Monitoring médií
Veolia plánuje v Žiari nad Hronom výrobu vodíka
TREND | 31.3.2022 | PR-CL NM2200524/1
Projektový zámer spoločnosti Veolia Energia Slovensko, a.s., ktorý spočíva vo výrobe obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov – biometánu a vodíka je založený výlučne na využití lokálnych surovinových zdrojov. Biometán pokryje energetickú potrebu priemyselného parku a mesta Žiar nad Hronom, zatiaľ čo vodík má uplatnenie v koncepte mestskej vodíkovej dopravy.
Martina Olejníková, Veolia Energia Slovensko, a.s.
VÝZNAMNÁ PODPORA CIRKULÁRNEJ EKONOMIKY A PREPOJENIE SEKTOROV ENERGETIKY
Projekt v oblasti cirkulárnej ekonomiky má ambíciu stať sa príkladom sektorovej integrácie trhov s elektrinou, plynom a teplom, ktorá vytvára dobré predpoklady na riešenie výziev, ktoré so sebou prináša nadchádzajúca významná transformácia energetiky.
Projekt spočíva v kombinácii zariadení na výrobu čistého syntézneho plynu na báze biomasy a nerecyklovateľnej časti komunálneho odpadu (RDF) a zariadení na extrakciu biometánu a vodíka z týchto syntéznych plynov.
ENERGIE PRE PRIEMYSELNÝ PARK A OBYVATEĽOV A MILIÓNY KILOMETROV PRE AUTOBUSOVÚ DOPRAVU NA VODÍK
Vstupnou surovinou na výrobu obnoviteľných a nízkoemisných plynov sú výlučne lokálne zdroje - odpad z drevospracujúceho priemyslu a triedený, nerecyklovateľný komunálny odpad (RDF), ktorý dnes končí na skládkach. Množstvo vyrobeného biometánu zabezpečí ročnú spotrebu miestnej elektrárne s vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla a pokryje potreby dodávky tepla a chladu pre priemyselný park a domácnosti mesta Žiar nad Hronom. Ročný obsah vyprodukovaného vodíka dokáže plnohodnotne pokryť nájazd 30 miliónov kilometrov v autobusovej doprave na vodíkový pohon.
OCHRANA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA AKO SÚČASŤ VŠETKÝCH PROCESOV
Projekt prispieva k dosiahnutiu klimatických cieľov na národnej a EÚ úrovni – zníženiu emisií skleníkových plynov a dekarbonizácie výroby energií. Prispieva k ochrane životného prostredia, najmä v oblasti hospodárenia s prírodnými zdrojmi, boja proti klimatickým zmenám, redukcii skládkovania odpadu, ochrane biodiverzity a zlepšovania zdravia a kvality života ľudí v regióne.
AMBÍCIE PROJEKTU A PODPOROVATELIA
Projekt má ambíciu prispieť k budovaniu slovenského líderstva v oblasti vodíkových technológií a dosiahnutiu uhlíkovej neutrality regiónu Žiar nad Hronom. Podporu projektu vyjadrili Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, mesto Žiar nad Hronom, Slovenská autobusová doprava Zvolen, Slovenská technická univerzita, budúci partneri (Slovnaft, SPP-Distribúcia) a profesné organizácie Slovenský zväz výrobcov tepla, Národná vodíková asociácia Slovenska a Slovenský plynárenský a naftový zväz.
Partnermi sú aj vedecko-výskumné inštitúcie, slovenské a zahraničné spoločnosti poskytujúce progresívne a vysoko inovatívne technológie a riešenia v oblasti zhodnocovania primárnych surovín a výroby obnoviteľných plynov.
Do ZŠ v Žiari nad Hronom prijali už sedem detí z Ukrajiny
teraz.sk | 29.3.2022 | TASR
Mesto aktuálne eviduje 75 ľudí utekajúcich pred vojnou z Ukrajiny, ktorí požiadali o dočasné útočisko.
Žiar nad Hronom 29. marca (TASR) – Do základných škôl (ZŠ) v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Žiar nad Hronom prijali už sedem detí z Ukrajiny, materskú školu (MŠ) navštevuje doposiaľ päť ukrajinských detí. Pre TASR to uviedol vedúci kancelárie primátora mesta Martin Baláž. Samospráva eviduje na území mesta a v jeho okolí takmer tri desiatky detí z Ukrajiny, záujem o vzdelávanie však zatiaľ prejavila len menšia časť z nich. “O otvorení alternatívnych tried zatiaľ neuvažujeme, sme schopní deti prijať do aktuálnych kapacít,” dodal Baláž. Mesto aktuálne eviduje 75 ľudí utekajúcich pred vojnou z Ukrajiny, ktorí požiadali o dočasné útočisko. Ubytovaní sú prevažne v súkromných bytoch, ktoré im poskytli obyvatelia mesta. Niekoľko ľudí je podľa Baláža ubytovaných i v detskom tábore v obci Repište a v Sklených Tepliciach. Mesto Žiar nad Hronom pre pomoc vojnovým utečencom v uplynulých týždňoch opakovane zorganizovalo i verejnú zbierku trvanlivých potravín. Samospráva tiež zriadila transparentný účet, vyzbierané finančné prostriedky sú určené práve pre ľudí, ktorí našli útočisko v Žiari nad Hronom.
Žiar nad Hronom získal na obnovu vnútroblokov takmer 570.000 eur
teraz.sk | 28.3.2022 | TASR
Projekt počíta s revitalizáciou plochy o výmere 39.410 metrov štvorcových, rekonštrukciou prejdú aj pieskoviská či basketbalové ihrisko. V lokalite budú osadené i nové odpadkové koše a lavičky.
Žiar nad Hronom 28. marca (TASR) – Mesto Žiar nad Hronom získalo na revitalizáciu vnútroblokov centrálnej mestskej zóny nenávratný finančný príspevok vo výške takmer 570.000 eur. V rámci projektu počíta s obnovou štvorice vnútroblokov v centre mesta i s výsadbou zelene. Samospráva o tom informuje na svojej oficiálnej webstránke. “Revitalizácia sa týka Ulice Š. Moysesa od základnej školy po začiatok námestia vrátane všetkých vnútroblokových priestorov. V rámci projektu sa vysadí zeleň, rôzne druhy tráv, trvalkové záhony, kríky či vysoké dreviny. V medziblokoch pribudnú aj digitálne informačné tabule pre oznamy mestského úradu a osadia sa tu stojany na bicykle,” priblížil projektový manažér mesta Miloš Čerťaský. Projekt počíta s revitalizáciou plochy o výmere 39.410 metrov štvorcových, rekonštrukciou prejdú aj pieskoviská či basketbalové ihrisko. V lokalite budú osadené i nové odpadkové koše a lavičky. Mesto informuje, že práce si budú vyžadovať výrub viacerých stromov, počíta však s výsadbou novej zelene a ošetrením 143 kusov existujúcich drevín. Vo vnútroblokoch by tak mali pribudnúť nové trvalky, cibuľoviny aj vzrastlé stromy s minimálnou výškou šesť metrov. Práce na revitalizácii vnútroblokov bude vykonávať mestská spoločnosť Technické služby, začať by mali ešte pred letom. Samospráva chce ešte predtým svoj zámer predstaviť obyvateľom predmetných lokalít a verejnosti, v nasledujúcich týždňoch preto zorganizuje verejné predstavenie projektu.
Prenájmom centra sa mestu uvoľní viac ako osemstotisíc eur ročne
myziar.sme.sk | 25.3.2022 | SITA
ŽIAR NAD HRONOM. Poslanci mestského zastupiteľstva v Žiari nad Hronom schválili prenájom centra zhodnocovania odpadov (CZO). Ako na sociálnej sieti informuje primátor mesta Peter Antal, prenájom centra pre žiarsku spoločnosť Technické služby, ktorej majiteľom je žilinská spoločnosť T+T, je pre samosprávu výhodným obchodom.
Mesto o svoj majetok neprichádza, proces zhodnocovania odpadov sa začne vďaka riadeniu expertov na odpady zo spoločnosti T+T rozvíjať a mestu sa uvoľní ročne 820-tisíc eur.
