Dnes je 24.04.2019, meniny má Juraj.   

Preskočiť navigáciu

Monitoring médií

Plaváreň v Žiari nad Hronom čaká rozsiahla rekonštrukcia

teraz.sk | 9.3.2019 | TASR Dominika Zúborová

Rekonštrukciou prejdú bazén aj obvodové steny plavárne, ktoré majú v súčasnosti veľké tepelné úniky.

Žiar nad Hronom 9. marca (TASR) - Žiarsku krytú plaváreň čaká rozsiahla rekonštrukcia, najbližšie mesiace tak bude pre verejnosť uzavretá. Riaditeľ mestských Technických služieb Igor Rozenberg priblížil, že predmetom projektovej dokumentácie je komplexná rekonštrukcia prvého nadzemného podlažia, teda bazénovej časti. Rekonštrukciou prejdú bazén aj obvodové steny plavárne, ktoré majú v súčasnosti veľké tepelné úniky. S búracími prácami chcú podľa Rozenberga začať na prelome apríla a mája. Prvé odhady hovoria, že obnova tohto športového stánku by mohla byť hotová koncom roka. Nový plavecký bazén bude antikorový so šiestimi dráhami a bezbariérovým vstupom. Práve ten bol dlhodobou požiadavkou verejnosti. Zrekonštruujú aj šatne a vstupné priestory. Predmetom rekonštrukcie je podľa Rozenberga aj úprava priestorov, kde sa nachádzajú detské bazény. “Momentálne pripravujeme verejnú súťaž na budúceho prevádzkovateľa bufetu,” podotkol Rozenberg. Jedným z hlavných cieľov rekonštrukcie sú energetické úspory a zníženie nákladov na prevádzkovanie budovy. Preto budú komplexne zateplené aj strecha a obvodový plášť, vymenia všetky sklenené výplne. “Celkovo bude krytá plaváreň zvonku vyzerať úplne inak ako vyzerá v súčasnosti,” uviedol riaditeľ Technických služieb. Náklady na obnovu plavárne sú podľa Rozenberga rozpočtované na 3,6 milióna eur bez DPH. Na opravu plavárne získalo mesto finančný dar vo výške 600.000 eur od spoločností vlastniacich hlinikáreň Slovalco. Na rekonštrukciu si vezme mestská spoločnosť dlhodobý investičný úver.


Osobnosť slovenskej cyklistiky ocenilo aj mesto

myziar.sme.sk | 10.3.2019 | Vladimír Širáň

Celý svoj život zasvätil František Sitora cyklistike a ako trénera si ho pamätajú mnohé talenty.

František Sitora - osobnosť slovenskej cyklistiky

ŽIAR NAD HRONOM. Známy tréner Cyklistického klubu v Žiari nad Hronom František Sitora si prevzal v rámci tradičného podujatia Športovec mesta z rúk primátora Petra Antala ocenenie Tréner roka 2018. Len nedávno sa pritom dočkal významnej pocty aj od Slovenského zväzu cyklistiky. V rámci ankety Zlatý pedál získal ocenenie za celoživotný prínos pre slovenskú cyklistiku.

Prečítajte si tiež:Hráči Pohronia spravili pekný čin

Čo to pre vás znamená aktuálne ocenenie v rámci Športovca mesta za rok 2018?

- Je to pre mňa určitá forma uznania od vedenia mesta za vykonanú prácu. Vážim si to. Cyklistický klub patrí už roky medzi najúspešnejšie športy v Žiari nad Hronom. Je za tým vynaložené nesmierne úsilie a odborná práca podložená dlhoročnými skúsenosťami z oblasti vrcholovej cyklistiky. Čo sa dlhodobo prejavuje na kvalitných výsledkoch klubu.

Má na vašom úspechu zásluhy aj niekto iný?

- Určite áno. V prvom rade je to moja manželka, ktorá mi vždy verila a podporovala ma. Vytvorila mi v rodine dokonalé zázemie pre moju prácu. Jednotlivec bez podpory tímu sa ťažko presadí. Preto za mojím ocením stojí práca celého realizačného tímu, počnúc trénermi, mechanikmi, masérmi a samozrejme sponzormi, bez ktorých by to nebolo možné. Im všetkým patrí poďakovanie.

Nedávno ste boli ocenený aj v ankete Zlatý pedál. Čo znamená pre vás táto cena?

- Dostal som ju za celoživotný prínos pre slovenskú cyklistiku. Veľmi si vážim a cením toto ocenenie zo strany Slovenského zväzu cyklistiky. Priznám sa, nečakal som to. Asi som niečo pre slovenskú cyklistiku urobil.

Aké boli vaše prvé pocity, keď ste sa dozvedeli, že získate takéto prestížne ocenenie?

- Za tie dlhé roky v cyklistike sa mi dostalo viacero ocenení, ale takéto uznanie človeka vždy poteší.

Vychovali ste aj majstra Slovenska alebo reprezentantov?

- Pravdupovediac, nemám presne spočítané množstvo majstrov republiky a reprezentantov, ktorí prešli mojimi rukami, ale bolo ich nespočetné množstvo. Snáď sa mi to raz podarí zrátať.

Ktoré talenty prešli vašimi rukami?

- Tak to by bol dlhý zoznam za tých 38 rokov trénerskej práce. Bolo ich nespočetné množstvo, ale azda najväčší talent, ktorý som trénoval bol David Zverko. Niekoľkonásobný majster Slovenskej republiky a bronzový medailista z Európskeho Olympijského festivalu mládeže. Dvakrát vyhlásený za talent roka a považovaný za nástupcu Petra Sagana. Dar od Boha.

Trénujete ešte aktívne v Cyklistickom klube MŠK Žiar nad Hronom?

- V súčasnosti sa už nevenujem aktívnej trénerskej práci, ale pôsobím v klube ako odborný konzultant a člen výkonnej rady.

Ako tréner už teda nepôsobíte. Prečo?

- Vzhľadom na moje zdravie a dôchodkový vek som sa rozhodol trénerské žezlo odovzdať mladším.

Čo vás motivovalo ostať toľko rokov pri jednom športe?

- Na to je ľahká odpoveď. Bicykel. Ak vám vrastie do srdca, je to na celý život.

Kedy vám učarovala cyklistika?

- Ako väčšina chlapcov - začínal som s futbalom. Skúsil som cyklistiku, ktorá ma lákala, a ostal som jej dodnes verný.

Kedysi ste aj vy pretekali. Akým cyklistickým disciplínam ste sa venovali?

- Počas mojej pretekárskej kariéry som sa venoval prevažne cestnej cyklistike a cyklokrosu.

Máte na svojom konte aj nejaké úspechy?

- Väčšinou to boli medailové umiestnenia na Majstrovstvách Slovenska v mládežníckych kategóriách .

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, že by ste sa venovali inému športu?

- Nie. Cyklistika mi učarovala maximálne.

Napĺňa vás po tých desiatkach rokov aj dnes?

- Určite áno. Hlavne, keď sa jej darí. Ísť sa odviezť na bicykli je mňa dar.

Aké sú podmienky v žiarskom cyklistickom klube?

- Také, o aké sa postaráme. Cyklistika je nielen ťažký šport, ale aj finančne náročný. Podpora zo strany štátu je, ale nepostačujúca. Preto patrí súkromným sponzorom a mestu obrovské poďakovanie. Cesta od roku 2005 bola neľahká, ale stála za to. Dnes je Cyklistický klub MŠK Žiar nad Hronom výkladnou skriňou slovenskej mládežníckej cyklistiky. Vízia o obnovení tradície žiarskej cyklistiky sa podarila a treba v nej pokračovať.

Aký máte názor na doping v cyklistike?

- Podvádzanie v športe je neprípustné. Aj keď doping je stále krok pred dopingovými kontrolami, lož vyjde vždy najavo.

Čo hovoríte na najväčší talent slovenskej cyklistiky Petra Sagana?

- Máme tú česť žiť obdobie slávy Petra Sagana. Je to celosvetový fenomén.

Kto sú pre vás cyklistické osobnosti?

- V súčasnosti určite práve Peter Sagan. Z minulosti Eddy Merckx.

Koho zo športovcov považujete za ikonu cyklistiky? A prečo?

- Asi sa budem opakovať, ale dnes svetovej cyklistike vládne Peter Sagan. Výnimočný cyklista, šoumen, ktorý sa baví cyklistikou a baví celý svet. Prináša radosť zo športu a je príkladom toho, že keď sa talent spojí s pracovitosťou, vyrastie osobnosť.

Pri cyklistike pôsobíte desiatky rokov. Spomeniete si na nejakú milú príhodu?

- Celý svoj život som zasvätil cyklistike a na seba som nemal veľa času. Mojím snom bolo ísť sa pozrieť na Tour de France a stretnúť sa s Petrom Saganom. Vlani som si sen splnil a po stretnutí s Petrom sa mi tlačili slzy do očí. Nezabudol na mňa.

VIZITKA

František Sitora začínal ako pretekár v roku 1969 v Telovýchovnej jednote ZSNP Žiar nad Hronom. Od roku 1981 do roku 1990 pôsobil ako tréner. Do roku 2005 sa pohyboval vo vrcholovej cyklistike v Dubnici nad Váhom, v Banskej Bystrici a ako športový riaditeľ v Podbrezovej. Niekoľko rokov viedol slovenskú reprezentáciu na Majstrovstvách sveta v cestnej cyklistike a v cyklokrose.

