projektu rekonštrukcie futbalového štadióna Ivana Chodáka v zmysle podmienok stanovených uznesením vlády SR, príslušnými infraštruktúrnymi smernicami UEFA a SFZ a ďalšími štandardnými podmienkami SFZ," uviedol zväz vo svojom stanovisku.
V Žiari nad Hronom vzdelávajú už 8 rokov duálne
Televízna stanica STV 2| 10.11.2015 |Martina Marettová / Martina Kvačkajová
Martina Kvačkajová, moderátorka RTVS:
"Aj keď nový zákon o duálnom vzdelávaní platí od apríla, v Žiari nad Hronom nejde o žiadnu novinku. Študenti Strednej odbornej školy technickej získavajú prax už 8 rokov v miestnych a zahraničných spoločnostiach počas štúdia."
Martina Marettová, redaktorka RTVS:
"Marek Lukáč je študentom na miestnej technickej škole. Jej zriaďovateľom sú viaceré žiarske a zahraničné spoločnosti. V jednej z nich by v budúcnosti chce aj pracovať."
Marek Lukáč, študent 5. Ročníka SSOŠ technická:
"Ja tu vlastne mám na starosti údržbu, čiže oprava rôznych strojov, mechanické nejaké práce, keď sa napríklad niečo pokazí, poprípade mení sa tu napríklad tuto obrobok, tak sa vlastne prestaví nástroj. Takto si aspoň môžem niečo precvičiť a z tej technickej časti sa naučiť niečo, čo by som sa v škole nenaučil."
Marián Pivarči, manažér údržby, SAPA profily:
"Študenti sú schopní, závisí od ich záujmu. Sú študenti šikovnejší a takí, ktorí teda majú vyslovene záujem, Marek Lukáč je jeden z nich, veľmi snaživý a vnímavý chalan, ktorý dúfam v budúcnosti sa uplatní u nás v spoločnosti."
Martina Marettová:
"Duálnemu vzdelávaniu v Žiari nad Hronom poskytujú priestor aj 3 veľké nórske spoločnosti. Do praxe im tak prichádzajú už kvalifikovaní a odborní pracovníci."
Milan Veselý, Slovalco a.s.:
"Ten problém tu je nájsť vzdelaných, šikovných technikov. Keď nemajú tie základné návyky, nepoznajú technické zručnosti, tak to je veľmi zlé a práve toto my potrebujeme, aby to duálne vzdelávanie zabezpečovalo."
Pavel Žabenský, SSOŠ technická, Žiar nad Hronom:
"V našom prípade z absolventov len okolo 3,5 % je nezamestnaných, takže tá úspešnosť zamestnania tých našich chlapcov je 50 % sa zamestná v našich firmách."
Martina Marettová:
"Podľa ministerstva školstva záujem firiem o duálne vzdelávanie narastá. Študenti by tak v budúcom školskom roku mohli získavať prax v ďalších takmer 400 spoločnostiach. Martina Marettová, RTVS."
O duálnom vzdelávaní budú hovoriť na odbornom seminári
www.teraz.sk| 6.11.2015 |TASR
Veľvyslanectvo Nórskeho kráľovstva na Slovensku a mesto Žiar nad Hronom organizujú seminár na tému "Duálne vzdelávanie možnosti a výzvy na Slovensku.
Žiar nad Hronom 6. novembra (TASR) Uskutoční v utorok 10. novembra v Žiari nad Hronom ako súčasť podujatia Nórsky deň. Ten sa vracia do mesta už druhýkrát. Na seminári vystúpi ako hlavný rečník minister školstva Juraj Draxler, ktorý bude hovoriť o novozavedenom systéme duálneho vzdelávania na Slovensku.
Medzi firmami, ktoré spustili programy pre vyškolenie mladých ľudí pre ich prácu vo firme, sú aj nórske firmy sídliace v Žiari nad Hronom (Slovalco a Sapa). Tie sú spoluzriaďovateľom Súkromnej odbornej strednej školy technickej, v ktorej sa projekt duálneho vzdelávania realizuje. Mladí ľudia sa už teraz prakticky pripravujú na budúce špecializované povolania vo firmách žiarskeho priemyselného parku.
"Na seminári sa okrem ministra zúčastnia aj zástupcovia spomínanej strednej školy, mesta a nórskych spoločností v Žiari nad Hronom, Zväz automobilového priemyslu SR a tiež zástupcovia Ministerstva zahraničných vecí SR a Nórskeho direktoriátu pre vzdelávanie," uviedol hovorca mesta Martin Baláž.
Seminár v kultúrnom centre v Žiari nad Hronom sa začne o 10.00 h a potrvá takmer do 13.00. Po ňom bude nasledovať kultúrny a spoločenský program, ktorý má za cieľ bližšie zoznámiť Slovákov s Nórskom. "Program sa začína o 14.00 h a predstaví Nórsko a jeho tradície, kuchyňu alebo mýty. Súčasťou Nórskeho dňa budú aj aktivity pre deti s nórskou tematikou či premietanie nórskych filmov pre deti a dospelých," dodal Baláž.
Obec Horné Opatovce pochoval priemysel
Televízna stanica STV 1| 1.11.2015 |Martina Marettová / Jana Košíková
Jana Košíková, moderátorka:
"Horné Opatovce pri Žiari nad Hronom by tento rok oslávili deväťsto štyridsiate výročie. Kedysi najväčšiu obec v regióne vysťahovali. Blízka fabrika na výrobu hliníka vtedy zhoršila životné prostredie natoľko, že obyvateľom hrozilo vážne poškodenie zdravia. Vtedajšia vláda preto rozhodla o jej zániku."
Martina Marettová, redaktorka:
"Splodiny zastaranej výroby hliníka postupne ničili okolie závodu. Najskôr včely, dobytok, pôdu a nakoniec sa prejavili aj na zdraví ľudí. V roku 1969 obec Horné Opatovce oficiálne vymazali z mapy Slovenska."
Vladimír Sklenka, historik:
"Vtedy nastal exodus obyvateľov Horných Opatoviec, ktorí sa museli postupne za desať rokov vysťahovať z tejto obce. Nový domov našli v neďalekých mestách, ale aj dedinách."
Martina Marettová:
"Dnes už bývalí Hornoopatovčania sa snažia stretávať aspoň dvakrát v roku. V týchto dňoch ich spájajú najmä spomienky na zosnulých blízkych. Sviece horia na cintoríne, ktorý bol kedysi plný pomníkov."
Štefan Skladan, OZ Horné Opatovce:
"Nejaké kríže zostali, niektorí si proste vzali pomník, kus zeme z toho a premiestnili si to tam, kde bývajú."
Mária Zaťková:
"Všetkých sme nemohli odniesť. To sa jednoducho nedalo. Takže vraciame sa aj toho roku."
Martina Marettová:
"Cintorín susedí s fabrikou a oproti kostolu vybudovali pred niekoľkými rokmi skládku."
Mária Kadlecová:
"Každý jeden príchod je ťažký, lebo tí, čo prídu cudzí, neznámi, tí tu vidia len tie haldy smetí, skladiská. My vlastne v tých svojich prižmúrených očiach vidíme tie ulice, domy, vlastne my tu vidíme to, čo tam bolo, keď sme my tu boli ako deti."
Martina Marettová:
"V obci bolo v čase zániku takmer dvestotridsať domov. Tie postupne rozobrali, zachoval sa len Kostol svätého Vavrinca, ktorý sa snažia bývalí obyvatelia postupne obnoviť."
Mária Zaťková:
"Mne sa o tom sníva. To ja sa stále vraciam do starého bytu, ktorý bol presne tu oproti kostolu a dokonca sa mi snívajú až také veci, že som si z toho polozbúraného domu chcela postaviť rekreačný domček, kde by som mohla chodiť ako do svojho rodného domu. Bohužiaľ, dá sa to už len v sne a v spomienkach."
Martina Marettová:
"Aj keď sa príroda v Horných Opatovciach obnovila, boľavé duše jej bývalých obyvateľov už nevylieči ani čas."
Žiar buduje nový park so športoviskami
www.etrend.sk| 20.10.2015 |s. ; ds
Na jar budúceho roku by mal v Žiari nad Hronom pribudnúť nový Oddychový areál Etapa. Park so športoviskami začala mestská spoločnosť Technické služby Žiar nad Hronom budovať koncom septembra.
Na ploche 1,64 hektára pri Svitavskej a Bernolákovej ulici vznikne okruh pre inline korčuliarov a v jeho vnútri park, detské ihrisko, zostavy na hranie, lanová veža a workout ihrisko. Tri metre široká inline dráha s dĺžkou takmer šesťsto metrov má byť jednosmerná a jej súčasťou budú aj priestory na prezúvanie so skrinkami.
Ihrisko bude určené pre malé deti od troch do šiestich rokov. Bude mať povrch z liatej gumy, na ktorej budú umiestnené trojrozmerné gumené prvky v tvare zvierat. Jeho súčasťou zostanú aj existujúce pieskovisko a preliezky, ktoré sa opravia.
Na Street Workout ihrisku sú plánované železné konštrukcie na cviky s vlastnou hmotnosťou. Areál doplní zeleň, mobiliár a osvetlenie. Mesto uzavrelo s Technickými službami zmluvu o dielo na terénne úpravy, komunikácie a osvetlenie v hodnote takmer 136 tisíc eur s daňou. Hotové majú byť do konca novembra. Prvky na hranie a cvičenie si mesto objednalo od troch dodávateľov vybraných cez elektronické trhovisko za spolu takmer 37 tisíc eur s daňou.
Oddychová zóna Etapa v Žiari nad Hronom Zdroj Mesto Žiar nad Hronom
Na jar má pokračovať dobudovanie areálu výsadbou zelene. Mesto má v rozpočte na areál vyčlenených celkovo dvestotisíc eur. Primátor Peter Antal sa pre agentúru TASR vyjadril, že oddychová zóna by mala začať obyvateľom slúžiť v máji.
Mesto týmto projektom pokračuje vo zveľaďovaní verejných priestorov. Pred štyrmi rokmi zrevitalizovalo centrálnu mestskú zónu okolo Námestia Matice slovenskej za 1,6 milióna eur. Nedávno Technické služby Žiar nad Hronom rekultivovali okolie zrekonštruovanej športovej haly.
Oddychová zóna s multifunkčným športoviskom, detským ihriskom, bežeckou dráhou a lavičkami za 120 tisíc eur vzniká aj vo vnútrobloku medzi panelákmi na Hviezdoslavovej ulici.
Hokejový zväz chce pomôcť pri dostavbe žiarskeho zimného štadióna
www.sme.sk| 19.10.2015 |Iva Zigová
Zväz avizuje pomoc pri dostavbe štadióna, hoci mesto nesplnilo svoj minulý záväzok voči nemu.
ŽIAR NAD HRONOM. Aj keď v ostatných dvoch rokoch sa intenzívne hovorí o dokončení žiarskeho zimného štadióna, už viac ako šesť sezón sa na ňom hokej nehrá. Pred časom mesto avizovalo, že investorom dokončenia štadióna by mala byť mestská eseročka Technické služby, v ktorej réžii sa uskutočnila aj nedávna rekonštrukcia športovej haly. Súčasný nájomca areálu, spoločnosť Sport Trend, by mala ako prevádzkovateľ spolupracovať s mestom aj ďalej.
Prevádzku stopli v roku 2009
Primátor Žiaru Peter Antal (nezávislý) nedávno pre ziar.sme.sk povedal, že na štadión príde rad až po ukončení všetkých prác v súvislosti s najväčším europrojektom mesta Centrum zhodnocovania odpadov Žiar nad Hronom.
"Až potom budeme vedieť, ako na tom finančne sme a akým spôsobom môžeme projekt ako majiteľ štadióna spolufinancovať. Každopádne model, akým by sme do projektu hokejového štadióna chceli ísť, kopíruje spôsob, akým sa rekonštruuje športová hala," povedal Antal.
Avizoval však aj rokovanie so Slovenským zväzom ľadového hokeja, ktorý financoval dodnes najväčšiu prestavbu štadióna v minulosti. Športovisko sa v rámci nej dočkalo zastrešenia, stále mu ale chýba opláštenie a v ostatných rokoch ho niekoľkokrát zaplavilo. Podmienkou financovania prác už vtedy zo strany zväzu bolo, aby štadión žil hokejom aj ďalej.
Napriek tomu jeho prevádzku v roku 2009 mesto ukončilo a hokej v meste skončil. Dôvodom boli vysoké náklady. O rok neskôr prenajalo areál spoločnosti Sport Trend, aby slúžil aspoň hokejbalu.
O rozsahu pomoci chcú rokovať
Zástupcovia Slovenského zväzu ľadového hokeja pred niekoľkými dňami zverejnili cieľ vybudovať na Slovensku 40 krytých ľadových plôch s finančnou podporou štátu v ďalších trinástich rokoch. Okrem toho je zámerom zväzu pomôcť dobudovať rozostavené štadióny v Žiari nad Hronom, ale aj vo Vranove nad Topľou, Kežmarku či Starej Ľubovni.
"Zväz už v minulosti finančne podporil dostavbu zimného štadióna v Žiari. Platil záväzok, že stavbu do finálnej podoby dokončí mesto. Toto sa síce neudialo, ale zväz má naďalej záujem na tom, aby sa aréna dokončila aj vzhľadom k tomu, že v regióne je veľký záujem o hokej u detí," potvrdil hovorca Slovenského zväzu ľadového hokeja Tomáš Štulajter.
Konkrétnu výšku príspevku či to, z akých zdrojov by mal do Žiaru smerovať, nekonkretizoval.
"Najskôr sa musíme stretnúť s predstaviteľmi mesta, aby sme zistili, koľko peňazí treba na dobudovanie," odpovedal na naše otázky.
Dokončenie štadióna a jeho opätovné sprevádzkovanie by si podľa najmenej nákladného variantu A, ktorý radnica spolu so spoločnosťou Sport Trend zverejnila v apríli tohto roka, vyžiadalo 2,136 milióna eur bez DPH.
Skutočnosť, že hokejový zväz zaradil medzi svoje priority aj pomoc pri dobudovaní žiarskeho zimáku, radnica víta. "Považujeme to za úspech rokovaní a diplomacie mesta," okomentoval vyhlásenie zväzu hovorca mesta Martin Baláž.
Žiarsky skatepark doplnia o ďalšie prvky
www.sme.sk| 17.10.2015 |tasr
V areáli jednej zo základných škôl osadia nové prvky pre skateboardistov.
ŽIAR NAD HRONOM. Mladým ľuďom z občianskeho združenia ZaŽiar sa podarilo získať finančné prostriedky na vybudovanie miniskateparku. Grant vo výške 2 tisíc eur z Nadácie pre deti Slovenska použijú na nákup nových prvkov a obnovu horolezeckej steny.
Podľa Dominiky Švecovej, koordinátorky práce s mládežou v Žiari nad Hronom, mladým skateboardistom takéto miesto chýbalo a iniciatíva vyšla z ich radov. Ešte minulý rok sa im v rámci projektu KomPrax podarilo zakúpiť U rampu a umiestniť ju v areáli Základnej školy na Jilemnického ulici. Vďaka grantu tak k U rampe pribudnú ďalšie prvky. Zároveň horolezeckú stenu, ktorá sa nachádza na budove jednej zo stredných škôl, obnovia a doplnia o nové lezecké "chyty".
"Ide nám hlavne o spoluprácu s mladými ľuďmi, aby možno aj ostatní, ktorí majú takéto záujmy, aby to využívali, a tak aktívnejšie trávili svoj voľný čas," uviedla Švecová. Miniskatepark má byť hotový do marca budúceho roka, podľa Švecovej by to však v prípade priaznivého počasia chceli stihnúť aj skôr. Pre mladých chcú zároveň vymyslieť a zorganizovať v areáli podujatie, kde by miniskatepark spropagovali a zároveň doň pozvali mladých.
Hluk z cesty zadržia tuje
Televízna stanica TA 3| 16.10.2015 |Martin Dušička / Katrin Lengyelová
Katrin Lengyelová, moderátorka:
"V Žiari nad Hronom sa napriek vybudovaniu obchvatu nezbavili problémov s hlukom a prachom, autá a kamióny naďalej jazdia stredom mesta a ľuďom znepríjemňujú život. Radnica sa preto rozhodla zakročiť, aby aspoň trochu pomohla obyvateľom, vysadila pozdĺž najfrekventovanejšej cesty takmer tristo tují, ktoré majú chrániť pred hlukom."
Martin Dušička, reportér TA 3:
"Hoci obchvat Žiaru nad Hronom otvorili už pred desiatimi mesiacmi, očakávaný efekt sa nedostavil, mesto preto prijalo vlastné opatrenia a okolo najhlučnejšej a najprašnejšej cesty vysadilo takmer tristo tují."
Igor Rozenberg, riaditeľ technických služieb:
"Sme očakávali, že ten hluk bude samozrejme nižší aj tých áut bude oveľa menej. Keďže sa to neuskutočnilo, tak toto bol jeden z dôvodov, kvôli čomu sa mesto rozhodlo, že práve v tomto mieste urobí tú náhradnú výsadbu."
Martin Dušička:
"Zareagovali tým aj na množstvo sťažností najmä od obyvateľov rodinných domov z takzvanej IBV, ktorým práve táto cesta znepríjemňuje život."
Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:
"Dá sa povedať, že sme vypočuli ich hlas a takouto prirodzenou zelenou bariérou sa snažíme trošku eliminovať práve tieto nedostatky."
Martin Dušička:
"Ľudia si na živý plot pomaly zvykajú, hoci väčšina z nich tento nápad víta, niektorí by na tomto mieste radšej videli protihlukovú bariéru."
Obyvatelia:
"Teraz je to pekné, ale keď sú veľké, tak to je špatné."
"Určite, že pomôže, určite si myslím. Aj druhí to hovoria."
"To narastie, ale to neni bohviečo, ale keby bola tá stena, tak by im lepšie pomohlo."
Martin Dušička:
"Prečo sa mesto rozhodlo pre tuje a nie pre iné stromy, na to má radnica jednoduché vysvetlenie, konáre z tují nebudú ľudí ani neskôr ohrozovať a svoje zohrali aj peniaze."
Igor Rozenberg:
"V prvom rade sú to veci ekonomické, že tuja je pomerne lacné riešenie. Na druhej strane, tým pádom, že to je riešenie lacnejšie ako nejaké drahšie stromy, tak môžte tých tují tam vysadiť viac, rastie pomerne rýchlo aj do výšky. A tá stena, ktorú od nej očakávame, sa vytvorí relatívne v krátkom čase."
Martin Dušička:
"Mesto tvrdí, že tento živý plot vyrastie veľmi rýchlo a už čoskoro bude obyvateľov týchto rodinných domov chrániť pred hlukom. Podobnú výsadbu plánujú aj v iných častiach mesta."
Škola roka so špecializovanou učebňou
www.etrend.sk| 15.10.2015 |csr, s., md
Výučba jazykov modernejšie
Základná škola na Jilemnického ulici v Žiari Nad Hronom získala v tomto roku titul Škola roka. Radosť z tejto udalosti vystriedala ďalšia. Spoločnosť Pantheon Technologies a Siecit zriadila pre žiakov 1. a 2. stupňa špecializovanú IT učebňu.
Dnešné deti sa rodia do digitálnej doby a ovládajú počítače, tablety a smartfóny oveľa lepšie ako pero a papier. Je to pre nich niečo automatické, preto je veľmi prirodzené a žiadané zapájať technológie aj do procesu výučby.