„Samotný príjem z prenájmu bude 70-tisíc eur ročne, no predovšetkým nám ubudnú náklady na prevádzku centra, ktoré v roku 2021 tvorili 750-tisíc eur,“ objasnil primátor s tým, že snáď najväčším benefitom je zámer spoločnosti T+T investovať tak, aby odpad z mesta už nekončil na skládke, ale aby sa energeticky zhodnocoval.
Okrem recyklovanej časti, ktorá sa získa z komunálneho odpadu, to bude výroba energie. „Ďalší veľký partner mesta, spoločnosť Veolia Utilities, ktorá v priemyselnom parku vyrába teplo pre obyvateľov Žiaru nad Hronom, nedávno predstavila investíciu do technológie, ktorou bude vyrábať tepelnú energiu pre domácnosti práve z odpadov zhodnocovaných v tomto centre,“ konkretizoval Antal a dodal, že by to mala byť otázka niekoľkých rokov.
Projekt Centra zhodnocovania odpadov vybudovalo mesto Žiar nad Hronom za takmer 20 miliónov eur, 18,5 miliónov eur financovalo z eurofondov.
„Po rôznych problémoch sa v novom závode na zhodnocovanie odpadov začalo pracovať v roku 2017. V roku 2022 sme úspešne ukončili päťročné monitorovacie obdobie činnosti projektu,“ popísal primátor.
Bezpečné fungovanie závodu Hydro Extrusion Slovakia zabezpečujú smart technológie
etrend.sk | 11.3.2022 | redakcia
Inovatívne riešenie pre zvýšenie bezpečnosti výroby v slovenskom podniku , vlastnenom nórskou firmou, zabezpečila spoločnosť GX Solutions
Po viac ako piatich dekádach lisovania hliníka v Žiari nad Hronom sa spoločnosť Hydro Extrusion Slovakia rozhodla ešte viac otvoriť novým technológiám. Pre nórsky podnik na Slovensku, ktorý ročne vyrába 19-tisíc ton hliníkových profilov a zamestnáva takmer 430 ľudí, je bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnancov jednou z najdôležitejších priorít.
Aj so súčasnými zákonnými povinnosťami zaistenia bezpečnosti firiem vo výrobe sa podnik rozhodol začleniť do každodennej prevádzky smart riešenia. Tie najnovšie dokážu detailne monitorovať každodennú prevádzku a predchádzať nebezpečným situáciám.
Čo je však v pandemickom období a na sklonku koronakrízy pri firmy kľúčové, že technológie konečne získavajú prevahu a aj pri bezpečnosti práce sú efektívnejšou alternatívou.
Zdravé pracoviská znižujú záťaž
Hoci najdôležitejšou požiadavkou Hydro Extrusion Slovakia bolo zvýšiť mieru bezpečnosti vďaka správnemu monitorovaniu možných kolíznych situácií a tiež ich zjednodušenému vyhodnocovaniu, nové technológie majú širší záber.
Smart riešenie GX Active Safety, ktoré poskytla spoločnosť GX Solutions, totiž chráni nielen pracovníkov a návštevy, ale aj pohyb techniky a logistiku materiálu, kde pomáha predchádzať nebezpečným situáciám.
Samotný podnik Hydro Extrusion Slovakia naznačuje, že záznamy o technike boli vedené starým spôsobom. Zmena bola preto potrebná.
„Testovali sme aj produkty iných dodávateľov. Prišli sme k záveru, že počet motohodín a kniha jázd na zaistenie bezpečnosti nestačia. Zvyšovanie bezpečnosti je priorita a riešenie s touto pridanou hodnotou sme našli,“ hovorí Lukáš Štulajter, Logistics Manager Hydro Extrusion Slovakia.
Dnes majú zariadenia a osoby pri sebe detekčnú jednotku, ktorá signalizuje prítomnosť, vzdialenosť objektu či osoby a priamo nebezpečenstvo kolízie. Chráni sa tak zdravie pracovníkov, zariadenie hál aj manipulácia s materiálom, keďže GX Active Safety funguje ako autonómny systém. V tomto závode inteligentné riešenie bezpečnosti vhodne dopĺňa monitoring pohybu a vyťaženosti techniky.
Pre výrobný podnik Hydro Extrusion Slovakia, kde sa denne manipuluje s desiatkami ton hliníkového materiálu, ide o dôležitý systém, ktorým podnik získal kontrolu nad bezpečnosťou prevádzky.
Zmena prístupu, ktorá sa čoraz viac očakáva od firiem, tak bude počítať popri zvyšovaní miery digitalizácie procesov aj s elektronizáciou v oblasti bezpečnosti.
Kým dnes sú podobné riešenia najmä v proaktivite manažmentov a vo vhodnej kombinácii technológií a ekonomických výhod, do ďalších rokov budú nutnou potrebou.
Tento článok označený We know how vznikol v spolupráci s komerčným partnerom. Redakcia nie je autorom článku, ale obsah považuje za prínosný pre čitateľa.
Nové inovatívne riešenia priniesla do podniku v Žiari nad Hronom spoločnosť GX Solutions, podľa ktorej je bezpečnosť práce oblasťou, kde technológie majú bezpečnostný aj ekonomický rozmer. Zabraňujú bezpečnostným problémom a eliminovaním incidentov šetria čas aj prostriedky na riešenie následkov.
Doterajšie procesy a kontrolné mechanizmy totiž pri súčasnom raste produkcie už nemusia postačovať. Dôvodom je množstvo operácií a prevádzkových procesov, ktoré sa dodnes buď vo výrobe nevyskytovali, alebo si vyžadujú bezchybnú koordináciu pracovníkov, logistiky a obslužných činností.
V štatistikách bezpečnosti sú totiž na prvom mieste incidenty a úrazy z oblasti dopravy a viac ako tretina pri manipulácii s bremenami. Ide o tie momenty, keď ľudský faktor môže byť kvôli eliminovaniu kolízií medzi osobami a technikou efektívnejšie nahradený technológiou.
Navyše aj podľa zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sú zamestnávatelia povinní zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom.
Aj preto bude postupom času čoraz viac firiem aplikovať nové technológie nielen pre garantovanie bezpečnosti na pracovisku. Tá sa ešte stále často rieši manuálnym plánovaním, zapisovaním kolízií a v závislosti od človeka má mnoho nedostatkov.
Dôvodov, prečo by sa firmy mali zaujímať o pokrokové alternatívy, okrem bezpečnosti a schopnosti automatizovaných systémov sledovať všetok pohyb po fabrike, je viacero.
Týkajú sa aj znižovania nákladov v podniku, keďže zväčša jednorazové investície sa firmám pomerne rýchlo vracajú vďaka vyššej efektivite. Nehovoriac o šetrení kapitálu pri vzniku kolíznych situácií, ktoré môžu ohroziť výrobu načas, v potrebnom množstve alebo kvalite.
Hrad Šášov vstupuje do ďalšej sezóny s novinkami
Obecné noviny | 8.3.2022 | ts
Zima pomaly odchádza a hrady Pohronskej hradnej cesty sa postupne pripravujú na nadchádzajúcu sezónu. Jedným z nich je aj Šášov, ktorý návštevníkov opäť prekvapí zaujímavými novinkami. Tie oboznámia návštevníkov s históriou a stavebným vývojom hradu.
Tými tohtoročnými sú popisné infotabuľky mapujúce jednotlivé stavebné časti hradu Šášov a obnovená časť východného múru delovej veže. Po tom, ako bol v minulom roku verejnosti úspešne predstavený zmenšený 3D model teoretickej rekonštrukcie hradu, v tomto roku sú pre návštevníkov pripravené nové informačné tabuľky. Tie sú rozmiestnené v rámci celého hradného areálu. Návštevník na nich nájde stručné informácie o vybraných objektoch v slovenskom i anglickom jazyku. Ich súčasťou je i pôdorys hradnej lokality s vyznačenou polohou tabuľky, obrázok z teoretickej rekonštrukcie s vyobrazením daného objektu a QR kód s prepojením na stránku združenia s popisom architektúry hradu. „Obstarali sme 12 kusov informačných tabuliek, časť z nich je osadená priamo na múroch a časť na dubových trámoch. Pri tvorbe ich dizajnu sme vychádzali z jednotného katalógu mobiliáru, ktorý bol vypracovaný práve pre Pohronskú hradnú cestu," hovorí Rastislav Uhrovič zo Združenia za záchranu hradu Šášov.