V roku 2005 sa vrátil do Žiaru nad Hronom a po zániku tohto športu na súťažnej úrovni v Žiari spolu s Milanom Veselým založili nový klub pri Mestskom športovom klube Žiar nad Hronom, kde dosiaľ pôsobí.


Za mestské jasle v Žiari nad Hronom si od apríla rodičia priplatia

dobrenoviny.sk | 7.3.2019 | TASR

Žiar nad Hronom 7. marca (TASR) - Od apríla tohto roka si žiarski rodičia za pobyt svojich ratolestí v mestských jasliach priplatia. Mestskí poslanci na štvrtkovom rokovaní mestského zastupiteľstva schválili zvýšenie poplatku zo súčasných 110 eur na 200 eur mesačne.

“V prvom rade je to reakcia na zvýšené vstupy, ktoré ovplyvňujú prevádzku zariadenia. To znamená zvýšené poplatky za energie, zvýšené mzdy pracovníkov. Posledná úprava tohto poplatku bola uskutočnená v roku 2012, takže sme museli pristúpiť aj my k jeho zreálneniu,” priblížila vedúca odboru starostlivosti o obyvateľov na mestskom úrade v Žiari nad Hronom Monika Minárová.

Samospráva síce podľa nej vníma túto oblasť ako citlivú záležitosť, keďže sa to dotýka príjmov mladých rodín, no zároveň dodala, že štát pomáha rodinám príspevkom určeným na starostlivosť o dieťa do troch rokov. Ten môže byť v súčasnosti poskytnutý až do výšky 280 eur.

Skutočné náklady na jedného žiaka sú pritom ešte vyššie, ako je výška nového poplatku. Podľa Minárovej je to priemerne 335 eur na jedno dieťa.

Podľa primátora Petra Antala navýšenie poplatku čiastočne dorovnáva stratu, ktorú vytvárajú jasle na každé dieťa. Zároveň tak mesto reaguje na každoročne sa zvyšujúce náklady. “Toto je krok nevyhnutný na to, aby sme službu zachovali aj naďalej. A treba povedať, že to nie je štandardná služba v mnohých mestách,” podotkol na rokovaní.

Mestské detské jasle majú kapacitu 20 miest a sú zriadené v objekte materskej školy na Sládkovičovej ulici. Ich kapacita je podľa Minárovej aktuálne dostačujúca a mesto neuvažuje nad jej rozšírením.


Inteligentné riešenia pre samosprávy

RTVS Dvojka | 26.2.2019 | Katarína Martinková / Katarína Martinková

Katarína Martinková, moderátorka: “V mestách dnes žijú viac než dve tretiny obyvateľov Európskej únie. Spotrebujú pritom približne 80 % energie a vyprodukujú 85 % európskeho hrubého domáceho produktu. Sú to miesta, kde sa najvýraznejšie prejavujú spoločenské, hospodárske či environmentálne javy a problémy. Zároveň tiež ponúkajú stále nové a efektívnejšie riešenia pre kvalitnejší život ich obyvateľov. Tým je koncept takzvaných smart cities, o ktorom bola medzinárodná konferencia zameraná na tému budovania inteligentných miest v krajinách V4.”

Malgorzata Jarosinska – Jedynaková, štátna tajomníčka Min. investícií a rozvoja Poľska: “Veríme, že spoločne môžeme vypracovať a dosiahnuť konkrétne ciele a riešenia, s ktorými sa budeme chcieť podeliť a ktoré budeme chcieť zaviesť na území našich krajín. Myslím si, že tá iniciatíva, ktorú sme dnes potvrdili podpisom na deklarácii, sa bude môcť pričiniť o to, že budeme môcť využívať skúsenosti všetkých tých, ktorí sú tu dnes prítomní.”

Katarína Martinková: “No a na tému sa pozrieme bližšie. V štúdiu vítam štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva, Rastislava Chovanca. Vitajte, dobrý večer.”

Rastislav Chovanec, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR (hosť v štúdiu): “Dobrý večer.”

Katarína Martinková: “A aj predsedu Slovenskej informatickej spoločnosti, Milana Ftáčnika. Aj vám dobrý večer.”

Milan Ftáčnik, predseda Slovenskej informatickej spoločnosti (hosť v štúdiu): “Pekný dobrý večer.”

Katarína Martinková: “No a telemostom sa spájame s hovorcom Združenia miest a obcí Slovenska, Michalom Kaliňákom. Dobrý večer aj do Banskej Bystrice.”

Michal Kaliňák, hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (telemost, naživo): “Príjemný večer prajem.”

Katarína Martinková: “Pán štátny tajomník, tak povedzme si na úvod, čo sú to vlastne tie inteligentné mestá alebo smart cities?”

Rastislav Chovanec: “V poslednej dobe je veľa produktov alebo aktivít označovaných za smart, takzvané inteligentné. Je to také sexy slovo, ktoré nám má pomôcť zadefinovať to, čo považujeme za niečo inovatívne, moderné, technologicky vyspelé. V mestách sú to všetky aktivity, produkty alebo služby, ktoré by mali viesť k tomu, že vďaka informačným technológiám, inováciám, novým moderným technológiám sa budú mestá správať oveľa efektívnejšie, budú uľahčovať svojim obyvateľom život a vlastne zvyšovať ich kvalitu.”

Katarína Martinková: “Tak, ako sme už povedali, v Bratislave bola na túto tému dnes konferencia. Čo priniesla nového?”

Rastislav Chovanec: “Bola to prvá konferencia za účasti mojich kolegov z vyšehradských krajín. To znamená, že sme túto tému otvorili, pretože je veľmi aktuálna a potrebujeme si vymieňať skúsenosti, ako to je v Poľsku, Česku, Maďarsku. V podstate naše mestá sú na veľmi podobnej úrovni aj kvôli historickej blízkosti. A preto sme sa snažili získať podnety z jednotlivých krajín, ako sa s touto témou vysporadúvajú oni, kde sme my a či vieme nájsť priestor na spoluprácu.”

Katarína Martinková: “Pán Kaliňák, vás sa opýtam na to, aké problémy vlastne nás doviedli k tomu, aby sme vôbec túto tému otvárali.”

Michal Kaliňák: “Agenda smart sa stáva bežnou súčasťou riadenia v rámci verejnej politiky. Treba ale otvorene povedať, že nebude veľmi správne, ani veľmi dobré, ak by sme na Slovensku hovorili o agende smart cities, pretože na Slovensku v podstate a nielen mestá, máme 140 obcí, ktoré majú štatút mesta, ale z tých 140 miest má 20 menej ako 5 000 obyvateľov a iba 10 miest má viac ako 50 000 obyvateľov. Teda to, čo Slovensko skôr ako smart cities spotrebuje, sú smart regióny, teda spolupráca obcí tak, aby dokázali spojiť sily na to, aby spojili gazdovský rozum s technologickými riešeniami práve v každej z oblastí, ktorú ľudia dennodenne potrebujú a dennodenne cítia. To znamená, že tá agenda smart je vlastne nástroj na to, aby zvyšoval nielen efektivitu alebo kvalitu, ale zvyšoval komfort a kvalitu života ľudí. Aj tu je preto dôležité povedať to, že tá agenda smart alebo smart ako také by sme nemali vnímať alebo strácať čas nejakým prekladom, ale skôr sa dohodneme na tom, že smart sú komplexné, inovatívne a udržateľné riešenia, teda všetko to, čo môže dnes slúžiť, ale ten úžitok bude dnes, zajtra, ale aj v ďalšej budúcnosti.”

Katarína Martinková: “Pán štátny tajomník, ako konkrétne by sme tým slovenským metropolám mohli pomôcť?”

Rastislav Chovanec: “Neexistuje unifikovaný spôsob, ako zabezpečiť, aby to mesto sa správalo inteligentne alebo teda smart, pretože každé mesto má iné potreby a trápia ho iné oblasti. My sme sa snažili v tomto prvom kroku dať dokopy, nazval som to brožúru alebo teda prvý dokument, ktorý možno aj pre niektorých primátorov, ktorí nie sú celkom doma v tejto téme, vysvetlí, o čom vlastne táto téma inteligentných miest je. Sme tam zachytili 70 príkladov už konkrétneho využitia tých moderných technológií, ktoré sú implementované v slovenských mestách, aby sa tým inšpirovali, respektíve, aby to skúsili zaviesť aj vo vlastnom meste. Tak isto sme pripravili rôzne systémy financovania prechodu miest na tieto inteligentné riešenia. Čiže to je z našej strany dôležité, aby mesto, pretože podľa nás je poloha mesta, respektíve samosprávy, keď sa rozhodne, že chce modernizovať a chce sa prispôsobiť a využívať tie najinovatívnejšie technológie, aby vedeli, kde ich hľadať a ako postupovať.”

Katarína Martinková: “Povedzme si, pán Ftáčnik, aj to, aké podmienky vlastne musia byť splnené na to, aby sme my mohli niektoré mesto označiť za inteligentné.”