Kapacita miestnosti na ZŠ Jilemnického je 16 žiakov. "Prioritne je učebňa zameraná na druhý stupeň. Triedu budú však využívať žiaci už od 3. ročníka. Od tretieho ročníka totiž majú v osnovách povinné cudzie jazyky angličtinu, nemčinu a ruštinu, a práve táto učebňa im bude pri vzdelávaní veľmi užitočná," vysvetľuje Janka Švorcová, finančná riaditeľka Pantheon Technologies zastrešujúca zároveň projekty Nadácie Pantheon Foundation. Žiaci a pedagógovia majú k dispozícii vysoko výkonnostné notebooky vrátane licencie, softvéru a potrebného príslušenstva. "Počítače sú zosieťované, pričom pedagóg má k dispozícii počítač, cez ktorý môže zadávať úlohy buď frontálnou prácou, alebo individuálne. Ak sú niektorí žiaci šikovnejší a úlohy splnia skôr, môže im pedagóg zadať doplňujúce úlohy. Na vyučovanie jazykov majú špeciálne programy a digitálne hovoriace knihy. Žiaci sa tak môžu učiť jazyky prostredníctvom pozerania videí, počúvania textov a interakcie, čo je pre ne ešte zábavnejšie," vysvetľuje Radoslav Novanský, obchodný riaditeľ spoločnosti Siecit, ktorá zabezpečila technické riešenie učebne.
Deti boli nadšené a učenie sa týmito metódami ich baví. "Učebňa nám pomôže efektívnejšie vzdelávať žiakov v oblasti jazykov. Komunikácia v cudzom jazyku je už neodmysliteľnou súčasťou dnešnej doby. Navyše je to možnosť ako učenie ozvláštniť a spraviť ho interaktívnejším," hovorí Mgr. Drahomíra Hanzlíková zástupkyňa riaditeľa ZŠ na Jilemnického ulici v Žiari n/Hronom. Do počítačovej učebne pribudne ešte plátno a dataprojektor, namiesto obyčajnej kriedovej tabule, ktorá je tam teraz.
Pantheon Technologies aj touto aktivitou pokračuje v nastavenom koncepte kontinuálnej podpory vzdelávania. Nedostatok softvérových odborníkov totiž IT odborník na R&D (research and development) rieši investíciou do vzdelávania svojich potenciálnych zamestnancov. Na Strednej priemyselnej škole Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici realizuje krúžky Java a Python academy. Od začiatku semestra otvorila firma v spolupráci s Univerzitou Mateja Bela predmety Programovací jazyk Java a Programovací jazyk Python. Študenti UMB si ich môžu zapísať ako voliteľné predmety a získať za ne kredity. Podobné zámery má Pantheon Technologies aj so školami v Žiline a jej blízkom okolí.
Primátorský let vrtuľníkom
Plus jeden deň| 12.10.2015 |eš
Obyvatelia Žiaru nad Hronom sa dočkali nečakanej vyhliadky
Vyhliadkové lety helikoptérou dožičil Žiarčanom ich primátor Peter Antal. Spomedzi stoviek záujemcov vybral šiestich, ktorí sa na mesto mohli pozrieť z vtáčej perspektívy.
Záujemcovia si môžu 5 minútový let v 300 metrovej výške kúpiť za 30 eur na osobu. Primátor mesta Peter Antal ho šiestim šťastlivcom doprial zadarmo. "Informáciu o súťaži som zverejnil na svojom pracovnom facebookovom profile. Záujem bol obrovský, výhercov som vylosoval spomedzi stoviek ľudí cez online generátor," vysvetlil. Žiaľ, mal inú prácu, takže šťastnú cestu im nezaprial. Žiarčanke Barbore (23) to však neprekážalo, na vyhliadkový let sa veľmi tešila. "Nikdy predtým som neletela, ale strach nemám," prezradila tesne predtým, ako sa vrtuľník odlepil od zeme. Po pristátí mala výbornú náladu. "Pohľad na mesto z takej výšky je neopísateľný," pochvaľovala si. Potvrdila to aj ďalšia cestovateľka Jana (48). "Let vyhrala dcéra, no prepustila mi ho. Vlastne je to darček k mojim narodeninám," tešila sa. Vznášať sa v takej výške je zážitok na celý život.
Garáže aj napriek protestom postavia
Rozhlasová stanica Regina| 5.10.2015 |Marína Debnárová / Kristína Plajdičková
Kristína Plajdičková, moderátorka:
"Mesto Žiar nad Hronom podporilo výstavbu garáží napriek výhradám stoviek ľudí. Investor chce s výstavbou začať, len čo to bude možné. Mesto tvrdí, že vzniknú nové parkovacie miesta. Podobný prípad sa stal aj v Trnave, tam však napokon parkovací dom súkromník nepostavil, hoci pôvodne mesto stavbu odsúhlasilo napriek protestu domácich."
Marína Debnárová, redaktorka:
"Ani tristošesťdesiatsedem podpisov domácim nepomohlo. Žiarski mestskí poslanci odsúhlasili výstavbu osemnástich garáži v časti Etapa. Domáci protestujú."
Obyvateľka Žiaru nad Hronom 1:
"Vyhoveli ľuďom, ktorí si budú rovno z okna a z dverí skákať do garáží bezočivo na to, že tam ľudia bývajú a nemajú ani len kde parkovať."
Obyvateľka Žiaru nad Hronom 2:
"Sme invalidní ľudia. Keď pôjdeme ďaleko za mesto, odstavíme tam auto, lebo páni podnikatelia si tam chceli postaviť garáž. Môžeme o bakuľkách stade chodiť naspäť."
Marína Debnárová:
"Poslanec Ladislav Kukolík oponuje. Podľa neho to bolo dobré rozhodnutie."
Ladislav Kukolík, mestský poslanec:
"Nejde o to, že sme sa postavili na stranu investora. My sme sa postavili na stranu služby pre časť verejnosti, ktorá si chce ochrániť svoj majetok."
Marína Debnárová:
"Poslankyňa Veronika Balážová hlasovala proti zámeru."
Veronika Balážová, mestská poslankyňa:
"To je výsmech tejto demokratickej spoločnosti, aby na verejnom parkovisku, ktoré môže využívať každý bezplatne, bolo postavených osemnásť garáží. To je nonsens."
Marína Debnárová:
"Podľa radnice vzniknú okrem garáží aj nové parkovacie miesta. Mesto získalo od investora sedemtisíc osemsto eur naviac, za ktoré ich vybuduje. Žiarsky primátor Peter Antal."
Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:
"To znamená, že mesto si ich postaví samo, ale za cudzie peniaze a budú verejnými parkoviskami."
Marína Debnárová:
"Za pozemok s rozlohou tristoosemdesiatšesť metrov štvorcových zaplatí firma približne šestnásťtisíc osemsto eur. Konateľ spoločnosti Martin Packo považuje výsledok hlasovania poslancov za racionálny. S výstavbou objektu chce začať po splnení všetkých zákonných podmienok. Proti parkovaciemu domu boli aj obyvatelia Trnavy. Mesto vtedy schválilo výstavbu napriek petícii. Garáže dnes ale nestoja, pretože investor výstavbu odkladal a zastupiteľstvo termín začiatku stavby nepredĺžilo."
Pomoc privolajú gombíkom
Televízna stanica TA 3| 2.10.2015 |Martin Dušička / Natália Fónod Babincová, Alfonz Šuran
Alfonz Šuran, moderátor:
"Obyvatelia Žiaru nad Hronom sa v meste budú cítiť bezpečnejšie, mestskí policajti chcú totiž zaviesť systém tiesňových hlások. V prípade prepadnutia, straty mobilného telefónu či problémovej situácie, stačí stlačiť gombík, ktorý zmobilizuje kamery, majáky a policajné hliadky. Ide o novinku, ktorá bude na Slovensku jedinečná."
Martin Dušička, reportér TA 3:
"Kamerový systém využívajú v Žiari nad Hronom už dlhé roky, podobne sú na tom mestá aj obce na celom Slovensku. SOS systém tiesňových hlások je ale u nás novinkou, v prípade problémov stačí stlačiť gombík a pomoc príde takmer okamžite."
Róbert Šiška, náčelník MSP v Žiari nad Hronom:
"Očakávame vlastne, že kooperáciou týchto dvoch technických riešení sa dosiahne synergický efekt, ktorý by sa mohol prejaviť v zvýšení bezpečnosti alebo pocitu bezpečia pre občanov nášho mesta alebo návštevníkov."
Martin Dušička:
"Jednoducho povedané tiesňové hlásky budú prepojené s kamerami, po stlačení gombíka sa kamery natočia na miesto, kde je hláska a začne blikať modrý maják. Svetlo pomôže nielen policajnej hliadke v orientácii, ale upozorní aj okoloidúcich ľudí, že niekto potrebuje pomoc."
Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:
"Máme vytipovaných sedem miest, kde by mali postupne osadené tieto tiesňové hlásky. Najskôr začneme autobusovou stanicou, preto lebo je to veľmi frekventované miesto a musím povedať, že aj miesto, kde dochádza k rôznym protispoločenským konaniam."
Martin Dušička:
"Novinka pomôže policajtom efektívnejšie a rýchlejšie zakročiť. Hoci operátori sledujú kamery nepretržite 24 hodín denne, ani oni nemusia problém okamžite zachytiť."
Mário Labuda, operátor kamerového systému:
"Tak skôr v ten večer, tie víkendy, keď prichádzajú hlavne mladí, popíjajú alkohol a takto, prípadne nejaké výtržnosti sa občas udejú."
Róbert Šiška:
"Zvlášť ohrozenou skupinou, by som chcel povedať, sú najmä deti, školopovinné deti, ktoré mobilné telefóny napríklad pri sebe nenosia."
Peter Antal:
"Môže sa stať, že človek, pri lúpežnom prepadnutí, zoberú mu mobil. Je to práve vtedy, keď nevie z nejakého dôvodu komunikovať."
Martin Dušička:
"Žiarska radnica chce na tento projekt využiť štátnu dotáciu v rámci programu rezortu vnútra. Vo vyspelých krajinách sú takéto SOS systémy na staniciach, letiskách či v metre."
Róbert Šiška:
"Celkové náklady projektu by mali byť niekde okolo 43 500 euro a uchádzame sa vlastne o dotáciu niekde vo výške 35 tisíc."
Martin Dušička:
"Ak bude mesto Žiar v tomto projekte úspešné, chce ho zrealizovať čím skôr, v prípade, že neuspeje, bude ho musieť okresať a pokúsi sa ho zrealizovať aspoň v minimálnom rozsahu."
Žiarske centrum zhodnocovania odpadov zamestná na začiatok 29 ľudí
www.teraz.sk| 30.9.2015 |TASR
V CZO v súčasnosti prebiehajú kolaudačné konania na jednotlivých stavebných objektoch, prevádzka by mala byť spustená začiatkom januára budúceho roka.
Žiar nad Hronom 30. septembra (TASR) V centre zhodnocovania odpadov (CZO) v Žiari nad Hronom nájde zamestnanie 29 ľudí. Podľa primátora Petra Antala v súčasnosti mesto pracuje na nastavení celej prevádzky. "Na začiatok tam bude zamestnaných 29 ľudí, z toho desiati sú strážnici, keďže mesto má licenciu na vlastnú ochranu," podotkol Antal s tým, že centrum bude prevádzkovať samotné mesto.
Zároveň sa podľa jeho slov pripravuje vznik nového odboru žiarskeho mestského úradu, ktorý bude CZO spravovať. Vedúcim odboru bude Ján Vinarčík, ktorý je v súčasnosti vedúcim odboru životného prostredia žiarskeho MsÚ. Okrem toho, že pracuje s týmto projektom najdlhšie a pozná všetky procesy, ktoré tam budú prebiehať, má podľa Antala aj patričné vzdelanie.
V CZO v súčasnosti prebiehajú kolaudačné konania na jednotlivých stavebných objektoch, prevádzka by mala byť spustená začiatkom januára budúceho roka.
Na vybudovanie CZO získal Žiar nad Hronom z Operačného programu životného prostredia nenávratný príspevok vo výške takmer 19 miliónov eur. CZO tvoria štyri technologické celky: mechanická úprava odpadov, bioplynová stanica, gasifikačná jednotka a dotrieďovacie zariadenie. Po jeho spustení bude Žiar nad Hronom jediným mestom na Slovensku s komplexne prepracovaným systémom odpadového hospodárstva.
Centrum zhodnocovania odpadov v Žiari nad Hronom už kolaudujú
Obecné noviny| 29.9.2015 |ig
Napriek tomu, že realizáciu unikátneho projektu v oblasti ekologického spracovania odpadov prenasledujú problémy, Žiar nad Hronom by sa mal stať od 31.decembra 2015 prvým mestom na Slovensku s komplexne prepracovaným systémom odpadového hospodárstva. Na to, ako bude centrum fungovať, čo od neho samospráva očakáva a na boj s nepredvídateľnými udalosťami sme sa opýtali primátora Petra Antala.
Nové centrum bude na dvoch miestach. Mechanická úprava odpadu sa bude robiť v areáli skládky odpadov v časti Horné Opatovce. Linka mechanickej úpravy rozdrví zmesový komunálny odpad a vytriedi tri frakcie, ktoré sa ďalej presunú na spracovanie.
Ostatný odpad poputuje do druhej časti, ktorá bude v priemyselnom parku v areáli ZSNP v Ladomerskej Vieske. Tu sa bude energeticky zhodnocovať. PET fľaše sa rozdrvia a v podobe granulátu vyvezú na finálne spracovanie k odberateľovi. Súčasťou prevádzky bude aj bioplynová stanica a gasifikačná jednotka, ktorá bude pre celú prevádzku dodávať teplo a elektrinu. Zlacní tak celý energeticky náročný proces vytriedenia a spracovania dovezeného odpad.
V roku 2013 nastala kríza obchodných vzťahov, ktorá vyvrcholila odstúpením mesta od zmluvy s jedným z dodávateľov, dôvodom na vypovedanie zmluvy bol nesúhlas jedného z členov konzorcia s dodatkom zmluvy, ktorý bol podľa mesta nutný na dokončenie diela po zmene projektu.
V súčasnosti prebiehajú v Centre zhodnocovania odpadov v Žiari nad Hronom všetky kolaudačné konania podľa jednotlivých stavebných objektov tak, ako boli vydané stavebné povolenia.
* Centrum zhodnocovania odpadu je zatiaľ jediný projekt svojho druhu na Slovensku, ako ste prišli na myšlienku zrealizovať ho?
Projekt som prevzal už vo fáze rozpracovania. Predchádzajúce vedenie mesta malo problematiku odpadového hospodárstva a investície smerované do životného prostredia zadefinované ako jednu zo svojich hlavných priorít. Preto sa aj zrodila myšlienka komplexného nakladania s odpadom, ktorý je v takom objeme jediný svojho druhu na Slovensku.
* Aké benefity projekt mestu prinesie?
Žiar nad Hronom bude po spustení Centra zhodnocovania odpadov nakladať s odpadmi ako jedno z prvých miest na Slovensku v súlade s novým zákonom o odpadoch a európskou legislatívou. Ide o silne environmentálne založený projekt, čo považujeme za zodpovedné voči životnému prostrediu aj voči budúcnosti. Odpad, ktorý produkujeme, budeme ďalej zhodnocovať, nie iba ukladať ho na skládku.
* Centrum by malo by zredukovať množstvo vyprodukovaného odpadu, aký efekt očakávate v tomto smere?
V súčasnosti na skládku odpadov ukladáme približne 70 percent vyprodukovaného odpadu v meste. Naším cieľom je, aby po spustení prevádzky Centra zhodnocovania odpadov končilo na skládke približne 35 40 percent odpadu. Správnym prevádzkovaním centra a efektívnym narábaním s odpadmi sa však budeme snažiť postupne znižovať toto množstvo ukladaného odpadu na absolútne minimum.
* Prinesie to mestu finančné výhody?
Cieľom projektu nie je šetriť finančné prostriedky mesta. Centrum zhodnocovania odpadov má svoje prevádzkové náklady, ktoré nie sú malé. Ideálne bude, keď dosiahneme nulový stav. To znamená, že mesto nebude musieť dotovať centrum z vlastného rozpočtu, alebo ho bude dotovať iba do takej miery ako doposiaľ.
* Aká je výška čiastky investovanej do výstavby a do akej miery sa podieľa na financovaní mesto?
Celkové náklady projektu sú 18,4 milióna eur, pričom z vlastných zdrojov vynaložilo mesto na projekt 1,185 milióna eur.
* V roku 2013 bola výstavba centra ohrozená z dôvodu výpovede zmluvy jedného z účastníkov. Mala táto udalosť vplyv na dokončenie výstavby a výšku vynaložených nákladov?
Kríza dodávateľsko odberateľských vzťahov znamenala ukončenie zmluvy s dovtedajším konzorciom, ktoré malo centrum postaviť. Vyhlásili sa nové verejné obstarávania a tie nám priniesli nových dodávateľov. Jedna technológia sa vypustila, čím sa celková suma projektu znížila. Nemá to však vplyv na fungovanie a splnenie podmienok merateľných ukazovateľov projektu. Termín realizácie sa z augusta 2014 presunul na 31. december 2015, spustenie projektu sa tak predĺžilo o poldruha roka.
- Podľa televízie TA3 momentálne bojujete so zosuvom svahu v blízkosti stavebného objektu, aké je riziko poškodenia stavby? Odloží sa otvorenie centra kvôli tejto udalosti?
Posunutie svahu poškodilo časť komunikácie a spevnenej plochy, čo však hlavnú stavbu (budovu mechanickej úpravy) neohrozuje. V súčasnosti sa už pracuje na sanácii svahu, ktorá by do spustenia projektu mala byť dokončená. Veríme, že otvorenie centra už nič neohrozí.
V meste vyrastie ďalšia zóna najmä pre mladých
Plus jeden deň| 21.9.2015 |tasr
S prácami začínajú v týchto dňoch. Druhá oddychová zóna bude v Žiari nad Hronom v časti Etapa. Primátor Peter Antal dúfa, že obyvatelia by sa z nej mohli tešiť už na jar budúceho roka.
Súčasťou novej oddychovej zóny bude dráha pre in line korčuliarov v dĺžke približne 580 m. Súčasťou projektu je aj detské ihrisko 3D prvky zvieratiek, a tiež workout prvky určené najmä pre mládež a vyznávačov fitnes. Urobia aj sadové úpravy, pribudne tiež zeleň a nové lavičky. Vybudovanie novej zóny bude mesto stáť približne 190 tisíc eur.
Útočisko pre týrané ženy
Televízna stanica TA 3| 20.9.2015 |Martin Dušička / Natália Fónod Babincová, Alfonz Šuran
Natália Fónod Babincová, moderátorka:
"Týrané ženy či matky s deťmi z okolia Žiaru nad Hronom už nebudú musieť trpieť domácim násilím, mesto totiž pre ne zriadilo útočisko v podobe núdzového bývania. Radnica na tento účel vyčlenila dva nájomné byty s ôsmimi lôžkami. Za minimálny poplatok v nich obete tyranov nájdu dočasný azyl."
Martin Dušička, reportér TA 3:
"Žiar nad Hronom sa stal jedným z mála miest v Banskobystrickom kraji, ktoré podáva pomocnú ruku týraným ženám. Mesto tak vyhovelo prosbám obyvateliek a Únii žien Slovenska. O vytvorenie azylového domu požiadali krátko potom, ako bola jedna z ich klientiek tyranom zavraždená."