Z katalógu mobiliáru už boli v minulosti realizované prvky v podobe informačných tabúľ, lavičiek či uvítacích totemov. Tabuľky boli vytvorené vďaka finančnej podpore Regiónu GRON z členského príspevku Rozvojovej agentúry BBSK vo výške 1200 eur.
Na hrade pokračujú stavebné práce
Okrem realizácie turistických prvkov pokračovali i práce zamerané na záchranu hradu. Úspešnou obnovou si prešla časť východného múru delovej veže na úrovni 3. a 4. podlažia. „Delová veža je hlavnou dominantou hradu Šášov, ktorá pôvodne pozostávala z piatich nadzemných podlaží. Jej deštrukcia začala prakticky hneď po opustení hradu na prelome 18. a 19. storočia. Tento rozpad trval až do roku 2009, kedy sa na tomto objekte realizoval prvý murársky zásah. Od roku 2013 na veži každoročne prebiehajú stavebné zásahy s cieľom jej stabilizácie. Posledné roky sa práce zameriavajú predovšetkým na obnovu jeho východného múru, ktorý sa zboril niekedy na rozhraní rokov 1999 a 2000", dodáva Uhrovič. Postupná obnova východného múru pomôže stabilizácii tohto objektu a následne k jeho využívaniu pre: plánované potreby Združenia na záchranu hradu Šášov. Okrem toho objekt delovej veže má v budúcnosti slúžiť i pre potreby muzeálnej expozície, čo ocenia najmä návštevníci.
Jednou z budúcich alternatív je aj využitie najvyššieho prestropenia na pozorovanie nočnej oblohy. I tento projekt bol realizovaný vďaka podpore Regiónu GRON z členského príspevku Rozvojovej agentúry BBSK vo výške 9256 eur.
Na predstavenie noviniek na hrade Šášov sa prišiel osobne pozrieť predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter. Uviedol, že Pohronská hradná cesta je príkladom úspešného turistického produktu v kraji. „Do rozvojových projektov v jednotlivých lokalitách tohto obľúbeného projektu smerovalo od roku 2019 takmer 180-tisíc eur. Za tieto peniaze sa realizovali zmysluplné projekty, ktorými sme dosiahli to, že Pohronskú hradnú cestu ako turistický produkt už poznajú ako obyvatelia Banskobystrického kraja tak aj návštevníci spoza hraníc kraja."
Návštevníkov čaká bohatý program
Ako doplnila Zuzana Jóbová z KOCR Banskobystrický kraj Purizmus, ktorá projekt koordinuje: „Iniciatíva rozvíjať Pohronskú hradnú cestu ako turistický produkt prišla z jednotlivých združení, ktoré sa starajú o hrady popri Hrone. V projekte je cítiť osobnú angažovanosť týchto združení, pozitívne emócie a aj preto projekt napreduje."
Riaditeľka OOCR Región GRON Mária Pátková uviedla, že okrem investícií do projektov smeruje nemálo zdrojov do marketingu a podpory podujatí: „Tak ako v roku 2020, i v minulom roku sme spoločne s KOCR Banskobystrický kraj Turizmus pokračovali v organizácii komentovaných prehliadok na hradoch Revište a Šášov, ktoré boli obohatené o dobové scénky či vystúpenia sokoliarov. V spolupráci s Krajskou hvezdárňou a planetáriom M. Hella v Žiari nad Hronom to boli zas nočné prehliadky na hrade Šášov spojené s pozorovaním nočnej oblohy. A okrem toho sme prvýkrát do ponuky komentovaných prehliadok zaradili i zaniknuté hradné lokality Breznica a Rudno.
Tiež sme prvýkrát organizovali hradné podujatie Glgáč - stretnutie hrnčiarov na neďalekom hrade Revište a do tretice prvýkrát sme vystupovali aj ako spoluorganizátor dlhoročného podujatia Šášovské hradné hry na hrade Šášov. Na oboch podujatiach sa zúčastnilo cez 600 návštevníkov", spomína Pátková.
Na hrade Šášov sa plánujú realizovať aktivity aj v tomto roku. „Stavebné práce združenia budú pokračovať obnovou múru východného paláca, obnovou strieľní na barbakane a v prípade schválenia pamiatkármi a získania dostatočných finančných prostriedkov budeme pokračovať i v obnove delovej veže“, vymenúva Uhrovič. OOCR Región GRON zasa bude opäť súčasťou hradných podujatí, komentovaných prehliadok a nočných pozorovaní na hrade Šášov, ale aj na ďalších lokalitách Pohronskej hradnej cesty. „Pre aktuálne informácie treba sledovať najmä naše FB stránky Región GRON a Pohronská hradná cesta”, dodáva na záver Pátková.
Zamestnanci Slovalca odovzdali Ministerstvu financií otvorený list, žiadajú podporu výroby
etrend.sk | 3.3.2022 | TASR
Ministra financií žiadajú o záchranu budúcnosti výroby hliníka na Slovensku a pozývajú ho i na návštevu podniku
Otvorený list s 2 096 podpismi odovzdali vo štvrtok na Ministerstve financií zamestnanci spoločnosti Slovalco. TASR o tom za Slovalco informovala Eva Dvončová.
„Ako zamestnanci Slovalca máme obavy z hrozby zatvorenia nášho závodu a chceli by sme aj touto formou požiadať o hľadanie riešenia na jej odvrátenie," uviedla Dvončová. Otvorený list podpísali zamestnanci hlinikárne, ich rodinní príslušníci, dodávatelia, ale aj obyvatelia Žiaru nad Hronom a okolitých obcí.
Signatári otvoreného listu žiadajú pre žiarsku hlinikáreň rovnaké podmienky na podnikanie, ako majú konkurenti v iných európskych krajinách. Zabrániť chcú aj zbytočnému dovozu z Ázie, kde sa hliník vyrába spôsobom, ktorý zaťažuje životné prostredie.
Zamestnanci Slovalca sú presvedčení o tom, že výrobu hliníka v žiarskom regióne treba zachovať a tvrdia, že diskusia o ďalšom využívaní výnosov z predaja emisných kvót sa ich priamo dotýka. Okrem otvoreného listu preto ministrovi financií adresovali i pozvánku na návštevu závodu. TASR sa so žiadosťou o reakciu obrátila aj na rezort financií, ministerstvo však zatiaľ svoju odpoveď neposkytlo.
Slovalco je jediným výrobcom hliníka na Slovensku, hlinikáreň v dôsledku vysokých nákladov na elektrickú energiu od februára obmedzila svoju produkciu na 60 percent výrobnej kapacity. Väčšinovým vlastníkom podniku, ktorý zamestnáva takmer 450 ľudí, je svetový hliníkový gigant Norsk Hydro, menšinovým spoločnosť Penta Investments.
Vojna na Ukrajine: Pomáhajú všetci. Samosprávy, aktivisti aj nemocnice
myziar.sme.sk | 2.3.2022 | Tomáš Krista
Materiálnej pomoci je dosť. Dôležitá je koordinácia. Prvé dodávky pomoci sú už na Ukrajine.
ŽIAR NAD HRONOM. Vojnový konflikt na Ukrajine spôsobuje masívnu utečeneckú vlnu u nás, ale samozrejme aj v okolitých krajinách.
Z Ukrajiny k nám smerujú najmä matky s deťmi, ale sme aj svedkami toho, ako na opačnú stranu prechádzajú muži, ktorí buď dostali povolávací rozkaz, alebo odchádzajú dobrovoľne.
Situácia nenechala ľahostajným takmer nikoho a pomoc momentálne prichádza zo všetkých strán.
„Systém ubytovania a pomoci ukrajinským utečencom, ktorí prídu v nasledujúcich dňoch či týždňoch, bude v Žiari nad Hronom koordinovať krízový štáb zriadený mestom,“ uviedol primátor mesta Peter Antal.