Milan Ftáčnik: "Určite to nespočíva len v tom, že si kúpim konkrétny senzor alebo nejakú inteligentnú lavičku, lebo to by bolo málo. To mesto musí mať záujem akýmsi spôsobom sa nanovo pozrieť na svoje potreby a vlastne tie veci, ktoré mestá riešia, riešiť s využitím technológií tak, aby sa skvalitnil alebo zlepšil život obyvateľov. Ja vám poviem konkrétny príklad, povedzme z Bratislavy a potom zo Žiaru nad Hronom. Ak sa objavili na zastávkach MHD v Bratislave označníky, na ktorých vidíte, kedy presne príde električka, niekedy by mala prísť podľa cestovného poriadku, ale príde tam reálne preto, lebo v každej električke, v každom autobuse máme GPS a tie údaje sa prenášajú práve na tie stojany. To znamená, ja ako občan sa môžem rozhodnúť, či zoberiem tento spoj alebo ten, lebo vidím, kedy reálne mi ten iný spoj príde. Prestavte si viac, že by sme to dostali do aplikácie, že by každý mal informáciu nielen o tom, kedy príde MHD, ale kedy mu príde vlak z toho zázemia, ktoré Bratislava má, kedy mu príde autobus prímestskej dopravy, ktorý niekedy stojí v zápche, pretože to mesto je preplnené. Takéto veci pomáhajú zlepšiť život ľudí a umožňuje im rozhodnúť sa, akú cestu si do tej práce zvolia. V Žiari nad Hronom spomeniem riešenie, ktoré súvisí s parkovaním. Osadili senzory a veľmi presne vedia, akým spôsobom je využitý verejný priestor, ktorý je určený na parkovanie, či tam niekto stál hodinu, niekto tam už stojí tri dni. Uvažujú o tom, že by to spoplatnili, aby regulovali to parkovanie, pretože toho verejného priestoru máme málo, ale budú mať na to údaje, ktoré budú môcť využiť na to, aby tú politiku, povedzme parkovaciu, robili premyslene opierajúc sa o skutočné potreby toho konkrétneho mesta."

Katarína Martinková: “Ďalšia moja otázka smeruje opäť do Banskej Bystrice. Pán Kaliňák, ako je to s vašimi členmi? Majú záujem o takéto riešenia?”

Michal Kaliňák: “ZMOS vlani realizoval prieskum, ktorý bol práve zameraný na vnímanie smart starostami a primátormi. Z tohto prieskumu vzišli veľmi zaujímavé veci. napríklad informácie o tom, že až viac ako 72 % starostov a primátorov je presvedčených o tom, že miestnu územnú samosprávu na Slovensku je potrebné modernizovať, pričom 75 % z nich je presvedčených o tom, že modernizácia samosprávy musí byť spojená s agendou smart. A čo je nemenej dôležité, 73 % starostov a primátorov je presvedčených o tom, že agenda smart a modernizácie je tá oblasť, ktorú musíme spojiť aj s medziobecnou spoluprácou, čo vlastne aj v praxi reaguje na to, že na Slovensku skôr ako smart cities musíme hovoriť o smart regiónoch, aby aj malým obciam, ktoré sa dokážu spojiť k spolupráci, mohli mať vytvorené podmienky na to, aby ľuďom obyvateľom ako konečným užívateľom výhod boli dopriate kvalitné služby. A teda my môžeme aj dnes očakávať, že práve so vstupom samospráv do nového volebného obdobia toto bude práve tá téma, ktorá má parametre užitočnosti, ale aj udržateľnosti.”

Katarína Martinková: “Pán Ftáčnik ešte chce reagovať.”

Milan Ftáčnik: “Chcem reagovať na pána Kaliňáka, že tento prístup zdôrazňuje aj Európska únia, ktorá hovorí o Smart Cities & Communities, to znamená inteligentných mestách a obciach. To znamená, tá spolupráca mesta a obcí, ktoré sa nachádzajú v jeho okolí, odkiaľ ľudia napríklad dochádzajú za prácou do toho mesta. A vy, keď chcete vyriešiť problémy dopravy v meste, nemôžete to urobiť bez toho, aby ste nezobrali do úvahy ten širší rozmer toho mikroregiónu, o ktorom hovoril pán Kaliňák a riešili to spoločne s tými obcami. Toto je koncept, ktorý sa tiež dá riešiť tým inteligentným prístupom, ale v spolupráci, tej medziobecnej spolupráci, o ktorej hovorí aj zákon o obecnom zriadení a zdôrazňuje ho aj Európska únia. A my okrem toho chceme hovoriť aj o inteligentných riešeniach na úrovni samosprávnych krajov. Aj oni poskytujú reálne služby ľuďom. Napríklad integrovanú dopravu na území kraja by mal zabezpečovať kraj, riešiť sociálne služby, vzdelanie. Tam sa tiež dajú uplatniť inteligentné riešenia. Čiže tých úrovní, na ktorej sa dajú hľadať takéto prístupy, máme na Slovensku viac.”

Katarína Martinková: “Pán Chovanec, aké to má synergické efekty pre tie mestá, čo to všetko za sebou prináša?”

Rastislav Chovanec: “Tie mestá majú možnosť sa výrazne modernizovať a využívať tie najnovšie poznatky a najnovšie produkty, ktoré prinášajú firmy. Z pohľadu ministerstva hospodárstva sú práve dôležité tie firmy, ktoré majú tieto inteligentné riešenia a nám už je v podstate jedno, že či to bude pre mesto, pre nejaký väčší územný celok alebo pre nejakú komunitu. My sme radi, že dokážeme tým ľuďom, ktorí, teraz myslím teda primátorov, tým zodpovedným, ktorí sa rozhodnú, že chcú to svoje okolie budovať prostredníctvom týchto moderných technológií, že im vieme dať na výber z viacerých návrhov už napríklad otestovaných alebo vyskúšaných technológií, ktoré niekde inde na Slovensku fungujú. Poprípade vieme v spolupráci s tými firmami dať dokopy mestá, aby si tam vyskúšali niektoré pilotné projekty. Pretože pre firmy je veľmi dôležité niekde ten svoj nápad alebo tú svoju technológiu vyskúšať.”

Katarína Martinková: “A môžeme hovoriť v tomto zmysle aj o nejakých úsporách?”

Rastislav Chovanec: “Úspory by tam mali byť automaticky. Aj čas, aj peniaze, aj kvalita života by sa mala zvýšiť. To vlastne všetko vedia alebo všetky to, čo sa my bavíme, tie technológie a tie návrhy, ako by to malo vyzerať, by mali viesť presne k tomuto.”

Milan Ftáčnik: “Tých cieľov, ktoré majú inteligentné mestá, je viac. Jeden z nich je zlepšiť služby, ktoré poskytujeme obyvateľom, ten druhý môže byť úspora. Predstavte si, že pomocou inteligentného merania spotreby elektriny, vody, tepla dokážete usporiť a to sú veci, ktoré sa nám dlhodobo vrátia. Pomocou technológií môžete lepšie komunikovať s obyvateľmi. Vy ich neviete všetkých pozvať na mestský úrad na diskusiu, ale technológiu má skoro dnes každý so sebou pomocou telefónov a vie komunikovať s tým mestom omnoho inak, ako sa to dalo tradične v minulosti.”

Katarína Martinková: “Poďme sa tak trošku pozrieť aj do sveta. Podľa správy Európskeho parlamentu ešte z roku 2014 dosiahlo pokrok na ceste k smart cities 240 európskych miest s počtom obyvateľov nad 100 000. Konkrétne si povedzme, v čom ten pokrok dosiahli?”

Rastislav Chovanec: “Tá štúdia vzhľadom na to, ako sa rýchlo vyvíja technológia, dnes už sú takmer obsolentné, by sme potrebovali štúdiu z roku 2018.”

Katarína Martinková: “Tak zatiaľ taká nie je.”

Rastislav Chovanec: "A druhá vec, že tie mestá, ktoré Európska komisia posudzovala, sú rádovo väčšie, ako my ich máme na Slovensku. Ja by som sa možno sústredil na Slovensko. Máme a to je veľmi pozitívne, máme viacero miest a viacero primátorov, ktorí k tejto téme pristupujú veľmi aktívne, majú implementované viaceré riešenia. Bol spomenutý Žiar nad Hronom. Ja možno doplním Kežmarok, Trenčín. Čiže nemusia to byť len veľké mestá. Tam vďaka tej aktivite daného mesta máme vyskúšané viacero modelov, napríklad v rámci efektívneho spravovania odpadového hospodárstva, prípadne dopravy, parkovania a takéto infraštruktúry. To sú vlastne tie ukážky, ako môže fungovať samospráva a byť vďaka tej technológii prívetivejšia k občanom."

Katarína Martinková: “A ešte si povedzme konkrétne nejaké európske mesto, kde to dobre funguje, o ktorom môžeme hovoriť ako o inteligentnom meste.”