Etela Šoltésová, Únia žien Slovenska:
"To nás vtedy tak inšpirovalo a odvtedy stále sme sa snažili nejakým spôsobom presadiť, aby takéto krízové centrum pre týrané ženy bolo."
Martin Dušička:
"Mesto na tento účel vyčlenilo dva byty v objekte takzvaného Jadranu, azyl nazvali Dúha a budú ho môcť využívať nielen obyvateľky Žiaru, ale aj ženy zo širokého okolia."
Monika Minárová, vedúca oddelenia starostlivosti o obyvateľa:
"Žena, ktorá prejaví záujem o takéto ubytovanie, sa nám bude veľmi tvrdo a jasne musieť aj zdokladovať a preukázať tým, že naozaj o to týranie ide."
Martin Dušička:
"Zmluvu s týranými ženami uzatvoria na šesť mesiacov, vo výnimočných prípadoch ju predĺžia na rok, za tento čas im chce mesto zároveň pomôcť pri hľadaní trvalého riešenia ich situácie."
Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:
"No ja by som si želal, aby to nebolo využívané, lebo asi potom niekde niečo nie je v poriadku, ak by sa to využívalo. Na druhej strane sme pripravení, ale nemám predstavu skutočne o tom, že koľko žien to využije."
Martin Dušička:
"Skúsenosti z praxe avizujú vysoký záujem, nie všetky ženy ale majú k týraniu rovnaký postoj."
Lucia Vlačuhová, asistentka terénneho sociálneho pracovníka:
"Možno je viac takého týrania v rómskom živote, len ženy si to nepripúšťajú. A Nerómky to možno viac o tom rozprávajú a chcú ten problém riešiť, alebo majú možnosť ho riešiť."
Martin Dušička:
"Zariadenie je napojené na kamerový systém a mestskú políciu, ubytovanie v ňom ale nebude zadarmo, hoci poplatok bude iba symbolický."
Monika Minárová:
"Uchádzačky s trvalým pobytom na území mesta, sa platí euro dvadsať, pre obyvateľky mimo mesta euro päťdesiat. Ak by išlo o žiadateľku, ktorá bude mať trvalý pracovný pomer, tak tento poplatok je päť euro na deň."
Lucia Vlačuhová:
"Žena, ktorá naozaj nemá východisko, keď ten partner teda robí to, čo robí, tak si myslím, že každá je šťastná, ked jej niekto podá pomocnú ruku."
Martin Dušička:
"Vyhodnotiť využitie tohto jedinečného útočiska pre týrané ženy chcú v Žiari nad Hronom po roku, potom sa rozhodnú, akým spôsobom bude služba pokračovať ďalej."
V Žiari nad Hronom slávnostne otvorili zariadenie pre týrané ženy s názvom Dúha
Rozhlasová stanica Regina| 17.9.2015 |Kristína Plajdičková
Kristína Plajdičková, redaktorka RTVS:
"V Žiari nad Hronom otvorili zariadenie pre týrané ženy Dúha. Vytvorili dva zariadené byty v objekte takzvaného Jadranu. S prvotnou myšlienkou zriadiť v meste takúto službu prišli pracovníčky z Únie žien Slovenska. Podľa Etely Šoltésovej bol impulzom konkrétny prípad ženy, ktorý sa skončil tragicky. Pokračuje žiarsky primátor Peter Antal."
Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:
"Ja som sa poradil s mojím sociálnym odborom a prišli sme na to, že by to bola dobrá služba. Zhruba po roku sa nám podarilo celý tento proces zvládnuť, zariadiť tie byty, ktoré budú poskytnuté a získať aj licenciu zo samosprávneho kraja, preto lebo táto služba je v podstate službou, na ktorú prispieva samosprávny kraj a je určená nielen Žiarčankam, ale celému Banskobystrickému kraju."
V žiarskom Centre zhodnocovania odpadu začali so sanáciou zosunutého svahu
www.enviroportal.sk| 3.9.2015 |tasr
V areáli novovznikajúceho Centra zhodnocovania odpadov (CZO) v Žiari nad Hronom začali tento týždeň so sanáciou zosunutého svahu, ku ktorému došlo ešte koncom roka 2014.
"Po ukončení prác sa časť svahu zosunula. Nastúpila tam stavebná firma, aby sme zabránili ďalšiemu posunu tohto svahu," priblížil aktuálnu situácia primátor Peter Antal s tým, že samotné sprevádzkovanie centra by to nemalo ohroziť. Mesto vyjde sanácia svahu na približne 330 000 eur. Aj keď je to podľa primátora niečo s čím mesto nepočítalo, situáciu muselo riešiť. Škody, ktoré by ďalším zosúvaním svahu mohli vzniknúť, by totiž podľa jeho slov mohli byť oveľa vyššie.
V CZO v súčasnosti podľa jeho slov prebiehajú kolaudačné konania na jednotlivých stavebných objektoch. "Zatiaľ nevidíme zásadný problém, prečo by nemali byť úspešné," podotkol s tým, že podľa predpokladov by malo začať prevádzku od januára budúceho roka.
Prevádzkovateľom centra, ktoré vybudovala žiarska samospráva z eurofondov, bude samotné mesto. Primátor v tejto súvislosti naznačil, že na mestskom úrade vznikne v budúcnosti samostatný odbor, ktorý sa bude venovať riadeniu centra. "Je to taký vážny projekt, ktorý musí mať svojho vedúceho a tento vedúci bude plne zodpovedný za prevádzku centra," dodal Antal. Otvorenie centra by navyše malo prispieť aj k zníženiu nezamestnanosti, prácu by tam malo nájsť približne 20 až 25 ľudí.
Na vybudovanie CZO získal Žiar nad Hronom z Operačného programu životného prostredia nenávratný príspevok vo výške takmer 19 miliónov eur. CZO tvoria štyri technologické celky: mechanická úprava odpadov, bioplynová stanica, gasifikačná jednotka a dotrieďovacie zariadenie. Po jeho spustení bude Žiar nad Hronom jediným mestom na Slovensku s komplexne prepracovaným systémom odpadového hospodárstva.
Nové auto ustúpi projektom
Televízna stanica TA 3| 28.8.2015 |Martin Dušička / Zuzana Závodská, Jozef Dúbravský
Zuzana Závodská, moderátorka:
"Primátor Žiaru nad Hronom sa nového služobného auta tak rýchlo nedočká, hoci naň mali vyčlenené peniaze v rozpočte, nakoniec sa využijú na niečo iné. Dnes o tom rozhodli mestskí poslanci. Peniaze chcú radšej investovať na vypracovanie projektov, na rekonštrukciu kultúrneho centra a krytej plavárne."
Martin Dušička, reportér TA 3:
"Poslanci Žiaru nad Hronom sa na mimoriadnom rokovaní rozhodli popresúvať peniaze v rámci mestského rozpočtu, keďže sa zmeny v kapitálových výdavkoch môžu robiť iba do konca augusta, nemohli ďalej váhať. To, čo si pred rokom naplánovali, však teraz menia."
Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:
"Jednoducho nepôjdeme do výmeny okien na mestskom úrade, auto primátora tak isto počká, nie je to až tak nevyhnutné. Čiže určili sme si iné priority."
Martin Dušička:
"Pôvodne bolo v rozpočte na primátorove nové auto vyčlenených 30 tisíc eur a ďalších 40 tisíc malo ísť malo ísť na výmenu okien na budove mestského úradu. Tieto peniaze nakoniec pôjdu na rekonštrukciu cesty a prípravu projektovej dokumentácie na rekonštrukciu kultúrneho centra a krytej plavárne.
Miroslav Rybársky, poslanec MSZ v Žiari nad Hronom:
"Na aute sa dá jazdiť aj na staršom, hej, ale občania budú skôr vnímať niečo také, že sa urobí pre mesto, ako keď sa urobí pre primátora."
Stella Víťazková, poslankyňa MSZ v Žiari nad Hronom:
"Vždy na viac rokov, to auto sa tri roky odpíše, za šesť rokov je možno už nepoužiteľné, ale tú športovú halu budeme mať, ja verím, že funkčnú ešte ďalších aspoň dvadsať rokov."
Mária Biesová, poslankyňa MSZ v Žiari nad Hronom:
"Veríme im, že jednoducho urobia všetky presuny tak, aby nebola ohrozená tá ekonomická stabilita mesta."
Martin Dušička:
"Radnica tvrdí, že dali prednosť strategickému uvažovaniu pred aktuálnymi potrebami. Keďže sami peniaze na obnovu kultúrneho centra a plavárne nemajú, chcú sa uchádzať o eurofondy."
Peter Antal:
"Sú to jedny z najväčších budov, ktoré sú vo vlastníctve mesta a sú veľmi energeticky náročné. každý si vie predstaviť, čo taká krytá plaváreň dokáže spotrebovať tepla."
Martin Dušička:
"Vypracovanie dokumentácie ale stojí nemalé peniaze, potrebujú to však stihnúť čo najskôr, aby boli pripravení, lebo výzvy by sa mali objaviť už v najbližších dňoch. Vedenie mesta Žiar nad Hronom verí, že týmito zmenami ušetria viac peňazí, no a kúpa primátorovho auta či výmena okien na mestskom úrade počkajú do budúceho roka."
Výmena verejného osvetlenia v meste pokračuje
www.sme.sk| 25.8.2015 |Lucia Svitková
V Žiari momentálne prebieha výmena verejného osvetlenia. Ktoré ulice sa už vymenili a ktoré časti mesta ešte výmena osvetlenia čaká?
ŽIAR NAD HRONOM. Ako prvá bola vymenená Priemyselná ulica. "Boli vymenené ledkové svietidlá na priemyselnej ulici v časti, ktorá patrí Žiaru nad Hronom, teda v katastri Horných Opatoviec," povedal hovorca mesta, Martin Baláž. Ďalej mesto prešlo k celkovej výmene osvetlenia na Sládkovičovej ulici, na Námestí Matice Slovenskej či na Dubčekovej ulici. Ulíc, ktoré sa osvetlenia dočkajú, má postupne pribúdať.
"Najneskôr do konca roka predpokladáme, že bude vymenené celé mesto," približuje Baláž. "Nebude sa vymieňať iba väčšia časť ulice SNP, od kaštieľa až po koniec mesta, pretože táto časť je dostatočne osvetlená už teraz," vysvetlil. V okolí Hvezdárne sa zas budú vymieňať svietidlá, ktoré majú nižšiu svietivosť. "Je to z toho dôvodu, že sme vyšli v ústrety požiadavke hvezdárne a planetáriu, aby sa nevytvárala svetelná clona a aby neboli sťažené podmienky pri pozorovaní nočnej oblohy," dodal na záver Baláž.
Zlodeji vyčíňali na ďalšej hradnej zrúcanine, z hradu Šášov ukradli náradie
www.aktualne.sk| 24.8.2015 |TASR
Zlodeji vyčíňali na ďalšej hradnej zrúcanine, z hradu Šášov ukradli náradie
ŽIAR NAD HRONOM Zlodeji vyčíňali na ďalšej hradnej zrúcanine, ktorú sa dobrovoľníci snažia zachrániť. Združenie na záchranu hradu Šášov dnes informovalo, že počas uplynulého víkendu niekto z areálu hradu ukradol uzamknuté náradie.
"Zmizli nám komplet zaisťovacie pomôcky pre práce vo výškach a ešte nejaké to náradie, čo nám môže vážne skomplikovať ďalšie práce na hrade. Celkovú škodu zatiaľ odhadujeme na približne 800 eur," informovalo združenie.
Predseda združenia Rastislav Uhrovič uviedol, že krádež už nahlásili aj na polícii. Podľa jeho slov sa kradlo na hrade prvýkrát.
Náradie používali pri stavbe lešenia, v budúcnosti im tak určite ešte bude chýbať. Peniaze na nákup nového náradia však v súčasnosti nemajú, zrejme budú hľadať na tento účel sponzorov.
Len nedávno sa kradlo aj na neďalekej zrúcanine v Revištskom Podzámčí. Z areálu hradu Revište zmizla pokladnička chránená mrežou a priskrutkovaná na drevený peň, ktorá slúžila na dobrovoľné príspevky od návštevníkov.
Združeniu tak vznikla škoda minimálne 200 eur, keďže práve toľko ho pokladnička stála. Navyše, dobrovoľné príspevky využívalo združenie na pokrytie drobných nákladov, ktoré s opravou hradnej ruiny súvisia.
ŽIAR NAD HRONOM: Priamo v parku potečú litre piva
www.teraz.sk| 20.8.2015 |TASR
Návštevníci budú môcť na festivale ochutnať desiatky druhov slovenských a českých pív.
Žiar nad Hronom 20. augusta (TASR) Žiarsky Park Štefana Moysesa bude v sobotu 22. augusta rozvoniavať gulášom a zlatistým mokom, konať sa tu bude Beer fest. Na tomto mieste mal premiéru minulý rok, pre veľký úspech sa ho vo väčšom rozsahu rozhodli organizovať aj v tomto roku.
Návštevníci budú môcť na podujatí ochutnať desiatky druhov slovenských a českých pív. "Súčasťou pivného festivalu bude aj súťaž vo varení guláša. Súťažiť by malo približne 15 tímov, ktoré budú od obeda do neskorého popoludnia variť guláš," priblížil hovorca mesta Martin Baláž s tým, nebude chýbať ani vyhodnotenie.
Svoje družstvo bude mať na podujatí aj primátor Peter Antal s viceprimátorom Ladislavom Kukolíkom a ďalšími zástupcami žiarskej samosprávy.
Organizátori podujatia pripravili aj bohatý kultúrny program, koncert ruskej speváčky Niny Dilon, najväčšie country hity so skupinou Coun a v programe je aj celovečerná rocková zábava s Kaktus Bandom.
Po hale plánujú dokončenie zimného štadióna
www.sme.sk| 19.8.2015 |Iva Zigová
Rekonštrukcia športovej haly smeruje k záveru. Mesto už má vo výhľade aj projekt dokončenia zimného štadióna.
ŽIAR NAD HRONOM. Práce na prestavbe a rekonštrukcii športovej haly pokračujú. Všetky konštrukčné práce sú už hotové a aktuálne je pred dokončením opláštenie.
Viac divákov a zázemie pre športovcov
V ďalších dňoch by sa podľa Igora Rozenberga, riaditeľa mestskej spoločnosti Technické služby Žiar nad Hronom mala liať podlaha a vzápätí príde na rad osádzanie palubovky. "Hotové sú aj rozvody, v šatniach sú už obklady a stavebná firma sa bude v nasledujúcom období venovať najmä vnútornému zariadeniu a doplneniu technológií," povedal šéf mestskej eseročky, ktorá je investorom projektu.
Termín dokončenia je podľa zmluvy začiatok septembra, športovci by sa do vynovenej haly s väčším hľadiskom a s komfortnejším zázemím mali vrátiť začiatkom decembra. "Už 25. augusta by sme mali mať prvé kolaudačné stretnutie, kde sa ukáže, či sa ešte budú odstraňovať nejaké nedostatky," povedal.
Až po podniku na spracovanie odpadu
Práve mestská eseročka by mala byť investorom aj v prípade ďalšieho projektového zámeru mesta, a to dokončenia zimného štadióna. Prevádzkovateľom by mal byť pritom aj v ďalšom období súčasný nájomca športoviska, spoločnosť Sport Trend.
"Keď dokončíme športovú halu, začneme sa venovať podrobného projektu na štadión, keďže projektová dokumentácia pre stavebné povolenie už existuje, a hľadaniu možností financovania z externých zdrojov. Chceme osloviť aj Slovenský zväz ľadového hokeja, ktorý podporuje budovanie hokejovej infraštruktúry," naznačil Rozenberg.
Poslanci predbežný projektový zámer, ktorý počíta s dokončením opláštenia a s protipovodňovými opatreniami, odsúhlasili ešte v júni. Podrobný ekonomicko právny model chce však žiarsky primátor Peter Antal predložiť na rokovanie zastupiteľstva až po kolaudácii a zaplatení všetkých prác a dodávok súvisiacich s najväčším europrojektom mesta Centrum zhodnocovania odpadov Žiar nad Hronom.
"Až potom budeme vedieť, ako na tom finančne sme a akým spôsobom môžeme projekt ako majiteľ štadióna spolufinancovať. Každopádne model, akým by sme do projektu hokejového štadióna chceli ísť, kopíruje spôsob, akým sa rekonštruuje športová hala," povedal Antal.
Darovali ste krv? V Žiari vás nečakane odmenia
www.pluska.sk| 17.7.2015 |SITA
Mesto Žiar nad Hronom chce odmeniť darcov krvi. Po novom tak majú zadarmo vstup na kúpalisko. Čaká ich aj ďalší benefit na jeseň. Pozor, benefit mesta sa nevzťahuje na všetkých.
V Žiari nad Hronom majú držitelia Jánskej plakety vstup na kúpalisko a od jesene aj do plavárne zadarmo.
K mestám, ktoré podporujú darovanie krvi výhodami pre darcov, sa zaradil aj Žiar nad Hronom. Pre držiteľov striebornej a vyššej Janského plakety aktuálne zaviedlo bezplatný vstup na mestské plážové kúpalisko a od jesene budú mať bezplatné vstupy aj na mestskú krytú plaváreň, ktorá je cez leto zavretá.
Uviedol to hovorca mesta Žiar nad Hronom Martin Baláž, pre zvýhodnenie darcov sa rozhodli na základe podnetov občanov a zdravotníckych pracovníkov. "Angažoval sa v tejto veci aj viceprimátor Ladislav Kukolík, ktorý je lekárom. Aspoň takouto pozornosťou chceme darcov odmeniť za ich dobročinnosť," uviedol Baláž.
Bezplatný vstup na hronskožiarske kúpalisko i mestskú plaváreň môžu využívať nielen občania Žiaru nad Hronom, ale aj iných obcí a miest. Nárok naň si môžu uplatniť, ak sa preukážu príslušnou Janského plaketou.
Centrum zhodnocovania odpadov v Žiari nad Hronom kolaudujú
www.teraz.sk| 13.7.2015 |TASR
Na vybudovanie CZO získal Žiar nad Hronom z Operačného programu životného prostredia nenávratný príspevok vo výške takmer 19 miliónov eur.
Žiar nad Hronom 13. júla (TASR) Centrum zhodnocovania odpadov (CZO), ktoré žiarska samospráva vybudovala z eurofondov, v súčasnosti kolaudujú. Ako informoval hovorca mesta Martin Baláž, projekt stavebne ukončili v júni, v súčasnosti prebiehajú na jednotlivých častiach projektu kolaudačné konania.
"Jeho spustenie plánujeme koncom roka, v novembri decembri. Závisieť to bude aj od toho, ako prebehne kolaudácia," priblížil hovorca.
Na vybudovanie CZO získal Žiar nad Hronom z Operačného programu životného prostredia nenávratný príspevok vo výške takmer 19 miliónov eur. CZO tvoria štyri technologické celky: mechanická úprava odpadov, bioplynová stanica, gasifikačná jednotka a dotrieďovacie zariadenie. Po jeho spustení bude Žiar nad Hronom jediným mestom na Slovensku s komplexne prepracovaným systémom odpadového hospodárstva.