V článku ďalej nájdete: Akou formou pomáhajú nemocnice z nášho regiónu. Akú pomoc môžu očakávať ukrajinskí zdravotnícki zamestnanci od svojich zamestnávateľov. Dostanú ukrajinskí vojnoví utečenci zdravotnú starostlivosť?
Materiálnej pomoci je v súčasnosti dostatok. V Žiari nad Hronom zorganizovali zbierku napríklad aktivistky z komunitného centra Búda. V Kremnici začala koordinovať svoje kroky Pomoc Ukrajine Kremnica.
Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v našom regióne zareagovali okamžite
Všeobecná nemocnica v Žiari nad Hronom, ktorá momentálne zabezpečuje zdravotnú starostlivosť pre celú spádovú oblasť okresov Žiar nad Hronom, Žarnovica a Banská Štiavnica, teda pre viac ako 100-tisíc obyvateľov, bezodkladne ponúkla pomoc aj obyvateľom Ukrajiny utekajúcim pred konfliktom. Myslia samozrejme aj na svojich ukrajinských zamestnancov.
„Vojenská invázia do Ukrajiny je pre nás šokujúcim činom, no oveľa bolestnejším je pre desiatky našich kolegov, ktorí majú na Ukrajine svoje rodiny a blízkych,“ prezradila Jana Fedáková, hovorkyňa siete nemocníc Svet zdravia.
„Chceme preto pomôcť aj my. Adresne, zmysluplne a tam, kde vieme byť najviac užitoční. Všetkým obyvateľom Ukrajiny poskytneme v našich nemocniciach a poliklinikách neodkladnú zdravotnú starostlivosť bezplatne, a to bez ohľadu na ich azylový status,“ zdôraznila Fedáková.
Vedia pomôcť s ubytovaním, či zamestnaním
„Pre príbuzných a blízkych našich zamestnancov z Ukrajiny sme začali zabezpečovať dopravu z poľsko-ukrajinskej, aj slovensko-ukrajinskej hranice prostredníctvom našej dopravnej zdravotnej služby. Zároveň sme pripravení pomôcť im uhradiť náklady na ubytovanie, poskytnúť materiálnu pomoc či sprostredkovať zamestnanie v rámci našich možností,“ doplnila hovorkyňa.
Zdravotnícky materiál a lieky posielajú na Ukrajinu veľmi adresne. Sieť nemocníc Svet zdravia spustí v týchto dňoch aj finančnú zbierku.
„Našim zamestnancom z Ukrajiny je už dnes k dispozícii telefonická linka, na ktorú sa obracajú v prípade potreby. Ďalšia forma pomoci sa bude odvíjať od aktuálnych potrieb,“ dodala Jana Fedáková.
Banskobystrická nemocnica posiela na Ukrajinu zdravotnícky materiál
Najväčší poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v našom regióne, Fakultná nemocnica s poliklinikou (FNsP) F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici zareagoval takisto ihneď.
V Rooseveltovej nemocnici pôsobí množstvo špičkových odborníkov a špecialistov, poskytujú zdravotnú (aj) specializovanú starostlivosť pre obyvateľov nielen Banskobystrického samosprávneho kraja.
„Intenzívne vnímame situáciu, ktorú už niekoľko dní prežívajú naši ukrajinskí susedia. Zatiaľ si len ťažko vieme predstaviť, čo prežívajú, ale v našich myšlienkach sme s nimi,“ uviedla hovorkyňa banskobystrickej nemocnice Ružena Maťašeje.
„Vyjadrujeme plnú podporu našim desiatim kolegom, lekárom a zdravotníkom z Ukrajiny a sme pripravení podať pomocnú ruku ich rodinám, ktoré museli opustiť so strachom svoje domovy a vlasť,“ dodala.
V nemocnici prebieha hospodárska mobilizácia. Je teda pripravená ihneď sa zapojiť a zabezpečiť úlohy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti tým, ktorí to budú potrebovať.
Prvé dodávky z nemocníc už sú na Ukrajine
„Okrem všetkého utrpenia, ktoré so sebou každá vojna nevyhnutne prináša, vzniká aj nápor na zdravotnú starostlivosť v podmienkach, aké si len ťažko vieme predstaviť. Naša nemocnica sa spolu s ďalšími pohotovo zapojila a poskytla nevyhnutné zásoby na poskytovanie prvej pomoci,“ priblížuje Ružena Maťašeje.
„V rámci okamžitej pomoci sme poskytli predovšetkým dezinfekciu, obväzový materiál, rukavice, náplaste, krytie, šitie a ďalší materiál, ktorý sme mali v tej chvíli k dispozícii v zásobách nemocničnej lekárne. Tieto zásoby sú už na Ukrajine,“ pokračuje hovorkyňa.
„Spolu s pomocou od zdravotníckych zariadení v Trnave, Martine, Poprade a Prešove vyrazila už v nedeľu prvá dodávka k Ukrajinským hraniciam. O desiatej večer boli nevyhnutné základné potreby na poskytnutie prvej pomoci odovzdané na hraniciach a veríme, že dnes už pomáhajú tam, kde ich potrebujú,“ dodáva Maťašeje.
Do pomoci sa zapojili Fakultná nemocnica Trnava, Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Univerzitná nemocnica Martin, Fakultná nemocnica J.A Reimana Prešov a Nemocnica Poprad.
Žiarčania ukázali veľké srdce: Do mesta mieria matky s deťmi z vojnou zmietanej Ukrajiny
dnes24.sk | 28.2.2022 | redakcia
Pomocnú ruku zúfalým utečencom ponúklo už niekoľko Žiarčanov. Primátor ozrejmil najbližšie kroky mesta.
K vlne solidarity v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine sa pridáva čoraz viac samospráv. Výnimkou nie je ani Žiar nad Hronom. Aktuálne sa mestu prihlásilo 25 Žiarčanov, ktorí ponúkli utečencom bývanie. Informoval o tom primátor mesta Peter Antal na sociálnej sieti. Ako upresnil, zatiaľ mesto hľadá ubytovanie pre dve ukrajinské matky so štyrmi deťmi.
Kto nedokáže poskytnúť strechu nad hlavou, môže pomôcť aspoň finančne. „Požiadali sme o zriadenie transparentného účtu, na ktorý budete môcť posielať prostriedky určené na pomoc Ukrajincom, ktorých prijmeme do Žiaru nad Hronom,“ avizuje primátor.
Mesto podľa Antala zriadilo aj krízový štáb zložený prevažne zo zamestnancov metského úradu, ktorý bude koordinovať systém ubytovania a pomoci pre utečencov.
„Prosíme všetkých, aby nás nekontaktovali s materiálnou pomocou pre Ukrajinu. Rôzne formy materiálnej pomoci zbiera Slovenský červený kríž, na tento účel sme mu poskytli priestory,“ ozrejmil primátor. Na dôvetok poďakoval obyvateľom za veľkú mieru solidarity: „Som na vás veľmi hrdý, aj Žiarčania ukazujú, že majú veľké srdce!“
Z komunálneho odpadu by mohla SR vyrobiť 70.000 ton vodíka ročne
teraz.sk | 22.2.2022 | TASR
Projekt, ktorý by mal produkovať okrem iného aj významné množstvo vodíka, predstavil Martin Tricko zo spoločnosti Veolia Energia.
Bratislava 22. februára (TASR) – Slovensko má veľký potenciál výroby obnoviteľných plynov vrátane vodíka z komunálneho odpadu. Zhodli sa na tom viacerí odborníci na utorkovom workshope Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) o legislatívnom balíčku Fit for 55 a podpore obnoviteľných plynov. Európska únia ráta do roku 2050 s náhradou veľkej časti zemného plynu práve obnoviteľnými plynmi. Balíček opatrení Európskej únie Fit for 55 predpokladá okrem iného do roku 2030 nahradenie polovice množstva vodíka využívaného v priemysle vodíkom vyrobeným bezemisným spôsobom.