Milan Ftáčnik: “To bol práve zmysel konferencie, na ktorej sme dnes boli. Pretože toto už bola v poradí piata konferencia, ktorá má taký symbolický názov, že Slovensko na ceste k smart cities. Organizovali ju Smart Cities klub v spolupráci s ministerstvom hospodárstva. Čiže bola to taká synergia štátu a neziskového sektora. A úlohou bolo najmä v prvom bloku, ktorý bol dnes na konferencii, ukázať riešenia tých úspešných miest. Bola tam Kodaň, Amsterdam, Štokholm. Tiež to nie sú mestá, ktoré by boli veľkosťou porovnateľné s nami, ale povedzme Kodaň a Bratislava by sa porovnať dali. To znamená, že videli sme a nakoniec aj bola premietnutá mapa, ktorú tam predniesla vlastne poradenská agentúra pre Európsku komisiu, ako dnes vyzerá mapa Európy, keby sme si zoradili tie smart mestá. Ten sever je naozaj ten najvyspelejší, tam sú o 2, o 3 kroky vpredu. Tá stredná Európa, to znamená naša Vyšehradská štvorka, sme predsa len boli inou farbou, pretože ešte niektoré riešenia sú pred nami. Nemáme to ako zažitý koncept, že by sme sa tým inteligentným mestám venovali v každej samospráve. Je skvelé, že máme podporu štátu. Pretože povedzme 3 roky dozadu na konferencii ešte sme len pozerali, že ako ten koncept uchopiť. Dnes štát dáva konkrétne podpory. Napríklad ministerstvo hospodárstva pre podnikateľov, ktorí prídu so smart riešeniami, úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu z podpory z európskych fondov. Máme firemné riešenie, ale potrebujeme to prepojiť na samosprávu či na úrovni miest alebo spolupracujúcich obcí alebo samosprávnych krajov. Tam ešte máme čo robiť. Čiže my sme dnes počuli konkrétne príklady z tých vyspelých miest a naozaj to bola dobrá inšpirácia pre našich primátorov a starostov, aby rozmýšľali, ako tie riešenia môžu uplatniť v tom svojom konkrétnom meste alebo mikroregióne.”

Katarína Martinková: “Moja ďalšia otázka opäť smeruje do Banskej Bystrice. Pán Kaliňák, máme my už na Slovensku aspoň náznak nejakého inteligentného mesta alebo teda, v ktorom slovenskom meste sa to aspoň uberá smerom k takémuto inteligentnému mestu?”

Michal Kaliňák: “Práve hostia v štúdiu už hovorili príklady viacerých miest, či už krajských alebo okresných, ktoré už majú implementované nejaké čiastkové riešenia. Ale ja by som sa skôr zameral na to, že my práve nikdy nemôžeme povedať, že ktoré konkrétne mesto je už smart alebo ktorý región je smart, pretože je to proces, ktorý nikdy nekončí. Ak si aj dnes kúpime mobilný telefón, tak o pol roka už bude starý a o rok budeme v podstate pri kamarátoch na smiech, pretože majú úplne nový telefón s úplne lepším vybavením. To znamená, že presne to isté aj tá agenda smart, teda žiadne mesto si nebude môcť kedykoľvek povedať, že je smart, akurát je na tej ceste k smart, pretože stále sa vyvíja, stále sa mení, stále musí reagovať na zvyšujúce sa potreby a nároky svojich obyvateľov. To znamená, je je to proces, ktorý nekončí a práve preto tie samosprávy sa musia inšpirovať a zároveň musia cítiť tú vnútornú potrebu, aby svojim obyvateľom dopriali čo najviac takých kvalitných služieb, ktoré na jednej strane dokážu z hľadiska efektivity vytvárať priestor na to, aby každá investícia bola aj o šetrení, ale aj o rozsahu a kvalite požadovaných služieb.”

Katarína Martinková: “A o ktoré oblasti konkrétne ide?”

Michal Kaliňák: “Ak si zoberieme mestá a obce, tak ich máme na Slovensku takmer 3 000, pričom 95 % z nich zabezpečuje buď priamo alebo cez svoje vlastné organizácie verejnoprospešné činnosti, či už MHD, čistenie chodníkov a ulíc, celoplošnú zimnú údržbu, prevádzku cintorínov, športoviská, kultúrne zariadenia, cesty a podobne. To znamená, že všetko to, vrátane komunálnych odpadov, ktoré sú mimoriadne dôležité, zabezpečujú hlavne mestá a obce. To znamená, že každá z týchto oblastí je to, kde sa nové technológie dajú využiť práve preto, aby sa našiel kompromis medzi investíciou a výdavkami a očakávaným šetrením alebo efektivitou. Netreba pritom aj zabúdať na to, že smart nie sú iba technológie alebo nová filozofia prístupu k smart k verejným politikám, ale súvisí aj s prácou s dátami. Ak máte dáta, s ktorými viete robiť, tak zrejme si vďaka tomu dokážete nastaviť aj fungovanie sociálnych služieb smerom k obyvateľom, ktorí odchádzajú do dôchodku a k narastajúceho počtu penzistov, ale napríklad aj k prirodzeným prírastkom vo vzťahu kapacita materských alebo základných škôl. Ak vyššie územné celky budú precíznejšie pracovať s dátami zo základných škôl, tak tým pádom nielenže budú vedieť, koľko stredoškolákov im postupne prichádza na tie školy, ale budú vedieť aj to, v ktorom okrese je koľko základných škôl, kde sa viac učia prírodné vedy a fyziku, chémiu, matematiku, alebo sú skôr orientované na polytechniku a teda vytvára sa jeden pozitívny vzťah k tomu, aby na strednej škole VÚC-kárskej mohli pokračovať už napríklad v oblastiach, ako sú strojárenské záležitosti a tým pádom v tomto regióne si takto dokážu školy pomôcť prácou s dátami a tým pádom dokážu vychovať aj kvalitných zamestnancov pre nových investorov.”

Katarína Martinková: “Pán štátny tajomník, v súvislosti s inteligentnými mestami sa čoraz viac skloňuje aj inteligentná správa vecí verejných, podľa ktorej vlastne by mal občan tiež rozhodovať o tom, čo sa deje. A základným predpokladom, ako to má fungovať, je aj transparentnosť. To je ťažká úloha. Ako sa to dá zabezpečiť?”

Rastislav Chovanec: “Ja si myslím, že práve tieto nové technológie, ako aj spomínal pán Ftáčnik, že dnes už máme pri sebe smartfón, ktorý nám dokáže oveľa lepšie komunikovať medzi samosprávou a občanmi, občania môžu odfotiť a poslať podnet priamo na magistrát alebo teda na mestský úrad. Prípade, keď chce mesto zistiť, aký rýchly prieskum, môže cez aplikáciu sa spýtať svojich občanov. V budúcnosti si viem predstaviť, že veľa informovania o meste alebo o tom, čo sa má diať, bude formou SMS správ alebo samostatne nejakých hlásení na telefónoch. Už to existuje. Čiže takáto možnosť využitia technológie nám dáva priestor byť transparentný a naopak, aj zatiahnuť občanov do toho rozhodovania.”

Katarína Martinková: “Pán Ftáčnik, vy ste ešte chceli reagovať na pána Kaliňáka. Neviem, či si ešte pamätáte čo ste vtedy povedali.”

Milan Ftáčnik: "Ale iste, lebo vaša konkrétna otázka bola, že povedzte, ktoré mestá sú inteligentné. Ja by som povedal, že tie, ktoré neuplatnili jedno, dve, ale niekoľko riešení. Napríklad ten spomínaný Žiar nad Hronom, ja som videl prezentáciu od pána prednostu dnes na našej konferencii, kde mi ukazoval 10 konkrétnych oblastí, od parkovania, cez riešenie odpadového hospodárstva a mnohé ďalšie veci, kde sa mesto zamýšľa nad tým, ako využiť údaje, ktoré sa dajú nazbierať a potom na základe toho pripraviť to riešenie, ktoré zlepší život obyvateľov a vtiahne tých obyvateľov do hľadania toho riešenia. Toto bol asi najsilnejší odkaz, ktorý dnes zaznel na tej konferencii našej, čo sa týka tých severských úspešných krajín. Oni hovoria, to nie o technológii. Vy, keď si kúpite senzor, to ste ešte nič nevyriešili. Pýtajte sa tých ľudí, čo s tým senzorom budete robiť, či tie dáta, ktoré pozbierate, budú pre nich užitočné, čo očakávajú od konkrétnej ulice, od konkrétnej lokality, kde žijú, aby sa tam zlepšilo a rozmýšľajte potom, ako to urobiť. Čiže tí ľudia, to je to kľúčové."

Katarína Martinková: “Naozaj by to mohlo byť efektívne.”

Milan Ftáčnik: “Aby to mohlo byť efektívne. Veď je to pre nich. My to pre nich robíme. Tie inteligentné a inovatívne riešenia robíme práve pre ľudí. Čiže oni sú ten kľúč a oni sú tí, ktorí nám pomôžu tie inteligentné mestá, regióny a samosprávne kraje dostať do reality.”

Katarína Martinková: “Pán Kaliňák, k inteligentnému mestu patrí aj dlhodobá stratégia rozvoja mesta. Dá sa to vôbec zabezpečiť u nás, keď vlastne každé 4, prinajlepšom každých 8 rokov sa zmení celkom vedenie mesta?”

Michal Kaliňák: “Je pravda, že tie vedenia miest sú závislé od politickej vôle a od vôle obyvateľov vo voľbách. Na druhej strane treba otvorene povedať, že práve samosprávy, ktoré majú precízne spracovaný program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktoré precízne spracovávajú svoje rozpočty s výhľadom na najbližšie 3 roky, nielen na aktuálny rok, dokážu omnoho lepšie stanovovať priority a ísť po tých prioritách. Stanovovať si priority každé 4 roky znamená ísť iba niekde naspäť na začiatok a začínať odznova. Preto aj tie samosprávy si musia uvedomiť, že víťaz volieb absolútne neznamená to, že si musí stanoviť nové priority, že to niekto od neho očakáva alebo že je to jeho povinnosť. Od víťaza volieb sa očakáva to, aby v komunále viedol také verejné politiky, ktoré jednoducho majú určitú kontinuitu, pretože sú dobré alebo sú úspešné. A samosprávy čím viac dokážu vidieť za horizont volebného obdobia a čím viac sa budú pozerať aj k susedom do iného chotára, o to viac budú vnímať tie veci komplexnejšie v súvislostiach a teda aj so schopnosťou prognózovať vývoj na väčšom území, ako je ulica, sídlisko alebo jedno mesto.”