Protidrogová razia v reštaurácii
Televízna stanica JOJ| 10.7.2015 | Katarína Kováčiková / Mária Ölvedyová
Mária Ölvedyová, moderátorka:
"Drogová razia za bieleho dňa. Na rušnej ulici v Žiari nad Hronom vtrhli kukláči do reštaurácie. zadržali dvadsaťšesťročného muža. Prevádzkar je obvinený z drogovej trestnej činnosti. Marihuanu pestoval v záhradke priamo pri reštaurácii. Sušenú drogu mal dokonca ukrytú v obale od korenín."
Katarína Kováčiková, redaktorka:
"Ozbrojení policajti s kuklami na hlavách vtrhli do reštaurácie neďaleko centra mesta krátko predpoludním. Zamestnancov prekvapili. Na muške mali dvasaťšesťročného prevádzkára Matúša, ktorého už istý čas podozrievali z drogovej trestnej činnosti. Marihuanové pole našli rovno v záhradke vedľa reštaurácie. Asi sedemdesiatcentimetrové rastliny mal muž zasadené v kvetináčoch v nenápadných záhonoch pri plote."
Mária Faltániová, hovorkyňa KR PZ B. Bystrica:
"V zadnej časti reštaurácie v oplotenej záhradke policajti našli zelené rastliny."
Katarína Kováčiková:
"Policajti prehľadali všetky priestory reštaurácie, vrátane pivníc. Sušenú rastlinu našli v sklade v igelitovej taške, no aj v miestnosti pre personál. V skrinke s osobnými vecami v plastovej nádobe. Zadržaný muž ju mal dokonca aj v aute v nenápadnom vrecúšku od korenín."
Mária Faltániová:
"Podľa predbežných výsledkov expertízneho skúmania, zo zaistenej sušiny by sa dalo vyrobiť dvestopäťdesiatpäť až sedemstodvadsaťpäť obvykle jednorazových dávok."
Katarína Kováčiková:
"Za drogovú trestnú činnosť teraz hrozí dvadsaťšesťročnému Žiarčanovi až desaťročné väzenie. Obvinený Matúš je v policajnej cele. Počas víkendu bude súd rozhodovať o jeho vzatí do väzby. Drogová razia prebehla aj v Banskej Bystrici. Policajti prehľadali bar na sídlisku Fončorda. S putami na rukách odviedli na policajnú stanicu troch mužov."
Svedkyňa:
"No nič, zapískali gumy, strašná naháňačka."
Mária Faltányová:
"Tento prípad je stále v štádiu vyšetrovania."
Delostrelecká mína na sídlisku
Televízna stanica JOJ| 9.7.2015 | Dana Strculová / Dana Strculová
Dana Strculová, moderátorka:
"Na ulici medzi panelákmi v Žiari nad Hronom ráno objavili delostreleckú mínu. Vykopali ju pracovníci aktivačných prác, ktorí mali pred obytným domov osadiť lavičku. Polícia celé okolie ohradila a pre nebezpečnú muníciu prišiel krajský pyrotechnik. Malo by ísť o ruskú mínu z obdobia druhej svetovej vojny. Munícia bola našťastie bez zapaľovača a bez trhaviny, ale väčšina mín, aj keď je skorodovaná, býval stále funkčná a veľmi nebezpečná. Každý takýto nález preto treba ohlásiť polícii a s muníciou nemanipulovať."
V Žiari nad Hronom sa odložila výstavba garáží, nie však definitívne
Rozhlasová stanica Regina| 8.7.2015 | Marína Debnárová / Martin Uram
Martin Uram, moderátor RTVS:
"Výstavba garáží v Žiari nad Hronom sa zatiaľ odkladá. Zámer dočasne zastavilo mesto. Obyvatelia proti výstavbe spísali aj petíciu. Niektorí apelujú aj na to, aby sa nezopakoval precedens ako v prípade parku Štefana Moyzesa. Namiesto bufetu tam doteraz stojí rodinný dom. Investor ubezpečuje, že nič také sa nestane a vo vytipovanej lokalite postaví len garáže."
Marína Debnárová, redaktorka RTVS:
"Proti výstavbe garáží na Etape sa v petícii vyzbieralo 367 podpisov. Žiarčania tvrdia, že garáže zaberú miesto, kde doteraz parkovali zadarmo."
(začiatok ankety)
Opýtaný 1:
"Parkovacích miest v celom meste je strašne veľmi málo."
Opýtaný 2:
"To je plné. Ako zrušili na Svitavskej ulici státie na chodníku, sa to všetko presťahovalona to parkovisko."
Opýtaná:
"Nie sme proti výstavbe garáží, ale na inom mieste."
(koniec ankety)
Marína Debnárová:
"Petícia aj keď s menšou podporu však vznikla aj za výstavbu garáží. Investor Martin Packo."
Martin Packo, investor:
"Reálne 18 parkovacích miest voľných, 18 garáží."
Marína Debnárová:
"Mesto sa ešte definitívne nerozhodlo či výstavbu podporí. Teraz budú s investorom hľadať kompromis. Niektorí obyvatelia však upozorňujú, aby sa história neopakovala a nepovolila sa stavba, ktorá bude slúžiť na iný ako pôvodný účel. V obľúbenom žiarskom lesoparku totiž namiesto plánovaného bufetu stojí rodinný dom. Aby sa podobným prípadom predišlo mestá často využívajú útvar hlavného architekta. Podľa žiarskeho primátora Petra Antala by však táto funkcia bola neopodstatnená."
Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:
"Bola by to funkcia, ktorá by nič neriešila. Ak máme v územnom pláne schválené určité výstavby, kde sa definuje čo to má byť, ja nemôžem povedať, že to sa mi páči, alebo toto sa mi nepáči."
Marína Debnárová:
"Hlavného architekta má Banská Bystrica. Vydáva záverečné stanoviská k investičnej činnosti, vypracúva územno plánovaciu dokumentáciu a spracúva stratégie súvisiace s rozvojom mesta. Banská Štiavnica má hlavného architekta od tohto roka na polovičný úväzok. Podľa
Michala Kaliňáka zo ZMOSu je to výsostne v kompetencii jednotlivých miest, či toto miesto obsadia."
Michal Kaliňák, ZMOS:
"Jeho stanoviská majú veľký význam práve tam, kde sa rozhoduje buď o územných plánoch, alebo o umiestnení stavieb a prípadne aj o tom, aké verejné funkcie majú byť na konkrétnej ploche."
Marína Debnárová:
"O definitívnej podobe výstavby garáží v Žiari nad Hronom rozhodnú mestskí poslanci. Marína Debnárová, RTVS."
Koncert pre Karolínku (11) spojil žiarskych muzikantov
www.sme.sk| 2.7.2015 | Redakcia
Žiarski umelci vystúpili bez nároku na honorár. Výťažkom zo vstupného prispeli na liečbu vážne chorej 11 ročnej Karolíny.
ŽIAR N. HR./KREMNICA. Príbeh Karolíny Šimkovej z Kremnice, 11 ročnej mladej slečny, ktorá sa narodila s diagnózou kongenitálna diafragmatická hernia a ktorá jej aj v súčasnosti spôsobuje vážne zdravotné problémy, oslovil aj žiarskych umelcov.
Bez nároku na honorár
Kremničanke môže pomôcť liečba a operácia na klinike v rakúskom Linzi, náklady na ňu sú však 13 tisíc eur. Žiarski muzikanti sa spojili a zahrali na spoločnom Koncerte pre Karolínku pred mestským kultúrnym centrom.
"Dnes hráme bez nároku na honorár a vy môžete naše vystúpenia ohodnotiť dobrovoľným vstupným a podporiť tak Karolínku, ktorá potrebuje našu pomoc," vyzýval včera na pódiu organizátor a zároveň moderátor podujatia, pesničkár Janko Kulich. Počas podujatie sa podarilo presne 1120,64 eura.
"Je pre mňa veľká česť tu hrať, lebo nie všetci majú v živote šťastie. Nemá ho ani Karolínka, a ak sa jej dá takýmto spôsobom pomôcť, som ochotná hocikedy," zareagovala žiarska speváčka Lenka Libjaková, ktorú najmä deti poznajú z relácie RTVS Trpaslíci. Zahrala si s gitaristom Ivanom "Cibim" Vnučkom, s Robom Miklom, s talentovaným školákom Marekom (10) aj s kapelou Skrat f štrku, ktorú jej skalní fanúšikovia nevideli na pódiu už dlhšie. Len večer pred koncertom nacvičili skladbu Blázni, ktorú hrával ešte Lenkin ocino. "Chalani hrajú perfektne, takže to bol pre mňa veľký zážitok," okomentovala spoluprácu speváčka.
Žiarski muzikanti neváhali
Vystúpiť na charitatívnom podujatí považovali za samozrejmosť aj ďalší hudobníci. "Na takúto žiadosť sme okamžite zareagovali, ak je to len o tom zahrať a vystúpiť, sme pripravení. Robíme to radi," povedal aj za kolegov z kapely Martin Huba zo Skratu f štrku. S hitom Mlieko potešili všetkých, ktorí ich už dlhšie nepočuli. Už od roku 2009 pracujú na novom albume a aktuálne chystajú aj reštart v podobe nových vystúpení.
Ani chvíľu nad ponukou Janka Kulicha neváhali chalani z Novej komunity. "Som veľmi rád, že sa tu zišlo toľko skvelých ľudí, ktorí sa rozhodli pomôcť. Aj to je dôkazom, že ľudské osudy nám nie sú ľahostajné a vieme sa spojiť pre dobrú vec. Verím, že každé vyzbierané euro pomôže," povedal Michal Černaj.
Výťažok použijú na liečbu v zahraničí
Priamo na pódiu sa účastníkom koncertu aj tým, ktorí prispeli, poďakovala mama Karolínky Zuzana Hrašková.
"Ďakujem všetkým, zdravotné problémy, ktoré má Kaja, nás naučili prekonávať prekážky," povedala nám.
Vyzbierané peniaze použije rodina chorého dievčatka na zdravotnú starostlivosť či prípadnú hospitalizáciu v rakúskom Linzi, ale aj na cestovné či ubytovanie.
"Dohodli sme sa s odborníkom, Dr. Pumbergerom, že ak by Kaja vošla do akútneho štádia, bude operovaná v Rakúsku, takže všetky peniaze využijeme na liečbu," priblížila, kam poputuje výťažok z dobrovoľného vstupného.
Potrebuje novú energiu
Karolína je podľa slov jej mamy po niekoľkých operáciách chudučká a vyčerpaná. "Potrebuje sa zotaviť, teraz sa preto snažíme, aby nabrala sily a pokúšame sa dať dohromady potrebné financie," objasnila. "U nej nevieme ani hodinu ani minútu, kedy sa to môže skomplikovať a budeme sa musieť zobrať a ísť," dodala Kajina mamina.
Väčšina detí postihnutých závažnou vývinovou anomáliou plodu, ktorá spôsobuje komunikačný otvor blany bránice, teda "dieru v bránici", umiera ešte v prenatálnom štádiu. Karolínka mala šťastie a narodila sa Už prvé mesiace po narodení však boli pre ňu aj pre jej blízkych veľmi náročné.
Niekoľko rokov žila bez komplikácií, všetko sa zmenilo vlani a dnes Karolínka opäť potrebuje pomoc lekárov.
Ak ste žiarsky koncert nestihli, prispieť môžete priamo na účet, ktorého číslo je zverejnené TU. Na stránke www.kaja.sk nájdete nielen príbeh skúšanej školáčky, ale aj podrobné informácie o jej diagnóze, doterajšej aj plánovanej liečbe.
Muzikanti sa spojili pre pomoc chorej 11 ročnej Karolínke z Kremnice. Na koncerte zahrali: Virvar, Peter Šrank, Nová Komunita, Ivan Víťazka, Skrat f štrku, Lenka Libjaková a Ivan Vnučko, Janko Kulich & Kolégium, Banda Americano a Ivka Kováčová, Róbert Mikla, Radiopieces, Adam Baran a Agáta.
Festival Svetovo ponúkne popoludnie rôznych kultúr a tradícií
www.teraz.sk| 22.6.2015 | TASR
Žiar nad Hronom 22. júna (TASR) Stretnutie rôznych kultúr, národov, ale aj zvykov a tradícií ponúkne v Žiari nad Hronom 3. ročník obľúbeného pouličného festivalu s názvom Svetovo. Uskutoční sa v piatok 26. júna od 16.00 h na Námestí Matice slovenskej.
Mestské kultúrne centrum, ktoré podujatie pripravilo, sľubuje nevšedné popoludnie plné exotiky a skvelej zábavy. Pripravený je bohatý program plný tradičnej hudby, spevov, tancov a nebudú chýbať ani zaujímavé workshopy.
Medzi účinkujúcimi bude Mbay Ndayie zo Senegalu, Patricio Baeza Barrera z Chile, ale aj Afro Drum Show z Nigérie. V programe je aj predstavenie netradičných hudobných nástrojov Tuhar project či ujgurské, indonézske či iránske tance. Pripravené budú aj ázijské tradičné hry pre deti a dospelých, indonézska kuchyňa a stánok so suvenírmi či Kórejské hry.
Most Híd: Strana bude spolupracovať s primátorom Žiaru nad Hronom Petrom Antalom
www.most hid.sk/sk 5.6.2015 | -)
Dohoda o spolupráci vznikla na základe intenzívnych rozhovorov medzi predsedom strany Bélom Bugárom a primátorom Petrom Antalom. Spúšťačom celého procesu boli skúsenosti z kampane v komunálnych voľbách v jeseni minulého roku.
Peter Antal kandidoval v roku 2014 na funkciu primátora Žiaru nad Hronom, avšak už od roku 2012 vykonával túto funkciu po abdikácii jeho predchodcu. Za veľmi krátky čas sa mu podarilo dosiahnuť v meste viacero pozitívnych zmien, čo obyvatelia mesta ocenili aj v minuloročných komunálnych voľbách. "Dôveru, ktorú som dostal od ľudí cením. Zároveň však cítim, že ak chcem niektoré veci posunúť vpred, komunálna úroveň už nestačí," zdôvodnil potrebu spolupráce komunálnej politiky s parlamentnou primátor Antal.
Rozhovory medzi ním a predsedom Most Híd Bélom Bugárom začali počas kampane v komunálnych voľbách. Podľa Bugára je prioritou pre stranu Most Híd už od jej vzniku prepájanie miestnej a celoštátnej úrovne. "Množstvo problémov, ktoré riešia starostovia či primátori, je priamo spojených s tým, o čom rozhodujú poslanci v parlamente," uviedol Bugár. Most Híd má podľa neho záujem naďalej posilňovať odbornosť a kompetenciu v tejto agende. "Úprimne sa teším, že Peter Antal sa rozhodol s nami spolupracovať a som presvedčený o tom, že naša spolupráca bude úspešná," dodal na záver Bugár.
Ďalší úver na svietenie
Televízna stanica TA 3| 5.6.2015 | Martin Dušička / Norbert Dolinský
Norbert Dolinský, moderátor:
"Žiar nad Hronom si berie úver na modernizáciu osvetlenia, hoci ešte nesplatil predošlý úver na celkovú rekonštrukciu pouličných lámp. Vedenie mesta ale tvrdí, že je to nevyhnutné. Po piatich rokoch sa totiž ukázalo, že nové lampy síce šetria energiu, ale na sídliskách je tma. Problém tak majú vyriešiť LED svietidlá, na ktoré však potrebujú 300 tisíc eur."
Martin Dušička, reportér TA 3:
"Kým niektoré slovenské samosprávy majú ešte stále osvetlenie z čias socializmu, v Žiari nad Hronom už nie sú spokojní ani s lampami z roku 2010. Práve vtedy za štyri milióny eur obnovili celé mesto. Hoci úver ešte nesplatili, teraz si berú ďalší v hodnote 300 tisíc eur."
Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:
"Za päť rokov sa posunula výrazným spôsobom LED technológia verejného osvetlenia a reaguje na technologický vývoj."
Martin Dušička:
"Úver jednohlasne schválili poslanci na mimoriadnom zasadnutí, reagovali tak na sťažnosti obyvateľov, podľa ktorých sa po rekonštrukcii osvetlenia mesto ponorilo do tmy. Večerný návrat z práce z námestia na sídlisko na Hviezdoslavovej ulici bol pre niektorých plný obáv."
Obyvateľka mesta:
"Pravdu povediac, tie ulice bol tak slabo osvetlené, že naozaj som mala strach a napríklad keď som chodila túto trasu pravidelne, tak vždy som radšej s niekým telefonovala, lebo som sa cítila bezpečnejšie, keď som niekoho mala proste na linke."
Martin Dušička:
"Tmu podľa mesta spôsobujú súčasné sodíkové výbojky, ktorých nevýhodou je nízke podanie farieb. Napriek silnej svietivosti vytvárajú dojem odtieňov šedej a to sa má zmeniť."
Igor Rozenberg, riaditeľ technických služieb:
"V porovnaní s LED technológiou je to niečo ako doma keď vymeníte žltú žiarovku za bielu, ten pocit tej svetelnosti je oveľa vyšší i napriek tomu, že ten výkon je rovnaký."
Peter Antal:
"Ľudia vo veľmi krátkom čase spoznajú rozdiel medzi tým, čo je dnes a čo bude."
Martin Dušička:
"Kým obyvatelia boli nespokojní, miestnym hvezdárom osvetlenie vyhovovalo."
Matej Korec, krajská hvezdáreň a planetárium:
"Čo nám vadí, bolo to, že práve neriešilo nasvetlenie parkovísk, školských areálov a ďalších vecí, ktoré sa potom dodatočne riešili nevhodnými zdrojmi svetla."
Martin Dušička:
"Projekt by mal riešiť aj to. Akú životnosť budú mať nové svietidlá, to ešte nikto nevie odhadnúť."
Igor Rozenberg:
"Nie som Sibyla, čiže na to odpoveď nedám, ale budem rád, ak za päť rokov príde nová technológia, možnože s nejakými solárnymi panelmi, ktoré znížia ešte podstatnejšie elektrickú energiu."
Peter Antal:
"Má to logiku, je to zníženie nákladov mesta, napriek tomu, že budeme splácať úver, budeme vynakladať menšie prostriedky na verejné osvetlenie."
Martin Dušička:
"Výmenu takmer 1400 svietidiel by chceli v Žiari nad Hronom stihnúť do konca augusta, takže už v septembri by mohli obyvatelia mesta posúdiť, či sa to oplatilo."
Na Šášove našli pekáreň
Televízna stanica TA 3| 4.6.2015 | Martin Dušička / Natália Fónod Babincová, Alfonz Šuran
Alfonz Šuran, moderátor:
"Hrad Šášov pri Žiari nad Hronom odkryl jedno zo svojich ďalších tajomstiev, postarali sa o to archeológovia, ktorí spod nánosu sutín vykopali stáročia ukrytú stredovekú pekáreň. Hoci sa o nej písalo v archívnych dokumentoch z roku 1680, doteraz sa nevedelo, kde presne leží. Chlebová pec je zároveň cestou k ďalším objavom."
Martin Dušička, reportér TA 3:
"Záchrana hradu Šášov sa dostáva do ďalšej fázy, okrem konzervovania hradných múrov postupne prichádzajú na rad aj vnútorné priestory, v jednom z nich objavili archeológovia jedinečnú stredovekú pekáreň."
Kristína Kučeráková, archeologička:
"Má murovaný základ, ktorý v podstate zrejme slúžil ako taká úložná plocha okolo samotnej pece, ktorá bola na vrchu. Dnes sa nám podarilo zachovať len vlastne pripálenú tehlovú časť na jej povrch, klenba je celá spadnutá aj v tej zadnej časti."