V súčasnosti sa väčšina vodíka vyrába zo zemného plynu a pri jeho produkcii sa uvoľňuje oxid uhličitý (CO2). Slovensko by tak malo v tejto dekáde zvýšiť výrobu bezemisného vodíka na približne 120.000 ton ročne. “Technický potenciál výroby vodíka z nerecyklovateľného komunálneho odpadu je 70.000 ton ročne,” uviedol predseda Národnej vodíkovej asociácie Slovenska Ján Weiterschütz. Vyrobiť potrebné množstvo vodíka iba elektrolýzou s pomocou elektriny z obnoviteľných zdrojov energie by bolo podľa šéfa vodíkovej asociácie problematické. Bolo by totiž treba postaviť fotovoltické elektrárne s kapacitou viac ako 2300 megawattov (MW) a veterné elektrárne s rovnakou kapacitou, čo je spolu 384 veterných turbín.
Národný energetický a klimatický plán do roku 2030 uvažuje o výstavbe 1200 MW fotovoltiky a 500 MW veterných elektrární. Projekt, ktorý by mal produkovať okrem iného aj významné množstvo vodíka, predstavil Martin Tricko zo spoločnosti Veolia Energia. Tá plánuje v Žiari nad Hronom výstavbu dvoch liniek na energetické zhodnotenie komunálneho odpadu s nákladmi vyše 150 miliónov eur. Linky by mali vyrábať syntézny plyn na výrobu elektrickej energie a tepla. Zvyšok plynu, ktorý sa nepoužije v spaľovacej turbíne, bude spracovaný na čistý biometán v objeme 140.000 megawatthodín ročne a zároveň čistý vodík v objeme približne 5250 ton, z toho 4700 ton „zeleného“ vodíka ročne. To by mohlo pokryť napríklad spotrebu paliva pre SAD Zvolen. Na strednom Slovensku by tak mala pribudnúť aj vodíková čerpacia stanica.
Zháňajú státisíce eur na plaváreň
TV TA3 | 13.2.2022 | Martin Dušička / R
Katrin Lengyelová, moderátorka:
„Žiar nad Hronom musí zohnať státisíce eur na dokončenie rekonštrukcie svojej plavárne. Keďže so žiadosťou o dotáciu na župe neuspeli, o pomoc chcú požiadať Fond na podporu športu. Problémy im spôsobil prudký nárast cien stavebných materiálov, s ktorým na začiatku nepočítali.“
Martin Dušička, redaktor:
„Mesto Žiar nad Hronom sa pustilo do rekonštrukcie svojej krytej plavárne v roku 2019. Ani dnes však ešte nie je hotová. Pôvodný projekt totiž museli prepracovať. Keďže peniazmi z rozpočtu to neutiahnu, hľadajú externé zdroje. Župa im dotáciu neposkytla, skúšajú to teda inde.“
Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom (nezávislý):
„Požiadali sme teda Fond na podporu športu o dotáciu vo výške 500-tisíc euro, v prvom kole sme, žiaľ, úspešní neboli.“
Martin Dušička:
„Išlo by iba o 60 percent zo sumy vyše 800-tisíc eur. Zvyšnú spoluúčasť zaplatí mesto, čo podporili aj mestskí poslanci. Rekonštrukciu plavárne majú pod palcom Technické služby. Kým na začiatku dokázali súťažou znížiť niektoré zákazky až o polovicu, teraz je to úplne inak.“
Igor Rozenberg, riaditeľ Technických služieb v Žiari nad Hronom:
„Dnes keď predpokladaná hodnota zákazky vysúťažime ju, konkrétne napríklad v tomto prípade pri bazéne, tak sa tešíme z úspory aj 200-300 euro.“
Peter Antal:
„Dobehli nás ceny materiálov a proste odzrkadľuje sa to aj na tejto našej investícii, ktorá je v tomto čase najväčšia.“
Martin Dušička:
„Z predpokladané rozpočtu 3,5 milióna eur už preinvestovali necelé 2 milióny, plus 600-tisíc od hlinikárskej firmy. Koľko peňazí ešte budú potrebovať, ukážu najbližšie mesiace.“
Igor Rozenberg:
„Je veľmi ťažké predpokladať nejakú konečnú sumu, pretože tá situácia je úplne opačná na trhu, takže predpokladám, že tá suma 3,5 milióna euro sa presiahne, ale o koľko, to ešte dneska nedokážem presne povedať.“
Martin Dušička:
„Obyvatelia regiónu sú bez plavárne už tri roky, tá pôvodná však bola v dezolátnom stave.“
Igor Korbela, vedúci prevádzky plavárne (nakrútené 3.4.2019):
„Taký, že už minulý rok bolo neskoro by sme povedali.“
návštevníčka plavárne (nakrútené 3.4.2019):
„Je nám to ľúto, že nebudeme mať tu plaváreň za ten čas, ale tešíme sa na novú.“
Martin Dušička:
„Hoci by dotácia mestu pomohla, nespoliehajú sa iba na ňu.“
Peter Antal:
„Ja som presvedčený, že to zvládneme. Či to zvládneme cez takúto dotáciu fondu, alebo budeme nakoniec musieť čerpať úverové prostriedky, ale určite to chceme tento rok zvládnuť.“
Igor Rozenberg:
„Pokiaľ sa to nestihne, tak asi už na Technických službách robiť nebudem.“
Martin Dušička:
„Mesto Žiar nad Hronom teda sľubuje, že plaváreň bude hotová do konca roka a bez ohľadu na to, či dotáciu získajú, alebo nie. Pripravený totiž majú vraj aj záložný plán.“
Učia lyžovať všetkých škôlkarov
TV TA3 | 9.2.2022 | R / Natália Fónod Babincová;Igor Haraj
Natália Fónod Babincová, moderátorka:
„Šancu naučiť sa lyžovať dostali v Žiari nad Hronom aj deti zo sociálne slabších rodín. Mesto pre svojich predškolákov zakúpilo lyžiarsky výstroj a zaplatilo im polovicu lyžiarskeho kurzu. Záujem prevýšil ich očakávania. Na výcvik sa totiž prihlásilo až 130 škôlkarov.“
Martin Dušička, redaktor:
„Lyžovačku a lyžiarsky výstroj si dnes nemôže dovoliť každý. Najmä deti zo sociálne slabších rodín môžu na to zabudnúť. V Žiari nad Hronom ale dali šancu aj im a mohli sa prvýkrát postaviť na lyže.“
Boris, inštruktor lyžovania:
„No tak sú druhú hodinu na tých lyžiach, takže asi tak im to ide, že snažia sa, ale viac ich dvíhame zo zeme.“
Martin Dušička:
„Počas štvordňového kurzu by sa mali naučiť základy lyžovania ako sú oblúky, brzdenie či pluh.“
Škôlkari zo Žiaru nad Hronom:
„Druhí padali, len ja sa viem nadvihnúť.“
„Tuším ma to tu baví.“
„Mám rada lyžovanie.“
Katarína Neuschlová, učiteľka MŠ v Žiari nad Hronom:
„Zatiaľ je to celkom dobré, deťom sa to páči, aj plač bol trošku, ale snažia sa, ide im to. Na prvý deň je to super.“
Martin Dušička:
„Mesto nakúpilo lyže, lyžiarky, palice a prilby a dohodlo sa s lyžiarskym strediskom. Rodičia nemuseli platiť plnú sumu a namiesto 40 eur im stačilo iba 20.“
Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom (nezávislý):
„Až 130 detí sa nám prihlásilo zo 170 predškolákov, čo je podľa mňa výborné. Chceme pomôcť rodičom, aby nemuseli vynakladať také financie na inštruktorov a aby to dieťa dostalo skutočne tie základy lyžovania.“
Martina Šimková, riaditeľka MŠ v Žiari nad Hronom:
„Sa mohli zúčastniť lyžiarskeho kurzu aj detičky z finančne slabších rodín, sociálne slabších, čo naozaj nás veľmi teší a veľmi sme to privítali.“
Martin Dušička:
„Škôlkarov rozdelili do skupín a každý inštruktor mal na starosti štyri deti. Kým v Žiari nad Hronom sneh takmer nie je, v pár kilometroch vzdialenej obci Krahule je ho neúrekom.“
Katarína Neuschlová:
„Tie lyžiarky boli pre nich ťažké, tak nevládali ani chodiť, ale tak naučia sa.“
Boris:
„Vždy je nejaký športový talent a sú takí, ktorých to proste nebude baviť, takže myslím si, že určite sa nájde niekto šikovný.“
Martin Dušička:
„Lyžiarske kurzy pre škôlkárov budú pokračovať aj v nasledujúcich dňoch až do konca februára. Vystriedať by sa mali všetky deti, ktoré sa v Žiari nad Hronom prihlásili.“
Hlinikáreň odstavila ďalšie pece
TV TA3 | 9.2.2022 | Lukáš Zuzelka; Ľubo Fronko / Viktor Vincze
Viktor Vincze, moderátor: „Jedinú našu hlinikáreň ťahajú ku dnu vysoké ceny energií. Priemyselný kolos v Žiari nad Hronom spotrebuje 8 % všetkej elektriny na Slovensku. Od tohto týždňa odstavili ďalšie pece, čakajú na pomoc od štátu.“
Ľubo Fronko, redaktor: „Napĺňa sa to, čo avizovali. Z 226 pecí je dnes v Slovalcu v prevádzke už len 60 %.“
Milan Veselý, generálny riaditeľ Slovalco, a.s.: „Očakávame, že stále vláda pochopí a urobí určité kroky, aby sme mohli reštartnúť výrobu a aby sme mohli tu dlhodobo fungovať.“
Ľubo Fronko: „Hlinikáreň odvádza do Envirofondu s CO2 povolenkami stovky miliónov EUR. Štát jej vracia menej, ako je priemer Európskej únie.“
Milan Veselý: „Požadujeme to, aby aj Slovensko prijalo opatrenia také, aké sú bežné aj v iných krajinách, ako je Nemecko, Holandsko, Francúzsko, proste vyspelé ekonomiky.“
Ľubo Fronko: „Poukazujú na nevyhnutnú novelu zákona.“
Richard Sulík, minister hospodárstva: „Environmentálny fond, ten ale spravuje ministerstvo životného prostredia s ministerstvom financií. Budeme mať k tomu aj my pripomienky, niektoré z nich budú dokonca zásadné.“
Ľubo Fronko: „Zisťovali sme, ako vidia kompenzáciu priemyselných závodov najdôležitejšie ministerstvá.“
(text v obraze)
Ministerstvo financií SR
Vláda SR venuje energetickej kríze pozornosť a časť opatrení na jej zmiernenie predstaví v krátkom čase.