Katarína Martinková: “Ďakujem vám veľmi pekne v tejto chvíli za rozhovor. Želám ešte pekný večer do Banskej Bystrice. A posledná otázka pre vás, pán Chovanec. Nejaký časový horizont, kedy by sme už mohli vidieť zmeny, ktoré teda môžu vzniknúť aj na základe vašej dnešnej konferencie?”

Rastislav Chovanec: “Ja dúfam, že to bude čím skôr a že budú pravidelne pribúdať nové aj mestá, aj nové aktivity, ktoré sa presunú k týmto technológiám. Z pohľadu štátu tam vidím ešte jednu skrytú pridanú hodnotu a to je práve zapojenie tých firiem, najmä teda malých a stredných, ktoré majú možno nové inovatívne produkty a vedia ich otestovať na Slovensku, v slovenských mestách. Keď budú fungovať, môžu ich veľmi ľahko, nazvem to exportovať aj do okolitých krajín. Je to trh, ktorý nie je ešte tak významne obsadený veľkými hráčmi a práve pri riešeniach, keď sa bavíme o mestách do 100 000 obyvateľov, je veľký potenciál pre slovenské spoločnosti, aby sa presadili.”

Katarína Martinková: “Ďakujem vám páni veľmi pekne za váš čas, za tento rozhovor. No a vám, milí diváci, ďakujem za pozornosť a želám vám ešte krásny večer s RTVS.”


V Žiari nad Hronom pre prehustenú dopravu zjednosmernili Svitavskú ulicu

Regina Stred | 27.2.2019 | Marína Debnárová / Marína Debnárová

Marína Debnárová, moderátorka:

"Obyvatelia Žiaru nad Hronom si budú musieť zvyknúť na zmenu v doprave v okolí Svitavskej ulice. Pre prehustenú dopravu mesto ulicu zjednosmernilo, a to od vjazdu na parkovisko v smere na Handlovú. Vodičov na zmenu upozorňuje trvalé aj prenosné dopravné značky. Postupne vyznačia aj nové parkovacie miesta. Po novom už platia aj dopravné značky, ktoré patria k cyklokomunikácii. Zákazom parkovania na chodníku pod oknami bytového domu vyšla samospráva v ústrety obyvateľom, ktorí spísali petíciu proti takto odstaveným vozidlám. Prekážala im najmä prašnosť a hluk."


Domov pre seniorov už projektujú

Noviny Žiarskej kotliny | 26.2.2019 | IVA

ŽIAR NAD HRONOM. Mesto Žiar nad Hronom si objednalo spracovanie architektonickej štúdie a projektovej dokumentácie prestavby budovy školy na domov pre seniorov. Vyplýva to z nedávno zverejnenej zmluvy s levickým ateliérom Átrium Arch. Cena je viac ako 23-tisíc eur s DPH.

V zámere ide o priestor modernej prístavby žiarskeho kaštieľa, ktorý mesto vlani kúpilo od súkromného vlastníka. Dnes v tejto časti areálu sídli obchodná akadémia, s ktorou sa tu do budúcna nepočíta.

S projektantom o budúcej podobe domova sociálnych služieb komunikujú odborní pracovníci z odboru starostlivosti o obyvateľa žiarskeho mestského úradu. Zámer vybudovať mestské zariadenie potvrdil primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal (Most-Híd, Smer-SD a SNS) pre MY už koncom minulého roka. Pripomenul vtedy, že na miesto v žiarskom domove dôchodcov, ktorého zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj, čakajú bežne desiatky ľudí.

Priestory súčasnej strednej školy a priľahlé zázemie predstavujú podľa neho vhodné miesto pre domov dôchodcov. Vyzdvihol susedstvo historického Parku Štefana Moysea, ale aj dobrú infraštruktúru a možnosti na dobudovanie parkoviska. „Zriaďovateľom bude mesto, peniaze pritom chceme získať zo Štátneho fondu rozvoja bývania," povedal.


Žiar nad Hronom si dal vypracovať štúdiu, ktorá rieši prestavbu priestorov školy v kaštieli na Domov sociálnych služieb

Regina Stred | 20.2.2019 | Vladimíra Legíňová / Vladimíra Legíňová

Vladimíra Legíňová, moderátorka: "Mesto Žiar nad Hronom si dalo vypracovať štúdiu, ktorá rieši prestavbu priestorov školy v kaštieli na Domov sociálnych služieb. Podľa vedenie mesta, súčasné kapacity takýchto zariadení v Žiari nad Hronom a okolí nestačia. Vedúci kancelárie primátora mesta Martin Baláž."

Martin Baláž, vedúci kancelárie primátora Žiaru nad Hronom: “Cítime tu potrebu vytvoriť ďalšie zariadenie pre seniorov. Takisto v našom meste chýba denný stacionár, ktorý by určite obyvatelia privítali. Takže my vieme, že keď túto službu otvoríme, ona bude hneď naplno využívaná.”

Vladimíra Legíňová: “V prvom polroku tohto roka by mala byť podľa neho hotová aj projektová dokumentácia. Potom sa bude môcť mesto uchádzať o dotácie na tento účel. Za vypracovanie projektu a štúdie zaplatí takmer 23,5-tisíc eur.”


Do žiarskeho kina Hron zavíta festival Ekotopfilm

teraz.sk | 19.2.2019 | TASR Kristína Mayerová

Cieľom festivalu je inšpiratívnym spôsobom meniť správanie spoločnosti vo vzťahu k životnému prostrediu, uviedla marketingová manažérka festivalu Lenka Goliašová.

Žiar nad Hronom 19. februára (TASR) - Medzinárodný filmový festival Ekotopfilm – Envirofilm zavíta v utorok 26. februára do žiarskeho kina Hron. Pre návštevníkov sú pripravené pestrý program dokumentárnych filmov a diskusia O živých riekach, no na svoje si prídu aj žiaci základných a stredných škôl, pre ktorých je pripravený doobedňajší Junior festival. Vstup na festival je voľný. “Cieľom festivalu je inšpiratívnym spôsobom meniť správanie spoločnosti vo vzťahu k životnému prostrediu a vytvárať priestor na otvorenú diskusiu o otázkach trvalo udržateľného rozvoja,” uviedla marketingová manažérka festivalu Lenka Goliašová. V rámci celoročného turné prináša festival do regiónov Slovenska výber najlepších filmov aktuálneho ročníka. “Naša spoločnosť sa mení, naše prostredie je už iné. Obdobie, v ktorom v súčasnosti žijeme, je výrazne ovplyvnené ľudskou činnosťou. Vidíme to v našich festivalových filmoch každý rok. Tento rok premietame niekoľko filmov, ktoré dokazujú, že naša planéta je už odlišná oproti tomu, ako sme ju poznali. Ľudia často myslia iba na svoj komfort a neplánujú zmeniť svoj životný štýl. My sa snažíme verejnosť inšpirovať k zmene,” priblížil generálny riaditeľ festivalu Peter Lím. Do Žiaru nad Hronom zavíta festival v utorok 26. februára. Doobedie patrí Junior festivalu pre vopred prihlásené základné a stredné školy. Festival pokračuje večerným programom pre širokú verejnosť. Filmový program od 16.00 do 21.30 h poskytne divákom pohľad nielen na problémy, ktoré sužujú životné prostredie, ale aj na ich riešenia a úspešné príbehy záchrany. “Program je obohatený o inšpiratívnu diskusiu O živých riekach, v ktorej sa tvorcovia filmu Živá rieka s návštevníkmi o 18.00 h podelia nielen o zážitky z natáčania, ale porozprávajú aj o význame nespútaných riek,” dodala Goliašová.


Na zimný štadión dostane Žiar ďalších 500-tisíc eur

myziar.sme.sk | 14.2.2019 | Ivana Zigová

Rekonšrukciu žiarskeho športoviska skomplikovali viaceré okolnosti.

ŽIAR NAD HRONOM. Vláda SR schválila na rekonštrukciu zimného štadióna v Žiari nad Hronom dotáciu ďalších 500-tisíc eur. Na sociálnej sieti o tom dnes informoval primátor Žiaru Peter Antal (Most- Híd, Smer - SD, SNS).

Už v minulosti pritom štát na dokončenie športoviska poslal jeden milión.

“Tieto zdroje nám pomôžu dofinancovať záverečnú fázu rekonštrukcie a odľahčia tak mestskú kasu,” napísal Antal.

O ďalší príspevok požiadala samospráva vládu po tom, čo dostavbu štadióna skomplikovali viaceré okolnosti už na jej začiatku.

“Museli sme riešiť napríklad problém s vodou pod štadiónom a v nadväznosti na to aj niektoré pôvodne neplánované riešenia, s čím sme nepočítali. Samozrejme, sú to náklady navyše,” pripomenul dnes pre MY primátor.