Martin Dušička:
"O to, že na hrade bola pekáreň aj sýpka, sa dozvedeli na základe archívneho výskumu, objavili dokument z roku 1680, keď hrad patril Banskej komore v Banskej Štiavnici. V ňom sa spomína aj miestnosť pekáreň."
Rastislav Uhrovič, Združenie na záchranu hradu Šášov:
"Tento priestor môžeme identifikovať dnes vďaka archeologickému nálezu."
Martin Dušička:
"Pec a jej okolie ešte podrobne skúmajú, zaujala však najmä rozmermi."
Kristína Kučeráková:
"Zatiaľ čo mám skúsenosti z ostatných hradov, čo som ja teda videla, tak je pomerne veľká tá pec. Takúto veľkú som ešte nevidela."
Rastislav Uhrovič:
"Máme vlastne záznamy, že naozaj tu tie vyššie šarže bývali ubytované, keď vojsko okolo prechádzalo. Čiže s tým má súvis potom zrejme aj tá väčšia chlebová pec."
Martin Dušička:
"Čo bude s nálezom ďalej, to ešte nevedia, konečné rozhodnutie urobia po dohode s pamiatkarmi."
Rastislav Uhrovič:
"Určite snaha by bolo to odprezentovať, ale vzhľadom na to, že tu máme veci, ktoré nejak tak viacej horia, by som povedal, tak zrejme to budeme prekrývať a opätovne zasypávať sutinou."
Martin Dušička:
"Pri obnove hradu čerpajú najmä z archívu v Banskej Štiavnici, výskum by ale radi rozšírili aj do Viedne. Zároveň žiadajú o pomoc všetkých, ktorí sa tu kedysi na ruine fotili."
Rastislav Uhrovič:
"By v rámci tej obnovy bolo pre nás veľkým prínosom, keby nejaká taká širšia verejnosť, ktorá má záujem nám pomôcť, poskytla vlastne nejaké také staršie fotografie práve z tých 60. 70. rokov."
Martin Dušička:
"Obnova hradu Šášov teda naberá na intenzite, no a v tomto roku by chceli ešte zrekonštruovať delovú vežu. Zároveň by ju chceli prekryť, aby získali nový priestor."
Veľká zebrovacia akcia
Televízna stanica Markíza| 1.6.2015 | Ľubo Fronko / Patrik Švajda, Zlatica Puškárová
Patrik Švajda, moderátor:
"Raz za čas sa vždy nejaký prestrieka a tak to ide ďalej. Taká je tradičná obnova priechodov pre chodcov."
Zlatica Puškárová, moderátorka:
"Nie ale v Žiari nad Hronom. Tam teraz obnovujú všetky mestské priechody."
Ľubo Fronko, redaktor:
"Pás za pásom, priechod za priechodom. Veľká zebrovacia akcia na všetkých mestských cestách potrvá v Žiari dva mesiace."
Martin Baláž, vedúci kancelárie primátora:
"Obnovujeme stodvadsaťšesť klasických priechodov pre chodcov čierno bielych a potom ešte k tomu pätnásť zvýraznených, ktoré vlastne máme červeno bielou farbou."
Ľubo Fronko:
"Tie sú na miestach so zvýšenou dávkou ostražitosti ako školy, či nemocnica. Biele pásy široké päťdesiat centimetrov majú medzi sebou odstup na takú istú vzdialenosť. Zaujímavé je, že životnosť priechodov je rôzna."
Roman Vívoda, pracovník:
"Dlhšie vydržia priechody na rovnej ceste, nakoľko nie sú zaťažované ako v zákrutách napríklad autobusmi, kamiónmi, ťažkými strojmi."
Ľubo Fronko:
"Dalo by sa povedať, že Žiar nad Hronom je momentálne akýmsi hlavným mestom priechodom na Slovensku. Svetovou metropolou je však určite Londýn. Nielen že tam začal fungovať prvý priechod so signalizáciou, ale v Londýne je aj najznámejšia zebra na svete. Vďaka tomu, že sa na nej fotili Beatles. História priechodov je stará viac než dvetisíc rokov. Poznali ich už v Pompejách, aj keď namiesto maľovaných čiar chodili po obrovských skalách vsadených do cesty. Ktovie, či by to vylepšilo dnešné štatistiky nehôd. Tu sú čísla len z Banskobystrického kraja."
Mária Faltániová, krajská hovorkyňa polície:
"Za prvé štyri mesiace sme zaevidovali tridsaťsedem dopravných nehôd s účasťou chodcov, desať z nich sa stalo na priechodoch pre chodcov."
Nelegálne obydlia chcú odstrániť
www.sme.sk| 29.5.2015 | Redakcia
Park sa stáva galériou drevených plastík. Najnovším prírastkom je podobizeň klauna.
ŽIAR NAD HRONOM. V historickom Parku Štefana Moysesa v Žiari nad Hronom onedlho pribudne nová drevená plastika vysoká takmer tri metre. Nová atrakcia znázorňuje klauna a po kráľovnej a kráľovi je ďalším z diel pedagóga na dôchodku Andreja Jánošku. Ten pred niekoľkými rokmi založil drevorezbársku dielňu Základnej umeleckej školy Zity Strnadovej Parákovej a dnes sa práci s drevom venuje vo voľnom čase.
Vo fraku a v cylindri
"Klaun je pre mňa pozitívnou a hravou témou je nositeľom veselých myšlienok a dobrej nálady. Tohto konkrétne možno nazvať klaunom džentlmenom, keďže má frak, klobúk a v ruke kvetinu," opísal dielko, ktoré čoskoro doplní areál detského ihriska v parku.
"Je vyrezané z lipy, ktorá vysychala, a tak ju vypílili. Pochádza pritom priamo z parku. Ešte máme pripravené ďalšie dva kláty z tohto istého stromu, z ktorých plánujeme ďalšie dve sochy," naznačil. Prezradil pritom, že jedna by mohla znázorňovať športový motív a stáť v blízkosti žiarskej športovej haly po jej obnovení a druhá by mohla byť súčasťou pripravovanej oddychovej zóny na Svitavskej.
Motorová píla aj dláta
Vo fáze tvorby je aj socha vodníka z topoľa, ktorú žiarsky rezbár zveril kolegovi, samoukovi z obce Pitelová. "Pracuje na nej Paľko Milčík, ktorý je pilčíkom," priblížil. Svoje miesto môže nájsť v susedstve rybníka pri vstupe do minizoo.
Pri tvorbe všetkých troch nadrozmerných plastík, ktoré zatiaľ Andrej Jánoška pre žiarsky park vytvoril, použil na hrubé práce motorovú pílu a na doladenie detailov rôzne náradie vrátane viacerých dlát.
Klauna by už čoskoro mali osadiť na ihrisku medzi lavičkami, oproti novej piknikovej zóne.
Nelegálne obydlia chcú odstrániť
Televízna stanica STV 2| 19.5.2015 | Marek Pivoluska / Martina Kvačkajová
Martina Kvačkajová, moderátorka RTVS:
"Na rozhraní katastrov obce Stará Kremnička a mesta Žiar nad Hronom, v časti Šášovské Podhradie, pribúdajú nelegálne obydlia. Tamojší obyvatelia sa obávajú, že sa chatrče môžu rozrastať a vznikne tam ďalšia rómska osada. Preto spísali petíciu a požiadali mesto, aby vo veci nelegálne postavených a pristavených objektov zasiahlo. Samospráva sľubuje náhradu."
Marek Pivoluska, redaktor RTVS:
"Toto bol kedysi iba jeden rodinný dom, dnes tu žije niekoľko rodín a postupne pribúdajú ďalšie unimobunky, a to nielen na súkromných ale aj na mestských pozemkoch. Susedia sa obávajú, že mesto stratí nad priestorom kontrolu. Sťažujú sa aj na problémy v spolunažívaní."
(začiatok ankety)
Opýtaný:
"Tak aj mne ukradli jeden kábel, prišli aj žandári, tuto susedovi zobrali za dve vrecia, za dva fúriky krumpľov. Zo Žiaru prišli asi 2 alebo 3 rodiny sem bývať. Neviem čo, kde sú to tam, ako to tam spávajú, to raz neviem."
Opýtaná:
"Pred pár týždňami doviezli si tú bunku tam, no a nikto nič."
(koniec ankety)
Marek Pivoluska:
"Tamojšia ulica je hranicou medzi obcou Stará Kremnička, ktorej obyvatelia spísali petíciu a mestom Žiar nad Hronom, kde žijú neprispôsobiví obyvatelia."
(začiatok ankety)
"Nikto sa nestará. Keď voláme políciu mestskú, lebo to patrí pod Žiar, vy patríte pod Kremničku, volajte štátnu. Keď voláme štátnu, to je Žiar, to musíte žiarskych volať."
(koniec ankety)
Marek Pivoluska:
"Obyvatelia v petícii žiadajú, aby mesto urobilo poriadok. To sľubuje náhradu."
Peter Antal, primátor mesta Žiar nad Hronom:
"Mestská polícia už bola inštruovaná, že teda bude tam mať pravidelné výjazdy každý deň. Bude tam podľa všetkého osadená aj kamera jednak na to, aby nám tam nevznikali nové obydlia, ale aj na to, aby sme dokázali zabezpečiť akýsi poriadok a bezpečnosť."
Marek Pivoluska:
"Keďže nové obydlia vznikajú aj na mestských pozemkoch, samospráva monitoruje, o ktoré objekty ide."
Peter Antal:
"No momentálne musíme skutočne zamerať, ktoré sú naše pozemky a aké obydlia, alebo ako by som to nazval, unimobunky sú na nich postavené a budeme sa snažiť vyriešiť ten problém a v rámci teda právnych možností mesta."
Marek Pivoluska:
"Mesto už vyzvalo obyvateľov osady, aby odstránili nelegálne stavby."
Peter Antal:
"Bolo prisľúbené, že teda odstránia, avšak hľadajú kam."
Juraj Šimek, advokát, Právny dom Advokáti:
"Ak nedôjde k dobrovoľnému odstráneniu stavby, mesto ako vlastník pozemkov sa môže so svojimi nárokmi obrátiť na súd a žiadať, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým nariadi odstránenie stavby."
Marek Pivoluska:
"Marek Pivoluska, RTVS."
Zo zdrojov EÚ realizoval Žiar n.Hronom viacero projektov odpadového hospodárstva
www.enviroportal.sk| 18.5.2015 | tasr
Žiarskej samospráve sa v uplynulých rokoch vďaka dotáciám podarilo v oblasti odpadového hospodárstva realizovať niekoľko projektov, ktoré vo výraznej miere prispeli k zefektívneniu systému odpadového hospodárstva v meste. ,,V tejto oblasti sme priniesli v takom malom meste ako Žiar nad Hronom je, dosť značné finančné prostriedky," skonštatoval hovorca mesta Martin Baláž. Ako ďalej uviedol, ide najmä o najväčší projekt z eurofondov do odpadového hospodárstva, ktorý na Slovensku rieši samospráva, a to vybudovanie Centra zhodnocovania odpadov v hodnote približne 20 miliónov eur. ,,Projekt síce prešiel nejakým vývojom, krízou dodávateľských vzťahov a podobne, ale dnes to vyzerá tak, že všetko smeruje k zdarnému ukončeniu tohto projektu a že v tomto roku by mal byť skolaudovaný a uvedený do prevádzky," zhodnotil aktuálnu situáciu.
Ďalším projektom v hodnote približne 3,4 milióna eur, ktorý mesto v tejto oblasti realizovalo, bol projekt intenzifikácie separovaného zberu. V rámci neho nakúpilo mesto novú zvozovú techniku, automobily, ktoré vozia separovaný odpad, nové nádoby na separovaný zber, ktoré sú umiestnené v uzamykateľných stojiskách a približne 200 odpadkových košov s priehradkami na separovaný odpad. Nové nádoby na odpady dostali aj v školách, školských zariadeniach či v iných inštitúciách, o význame separovania odpadu boli poučené aj deti na školách.
,,Ďalšia investícia do odpadov bola rekultivácia skládky, ktorej platnosť končila pred niekoľkými rokmi, takže my sme ju za prostriedky z európskych peňazí zrekultivovali," dodal Baláž s tým, že išlo približne o dva milióny eur.
Tieto, ale aj ďalšie opatrenia samospráve pomohli docieliť, že podiel separovaných zložiek v meste neustále rastie. Žiar nad Hronom sa tiež dlhodobo môže pochváliť vysokou mierou zhodnoteného odpadu. Samosprávu však teší aj to, že sa zvýšila celková čistota mesta, čo si všímajú najmä ľudia, ktorí do mesta prídu z inokadiaľ.
Aj keď v oblasti odpadového hospodárstva mesto podľa jeho slov nad ďalšími veľkými projektmi zatiaľ neuvažuje, finančné prostriedky z eurofondov by chcelo v nasledujúcom období čerpať na iné projekty. ,,V našom meste treba riešiť aj iné oblasti a tam bude smerovať naša pozornosť pre riešenie projektov," dodal Baláž v tejto súvislosti.
Od začiatku mája pracuje na hrade Šášov 9 nezamestnaných
www.sme.sk| 8.5.2015 | Ivan Mriška
Jedným z troch miest Slovenska, v ktorých sa diskutovalo o novom zákone o športe, sa stal Žiar nad Hronom.
ŽIAR NAD HRONOM. V hoteli Luna sa stretli vrcholní funkcionári najväčších slovenských národných športových zväzov, ale aj samotní športovci, ktorí vyslovili podporu pripravovanému novému zákonu o športe.
Zvýšenie rozdeľovania financií
Celú diskusiu viedla skupina odborníkov, ktorá je tvorbou návrhu nového zákona o športe poverená. Hlavným cieľom pripravovanej novej úpravy je vytvorenie štandardného prostredia a zvýšenie transparentnosti rozdeľovania a používania financií.
"Iniciatíva potreby prijatia nového zákona vznikla z dôvodu, že za posledné roky sa v športe vyskytlo niekoľko problémov, ktoré je potrebné riešiť, veď šport je dlhodobo poddimenzovaný z hľadiska financovania. V neposlednom rade je však dôležité to, že o význame športu treba hovoriť," povedal člen užšej pracovnej skupiny poverenej tvorbou návrhu nového zákona o športe Miroslav Hlivák.
V ostatných štátoch Európskej únie je financovanie jednotlivých druhov športu na vyššej úrovni ako u nás, príkladom nám môže byť napríklad susedná Česká republika. Podľa Hliváka nás práve členstvo v integračnom zoskupení zaväzuje k tomu, aby sa s týmto problémom začalo na Slovensku niečo robiť.
"Práve Európska únia vyzýva všetky členské štáty, aby sa začali pozerať na význam športu aj v inom kontexte. Napríklad z pohľadu spoločenského či kultúrneho," dodal.
Zákon je potrebný vyše dvadsať rokov
Záštitu nad vznikom nového zákona prebral olympijský víťaz zo Soulu a rodák z Kopernice Jozef Pribilinec.
"Pripravovaný zákon je potrebný už viac ako dvadsať rokov. Nielen ja, ale aj mnohí ďalší bojovali, aby šport mal systém, no nikdy sa nám nič nepodarilo. Plakali sme, pchali sme sa v úvodzovkách niekomu do dierky, no márne. Verím však, že sa tejto partii podarí, aby sa zákon, ktorý je pre Slovensko tak prepotrební, presadiť podarilo," povedal Pribilinec.
Zmena uhľa pohľadu na šport bude dôležitá, no či sa nový zákon dostane do platnosti, uvidíme až s odstupom času.
"Dôležité je, aby všetko malo systém a pravidlá financovania, veď nemôže sponzor či primátor mesta, ktorý má obmedzený rozpočet, suplovať štát," uzavrel bývalý chodec a zlatý medailista zo Soulu 1988.
Od začiatku mája pracuje na hrade Šášov 9 nezamestnaných
Rozhlasová stanica Regina| 6.5.2015 | neuvedená
Neuvedená, redaktorka RTVS:
"Od začiatku mája pracuje na hrade Šášov neďaleko Žiaru nad Hronom 9 nezamestnaných. Združeniu na záchranu hradu Šášov sa ich podarilo zamestnať v rámci projektu ministerstva kultúry a rezortu práce. Počas 6 mesiacov budú pokračovať v rekonštrukcii barbakanu a hradnej veže. Predseda združenia Rastislav Uhrovič."
Rastislav Uhrovič, predseda Združenia na záchranu hradu Šášov:
"Jedná sa o stavebnú činnosť, takže bude našou snahou zakonzervovať naozaj komplexne barbakan, tak aby sme už sa nemuseli k nemu do budúcna nejako vracať, no a taktiež pokračovať chceme v tej delovej veži, ktorá je pre nás nejakou takou prioritou a kde by sme si do budúcna chceli vytvoriť nejaké zázemie."
Neuvedená, redaktorka RTVS:
"Prácu našli nezamestnaní aj na hrade Revište v Žiarskom okrese. Tam ich bude pracovať 19, medzi nimi aj 5 odborníci."
Obchvat nepriniesol efekt
Televízna stanica TA 3| 5.5.2015 | Martin Dušička / Zuzana Závodská
Zuzana Závodská, moderátorka:
"Dlho očakávaný obchvat Žiaru nad Hronom, ktorý otvorili koncom minulého roka, zatiaľ nenaplnil očakávania, tvrdí to žiarsky primátor Peter Antal. Hoci mal odkloniť tranzitnú dopravu z centra mesta, nestalo sa tak. Kamióny naďalej križujú mesto a nová rýchlostná cesta R2 je niekedy takmer prázdna."
Martin Dušička, reportér TA 3:
"Na otvorenie obchvatu čakal Žiar nad Hronom dlhé roky, už na začiatku jeho výstavby si mesto aj štát od cesty veľa sľubovali, mala totiž vyriešiť zásadný problém."
(začiatok archívneho záznamu zo 16.10.2012 )
Ivan Černaj, primátor Žiaru nad Hronom:
"Táto cesta je neuveriteľne dôležitá, aby odťažila vlastne mesto predovšetkým tým množstvom kamiónov, ktoré cezeň prechádzajú."
Ján Počiatek, minister dopravy:
"Najmä pre lokálne obyvateľstvo to bude mať veľký prínos."
(koniec archívneho záznamu zo 16.20.2012)
Martin Dušička:
"Aj krátko po jej otvorení vládlo nadšenie, rýchlostnú cestu očakávali ako soľ."
(začiatok archívneho záznamu z 15.12.2014)
Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:
"Verím, že hneď zajtra pocítia obyvatelia mesta hlavne zníženú hlučnosť a bezpečnosť."
Július Remenár, riaditeľ ODI PZ v Žiari nad Hronom:
"Dúfame, že nebudeme v budúcnosti už vyhodnocovať tento úsek ako nehodový."
(koniec archívneho záznamu z 15.12.2014)
Martin Dušička:
"Necelých päť mesiacov po otvorení obchvatu ale prišlo vytriezvenie, želaný efekt sa nedostavil, mesto je naďalej plné áut a obchvat je takmer prázdny, stretnete na ňom jedno alebo dve autá."
Peter Antal:
"Plne korešponduje s realitou, keď sa postavíte na ulicu SNP jednoducho a hlavne tie kamióny absolútne ignorujú obchvat a ďalej to valia cez mesto. Myslím si, že toto, na to obchvat nebol postavený."
Martin Dušička:
"Dôvodov je zrejme viac, cesta buď chýba v navigačných systémoch, alebo je slabo značená, prípadne sa kamionisti vyhýbajú plateniu mýta. Jedno vysvetlenie má aj polícia."