Juraj Smatana, štátny tajomník ministerstva životného prostredia: „Environmentálny fond má na starosti to, aby plynuli finančné prostriedky, ktoré odvedú znečisťovatelia ovzdušia a znečisťovatelia vôd, aby sa dostali k našim mestám a obciam, ktoré za ne budujú vodovody, kanalizácie, zatepľujú verejné budovy.“
Ľubo Fronko: „V tejto fabrike pracuje 500 ľudí a ďalších 2500 pracovných miest je na ňu priamo naviazaných. Nespomínajú prepúšťanie, ale úplné ukončenie výroby hliníka. Vraj k tomu nikdy neboli bližšie. Záleží len na postoji štátu.“
Martin Hošták, Republiková únia zamestnávateľov (FaceTime hovor): „Dokiaľ sa tak bude diať, tak môžeme sa vyhnúť prípadným sociálnym nepokojom a viete, keď sú sociálne nepokoje, tak životné prostredie, žiaľ, vtedy ide do úzadia.“
Milan Veselý: „Slovalco je jedna z najmodernejších aj najekologickejších fabrík na svete, takže ja tomu nerozumiem, že by práve my sme mali ukončiť výrobu, keď iné fabriky, aj v Európe, ďalej pokračujú a jednotlivé národné vlády si takéto fabriky chránia.“
Ľubo Fronko: „Lukáš Zuzelka a Ľubo Fronko, televízia Markíza.“
Slovenskí hliníkári na Horehroní už odstavili skoro polovicu pecí
Pravda | 8.2.2022 | TASR
Spoločnosť Slovalco už odstavila takmer polovicu svojej výroby. Jediný slovenský producent hliníka ešte koncom minulého roka vypol 47 pecí, teraz k nim pribudlo ďalších 44. V súčasnosti je tak v Žiari nad Hronom v prevádzke už iba 135 z 226. Ako informovala spoločnosť, dôvodom postupného obmedzovania produkcie je vysoká cena emisných povoleniek a nečinnosť vlády. Napriek výraznému obmedzeniu výroby pritom nie je plánované prepúšťanie zamestnancov, pokiaľ nebude prijaté definitívne rozhodnutie o konci výroby. Hrozba úplného ukončenia produkcie v Slovalcu, ktoré dnes zamestnáva viac ako 450 ľudí a ďalších 2 500 pracovných miest je priamo viazaných na jeho fungovanie, je však podľa zverejnenej tlačovej správy najvyššia v histórii podniku.
Na dokončenie obnovy plavárne budú žiadať dotáciu takmer 515-tisíc eur
myziar.sme.sk | 4.2.2022 | SITA
Mesto má financovať štyridsať percent nákladov.
ŽIAR NAD HRONOM. Poslanci na dnešnom prvom tohtoročnom rokovaní mestského zastupiteľstva v Žiari nad Hronom schválili spolufinancovanie rekonštrukcie a modernizácie krytej plavárne.
Mesto má dokončenie rekonštrukcie financovať 40 percentami z celkových oprávnených nákladov vo výške 858-tisíc eur, čo predstavuje 343-tisíc eur. Zvyšnú časť v sume 515-tisíc eur budú formou dotácie z Fondu na podporu športu žiadať mestské technické služby.
„To, či získame dotáciu, je 50 ku 50. Nespoliehame sa iba na to a v prípade, že by sme dotáciu nezískali, tak sa občania nemusia báť, že plaváreň nebude dokončená,“ povedal počas rokovania primátor Peter Antal.
„Paralelne robíme aj na tom, aby sme sľub, ktorý sme dali občanom aj splnili, a teda, aby sme na jeseň plaváreň otvorili. Bez ohľadu na tieto peniaze, o ktoré v projekte žiadame. Ale ak by sme ich získali, vedeli by sme nimi vykryť to, čo nám reálne bude chýbať. Keď nezískame dotáciu, musíme hľadať alternatívu, ktorú už pripravujeme,“ dodal Antal k možnostiam dofinancovania rekonštrukcie plavárne, ktorá sa začala ešte v roku 2020.
Hlinikársky priemysel v Žiari nad Hronom rozšíri nová fabrika
etrend.sk | 3.2.2022 | Vladimír Maťo
V regióne so silnou tradíciou výroby a spracovania hliníka má vyrásť recyklačný závod.
Cieľom nového investičného zámeru je vybudovať pri Žiari nad Hronom recyklačné pracovisko na zhodnocovanie hliníkovej trosky, teda odpadu z výroby hliníka. Podľa prvotných odhadov by výstavba recyklačného strediska mala stáť 10,5 milióna eur.
Závod by mal byť dostatočne veľký na spracovanie do 30-tisíc ton materiálu ročne. Hliníková troska by do prevádzky mala prichádzať už v drvenom stave. Následne by sa z nej hydrometalurgicky získaval oxid hlinitý opäť využiteľný v hutníctve, ale aj suroviny pre stavebný priemysel, či na výrobu ako poľnohospodárskych hnojív.
Recyklačný závod stáť na pozemkoch investora v priemyselnej zóne obce Ladomerská Vieska. Investor chce, v prípade získania potrebných povolení, začať s výstavbou závodu už tento rok, pričom uvedený do prevádzky by mohol byť zhruba v polovici roka 2023. Prácu v nepretržitej prevádzke by v ňom mohlo nájsť jedenásť ľudí.
Práve v okolí Žiaru nad Hronom sa už dnes sústreďuje viacero podnikov na výrobu, ale aj spracovanie hliníka. Priamo v susedstve mesta sídli najväčší výrobca Slovalco, v neďalekej Novej Bani zas tržbami druhý najväčší závod Cortizo Slovakia.