Štadión chcú dokončiť na jar a ako avizoval už pred časom riaditeľ mestskej eseročky Technické služby Žiar nad Hronom Igor Rozenberg, celková cena prestavby a modernizácie bude určite viac ako tri milióny eur.

“Ak odhadujeme, že to bude 3,5 milóna eur, určite nám tento príspevok pomôže. Nebudeme ale prvým mestom, kde štát prispel opakovane,” povedal Antal a ako príklad spomenul štadión v Liptovskom Mikuláši.

“Ak by sme týchto 500-tisíc eur nedostali, niečo ďalšie z projektu by sme museli škrtnúť,” povedal tiež Antal.


Mesto hľadá firmu, tá vynoví telocvičňu

Noviny Žiarskej kotliny | 12.2.2019 | TASR

Telocvičňa začala slúžiť v roku 1959, dnes potrebuje kompletnú rekonštrukciu.

ŽIAR NAD HRONOM. Žiarska samospráva hľadá firmu, ktorá zrekonštruuje telocvičňu pri Základnej škole na Ulici Dr. Janského v Žiari nad Hronom. Zákazku v predpokladanej hodnote 76-tisíc eur bez DPH obstaráva mesto prostredníctvom elektronického systému Josephine.

V rámci projektu je naplánovaná rekonštrukcia dvoch telocviční a náraďovne. Počíta napríklad s výmenou obkladu stien, odstránením starej a položením novej podlahy v telocvičniach či s novou podlahou v náraďovni.

Svoje ponuky môžu záujemcovia predkladať do 28. februára. Jediným kritériom na hodnotenie ponúk je podľa zverejnených dokumentov najnižšia celková cena.

Primátor Peter Antal pred časom informoval, že na rekonštrukciu telocvične sa podarilo mestu získať dotáciu viac ako 63-tisíc eur z ministerstva školstva.

Telocvičňa bola podľa neho daná do používania ešte v roku 1959, a aj keď bola od toho času niekoľkokrát rekonštruovaná, v súčasnosti už potrebuje kompletnú obnovu. Preto je rád, že sa mestu podarilo s projektom uspieť.


Na nový atletický areál dá mesto tristotisíc eur

myziar.sme.sk | 31.1.2019 | Ivana Zigová

Čo všetko má byť súčasťou nového atletického areálu?

ŽIAR NAD HRONOM. Už v prvej tohtoročnej zmene rozpočtu schválili žiarski poslanci aj prostriedky na športoviská – konkrétne na dokončenie rekonštrukcie zimného štadióna a na vybudovanie atletickej dráhy.

Aj na zimný štadión

Jeden milión eur presunuli z vlastných zdrojov do mestskej eseročky Technické služby Žiar nad Hronom, ktorá je investorom dostavby hokejového stánku. „Z nich 800-tisíc sme schválili už minulý rok, neboli ale vyčerpané, a tak sme ich museli schváliť akoby nanovo. Ďalších 200-tisíc sme doložili, lebo štadión bude na dofinancovanie potrebovať aj ďalšie peniaze,“ spresnil primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal (Most – Híd, Smer – SD, SNS). P

ripomenul, že mesto z vlastných zdrojov dosiaľ na zámer vyčlenilo dva milióny, jeden milión poskytol štát.

„Ešte nie sú niektoré veci obstarané, napríklad vzduchotechnika – konečná cena bude známa, až keď štadión dokončíme,“ reagoval na našu otázku Antal. Riaditeľ mestskej spoločnosti Igor Rozenberg však pre MY už pred časom potvrdil, že cena sa určite vyšplhá nad tri milióny eur.

Skok do výšky škrtli

Na vybudovanie atletickej dráhy v areáli Základnej školy na Jilemnického ulici, takzvanej Štvorky, poslanci posunuli 300-tisíc eur z mestskej kasy.

Má ísť pritom o atletický štadión s tristometrovou tartanovou dráhou, ktorý bude slúžiť jednak základnej škole počas hodín telesnej výchovy, no aj pre účely žiarskeho atletického klubu.

„Ten sa v posledných rokoch v našom meste rozvíja – má výsledky aj dostatok členov, ktorí oprávnene žiadajú nový areál,“ podotkol Antal.

Atléti prišli o dráhu pri prestavbe futbalového štadióna spartakiádneho typu do dnešnej podoby.

Na novom mieste by sa mali dočkať doskočiska na skok do diaľky, bežeckej štvordráhy, šiestich dráh na stometrovej rovinke plus priestranstva vrh guľou.

„Z pôvodného projektu sme pre finančnú náročnosť vypustili skok do výšky, tejto disciplíne sa budú športovci venovať v telocvični,“ povedal Antal.


Vykašľali sa na honorár a spojili sily: Pekné gesto hudobníkov pre žiarskych útulkáčov!

dnes24.sk | 24.1.2019 | Dnes24.sk

Niekoľko kapiel sa v Žiari stretne na koncertnom večere pre dobrú vec. Prísť sa zabaviť a zároveň priložiť ruku k dielu môže každý.

Myšlienka charitatívneho koncertu skrsla v hlavách dobrovoľníkov. Za akciou s príznačným názvom Úúú -Tulkáči stojí skupinka mladých Žiarčanov. Tí oslovili niekoľko interpretov a kapiel s nápadom, ktorý pomôže OZ Strážni anjeli s nákladmi na prevádzku útulku pre psov.

Muzikanti s dobrým srdcom

"V pivárni Žiarčan v sobotu (26.1.) o 19:00 hod. vystúpi napríklad Robo Mikla a kapely ako Inštinkt, Zpp Band, ŠHT, Nová Komunita, RockyZjav&Band, RadioPieces a Sitňan," vymenúva v mene organizátorov Martin Hazucha. Ako dopĺňa, za projektom spolu s ním stoja kapelník z RadioPieces Juraj Briedoň, mestská koordinátorka práce s mládežou Dominika Švecová a mládežnícky parlament.

Problém zahrať zadarmo podľa Hazuchu kapely nemali "Každá z kapiel sa potešila a poďakovala za pozvanie i možnosť spestriť program akcie a pomôcť tak dobrej veci bez nároku na honorár," vysvetľuje.

Pomôže aj deka či krmivo

Vstupné na koncert je jedno euro a ako ubezpečuje Hazucha, výťažok do posledného centu poputuje do žiarskeho útulku.

,,Jedno euro je vstup, budeme však nesmierne radi, ak sa návštevníci rozhodnú prihodiť viac. Ide nám hlavne o to, aby ľudia dostali na výber a mohli si tak zvoliť spôsob, akým prispejú," ozrejmuje Hazucha s tým, že návštevníci môžu priamo na koncert priniesť aj materiálne veci ako deky, piškóty, krmivo či hračky.

Partia Žiarčanov charitatívny koncert organizuje už štvrtý raz, minulý rok malo podujatie prestávku. Ako však naznačuje Hazucha, organizátori by z akcie radi spravili tradíciu. "V budúcnosti sa opäť naše sily určite opäť spoja," uzatvára.


CBA Slovakia otvorí v Žiari nad Hronom nové distribučné centrum

teraz.sk | 24.1.2019 | OTS Andrea Majdová

CBA Slovakia, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Prologis postaví v Žiari nad Hronom nové distribučné centrum.

Bratislava 24. januára (OTS) - Výstavba nového centrálneho distribučného centra je v súlade s dlhodobou stratégiou spoločnosti, ktorá má za cieľ ďalej zvyšovať kvalitu a čerstvosť potravín v predajniach CBA Slovakia. Na pozemku sa už začali prípravné práce, otvorenie distribučného centra je naplánované na november 2019. Celková plocha distribučného centra dosiahne 20 300 m2. Súčasťou bude 3 600 m2 chladeného skladu pre čerstvý sortiment. Prácu v novom distribučnom centre nájde v prvej fáze 130 zamestnancov. Foto: CBA Slovakia, a.s.

O spoločnosti CBA Slovakia, a.s. CBA Slovakia prevádzkuje sieť 310 predajní, menších samoobslužných potravín a lokálnych supermarketov. Je jedným z najväčších domácich maloobchodných predajcov potravín v krajine a patrí k obchodom s najvyšším zastúpením domácich slovenských výrobkov. Viac informácií o spoločnosti CBA Slovakia na www.cba-slovakia.sk.


Žiar chce po novom lákať aj turistov. Urobil prvý krok

myziar.sme.sk | 22.1.2019 | Ivana Zigová

Na čo chce v budúcich rokoch turistov lákať tradične priemyselné mesto?

ŽIAR NAD HRONOM. Mesto Žiar nad Hronom sa stáva členom Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Gron. Radnica sa chce začať téme cestovného ruchu venovať koncepčne.

Má Žiar čo ponúknuť?

Impulzom bola kúpa kaštieľa

„Nikdy sme cestovný ruch, keďže Žiar je aj dnes vnímaný viac-menej ako priemyselné mesto, týmto spôsobom neriešili. Nemáme také historické zaujímavosti, ktoré by mohli súperiť s okolitými mestami, ako sú Banská Štiavnica a Kremnica,“ priblížil dôvody doterajšieho prístupu vedúci kancelárie primátora mesta Martin Baláž.

Novým impulzom je však podľa jeho slov nedávna kúpa niekdajšieho biskupského kaštieľa, ktorý susedí s historickým mestským parkom.