Mária Faltániová, hovorkyňa KR PZ v Banskej Bystrici:
"Obchvat Žiaru nad Hronom nesplnil očakávania v takom rozsahu, ako to občania mesta očakávali, nakoľko v meste Žiar nad Hronom a v jeho okolí sa nachádzajú priemyselné zóny a preto vodiči nákladnej dopravy sú nútení používať aj cesty 1/50 a 1/65 a preto aj z tohto dôvodu prechádzajú mestom."
Martin Dušička:
"Mesto ale žiada dôkladnejšiu kontrolu a pre tranzitujúce autá úplný zákaz, za jeho porušenie sankcie a pokuty."
Peter Antal:
"Ten úmysel je výborný, ešte raz opakujem a Žiarčania sú fakt radi, že ten obchvat je, avšak musíme prinútiť vodičov odkloniť tú dopravu z mesta."
Martin Dušička:
"Vedenie Žiaru nad Hronom vyzýva kompetentných, aby sa touto situáciou zaoberali, v opačnom prípade budú robiť tranzitujúce autá mestu naďalej problémy."
Záverečný účet mesta za rok 2014 ukázal, že Žiar hospodáril efektívne
www.teraz.sk| 24.4.2015 | TASR
Okrem prvej zmeny rozpočtu mesta bol na programe ostatného zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Žiari nad Hronom aj záverečný účet mesta za rok 2014.
Žiar nad Hronom 24. apríla (TASR) Okrem prvej zmeny rozpočtu mesta bol na programe ostatného zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Žiari nad Hronom aj záverečný účet mesta za rok 2014. Ten podľa hlavného mestského ekonóma Martina Majerníka ukázal, že mesto vlani hospodárilo efektívne a ekonomicky zodpovedne.
"Mesto v minulom roku úspešne investovalo do mnohých projektov a popritom ešte dokázalo z peňazí, ktoré sme mali v rezervnom fonde z predchádzajúcich rokov, vyfinancovať investičné akcie, ktoré boli náročné, čo sa týka výšky peňazí, ale aj spracovania projektu," vysvetlil Majerník.
O tom, že mesto hospodárilo efektívne, svedčí podľa jeho slov aj prebytok bežného rozpočtu vo výške 1,067 milióna eur. "Čo nám dávalo predpoklad na to, aby sme nečerpali prostriedky z rezervného fondu a všetky investície vykrývali z prostriedkov, ktoré máme z bežných príjmov," zhodnotil Majerník. Prostriedky, ktoré mesto ušetrilo, tvoria rezervný fond v hodnote 430.000 eur.
Poslanci na rokovaní schválili aj prvú zmenu rozpočtu mesta. "Investujeme do veľkých projektov, ako je revitalizácia časti Etapa, kde chce mesto investovať necelých 200.000 eur, čo je významná položka v rozpočte vo výdavkovej časti," dodal Majerník.
Za pozitívnym hospodárením mesta je podľa jeho slov najmä plnenie príjmov na 106 %. "Netýka sa len podielových daní, ktoré sú garantované štátom, ale aj miestnych daní. Máme platobnú disciplínu na miestnych daniach relatívne vysokú," dodal s tým, že mestu sa podarilo stabilizovať nedoplatky. V oblasti výdavkov sa mestu podarilo ušetriť vo viacerých oblastiach.
Plodná jar
Televízna stanica Markíza| 22.4.2015 | Martina Kašiarová / Patrik Švajda, Zlatica Puškárová
Patrik Švajda, moderátor:
"Jar je v Žiari nad Hronom mimoriadne plodná."
Zlatica Puškárová, moderátorka:
"Narodilo sa tu najviac mláďat za celú existenciu malej zoologickej záhrady v parku."
Patrik Švajda:
"To všetko pod dohľadom bezpečnostných kamier."
Zlatica Puškárová:
"Najviac sa pochlapili samci klokana červenokrkého. Dve mláďatá už vykukujú mamám z vakov."
Dievčatko:
"Klokanček."
Peter Jagoš, technické služby mesta:
"Táto jar bola plodná takmer pre všetky druhy."
Martina Kašiarová, redaktorka:
"Exotické kamerúnske kozliatko, či malý osol. Mláďa našej slovenskej ovce vyzerá ako plyšová hračka. Aj keď táto jar bola mimoriadne plodná, no tak tento párik emu hnedý na svoje potomstvo ešte len čaká. Vek už na to majú. Možno sme ich vyrušili práve pri vábení. Pokúsili sme sa nakrútiť tieto inak mierumilovné zvieratá zblízka. Napokon pred nimi ušiel aj náš kameraman. Svoj život v žiarskom parku dožila aj koza, ktorá celý život vystupovala v známom českom cirkuse. Nové zvieratá do tejto minizoo už nikto nakupovať neplánuje. Pri takomto tempe množenia to príroda čoskoro zariadi úplne sama. Zvieratá tu pritom žijú, aj sa množia pod dohľadom bezpečnostných kamier."
Martin Baláž, hovorca mesta Žiar nad Hronom:
"Porozbíjali sa tu či už smetné koše, verejné osvetlenie v minulosti."
Martina Kašiarová:
"Navyše ľudia zvykli zvieratá cez plot kŕmiť. Kamery, ale aj tabule so zákazom majú zabrániť najhoršiemu."
Peter Jagoš:
"Ľudia nahádžu buď nejaké splesnivené pečivo alebo ešte teda čerstvé nejaké mokré. Viackrát už bol zaznamenaný úhyn práve kvôli tomuto."
Históriu sa učia stavaním hradov
Televízna stanica STV 1| 20.4.2015 | Martina Marettová / Ľubomír Bajaník
Ľubomír Bajaník, moderátor:
"Siedmaci a ôsmaci na jednej zo základných škôl v Žiari nad Hronom sa učia históriu netradične. V rámci školského projektu mali za úlohu vytvoriť maketu slovenského hradu, či zámku. Museli si preto naštudovať dobové obrázky a spoznať aj jeho dejiny."
Martina Marettová, redaktorka:
"Na výrobu makiet použili žiaci modelovacie hmoty, drevo, ale aj piesok. Zmenšenina hradu Gýmeš je dokonca pokrytá kameňmi priamo zo zrúcaniny."
Kristína Crchová:
"V okolí Gýmeša sa nachádza mesto Nitra a v Nitre býva moja stará mama. Už v detstve som na ňom párkrát bola. Tento hrad ma zaujal, keďže nie všetci ho poznajú. Je to zrúcanina, čiže okolo hradu je kopec rôznych kameňov, tak som si zobrala taktiež vetvičky z toho stromu."
Martina Marettová:
"Podľa učiteľky dejepisu je takáto forma učenia pre deti zaujímavejšia ako klasické memerovanie."
Zdenka Boldišová, učiteľka dejepisu:
"Keď mnohí boli na tých hradoch, tak nám rozprávali o tom, aká bola atmosféra, ako sa tam cítili, a to si myslím, že v školských laviciach ani jeden z nich nezažije."
Martina Marettová:
"Spomedzi zmenšenín slovenských hradov a zámkov bola najvernejšia kópia nového zámku v Banskej Štiavnici"
Leonie Sophie Engel:
"S týmto hradom v Banskej Štiavnici mi pomáhal starý otec. Vlastne toto sú vyrobené plastové kríčky, jemný plech a drevo a tieto veže, boli z toho plastové rúrky, boli vyrezané a nasunuté. Toto je vlastne krytina na strechy."
Martina Marettová:
"Nový zámok patrí k dominantám Banskej Štiavnice. Dnes ho ročne navštívi pätnásťtisíc ľudí. V časoch vojen s Turkami slúžil ako strážna veža Vartovka."
Zuzana Denková, Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica:
"Takáto veľká Vartovka nebola nikde inde na Slovensku postavená. Takže určite tým hlavným lákadlom je samotný objekt, ktorý je naozaj viditeľný z každého miesta v meste. No a potom aj tou expozíciou, čiže tým, čo ponúka vo svojich útrobách alebo čo skrýva, lebo je to v podstate jediná taká komplexná expozícia, ktorá zachytáva veľmi významné obdobie bojov s Turkami."
Martina Marettová:
"Žiarski žiaci vymodelovali desiatku hradov a zámkov. Nechýbali medzi nimi Červený Kameň, Šomoška, či Oravský hrad."
Žiar nad Hronom vizualizujú
Televízna stanica STV 2| 7.4.2015 | Martina Marettová / Martina Kvačkajová
Martina Kvačkajová, moderátorka RTVS:
"Ako kedysi vyzeralo mesto Žiar nad Hronom približuje nová digitálna vizualizácia. Vytvoril ju archeológ Peter Mosný a architekt Jozef Sálus. Pri tvorbe čerpali z dobových dokumentov."
Martina Marettová, redaktorka RTVS:
"Priblížiť históriu Žiaru nad Hronom modernou formou, taký bol zámer mesta pri vizualizácii Svätokrížskeho námestia."
Martin Baláž, hovorca mesta Žiar nad Hronom:
"My sme relatívne mladé priemyselné mesto, ale sme vyrástli na základoch mestečka, ktoré je tu už stovky a stovky rokov."
Martina Marettová:
"Archeológ Peter Mosný a architekt Jozef Sálus sa spojili, aby vytvorili digitálnu rekonštrukciu pôvodného mesta. Pri práci čerpali najmä z dobových máp a podkladov."
Jozef Sálus, architekt:
"Tie historické materiály dával dokopy archeológ, historik a vlastne na základe týchto historických materiálov potom sa dávali do nejakej tej digitálnej podoby vizualizácie námestia v Svätom Kríži."
Martina Marettová:
"Pri čo najvernejšom zobrazení mesta im pomohol aj fakt, že nové domy sú postavené na základoch tých pôvodných."
Jozef Sálus:
"Historická skladba mestečka Svätý Kríž má niekoľko záchytných bodov. Hlavným oporným bodom je vlastne kostol, v ktorom je pochovaný biskup Moyzes, ale je tam potom kaštieľ renesančný a pôvodná historická urbanistická skladba námestia v stredovekej podobe spolu s radnicou v strede námestia."
Peter Mosný, archeológ:
"Zachovala sa dispozícia stavieb a celého námestia. Domčeky, aj keď sú už k novej dobe, s novými fasádami, s novou farbou, ale základy a ich dispozícia je stále ešte pôvodná gotická."
Martina Marettová:
"Mesto sa snaží priblížiť históriu Svätého Kríža ešte bližšie. Preto pred časom odkúpilo hospodársky dom na niekdajšom Svätokrížskom námestí. V ňom zriadi dobové múzeum, ktoré návštevníkom priblíži tradičný život vo Svätom Kríži. Martina Marettová, RTVS."
Mesto a Sport Trend predstavia zámer dokončenia zimáku
www.sme.sk| 2.4.2015 | Redakcia
Verejnosť uvidí plánované architektonické riešenie a spozná aj alternatívne návrhy financovania projektu, pre ktorý sa chce mesto spojiť so súkromnou spoločnosťou.
ŽIAR NAD HRONOM. O budúcnosti žiarskeho zimného štadióna budú na verejnej diskusii hovoriť primátor mesta Peter Antal (nezávislý) a zástupcovia spoločnosti Sport Trend, ktorá ho má v dlhodobom prenájme.
Podrobnosti plánovaného projektu, na ktorom by malo mesto spolupracovať so súčasným nájomcom areálu, budú verejnosti, ale aj poslancom prezentovať 9. apríla o 16.30 v divadelnej sále mestského kultúrneho centra.
"Žiarčania spoznajú architektonické riešenie, alternatívy financovania dokončenia zastrešenia štadióna aj právne riešenie budúcich vzťahov medzi partnermi projektu," naznačil hovorca mesta Martin Baláž.
O tom, či a za akých podmienok sa projekt uskutoční, rozhodnú žiarski poslanci.
"Táto prezentácia má byť jedným z východísk, aby sme mohli pokračovať a aby na najbližšom mestskom zastupiteľstve mohol byť predložený materiál týkajúci sa projektu," povedal Baláž.
Štadión by mal byť v budúcnosti kompletne zastrešený a zabezpečený proti povodniam, ktoré ho v ostatných rokoch ohrozovali. Hokeju by mal slúžiť až jedenásť mesiacov v roku.
O časových súvislostiach a termíne dokončenia areálu , ale aj o ďalšom prevádzkovaní športoviska rozhodnú však až žiarski poslanci.
Mesto ešte v roku 2009 práve pre nedostatok peňazí prevádzku zimného štadióna stoplo, čo znamenalo koniec zaľadňovania a zánik miestneho hokejového klubu.
V žiarskom parku pribudne pikniková zóna
www.sme.sk| 1.4.2015 | tasr
Mesto avizuje ďalšie novinky v parku. Jednou z nich je pikniková zóna.
ŽIAR NAD HRONOM. V žiarskom Parku Štefana Moysesa, ktorý sa v poslednom období stal vyhľadávaným miestom oddychu mnohých miestnych, pribudne pikniková zóna. "Park Š. Moysesa u nás plní úlohu prímestskej rekreačnej zóny. Je veľmi obľúbený a v posledných rokoch mu venujeme aj zvýšenú pozornosť, takže ho rekultivujeme a zatraktívňujeme pre obyvateľov. V tomto roku sme na prelome zimy a jari začali s prácami pre piknikovú zónu," priblížil hovorca mesta Martin Baláž.
Základom piknikovej zóny je kvalitný trávnik. Mestské technické služby už preto túto plochu rekultivovali, vyrovnali a valcovali. Dosievala sa tiež tráva, zrealizované bolo aj automatické zavlažovanie. Pikniková zóna sa bude nachádzať oproti detskému ihrisku a workout zóne. Výber nie je náhodný. "Rodičia môžu svoje deti nechať zahrať sa na preliezačkách a oni si zatiaľ môžu ľahnúť do trávy a oddychovať," podotkol Baláž. Samospráva verí, že túto novú možnosť ocenia Žiarčania už v najbližších mesiacoch.
Okrem piknikovej zóny by malo v blízkej budúcnosti v parku pribudnúť aj malé pódium, ktoré bude využívané na menšie kultúrne aktivity. Aby zapadlo do koloritu parku, vyrobené bude z dreva.
Mestské technické služby sa v uplynulom čase venovali aj priestranstvám na miestnom plážovom kúpalisku. Ako vysvetlil Baláž, trávnaté plochy využívané na odpočívanie sa upravovali, vyrovnávali sa na nich nerovnosti a upravovala sa aj tráva.
Najlepších mladých slovenských videotvorcov ocenili v Zlatej klapke
www.teraz.sk| 31.3.2015 | TASR
Zlatá klapka je pokračovaním súťaže Slovenský detský Oskar.
Najúspešnejších z celoslovenskej súťaže v detskej audiovizuálnej a multimediálnej tvorbe Zlatá klapka ocenili na dnešnom galavečere v petržalskom Dome kultúry Zrkadlový háj. Jej vyhlasovateľom je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a hlavným organizátorom Základná umelecká škola (ZUŠ) Jána Albrechta v Bratislave. Na snímke atmosféra oceňovania v Bratislave 31. marca 2015. Foto: TASR/Andrej Galica
Bratislava 31. marca (TASR) Najúspešnejších z celoslovenskej súťaže v detskej audiovizuálnej a multimediálnej tvorbe Zlatá klapka ocenili na dnešnom galavečere v petržalskom Dome kultúry Zrkadlový háj. Jej vyhlasovateľom je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a hlavným organizátorom Základná umelecká škola (ZUŠ) Jána Albrechta v Bratislave.
Zlatá klapka je pokračovaním súťaže Slovenský detský Oskar, pričom organizátori ju museli premenovať pre námietku spoločnosti Academy of Motion Picture Arts and Sience v americkej Kalifornii, ktorá vlastní práva na udeľovanie filmových Oscarov.
"Do súťaže sme dostali 97 príspevkov v celkovej dĺžke takmer šesť hodín," povedala v úvode slávnosti Lucia Celecová, riaditeľka ZUŠ Jána Albrechta, ktorá vzdeláva tiež v audiovizuálnej a multimediálnej tvorbe.
Súťaž je pre 10 až 19 ročných žiakov ZUŠ, centier voľného času (CVČ), základných a stredných škôl, ktorých baví nakrúcanie videí, chcú si svoje práce porovnať s rovesníkmi a vypočuť názor profesionálov. Hodnotila ich porota zložená z pedagógov vysokých škôl a profesionálov z televízneho a filmového prostredia.
V mladšej (10 14 rokov) kategórii Spravodajstvo boli udelené dve prvé miesta. Základná škola (ZŠ) Žiar nad Hronom (Juraj Námešný, Lukáš Minka, Kristína Crchová, Nina Briadková, Dana Koštová) ju získala za príspevok o ľudových zvykoch Fašiangy a CVČ Kežmarok (Alex Šajtlava a Chiara Anna Vitkovská) za Deň snehu o rozvoji agroturistiky na severnom Slovensku. Dominik Matulaj zo Súkromnej strednej umeleckej školy (SSUŠ) Košice zvíťazil v staršej spravodajskej kategórii (15 19 rokov) s reportážou o priebehu zbierky Hodina deťom.
Prvú cenu v kategórii Publicistika a dokument (10 14 rokov) si prevzala Mária Bernátová (ZUŠ Jána Albrechta) za príspevok Skanzen o živote rusínskej národnosti a starší žiaci ZUŠ Rimavská Sobota Simona Erdödiová, Matej Kováč a Michal Ďuriška. Tí dokumentom Sága krásy rozprávaním šičky krojov priblížili ich históriu i dôležitosť v minulosti.
Kameraman Anton Szomolányi vo vekovo otvorenej kategórii Kamera (10 19 rokov) odovzdal cenu Dominikovi Györgymu zo SSUŠ Košice za príspevok Deathof Art. Príbehom baletky, v ktorom pracuje iba s obrazom a zvukom bez hovoreného slova, zvíťazil Dominik György aj v staršej kategórii Réžia. Mladšiu vyhral Juraj Námešný (ZŠ Žiar nad Hronom) príspevkom Život... aj veci ho majú. V ňom poukázal, že hodnotnejšie ako peniaze môžu byť spomienky a iné citové putá.
Porota rozhodla, že najlepší hudobný klip z mladších súťažiacich nakrútil Lukáš Celec (ZUŠ Jána Albrechta). Nazval ho Podoby Bratislavy, kde spojil vlastnú interpretáciu hudby baroka, klasicizmu a súčasnej hudby s architektúrou tých období a zobrazil premeny mesta za niekoľko storočí. U starších zvíťazili Roman Šupej a Lenka Štefanková (SSUŠ Košice) čiernobielym videoklipom Tulamoredew reklama, kde s miernym ironickým nádychom jednoduchými výrazovými prostriedkami podávajú myšlienku a obsah.
Kategóriu Krátky hraný film (10 14 rokov) vyhrali Maximilián Mravčák a Eva Kelešiová (Škola pre mimoriadne deti a gymnázium, Bratislava) s nemým filmom Zlato. U starších boli najlepší Eva Žůrková, Viktor Sojka, Marek Segiň, Jaroslav Kuchárik, Daniel Artur Michalica a Alica Köverová (ZUŠ Jána Albrechta) s príbehom Na vrchole Mount Everestu.
V spojenej kategórii Animovaný film (10 19 rokov) porota udelila dve prvé miesta za snímky o životnom prostredí. Získali ich Martina Kvaková (Spojená škola Letná, Poprad) za film Priateľstvo a SUŠ Trenčín (Alexandra Václavíková, Daniel Jenikovský, Richard Hrbas, Mariana Marková, Tamara Ferencziová, Mariana Čečová, Marek Šugra) za film Voda.