Rodina sa rozrastá
Ani predkladateľovi investičného zámeru nie je región cudzí. Novovzniknutá spoločnosť Aldross je stopercentnou dcérou spoločnosti Confal zo Slovenskej Ľupče. Firma s tržbami takmer 28 miliónov eur zamestnávajúca viac ako sto ľudí a v oblasti recyklácie hliníka a výroby rôznych typov hliníkových zliatin sa tiež radí k trhovým lídrom. V posledných rokoch spoločnosť zvýšila aj podiel na trhu výroby dezoxidačného hliníka, granulátov a rafinátorov pre oceliarsky priemysel.
Jej jediným akcionárom Confalu je podnikateľ Branislav Petro. Spoluvlastní tiež hinikársku zlievareň Alcast v Humennom a jeho hlinikárkse portfólio firiem sa rozrástlo o novú fabriku aj na jar minulého roka. „Prevzatie aktív spoločnosti Sloval je dôležitý strategický krok a pridaná hodnota pre naše portfólio riešení v oblasti recyklácie hliníka a zvyšuje náš trhový potenciál,“ avizoval pri príležitosti dokončenia akvizície B. Petro.
Jeseň života strávia v kaštieli
TV TA3 | 29.1.2022 | Martin Dušička / Alfonz Šuran; Lucia Farkasová
Alfonz Šuran, moderátor:
„Bývalý biskupský kaštieľ v Žiari nad Hronom má nové využitie. V jednej jeho časti totiž vybudovali zariadenie pre seniorov. V tzv. Domove pri kaštieli, môže prežiť jeseň života až 40 klientov a prácu tam našlo 28 ľudí. Záujem už teraz ďaleko prevyšuje možnosti tohto zariadenia.“
Martin Dušička, redaktor:
„Mesto Žiar nad Hronom odkúpilo biskupský kaštieľ aj s jeho prístavbou ešte v roku 2018 od majiteľa Súkromnej obchodnej akadémie. No a práve túto prístavbu teraz premenilo na domov pre seniorov. Má kapacitu 40 miest a klienti budú ubytovaní v jednom a dvojlôžkových izbách.“
Jana Filipčíková, riaditeľka Domova pri kaštieli:
„Tešíme sa na tie časy, ktoré nás čakajú. Dúfam, že to budú dobré časy, že budeme môcť byť otvorení, že tí ľudia budú môcť využívať tú blízkosť parku, tie záhrady, ten čerstvý vzduch. To, čo je tak potrebné.“
Martin Dušička:
„Prvých klientov prijali už v decembri, ďalších očakávajú v nasledujúcich týždňoch. Bude sa o nich starať takmer 30-členný personál, ktorý mesto vybralo z vyše 400 žiadostí.“
Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom (nezávislý):
„Samotná rekonštrukcia a vybavenie stálo viac ako 1,7 milióna eur. V tom je už aj započítaná v podstate exteriérová časť záhrady, ktorá sa bude robiť teraz na jar.“
Martin Dušička:
„Väčšia časť peňazí išla z rozpočtu mesta, ktoré
bude spolufinancovať aj jeho prevádzku. Dotáciu na zariadenie poskytla župa a 733-tisíc eur tvoril úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania.“
Tomáš Lamprecht, generálny riaditeľ Štátneho fondu rozvoja bývania:
„Všetci hovoria o tom, o podpore rozvoja nájomného bývania, sociálnych bytov a podobne, a tak trošku sa zabúda na zariadenia pre seniorov. Na Slovensku je nedostatok takýchto zariadení a o to viac ma teší, že dneska môžeme otvárať takéto zariadenie.“
Peter Antal:
„Týždeň čo týždeň v podstate pribúdajú klienti a napĺňa sa to zariadenie.“
Martin Dušička:
„Na celom Slovensku je dnes asi 10-tisíc ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných, ale v domovoch pre nich nemajú miesto. Predpoklad je, že čísla budú ešte rásť.“
Ondrej Lunter, podpredseda BBSK (nezávislý):
„Do desiatich rokov podľa demografickej krivky, to bude viac než 20-tisíc ľudí. To znamená, každý tretí senior, ktorý bude sociálne odkázaný, nebudeme schopní sa oňho postarať.“
Martin Dušička:
„Domov pri kaštieli aspoň sčasti pomôže. Klienti tu budú mať aj zimnú záhradu, kuchynku či terapeutickú miestnosť.“
Jana Filipčíková:
„Snažíme sa im to šiť na mieru, aby bol ten ich proces, taký ten adaptačný, aby bol čo najmenej bolestivý a aby bol ten prechod najpríjemnejší.“
Martin Dušička:
„Mesto Žiar nad Hronom predpokladá, že v najbližších týždňoch sa kapacity domova pre seniorov naplnia a klienti budú môcť už v jarných mesiacoch využívať rozľahlý park a okolie kaštieľa.“
Rieka Hron čelí invázii kormoránov
RTVS Jednotka | 25.1.2022 | Jozef Kubánek / Miroslav Frindt
Miroslav Frindt, moderátor:
„Pol roka po ekologickej katastrofe sa musí Hron vysporiadať s ďalšou pohromou. Vlani v lete vyhubil 20-kilometrový úsek rieky uniknutý digestát z bioplynovej stanice v Budči. V týchto dňoch zase Hron čelí invázii kormoránov. Jeden spotrebuje denne asi pol kilogramu rýb. No a viac informácií o téme má kolega Jozef Kubánek.“
Jozef Kubánek, redaktor:
„Dobré ráno prajem zo Žiaru nad Hronom. Áno, presne pred pol rokom sme mohli z tohto miesta sledovať stovky uhynutých rýb, ktoré sa plavili dole prúdom, no a v týchto dňoch čelí zdecimovaný úsek rieky ďalšiemu problému, a to sú nálety rybožravého vtáka kormorána veľkého. Viac o téme ale už s predsedom Miestneho rybárskeho združenia pánom Dušanom Reichmann
om, dobré ráno, prajem.
Pán Reichmann, aká je tá situácia, môžeme ju už označiť za kritickú?“
Dušan Reichmann, predseda MO SRZ Žiar nad Hronom:
„Situáciu už jednoznačne môžeme označiť za kritickú vzhľadom k tomu, že na tomto úseku, ktorý bol, ako bolo spomínané, postihnutý ekologickou haváriou, v tomto období nalietajú veľké kŕdle kormoránov, ktoré ešte aj tie zbytky rýb, ktoré ostali, resp. tie ryby, ktoré sme už v priebehu roka nakúpili a nasadili do rieky, požierajú a vlastne decimujú tú posádku.“
Jozef Kubánek:
„My sme ešte koncom roka spomínali, že ste ako rybársky zväz dostali výnimku na plašenie a odstrel kormorána veľkého. Nepomáha to?“
Dušan Reichmann:
„Pomáha to, je to v podstate také čiastočné riešenie problému, nakoľko tá výnimka je časovo obmedzená a takisto je aj len územne obmedzená na niektoré lokality. Sú lokality, kde sa nemôže ten kormorán ani plašiť, ani usmrcovať, takže dá sa povedať, že ten kormorán keď je na nejakom mieste plašený, tak opätovne nalietavajú ďalšie a ďalšie kŕdle, ktoré prichádzajú z tých území, kde sú úplne chránené. Je ich veľmi veľa, je to taký boj s veternými mlynmi.“
Jozef Kubánek:
„Aj v tejto chvíli máte ľudí v teréne, koľkých?“
Dušan Reichmann:
„Momentálne na našu výzvu, kde sme žiadali členov a dobrovoľníkov o plašenie, resp. prítomnosť ľudí pri Hrone, tak v tejto chvíli máme na našom úseku, na tých 20-tich kilometrov sedem ľudí, ktorí vlastne len svojou prítomnosťou zamedzia ako keby tomu náletu tých kormoránov. Ten vták je plachý, takže stačí to, že človek sa pohybuje popri vode na tých vytypovaných miestach, kde sú zimoviská, kde vieme, že sa ryby zhromažďujú, tak len tou prítomnosťou zamedzia tomu, aby ten kormorán tam sadol a požieral tie ryby.“
Jozef Kubánek:
„Na to som chcel nadviazať, na tú výzvu, ktorú ste spomínali, vy ste ju adresovali aj širokej verejnosti, nielen rybárom, aby vám pomohla. Kto sa môže zapojiť a ako?“
Dušan Reichmann:
„Môže sa úplne každý, to zapojenie tak, ako som spomínal, stačí využiť tú prítomnosť človeka pri vode a nejakými legálnymi prostriedkami zvukovými ich plašiť v prípade, že tam niekde nalietavajú, sadajú a uvítame úplne každého. Nemusia to byť len rybári. Každý, komu to nie je ľahostajné to, že vlastne kormorán spôsobuje decimovanie, nazvem to tak, prírodného bohatstva, lebo ten kormorán vyžiera aj druhy rýb, ktoré nie je možné opätovne nakúpiť a nasadiť.“
Jozef Kubánek:
„Vy ste mi spomínali, že inak tomu pristupujú rozličné krajiny, k tomuto problému. Napríklad v Českej republike je aj odstrel kormorána ešte honorovaný.“
Dušan Reichmann:
„V Českej republike je vyplácané tzv. zástrelné za zlikvidovaného jedinca vo výške 500 českých korún. Myslím si, že toto by bolo dobré, nejakú adekvátnu čiastku aj na Slovensku vyplácať, nejakým spôsobom motivovať aj poľovníkov aj k tomu, aby mali záujem redukovať tú premnoženú populáciu tohto invazívneho vtáka.“
Jozef Kubánek:
„Ďakujem za rozhovor.“
Žiar nad Hronom vlani zaznamenal najviac úmrtí za uplynulé roky
teraz.sk | 15.1.2022 | TASR
Kým v rokoch 2019 a 2020 v meste zomrelo 177 a 170 ľudí, v roku 2021 to bolo 258 obyvateľov mesta.