„Časom by sa z tohto areálu mohlo stať nielen reprezentačné a úradné sídlo mesta, no chceme tam vrátiť aj Pamätnú izbu Štefana Moysesa odkazujúcu na biskupskú tradíciu vo Svätom Kríži, ale aj Galériu Júliusa Považana, ktorý je pre milovníkov insitného umenia pojmom. Mesto má ohromnú zbierku diel tohto maliara, v kaštieli by mala získať adekvátne priestory,“ naznačil, kam chcú v budúcnosti pamiatku posunúť.

Miesto by v nej mala nájsť aj archeologická expozícia, ktorú dnes možno navštíviť v mestskom kultúrnom centre. V budúcnosti by však pre návštevníka mesta a turistu mohla byť zaujímavá aj dnes neprístupná kaplnka, nádvorie či rozľahlé pivničné priestory, ktoré by po úpravách mohli slúžiť ako miesto rôznych kultúrnych a spoločenských podujatí.

Žiar má hrad aj vynovené športoviská

„Máme tu tiež hrad Šášov s pamätnou izbou v podhradí, no lákadlom by mohli byť aj zrekonštruované športoviská – futbalový a zimný štadión, časom plaváreň, ktorej rekonštrukcia je v pláne aktuálne. Už teraz do Žiaru lákajú minizoo v parku a oddychové zóny,“ vymenoval Baláž, z čoho by sa dal vyskladať zaujímavý balíček pre návštevníka odinakiaľ.

„Keďže Región Gron spája pohronské mestá a obce, rozhodli sme sa pridať – pomôže to nám a my ako okresné mesto zase pomôžeme organizácii,“ objasnil krok, ktorý by mal motivovať aj súkromný sektor, teda podnikateľov v oblasti ubytovania a gastro.

Chystajú Pohronskú hradnú cestu

O pozitívach vstupu Žiaru nad Hronom do Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Gron hovorí aj jej výkonná riaditeľka Žofia Hanusová.

Najväčšie okresné mesto v regióne vníma ako moderné a prosperujúce.

„Dospeli sme k názoru, že aj návštevníkom môže poskytnúť dostatok zaujímavostí. Napríklad hrad Šášov bude súčasťou aktuálne pripravovanej Pohronskej hradnej cesty, ktorá spája pamiatky od Novej Bane až po Zvolen. Lákadlom môžu byť aj mestský park, kde sa konáva napríklad hudobný festival City Fest, či plážové kúpalisko,“ naznačila, že aj Žiar má čo ponúknuť.

Spoločne s centom regiónu, kde však zatiaľ dostatok ubytovacích kapacít chýba, by organizácia časom chcela zabezpečiť väčší počet prenocovaní návštevníkov.

O členskom príspevku mesta do organizácie v objeme sedemtisíc eur budú už v rámci najbližšej zmeny rozpočtu rozhodovať žiarski poslanci.


Odovzdali 25 nových ťahačovil

TV TA3 | 21.1.2019 | Martin Dušička / Marek Mašura

Marek Mašura, moderátor: "Zo Zvolena dnes vyrazila flotila 25 nových ťahačov. Objednala si ich spoločnosť Bring Trucking zo Žiaru nad Hronom, ktorá pomocou nich prepravuje tovar po celej Európskej únii. Po piatich rokoch tak obnovila svoj vozový park, ktorý tvorí zhruba 300 kamiónov."

Martin Dušička, redaktor: "Spoločnosť Bring Trucking zo Žiaru nad Hronom, ktorá si 25 nových ťahačov zakúpila, patrí k najväčším prepravným firmám v Európe. Paradoxne pritom ide o štátny podnik, keďže jediným akcionárom spoločnosti je štátna Nórska pošta."

Martin Ľupták, generálny riaditeľ Bring Trucking, a.s.: “Máme zhruba 300 kamiónov. Každý kamión urobí zhruba 10-tisíc kilometrov mesačne, takže robíme mesačne zhruba 3 milióny kilometrov.”

Martin Dušička: "Firma zo Žiaru nad Hronom zamestnáva okolo 500 ľudí, z ktorých väčšinu tvoria šoféri. Keďže tvrdí, že ich bezpečnosť je na prvom mieste, ťahače mení každých päť rokov. Tieto nové majú podľa nich najlepšiu spotrebu paliva a ideálny komfort."

Radoslav Jurča, konateľ MAN Truck & Bus Slovakia, a.s.: “Sú to vozidlá vybavené 500-koňovým motorom, ktorý patrí k tomu najsilnejšiemu, čo v ponuke MAN máme, a teda vyznačujú sa vysokou… overené motory.”

Martin Ľupták: “Sú tam kvalitné postele, chladnička, takže to už vodiči musia oceniť. Má to spotrebu dobrú. My sme s údržbou spokojní a so servisnými centrami o Európe takisto.”

Martin Dušička: “Špecialitou, ktorú si firma do ťahačov dala nainštalovať, sú tzv. alkohol testery. Tie majú prispieť k väčšej bezpečnosti na cestách.”

Radoslav Jurča: “To znamená, šofér, pokiaľ by, nedajbože, dal alkohol v krvi, tak nenaštartuje vozidlo, čiže majú blokáciu štartovania, čo je istým spôsobom výnimka v rámci slovenského trhu.”

Martin Ľupták: “Najprv musí fúknuť do… ktorý je integrovaný, a jednoducho ak nafúka, ak vypije čo i len do piva, tak nenaštartuje motor.”

Martin Dušička: "Vozidlá tiež spĺňajú najvyššie ekologické normy. Za posledných päť rokov ich firme zo Žiaru nad Hronom dodali už takmer 260."

Radoslav Jurča: “Tie vozidlá majú priemerne nájazd okolo 120-tisíc kilometrov ročne. Je to dennodenná prevádzka a veľakrát vo veľmi nehostinných podmienkach v Škandinávii.”

Martin Dušička: "Podobne ako väčšina firiem tohto typu riešia aktuálne problém s nedostatkom vodičov. Aj preto u nich pracujú šoféri dvanástich národností a výnimkou nie sú ani ženy. Martin Dušička, TA 3.


Žiar n.Hronom: Učebne v ZŠ na Jilemnického ulici zmodernizujú

www.teraz.sk | 18.1.2019 | TASR

Modernizácia bude zahŕňať stavebno-technické úpravy, ako aj vybavenie učební moderným a funkčným interiérovým vybavením, IKT vybavením a didaktickými pomôckami.

Žiar nad Hronom 18. januára (TASR) - Žiaci zo Základnej školy na Jilemnického ulici v Žiari nad Hronom sa môžu tešiť na nové učebne. Vďaka dotácii na škole zmodernizujú učebne fyziky, chémie a biológie.

Primátor Peter Antal informoval, že mesto získalo na rekonštrukciu učební nenávratný finančný príspevok vo výške takmer 183.800 eur z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Sumou takmer 9700 eur prispeje na projekt vlastnými zdrojmi aj mesto.

Modernizácia bude zahŕňať stavebno-technické úpravy, ako aj vybavenie učební moderným a funkčným interiérovým vybavením, IKT vybavením a didaktickými pomôckami.

Antal tiež pripomenul, že rekonštrukcia čaká aj telocvičňu na Základnej škole na Ulici Dr. Janského. Ide o najstaršiu telocvičňu, ktorú využívajú aj športové kluby. Aj na tento projekt získalo mesto dotáciu a to takmer 63.900 eur z ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu.


Elektromobil dorazil

Noviny Žiarskej kotliny | 15.1.2019 | IVA

Mestskí policajti budú v uliciach Žiaru jazdiť s novým autom na elektrický pohon.

ŽIAR NAD HRONOM. Žiarski mestskí policajti už môžu používať nový elektromobil. Novinku za viac ako 37-tisíc eur s DPH mestu dodali v uplynulých dňoch.

Ešte koncom roka pritom pred mestským úradom nainštalovali aj nabíjačku, ktorú bude môcť okrem policajtov používať aj verejnosť.

„V minulosti sme zvažovali, že elektromobil by mohol slúžiť mestskému úradu, no napokon sme sa zhodli, že tento typ dopravy je vhodný pre našu mestskú políciu. Keď dnes jej príslušníci hliadkujú v uliciach, jazdia autom pomaly,pohybujúsaz miestana miesto veľmi nízkymi rýchlosťami, čo prinášalo výrazné opotrebovanie ich doterajších áut,“ komentoval už pred časom plánovanú zmenu vedúci kancelárie primátora Martin Baláž.

Žiarska samospráva si od elektromobilu sľubuje ochranu životného prostredia, ale aj úsporu nákladov - a to nielen na pohonné hmoty, ale i na servis doterajšieho auta.


Pod Vŕšky sa začnú meniť na jar. Pribudnú mobiliár aj herné prvky

myziar.sme.sk | 11.1.2019 | redakcia

ŽIAR NAD HRONOM. Hneď v jarných mesiacoch chcú v Žiari nad Hronom začať aj s revitalizáciou vnútroblokových priestorov na sídlisku Pod Vŕšky, na ktorú získalo mesto dotáciu 475-tisíc eur.

“Bolo ukončené verejné obstarávanie, avšak vzhľadom na poveternostné podmienky už nebolo možné do toho ísť. Hneď v jarných mesiacoch, keď to počasie dovolí, tak sa do toho pustíme,” potvrdil primátor Žiaru Peter Antal (Most - Híd, Smer - SD, SNS).