Aj kategória Strih bola vekovo otvorená. V nej sa z víťazstva tešil Valér Futej (Súkromná ZUŠ Prešov) za film Behindthe Scenes Podvod, ktorý je o zákulisí z výroby tohto filmu.
Cenu za dievčenský výkon pred kamerou si prevzala Alica Köverová (ZUŠ Jána Albrechta, Bratislava). Vo filme Na vrchole Mount Everestu prežíva po autonehode ťažké chvíle a zamýšľa sa nad životom a smrťou. Rovnakú cenu medzi chlapcami získal Dominik Matulaj (SSUŠ Košice) za profesionálny a kultivovaný prejav pri moderovaní spravodajstva vo filme Veľké noviny stužková.
Kategóriu Námet a scenár vyhral Richard Schindler (Škola pre mimoriadne nadané deti a gymnázium Bratislava) za film Vždy je cesta von. Nakrútil ho o žene, ktorá sa zhodou nešťastných okolností stala bezdomovkyňou a v tých podmienkach vychovávala syna. Pevnou vôľou svoj osud zvrátila a jej syn sa stal jedným z najpopulárnejších detských hercov.
Na vyhodnotení boli udelené aj štyri mimoriadne ceny.
Mladým chcú oslobodenie mesta priblížiť pieskovou animáciou
www.sme.sk| 25.3.2015 | iva
Mladým chcú oslobodenie mesta priblížiť pieskovou animáciou.
ŽIAR N. HR. Mladým Žiarčanom chcú oslobodenie mesta Červenou armádou priblížiť pieskovou animáciou v podaní umelkyne Evy Aibaz s hudobným sprievodom žiarskeho muzikanta Martina Hubu.
"Pôjde o audiovizuálnu šou. Umelkyňa pôvodom z Ruska bude pieskom maľovať výjavy z historických fotografií mesta z konca vojny a zo samotných dní oslobodenia Svätého Kríža nad Hronom. Vznikajúce obrazy budú zároveň premietané na veľkoplošné plátno," povedal o netradičnej pripomienke významnej udalosti v dejinách Žiaru hovorca mesta Martin Baláž. Na šou pri príležitosti 70. výročia oslobodenia pozýva 10. apríla o 19. hodine na Námestie Matice slovenskej.
Pietna spomienka sa však uskutoční už skôr, a to 31. marca, rovnako v centre mesta, kde udalosť pripomína pamätná tabula.
Žiar chce viac chrániť mestské pamiatky
Televízna stanica STV 1| 15.3.2015 | Andrea Janovská / Jana Košíková
Jana Košíková, moderátorka:
"Žiar nad Hronom má Zoznam mestských pamätihodností. Zahŕňa aj mladšie sochy a budovy, ktoré zatiaľ nepatria k národným kultúrnym pamiatkam. Mesto ich takýmto spôsobom chráni, aby ich ľudia poškodili, či zničili."
Andrea Janovská, redaktorka:
"Do Zoznamu mestských pamätihodností sa dostali aj plastiky nad vchodovými dverami bytových domov V minulosti sa totiž stalo, že pri oprave ich demontovali alebo zatreli."
Martin Baláž, hovorca mesta Žiar nad Hronom:
"To bol taký popud, aby sa nám to v budúcnosti nestávalo a vlastne tieto umelecké a zaujímavé artefakty zostali zachované aj pre budúce generácie. čiže napríklad v budúcnosti, pokiaľ aj bytové spoločenstvá budú chcieť rekonštruovať svoje domy a majú takéto plastiky na svojich domoch, tak už budú musieť o tom upovedomiť mesto a vlastne mesto bude mať aj dohľad, aby tie plastiky boli zachované."
Andrea Janovská:
"V zozname je tridsaťpäť pamätihodností. Najstaršou je kaplnka navštívenia Panny Márie postavená okolo roku 1709. Naopak, najmladšou je socha Štefana Moyzesa, ktorá má šestnásť rokov. Celý súpis vytvoril archeológ Peter Mosný. Trvalo mu to mesiac."
Peter Mosný, archeológ:
"Rozdelil som to do niekoľkých skupín. Pamiatky mestské, pamiatky sakrálne, umelecké pamiatky, sochy a podobne, potom pamiatky povstania, Slovenského národného povstania, druhej svetovej vojny, no a pamiatky architektúry, ktorá je hodná zachovať."
Andrea Janovská:
"Zoznam by mal domácich obyvateľov upozorniť na mestské pamiatky a z výšiť aj ich záujem o poznanie miestnej histórie."
Zuzana Klasová, riaditeľka Kraj. pamiat. úradu B. Bystrica:
"Vyjadrujú veľmi lokálne charakteristiky, napríklad určité časti chotáru alebo nejaké historické udalosti, ktoré súčasne zvyšujú povedomie obyvateľov vytvárajú ich hrdosť a zároveň teda aj vytvárajú väčší a úzkejší vzťah k danej lokalite alebo k danému územiu, kde sa nachádzajú a bývajú."
Andrea Janovská:
"Hoci na obnovu pamätihodností mesto nemôže žiadať peniaze z fondov ministerstva kultúry, vďaka ich súpisu na ne môže vyčleniť peniaze aspoň z rozpočtu mesta."
Žiar nad Hronom hľadá zdroje na modernizáciu futbalového štadióna
www.teraz.sk| 12.3.2015 | TASR
Súčasný žiarsky štadión je totiž podľa jeho slov veľmi rozľahlý a v zlom technickom stave je aj budova tribúny.
Žiar nad Hronom 12. marca (TASR) Žiarska samospráva sa snaží získať finančné prostriedky na opravu futbalového štadióna. Primátor Peter Antal avizuje, že mesto vyvíja aktivity, aby sa dostalo do skupiny miest, ktoré získajú dotáciu od vlády na modernizáciu futbalového štadióna.
Mesto je aktuálne podľa jeho slov v štádiu náhradníka, pretože Žiar nad Hronom pôvodne do tohto projektu modernizácie a výstavby futbalových štadiónov nebol vybraný. "V prípade, že niektoré mestá odstúpia od zámeru rekonštruovať štadióny, malo by to byť definitívne známe do konca marca, mohli by sme sa dostať do tejto skupiny," informoval Antal.
"Naším zámerom je vytvoriť malý moderný futbalový štadión s kapacitou do 3000 divákov, tak ako je to naprojektované," priblížil hovorca mesta Martin Baláž. Keby sa to mestu podarilo, II. futbalová liga, ktorú FK Pohronie v súčasnosti hrá na štadióne v Dolnej Ždani, by sa hrávala na tomto štadióne. Súčasný žiarsky štadión je totiž podľa jeho slov veľmi rozľahlý a v zlom technickom stave je aj budova tribúny.
Ak sa mestu nepodarí získať takýmto spôsobom finančné prostriedky na opravu štadióna, do prác na rekonštrukcii futbalového stánku sa pustí aj z vlastných zdrojov, no v menšom rozsahu. "Nie v takom rozsahu, lebo to by sme si nemohli dovoliť projekt za 1,3 milióna, ale určite nejaké postupné rekonštrukcie na štadióne budeme robiť aj z mestských zdrojov," dodal Baláž s tým, že by išlo najmä o modernizáciu priestorov či posunutie trávnika bližšie k tribúne.
V Žiari nad Hronom chcú rozšíriť kamerový systém
www.teraz.sk| 23.2.2015 | TASR
Tie by mali byť napojené na už existujúci systém, pričom prostriedky na ich kúpu chce mesto získať z ministerstva vnútra.
Žiar nad Hronom 23. februára (TASR) V Žiari nad Hronom chcú tento rok rozšíriť monitorovací systém o ďalších šesť kamier. Tie by mali byť napojené na už existujúci systém, pričom prostriedky na ich kúpu chce mesto získať z ministerstva vnútra.
"Projekt nepočíta so vznikom nových pracovných miest, pretože to budú obsluhovať tí istí pracovníci, ktorí obsluhujú monitorovací systém aj v súčasnosti," vysvetlil Ján Vinarčík zo žiarskeho mestského úradu. Obsluha bude totiž zabezpečená zriadenou chránenou dielňou s pracovníkmi so zníženou pracovnou schopnosťou.
V súčasnom systéme sa nachádza 12 vonkajších analógových kamier. Nové kamery by mali byť otočné a digitálne. Ako uvádza mesto, prepojenie kamier bude dosiahnuté aj novou autonómnou bezdrôtovou sieťou v nelicencovanom pásme, ktoré bude zapojené do existujúcej optickej siete mesta.
Kamery by mali byť situované na budove I. základnej školy, budove materskej školy na Ulici A. Kmeťa, na stĺpe za budovou Pohronského osvetového strediska, na rohu budovy "Kocky", na rohu budovy Ubyfo a šiesta by mala byť náhradou starej analógovej kamery umiestnenej na betónovom stĺpe pri záhradníctve Liana.
Celkové náklady projektu sú vo výške približne 22.400 eur, požadovaná výška dotácie je 17.760 eur.
Reliéfy na domoch v Žiari nad Hronom sú už na zozname pamätihodností
www.teraz.sk| 17.2.2015 | TASR
Na zoznam sa podľa primátora Petra Antala dostali pamiatky, ktoré mesto považuje vo svojej histórii alebo z hľadiska architektúry za dobré a výnimočné.
Žiar nad Hronom 17. februára (TASR) Žiar nad Hronom má nový zoznam pamätihodností mesta. Na zoznam sa podľa primátora Petra Antala dostali pamiatky, ktoré mesto považuje vo svojej histórii alebo z hľadiska architektúry za dobré a výnimočné. "Pre mesto to znamená, že sme jasne definovali to, čo má mesto záujem chrániť," podotkol primátor.
Na zozname, ktorý zostavovala skupina odborníkov, sú aj typické reliéfne domové štíty na bytových domoch. Tieto štylizované ornamentálne sgrafitá sú typickým prvkom obdobia okolo roku 1950 1960, ktoré si podľa odborníkov zaslúžia zachovanie. Reliéfy napríklad zdobia bytové domy na ulici Dukelských hrdinov, Cyrila a Metoda či na ulici A. Dubčeka.
"Každý, kto bude chcieť nejakým spôsobom zasiahnuť aj do takto chránenej pamiatky, je to nižší stupeň ochrany, bude musieť požiadať o stanovisko mesta," vysvetlil primátor. V praxi to teda znamená, že bytové spoločenstvá ich už budú musieť pri rekonštrukciách svojich domov zachovať.
"Tie reliéfy sú možno pre Žiarčanov niečo obyčajné, niečo zo socialistickej architektúry a nepovažujú to niektorí za významné. Avšak málokto si to uvedomuje, že v rámci Slovenska nie je veľa takýchto bytových domov s týmito reliéfmi," zhodnotil Antal s tým, že reliéfy sú zaujímavé aj pre mladých architektov.
V Žiari vzniká unikátna graffiti fasáda
www.sme.sk| 16.2.2015 | Redakcia
Proti sprejerom nebojujú. Nápisy prekryli dielom profesionála. Asi týždeň potrebuje Ivan Jakušovský, aby z fádnej fasády urobil dielo, pri ktorom sa zastavujú nadšení zvedavci.
ŽIAR NAD HRONOM. Problémy s vandalmi a sprejermi, ktoré opakovane riešili, sa majitelia žiarskej čajovne Za rohom Dušan a Valika rozhodli riešiť netradične. Viac ako desať metrov dlhú fasádu pokryje už o niekoľko dní nadrozmerné graffiti.
"Ľudia to väčšinou riešia zatieraním, ale my sme sa na nápisy rozhodli reagovať super bombastickým graffiti zobrazujúcim výjavy zo života, ktoré si snáď nikto netrúfne popísať," predstavuje zámer Dušan Blaho.
Bez štetca, iba so sprejom
Motívy detí, posedenia pri čaji či pouličných umelcov vybral spolu s majiteľmi čajovne Ivan Jakušovský z Handlovej (39), ktorý sa street art u venoval už ako tínedžer.
"Nie každý sprejer dokáže vytvoriť graffiti charaktery, niektorí preto ostávajú iba pri nápisoch. Nepoužil som žiadne štetce, iba spreje, pri detailoch si občas vypomôžem šablónou. Zvolili sme sépiové zafarbenie, aby to príliš nekričalo," ukazuje nám niektoré dokončené časti.
"Všetky postavy budú vrhať tiene, bude to pôsobiť veľmi realisticky také zobrazenie atmosféry na ulici," približuje.
Toho, že by jeho dielo poškodil nejaký menej zručný sprejer, sa neobáva. "Bola by to škoda, ale nebojím sa toho. Náš kódex hovorí, že do pekne urobenej steny a do pamiatok sa "nekafre". To sú základné pravidlá, aj keď sem tam sa nájdu zúfalci, ktorí ich porušia."
Adrenalínové zážitky z Paríža
Na objednávku pracuje Ivan asi dvanásť rokov, všetko, čo urobil predtým, bolo nelegálne. "Teraz graffiti zažíva rozmach, ale keď som začínal, nedali sa zohnať farby, nebolo ani legálnych stien," spomína.
Pripúšťa však, že to bola zábava. "Zákazkami sa živím, ale nič sa nevyrovná tomu, keď sa večer stretnete s partiou a ide sa," hovorí s úsmevom.
Poriadne adrenalínové zážitky si priniesol z Paríža, kde istý čas pôsobil. "Sú tam úžasné steny. Dostal som sa vtedy do partie chalanov, čo robili ilegálne vlaky. Najskôr si mysleli, že som policajt, bol som vtedy vyholený a ešte som mal aj prízvuk, nakoniec som si ale ich dôveru získal fľašou whisky," spomína, ako najskôr stával na stráži a neskôr sám sprejoval. "Boli to obrovské nápisy takzvané bomby," vysvetľuje.
Mnohí vidia len vandalizmus
Dnes si už otec dvoch dcér vo veku tri a desať rokov nemôže dovoliť utekať pred policajtmi. Graffiti, ktoré podľa neho stále mnohí chápu ako vandalizmus, chce aj preto spropagovať a ukázať v pozitívnom svetle.
"Vyučujem deti v rámci výtvarného odboru a určite ich chcem priviesť aj k sprejom. Žiaľ, stáva sa mi, že na mňa zavolajú políciu, hoci striekam na legálnu stenu či na objednávku majiteľa budovu," hovorí.
ŽIAR N.HRONOM: Na opravu ciest a chodníkov pôjde tento rok 200.000 eur
www.teraz.sk| 16.2.2015 | TASR
"Taká suma za posledných šesť rokov v rozpočte na tento účel vyčlenená doposiaľ nebola," hovorí Miloslav Baranec zo žiarskeho Mestského úradu.
Ako jedna z prvých samospráv na Slovensku zakúpil Žiar nad Hronom novú technológiu plátania výtlkov na verejných komunikáciách. Asfaltovanie výtlkov tzv. infražiaričom umožní opravu komunikácie do 48 hodín od nahlásenia v akomkoľvek počasí a v akýchkoľvek mrazoch.
Žiar nad Hronom 16. februára (TASR) Na opravu ciest a chodníkov pôjde tento rok v Žiari nad Hronom 200.000 eur. "Taká suma za posledných šesť rokov v rozpočte na tento účel vyčlenená doposiaľ nebola," hovorí Miloslav Baranec zo žiarskeho Mestského úradu.
Dĺžka chodníkov je v porovnaní s ulicami v meste viac ako dvojnásobná a predstavuje takmer 48,5 km. V súvislosti s ich šírkou však mesto potrebuje zabezpečiť opravy a údržbu takmer 112.000 m2 ich plochy.
"V závislosti od ponuky dodávateľa, čo bude vypísané verejné obstarávanie, uvažujeme, že by sa mohli opraviť približne necelé tri kilometre chodníkov a iných komunikácií, čo je približne 8300 m2," podotkol Baranec.
Mesto zároveň zvažuje kúpu nového zariadenia, ktoré by malo zvýšiť kvalitu opráv trhlín a špár v chodníkoch. Nová technológia, ktorá by mesto stála 1560 eur, by mala pomôcť predĺžiť životnosť krytov komunikácií až na trojnásobok súčasnej doby. Ide o metódu zalievania prasklín, škár a spojov do šírky tri cm, na ktorej realizáciu nie sú potrebné žiadne veľké finančné prostriedky.
Podobu oddychovej zóny na Etape budú môcť obyvatelia pripomienkovať
www.sme.sk| 11.2.2015 | Redakcia
S revitalizáciou plochy na Svitavskej ulici chcú v Žiari začať už na jar.
ŽIAR NAD HRONOM. Mesto by chcelo už na jar začať s revitalizáciou plochy na Svitavskej ulici v Žiari nad Hronom. Prvé vizualizácie oddychovej zóny sa objavili krátko pred novembrovými komunálnymi voľbami, ako však bude skutočne vyzerať zatiaľ nie je rozhodnuté.
"Zámer existuje, tento rok sa už uskutočnilo aj prvé pracovné stretnutie. Vznikne štúdia a uskutočnia sa stretnutia s obyvateľmi Etapy, ktorí budú môcť podobu oddychovej zóny ovplyvniť a pripomienkovať. Až potom vznikne konkrétny projekt," informoval hovorca mesta Martin Baláž.
Do spôsobu narábania s mestským majetkom však majú čo povedať aj žiarski poslanci, ktorí napokon rozhodnú o konkrétnych krokoch.
"Keďže už pri oddychovej zóne na Hviezdoslavovej ulici sa vlani ako zhotoviteľ osvedčila mestská spoločnosť Technické služby, ich služby plánujeme využiť aj na Svitavskej. Určite pôjde o investíciu za viac ako 100 tisíc eur, o príspevok chceme opäť požiadať sponzorov a opäť chceme použiť aj mestské zdroje z minulých prebytkov rozpočtu," naznačil Baláž.
Súčasťou plánovanej zóny relaxu by mala byť asfaltová dráhá pre inline korčuliarov dlhá takmer 500 metrov, netypické detské ihrisko či outdoorové fitness.
V Žiari nad Hronom budú obyvatelia menej platiť za teplo
www.energia.sk| 9.2.2015 | TASR 2015
Obyvatelia Žiaru nad Hronom, ktorí sú napojení na centrálne vykurovanie, budú v roku 2015 platiť za teplo mierne menej ako vlani. Spoločnosť Dalkia Žiar nad Hronom, s.r.o., dodávateľ tepla v meste, mierne zníži variabilnú zložku ceny tepla z 0,04948 EUR/kWh bez DPH na 0,04898 EUR/kWh bez DPH. Fixná zložka ceny tepla zostáva bez zmeny. V meste sa tak podľa spoločnosti dlhodobo darí stabilizovať cenu tepla.
"Za stabilizáciou a miernym poklesom ceny tepla pre konečných spotrebiteľov v meste je neustále zvyšovanie účinnosti a znižovanie strát pri výrobe a distribúcii tepla intenzívnou a dôslednou starostlivosťou o naše prevádzky a investovaním do rozvoja a modernizácie tepelného hospodárstva," podotkla Ľudmila Hoffmanová, regionálna riaditeľka spoločnosti. Dodala, že s tým súvisí aj využívanie obnoviteľných zdrojov energie biomasy. "To všetko má vplyv na stabilizáciu a konkurencieschopnosť ceny tepla pre konečných spotrebiteľov, čo je jedným z našich hlavných cieľov," dodala.
Spoločnosť Dalkia Žiar nad Hronom v súčasnosti zásobuje v meste teplom a teplou vodou približne 6600 bytov, teda približne 17.500 obyvateľov a 16 školských zariadení. V roku 2014 dodala teplo v objeme 47.000 Mwh.
Unikátne koše na triedenie v uliciach sa veľmi neosvedčili
www.sme.sk| 6.2.2015 | Redakcia
Ľudia väčšinou špeciálne odpadkové koše nevyužívajú tak, ako sú navrhnuté. Nádoby sú navyše častým terčom vandalov.
ŽIAR NAD HRONOM. V uliciach Žiaru nad Hronom je asi dvesto masívnych košov na separovanie. Žiarsky model triedenia odpadu priamo na verejných priestranstvách je unikátny, zberné nádoby ešte v roku 2011 navrhla na mieru mestská úradníčka.
Do žltého otvoru by mali Žiarčania odhadzovať plasty, kovy a tetrapaky, do modrého papier a do červeného ostatný odpad. Súčasťou koša je aj popolník pre fajčiarov či plocha s plexisklom, ktorá mala pôvodne slúžiť na umiestňovanie plagátov a reklamy.
Opravovať museli každý druhý
Výsledky separovania v uliciach a skúsenosti s týmto modelom košov sú však rozpačité. "Miera separovania je v ich prípade na nízkej úrovni. Ľudia väčšinou odpad nehádžu do na to určených otvorov, zmiešavajú ho," reprodukuje skúsenosti pracovníkov hovorca mesta Martin Baláž.
Nádoby sú podľa jeho slov navyše veľmi častým terčom vandalov a ničí ich aj korózia.
"Zhruba každý druhý sme už museli opravovať," hovorí.
Jeho slová potvrdzuje aj náčelník mestskej polície Róbert Šiška.
"Mali sme prípady, že do košov ľudia kopali, poškodzovali ich. Ako prvé na nich zväčša odchádza plexisklo, ako ďalšie pánty. Hoci sú na košoch zámky, našli sme také, do ktorých sa dostali práve z opačnej strany," približuje.
Dodáva však, že vandali sa púšťajú aj do iných typov nádob. "Ničia nám aj koše na psie exkrementy. V zime napríklad do jedného dali delobuch a kôš aj jeho obsah rozmetalo po okolí," spomína.
O ich osude rozhodnú o rok
Či koše na triedenie v uliciach ostanú aj v budúcnosti dnes ešte radnica povedať nevie. "Keďže ide o koše zakúpené v rámci eurofondového projektu Intenzifikácia separovaného zberu v Žiari nad Hronom, musíme ich podľa pôvodného plánu využívať celých päť rokov. Rozhodne sa teda budúci rok," tvrdí Baláž.
Po vyhodnotení skúseností z ostaných rokov má mesto v pláne hľadať najlepší možný systém. "Povieme si, či ísť touto alebo podobnou cestou alebo triedenie priamo v uliciach úplne zrušiť. Dnes to ešte povedať nevieme," dodáva hovorca mesta.
Žiarčanka mení drôt na čipku
www.sme.sk| 31.1.2015 | tasr
Svoj obdiv k šitej čipke pretavila Blažena Kriváková do drôtu, dnes je z nej známa drotárka.
ŽIAR NAD HRONOM. Svoj obdiv a zručnosť v práci so šitou čipkou preniesla Blažena Kriváková zo Žiaru nad Hronom do práce s medeným drôtom. Ten jej učaroval natoľko, že dnes drôtenú čipku nielen vyrába, ale učí o tejto technike aj druhých.
Začínala ako samouk
Technike drôtenej čipky sa venuje už viac ako 20 rokov, za ten čas je rukami prešlo nespočetné množstvo výrobkov od kraslíc až po šperky. Pracuje s čiernym, pozinkovaným a medeným lakovaným drôtom. Šperky robí väčšinou z nehrdzavejúcej ocele, kvôli životnosti materiálu.
"Som samouk. Začínala som textilom, šitou čipkou. Videla som ešte na začiatku 90. rokov v jednom časopise kraslice opletené drôtom," spomína na svoje začiatky. Tie ju inšpirovali k tomu, aby túto techniku vyskúšala a zostala jej verná dodnes.
"Základ je v drotárstve, ale v dnešnej dobe už drotárstvo ako také neexistuje, lebo nie je potrebné. Technika sa využíva pre rôzne dekoračné predmety," vysvetlila.
Unikátna svadobná parta
Výroba drôtenej čipky je podľa jej slov pre ňu viac ako záľuba, no zároveň priznáva, že uživiť sa s tým nedá. "Väčšina mojich výrobkov sú darčeky. Spolupracujem však aj s mestským kultúrnym centrom a vyrábam pre nich upomienkové darčeky k svadbe, či na iné príležitosti," hovorí šikovná remeselníčka.
Kriváková je tiež autorkou veľkej svadobnej party, ktorú len nedávno inštalovali v žiarskej obradnej sieni.
Dlhodobo spolupracuje so žiarskym Pohronským osvetovým strediskom aj s Ústredím ľudovej umeleckej výroby. "Robím lektorku drotárstva v Banskej Bystrici," dodala.
Práce na rekonštrukcii športovej haly sa už začali
www.sme.sk| 29.1.2015 | tasr (iz)
Prestavba má priniesť väčší komfort pre športovcov aj pre divákov.
ŽIAR NAD HRONOM. V Žiari nad Hronom začali s rekonštrukciou športovej haly, ktorá bola roky v dezolátnom stave. Ako uviedol hovorca mesta Martin Baláž, vysúťažený dodávateľ celého projektu rekonštrukčných prác, žiarska spoločnosť ZUS service, ktorý vzišiel z opakovanej elektronickej aukcie, začal v týchto dňoch s búracími prácami.
Problémy s únikom tepla a vykurovaním by mal vyriešiť nový obvodový plášť haly. Rekonštrukcia by mala priniesť nielen energetické úspory, ale v rámci nej sa hala rozšíri približne o deväť metrov, kde vznikne 300 miest na sedenie, šatne či sociálne zariadenia.
"Na jeseň by mala byť rekonštrukcia ukončená, aj keď realizátori plánujú, že by to mohlo byť ešte skôr v lete, aby už na jeseň mohli začať všetky kluby súťaže v novej hale," podotkol Baláž. Žiarski volejbalisti a basketbalisti totiž počas stavebných prác využívajú ďalšie mestské športoviská.
Celková cena za dodanie diela je podľa zverejnenej zmluvy medzi obstarávateľom mestskou eseročkou Technické služby, a zhotoviteľom, spoločnosťou ZUS service, 729 900 eur s DPH.
Čím viac odpadu Žiarčania vyseparujú, tým menej za odpad platia
www.teraz.sk| 28.1.2015 | TASR
Takýto systém platenia poplatkov za odpad sa podľa hovorcu Žiaru nad Hronom mestu osvedčil a má dobrý dopad aj na čistotu mesta.
Žiar nad Hronom 28. januára (TASR) Už niekoľko rokov sa v Žiari nad Hronom systém platenia poplatkov za odpady riadi filozofiou, že čím viac odpadu obyvateľ vyseparuje, tým menej za odpad platí.
"V Žiari nad Hronom nemáme stanovený ročný paušálny poplatok za odpad. Ten poplatok je stanovený za liter odpadu a je to 0,023 eura za liter," vysvetlil hovorca mesta Martin Baláž s tým, že táto suma sa nezvyšovala niekoľko rokov.
Ide v podstate o množstvový zber, teda ľudia platia za toľko odpadu, koľko ho vyprodukujú. "Uľahčovať si to môžu tým, že dobre separujú," dodal Baláž s tým, že za takýto vyseparovaný odpad obyvatelia neplatia.
V meste sa podľa jeho slov nachádza takmer 120 uzamykateľných stojísk na kontajnery, ktoré majú v správe bytové spoločenstvá alebo ich skupiny. Nachádzajú sa tam kontajnery na tuhý komunálny aj separovaný odpad. Odpad sa vyváža podľa potreby konkrétnych obyvateľov, maximálne však raz za dva týždne.
"Na základe toho, koľko litrov vyprodukuje konkrétne spoločenstvo, toľko litrov sa rozpočíta medzi jednotlivých obyvateľov," dodal hovorca s tým, že poplatky medzi jednotlivými skupinami či spoločenstvami sa môžu v rámci mesta rôzniť. Priemerná suma tohto poplatku bola v roku 2013 približne 24 eur na osobu, rok predtým 25 eur.
Takýto systém platenia poplatkov za odpad sa podľa Baláža mestu osvedčil a má dobrý dopad aj na čistotu mesta. Žiar nad Hronom sa tiež podľa jeho slov dlhodobo môže pochváliť vysokou mierou zhodnoteného odpadu.
Trhák za babku
Život| 21.1.2015 | Richard Budín
NA VYPREDANÚ PREMIÉRU FILMU ŽIARSKYCH ŠTUDENTOV PRIŠLA AJ 90 ROČNÁ BABIČKA
Sympatické maskérky z Červeného kríža zdobili ich telá falošnou krvou a, ako inak, takisto sa zapojili do filmu
,,Nie sme banda, čo rozbíja zastávky," hovoria chalani z partie, ktorú spája veľmi zvláštna záľuba. V možno NAJLACNEJŠOM AKČNOM FILME na svete, ktorý natočili, však vyzerajú naozaj drsne.
Ich kreativita sa prejavila hneď pri našej bezradnosti, kde na rozľahlom námestí v Žiari nad Hronom urobiť spoločný záber. V sekunde vyskákali ako opice na fontánu a museli sme rýchlo naštartovať fotoaparát, aby na nás ostražitý chlapík nezavolal mestskú políciu . Koncom leta minulého roka urobila partia študentov v meste oveľa väčší rozruch. Akčný trhák priamo v jeho centre, to sa nevidí každý deň. A nezostane zrejme len pri ňom.
Zohnali aj helikoptéru
Spoznali sa pri trénovaní parkouru a freerunu, natočili niekoľko spoločných videí. ,,Potom nás inšpiroval fan film Lara Croft: Tomb Rider. Povedali sme si, že skúsime také parkourové promo. Lenže ako naschvál som si vtedy dosť vážne poranil nohu. Tým sa zmenili naše plány k neskoršiemu fan filmu Mission Impossible, čo je naozaj akčná ,pecka'. Spravili sme tím, v ktorom mal každý svoje úlohy," hovorí autor projektu Martin Rocky Hazucha. Ďalší z partie Roman Koka sa postaral o kameru, strih a efekty, Ľubomír Sagi Zatovič o scenár a réžiu, Jozef Varsa zohnal rekvizity a obsadzoval hercov. Vo filme ich bolo dokopy 29. Chalani so smiechom vravia, že brali každého, kto bol poruke. Kladného hrdinu agenta Ethana si zahral Sagi, zápornej postavy zloducha Franka sa zhostil Rocky. Akčné scény v Žiari nad Hronom a okolí natáčali počas troch týždňov v auguste a septembri minulého roka, vybavili si dokonca malú helikoptéru. Nechýbali bitka na život a na smrť, naháňačka na starej lade či zlaňovanie, pri ktorom asistoval profesionálny horolezecký inštruktor Peter Bača. Sympatické maskérky z
Červeného kríža zdobili ich telá falošnou krvou a, ako inak, takisto sa zapojili do filmu.
Chlapci, ste dobrí
Nečudo, že viacerí ľudia sa počas nakrúcania nechápavo pristavovali. ,,Reakcie boli rôzne. Ešte z parkouru máme takú skúsenosť, že nás niektorí považovali za mladých nespratných sopliakov. Tentoraz sa však väčšina pristavovala so zvedavosťou. Boli prekvapení, lebo natáčanie vyzeralo naozaj profesionálne. Hádam sme im dokázali, že nie sme banda, ktorá chodí v piatok večer rozbíjať autobusové zastávky," hovorí s uspokojením Rocky. Za fakt, že celý film natočili s neuveriteľným rozpočtom 300 eur, vďačia ochote viacerých ľudí a ústretovosti mesta, predovšetkým Michaele Pribilincovej a Dominike Švecovej z Mestského kultúrneho centra. Väčšiu časť peňazí na natáčanie získali z Národného projektu KomPrax podporujúceho najrôznejšie mládežnícke aktivity. Na októbrovú premiéru polhodinového filmu prišlo do miestneho kina Hron vyše dvesto zvedavcov, viacerí sa dokonca tiesnili na schodoch. ,,Uvádzačka vravela, že taký nával tu nemali už dlhé roky. Zďaleka pritom nešlo len o mladých divákov. Ostali sme v miernom šoku, keď do kina celkom sama dorazila 90 ročná babička. Po premietaní ma chytila za ruku a uznanlivo skonštatovala: ,Chlapci, ste dobrí.' To som naozaj nečakal," hovorí Rocky. Podobný záujem bol aj o derniéru v bare La Musica, kde sa odohráva záverečná scéna filmu.
Plní nápadov
Chalanov neočakávaný úspech potešil o to viac, že sú hereckí aj filmoví samoukovia. Roman študuje na elektrotechnickej fakulte, Sagi ekonomiku, Rockyho čaká o rok maturita na strednej odbornej technickej škole. Jozef je vyučený automechanik, ale naďalej študuje, sníva o vojenskej akadémii. Nech už dopadne ich kariéra akokoľvek, svorne sa dušujú, že svoj kreatívny filmársky krúžok len tak nerozpustia. Ba práve naopak. Spoločne už pracujú na ďalšom fan filme, tentoraz k hororu Fear. ,,Navyše chceme oprášiť jednu šuplíkovú vec, na ktorej sme so Sagim robili už pred štyrmi rokmi. Takmer celý materiál bol na harddisku, ale ten sa mi, bohužiaľ, pokazil a všetko zmizlo. Scenár sa však zachoval, takže vieme film urobiť nanovo a v oveľa väčšej kvalite," avizuje Roman blížiace sa znovuzrodenie trpkej komediálnej snímky Skrachovanci. Sagi prezrádza, že pôjde o príbeh dvoch bratov, ktorí po navonok rozprávkovo bohatom otcovi zdedili len obrovské dlhy. Všemožne sa snažia získať peniaze, ale keďže sú veľmi nešikovní, vôbec sa im nedarí. ,,My sme sa do tej práce tak zažrali, že v podstate každý z nás má niečo rozpísané. Sme plní nápadov," odkazuje Rocky nielen žiarskym fanúšikom adrenalínovej filmovej zábavy, že sa ešte majú na čo tešiť.
Žiar bude mať múzeum
Televízna stanica TA 3| 17.1.2015 | Martin Dušička / Daniela Piršelová
Daniela Piršelová, moderátorka:
"Hoci je dnes Žiar nad Hronom najmä priemyselným centrom, má aj svoju bohatú históriu. Už čoskoro sa o nej budú môcť dozvedieť domáci obyvatelia aj turisti. Mesto totiž schválilo kúpu rodinného domu, v ktorom chce zriadiť múzeum. Nachádza sa v starej časti mesta, kde bolo centrum niekdajšieho Svätého Kríža."
Martin Dušička, reportér TA 3:
"Aj také moderné a priemyselné mesto ako Žiar nad Hronom, bude mať svoje múzeum, rozhodli o tom poslanci, ktorí schválili návrh primátora odkúpiť tento objekt na Svätokrížskom námestí."
Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:
"Kúpa tohto domu bola za sumu 80 tisíc euro, avšak je jasné, že budeme musieť postupne investovať do toho domu, ale chceme to robiť práve cez rôzne granty."
Martin Dušička:
"Dom sa nachádza v najstaršej časti mesta, ktorá tvorila jadro predchodcu Žiaru Svätého Kríža. Stojí na pôvodných základoch z 13. storočia, keď mestečko získalo zemepanské výsady."
Peter Mosný, historik:
"Musíme spraviť historicko architektonický, archeologický výskum a z toho potom nám vyjde ten plán, ako by sme mohli ísť. Tie okná boli také alebo menšie, boli tam, kde sú, alebo inde?"
Martin Dušička:
"Dom je dlhý, prechádza sa v ňom z izby do izby a je zachovaný v pôvodnom stave. Pôvodné sú aj hospodárske budovy a pec na chlieb, korú majitelia zachránili."
Ján Líška, bývalý majiteľ domu:
"To sa chlieb tu piekol pre celú tú osadu, dvanásť chlebov a to sa tri rodiny, štyri, sme sa spojili."
Martin Dušička:
"Tradíciu pečenia chleba by chceli zachovať aj múzeu, vytvoria tiež archeologické a etnografické expozície, bude aj priestor pre dielne a organizovanie folklórnych podujatí."
Peter Mosný:
"Nejako sa vrátiť k tým historickým začiatkom, alebo nerobiť z toho púťovú atrakciu. Chceli by sme, aby, človek príde, aby mal taký, videl, tak takto to vyzeralo v mestečku."
Peter Antal:
"A možno tam urobíme aj takú informačnú kanceláriu nášho alebo informačnú miestnosť nášho mesta, kde sa skutočne návštevníci budú môcť oboznámiť s tou históriou."
Martin Dušička:
"Spokojní sú aj majitelia, ktorí objekt odpredali, tvrdia, že takto bude ich srdce ďalej biť."
Ján Líška:
"To som šťastný, že keď sa vrátim, alebo prídem do Žiaru, vždy sa mám na čo pozrieť, na svoj rodinný dom a bude mi to priam k srdcu, že sa to nezbúralo a že sa to zachovalo."
Martin Dušička:
"Upravovať tento objekt by chceli začať už v nasledujúcich mesiacoch, no a prví záujemcovia by mohli obdivovať bohatú históriu už niekedy v lete."
Dôchodcovia a invalidi už môžu využívať sociálny taxík
www.teraz.sk| 7.1.2015 | Andrea Janovská / TASR
Pre dôchodcov a zdravotne postihnutých zaviedlo mesto Žiar nad Hronom od začiatku roka 2015 novú službu.
Žiar nad Hronom 7. januára (TASR) Pre dôchodcov a zdravotne postihnutých zaviedlo mesto Žiar nad Hronom od začiatku roka 2015 novú službu. Už v týchto dňoch môžu využívať sociálny taxík, ktorý ich v rámci mesta odvezie za jednotnú sumu jedno euro.
Ako vysvetlil hovorca Žiaru nad Hronom Martin Baláž, mesto spolupracuje s dvomi taxislužbami, ktoré pôsobia na jeho území. Ide o službu v rámci katastrálneho územia mesta a pre tých obyvateľov, ktorí sú v dôchodcovskom veku a pre obyvateľov s ťažkým zdravotným postihnutím.
V praxi to vyzerá tak, že si môžu zavolať jednu z dvoch oprávnených služieb a za každú jazdu v rámci mesta zaplatia euro. Zvyšok nákladov dotuje zo svojho rozpočtu mesto. "Obidve tieto taxislužby od nás dostávajú paušálne 200 eur," vysvetlil Baláž s tým, že táto suma sa môže v budúcnosti zmeniť v závislosti od využívania služby zo strany obyvateľov.
Keďže sociálny taxík funguje len niekoľko dní, samospráva ešte nevie jeho opodstatnenosť a využívanie vyhodnotiť. Za vznikom takejto služby však bol podľa Baláža najmä dopyt po nej zo strany obyvateľov. Mesto sa inšpirovalo tiež inými samosprávami, kde takýto systém už funguje. Aby službu niekto nezneužíval, mesto myslelo aj na kontrolný mechanizmus. Baláž avizuje, že sa budú robiť aj náhodné kontroly.