Projekt počíta s novou zeleňou, so sanáciou starých a s vybudovaním nových chodníkov, ale aj s hernými prvkami pre deti, mládež a seniorov.

Vo dvoroch by mal pribudnúť aj v súčasnosti chýbajúci mobiliár.


Dokončenie zimného štadióna má ďalší termín - marec

Noviny Žiarskej kotliny | 8.1.2019 | IVA ZIGOVÁ

ŽIAR NAD HRONOM. Dokončenie prestavby a rekonštrukcie zimného štadióna v Žiari nad Hronom, ktorý chceli pôvodne otvárať už na jeseň minulého roka, avizujú po novom na jar 2019.

Nasledovať by malo sprístupnenie pre športujúcu verejnosť. Informáciu už potvrdili primátor Peter Antala Igor Rozenberg, riaditeľ mestskej eseročky Technické služby Žiar nad Hronom, ktorá je investorom celého projektu.

Rozenberg: Terén pripomínal močiar

„Je veľmi zložité povedať konkrétny termín. Predpokladám, že vo februári dokončíme hrubé práce, ktoré sme pôvodne chceli stihnúť do konca decembra. Odhadujem, že kolaudácia by mohla byť reálna niekedy na konci marca," odpovedal na našu otázku Rozenberg.

Ten pripomenul, že práce na športovisku zdržali viaceré komplikácie, s ktorými nepočítali. „Štadión bol veľmi podmáčaný, miestami pripomínal močiar, potrebovali sme teda zabezpečiť odvod podzemných a tečúcich vôd, aby sme ho dlhodobo udržali v suchom stave," pripomenul skutočnosť, ktorá ovplyvnila napríklad zmenu plánovanej technológie základových pätiek na riešenie základovej dosky.

Oproti pôvodnému projektu sa tiež zvýšil oporný múr, ktorý má dnes aj s časťou pod zemou viac ako päť metrov. Terénne úpravy navyše výrazne zmenili ráz štadióna, ktorý už podľa slov Rozenberga nepôsobí „ako v jame". Zmeny tiež z jeho pohľadu zlepšili prístup na susedný mestský cintorín.

Ťažkosti s termínmi priniesli aj niektoré neočakávané prieťahy v procese verejného obstarávania. „Skĺbiť ho s prácami je pomerne náročné," okomentoval postupy.

Cena nie je konečná, bude cez tri milióny

Finálna stále nie je ani samotná projektová dokumentácia, v ktorej sa viaceré riešenia zmenili - pribudli napríklad viaceré prvky protipožiarnej ochrany.

„Vzhľadom na to, že projektová dokumentácia stále nie je finálna, a zrejme ani cena, o ktorej sme si mysleli, že bude dostatočná. Zatiaľ máme schválených 2,8 milióna, ale predpokladám, že to bude vyššie číslo - odhadom určite viac ako tri milióny," naznačil Rozenberg a dodal, že detaily sa stále snažia optimalizovať. Na zámer mesto dostalo milión zo štátneho rozpočtu, najväčšiu časť však zaplatí z rozpočtu a z úverových zdrojov.

Do Žiaru už priviezli aj novú rolbu

Zimný štadión by mal mať po dokončení kapacitu 2100 miest - na sedenie i na státie. Mal by byť kompletne opláštený a chránený pred zatápaním. V jeho susedstve by malo byť k dispozícii parkovisko. V týchto dňoch vidno robotníkov pracovať aj na budovaní tribún.

Športovisko bude slúžiť bude hokejistom, žiarskym školám aj verejnosti - a to až deväť mesiacov v roku.

V decembri priviezli do Žiaru aj novú rolbu, ktorou budú ľadovú plochu po jej sprevádzkovaní upravovať - podľa zmluvy stála mesto takmer 132-tisíc eur bez DPH.

„Nákup nezahŕňa len cenu rolby, ale aj služby. Vzali sme ju na splátky a budeme ju päť rokov splácať," priblížil Rozenberg. Zariadenie funguje na elektrický pohon, využívať pri jeho nabíjaní chcú fotovoltické články na streche štadióna


Žiarsky bál bude moderovať známy herec

myziar.sme.sk | 7.1.2019 | TASR

ŽIAR N. HR./ŽARNOVICA. Tohtoročnú plesovú sezónu otvorí v Žiari nad Hronom siedmy ročník Bálu Žiarčanov. Tanečné podujatie sa uskutoční v piatok 11. januára od 19. hodiny v žiarskom mestskom kultúrnom centre. Ako informujú organizátori mesto Žiar nad Hronom a kultúrne centrum, moderátorom večera bude herec a zabávač Sväťo Malachovský, do tanca bude vyhrávať skupina Galaktici a dídžej Laco Hradský.

Hneď v úvode sezóny sa bude plesať aj v Žarnovici. Pod taktovkou Mestského mládežníckeho parlamentu Žarnovica tam v sobotu 19. januára organizujú Novoročný ples.

Večer bude moderovať rodáčka zo Žarnovice Táňa Šúrová.


V Žiarskom okrese sa objavili podvodníci. O tisíce prišla staršia žena (79)

myziar.sme.sk | 3.1.2019 | iz

Polícia hovorí v nadväznosti na čerstvé prípady o najčastejších trikoch podvodníkov.

ŽIAR NAD HRONOM. Podvody na senioroch sa opäť objavili aj v Banskobystrickom kraji, v uplynulých dňoch najmä v okrese Žiar nad Hronom.

“V dvoch prípadoch išlo o pokusy zo strany podvodníkov, pri ktorých si seniori informácie najskôr overili u svojich príbuzných, a tak zistili, že ide o zámer získať od nich podvodným spôsobom peniaze,” priblížila krajská policajná hovorkyňa Petra Kováčiková, že práve toto je správny spôsob ako postupovať.

Napríklad v stredu (2.1.) zatelefonoval na pevnú linku 79-ročnej dôchodkyne muž, ktorý sa vydával za jej synovca. Povedal jej, že je práve v banke a potrebuje požičať hotovosť a že peniaze jej vráti, len čo si ich vyberie z banky.

“Poškodená ho považovala za svojho príbuzného a odpovedala, že mu môže poskytnúť 8-tisíc eur, ktoré má doma. Vyšla pred bytovku, kam však neprišiel synovec, ale neznámy muž. Dôverčivej žene oznámil, že synovec prísť nemôže, že sedí u riaditeľa v banke, a že on mu peniaze odovzdá,” opísala známy trik zločincov Kováčiková.

Dôchodkyni dal k telefónu niekoho, kto príbeh potvrdil, a ona neznámemu peniaze v obálke odovzdala.

“Vzápätí však osobne zašla do pobočky banky, kde zistila, že sa stala obeťou podvodníkov,” potvrdila rozčarovanie oklamanej ženy Kováčiková.

Policajná hovorkyňa opätovne vyzvala, aby seniori takýchto ľudí nevpúšťali k sebe domov a požiadali o pomoc príbuzných, susedov či na obecnom úrade.

“Ak by mali čo i len podozrenie, že by mohlo ísť o podvodníkov, nech ihneď kontaktujú políciu na čísle 158,” odporučila.

Najčastejšie triky podvodníkov

- Cudzí človek zavolá na pevnú linku alebo mobil vytypovanej obete, predstaví sa ako jej príbuzný (napríklad syn, vnuk, dcéra, brat) a žiada o finančnú pomoc. Neskôr opäť zavolá, že pre peniaze nemôže prísť osobne a poprosí oklamaného, aby peniaze odovzdal jeho sekretárke či kamarátovi.

- Osloviť obeť môže aj na ulici s tým, že nie je tunajší. Podvodník ju poprosí, aby mu ukázala cestu do nemocnice, následne úpenlivo prosí, aby mu požičala peniaze na zaplatenie operácie pre jeho známeho alebo príbuzného, ktorý mal ťažkú nehodu a leží v nemocnici vo vážnom stave. Ako zálohu pritom ponúkne peniaze v inej mene.

- Cudzí človek s podvodnými úmyslami môže zazvoniť aj pri dverách a predstaviť sa ako pracovník istej spoločnosti. Tvrdí, že prišiel odovzdať výhru.

- Niekto zazvoní pri dverách a prestaví sa ako pracovník plynární, elektrární, vodární, či iných spoločností a tvrdí, že prišiel odpísať stav plynomeru, vodomeru alebo elektromeru alebo prišiel vyplatiť preplatok či inkasovať nedoplatok - čo však tieto firmy týmto spôsobom nikdy nerobia.

- Niekto zazvoní pri dverách a ponúka na predaj rôzny tovar za výhodné zľavy (napr. hrnce, nože, deky, stavebné náradie).


Žiar nad Hronom: Prvým novoročným dieťaťom je chlapec Zoran

lekari.sk | 1.1.2019 | TASR

Žiar nad Hronom 1. januára (TASR) - Prvým dieťaťom, ktoré sa v roku 2019 narodilo v Nemocnici Svet zdravia (SZ) Žiar nad Hronom, je chlapec Zoran. TASR o tom informovala špecialistka pre externú a internú komunikáciu siete SZ Jana Fedáková.“Malý Zoran prišiel na svet o 11.03 h, váži 3650 gramov a meria 52 centimetrov. Jeho matkou je Katarína z Humenného,” konkretizovala Fedáková.