Žiar nad Hronom 15. januára (TASR) – V Žiari nad Hronom vlani zaznamenali najviac úmrtí obyvateľov za uplynulé roky. Kým v rokoch 2019 a 2020 v meste zomrelo 177 a 170 ľudí, v roku 2021 to bolo 258 obyvateľov mesta. TASR o tom za Mestský úrad Žiar nad Hronom informovala Erika Rajčanová z oddelenia evidencie obyvateľstva. Bez výraznejšej zmeny v Žiari nad Hronom ostáva počet narodených detí. V roku 2021 sa ich v meste narodilo 153, z toho 72 chlapcov a 81 dievčat. Rodičia novorodencom najčastejšie dávali mená Adam, Martin, Eliška či Natália. K 31. decembru 2021 mal Žiar nad Hronom podľa Rajčanovej 17.399 obyvateľov. K neustále klesajúcemu trendu podľa samosprávy prispieva i migrácia obyvateľstva. V roku 2021 sa z mesta odsťahovalo 373 ľudí, prisťahovalo sa však len 154.
Krajčírska dielňa v Žiari nad Hronom
Rádio Slovensko | 12.1.2022 | Marcel Hanáček / R
Moderátor:
„Sociálny podnik môže mať mnoho podôb. Napríklad ako malá krajčírska dielňa spojená s obchodom zameraná na pracovné a ochranné odevy. Do Žiaru nad Hronom nás zavedie Marcel Hanáček.“
Marcel Hanáček, redaktor:
„Sociálne podnikanie je tu pre každého, kto chce pomôcť znevýhodneným ľuďom na trhu práce. Stačí len chuť, dobrý zámer a odvaha sa do toho pustiť. S ďalšími krokmi vám pomôže štát prostredníctvom regionálnych centier v každom krajskom meste. Viera Rihová pracuje ako krajčírka v registrovanom sociálnom podniku Vegaodevy v Žiari nad Hronom.“
Viera Rihová:
„Ja som tu pracovala aj v chránenej dielni. Potom som ochorela a dva a pol roka som bola akože vypadnutá stadeto. Chcela som si nájsť aj inú prácu kvôli tomu, že mám to znevýhodnenie určité. Bolo to veľmi ťažké.“
Marcel Hanáček:
„Dopĺňa konateľka registrovaného sociálneho podniku Oľga Vencelová.“
Oľga Vencelová, konateľka:
„V našom podniku pracuje päť zdravotne znevýhodnených osôb rôznej diagnózy. V roku 2019 sme založili eseročku, nakoľko sme predtým pôsobili ako chránená dielňa a transformáciou na sociálny podnik sme museli založiť eseročku.“
Marcel Hanáček:
„Na začiatku bola chránená dielňa, ktorú sa majiteľka rozhodla pred rokmi založiť, lebo chcela pomôcť svojej zdravotne znevýhodnenej dcére. Po čase sa rozhodli pre transformáciu a dnes je z chránenej dielne sociálny podik. Oľga Vencelová.“
Oľga Vencelová:
„Využili sme možnosť zúčastniť sa seminára, kde nám bolo vysvetlené, aké benefity má chránená dielňa a aké benefity má sociálny podnik. V tom čase bola naša chránená dielňa v dosť nepriaznivej situácii. Už som sa pohrávala s myšlienkou, že budem musieť chránenú dielňu zrušiť. Tento seminár v podstate nám umožnil sa rozhodnúť a rozhodli sme sa správne. Pracovné miesta sme udržali, dokonca sme ich aj rozšírili.“
Marcel Hanáček:
„Transformácia na registrovaný sociálny podnik uľahčuje sociálne podnikanie. Elena Krajčiová, manažérka regionálneho centra sociálnej ekonomiky pre Banskobystrický kraj.“
Elena Krajčiová, manažérka Regionálneho centra sociálnej ekonomiky pre BBSK:
„Presne si pamätám na ten deň, keď sme sa prvýkrát stretli s pani Vencelovou. Bolo to na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sme prezentovali na informačnom seminári pre chránené dielne sociálnu ekonomiku a sociálne podnikanie. 1.1.2020 získali štatút registrovaného sociálneho podniku. V tento deň neskončila naša spolupráca, spolupracujeme s nimi aj naďalej."
Oľga Vencelová:
„Sme v stálom kontakte. Pri každej zmene, čo sa týka legislatívy, pri každom probléme, ktorý sa vyskytne, je pomoc výborná.“
Marcel Hanáček:
„V Regionálnom centre sociálnej ekonomiky poradia aj vám. Nájdete ho aj vo vašom krajskom meste.“
Moderátor:
„Transformácia chránenej dielne na sociálny podnik a podpora z regionálneho centra pomohla aj v Žiari nad Hronom prežiť ťažšie situácie – a priniesla zamestnancom aj zamestnávateľovi istotu, že vytvorené pracovné miesta si dokážu udržať.“
Ekokomunitné centrum v Žiari nad Hronom
Regina Západ | 12.1.2022 | Alžbeta Sujová / Viera Polešovská
Viera Polešovská, moderátorka: „Z nevyužitej budovy bývalej zmrzlinárne v centre Žiaru nad Hronom vzniklo ekokomunitné centrum. Ide o dobrovoľnícky projekt štyroch žien z občianskeho združenia MYesto. V takzvanej búde organizujú výmeny a zbierky oblečenia, prednášky, či výstavy. Ich cieľom je motivovať a zmeniť myslenie ľudí.“
Alžbeta Sujová, redaktorka: „Cirkulárna ekonomika, komunita, udržateľnosť, lokálnosť. Práve na tieto témy sa centrum zameriava. Aj preto budovu bývalej zmrzlinárne zrekonštruovali čo najviac ekologicky. Pokračuje zakladateľka Kamila Beňová.“
Kamila Beňová, zakladateľka občianskeho združenia MYesto: „Vyvrcholilo to vlastne až tým, že sa nám podarilo inštalovať zelenú strechu, tá je pravdepodobne prvá v Žiari nad Hronom.“
Alžbeta Sujová: „Ekokomunitné centrum vybudovali aj vďaka verejnej zbierke. Oficiálne ho otvorili v októbri, symbolicky počas globálneho klimatického štrajku. Odvtedy už zorganizovali zbierku koláčov pre zdravotníkov, výstavu o bavlne, či výmeny oblečenia. Hovorí Kristína Poláková z občianskeho združenia MYesto.“
Kristína Poláková, občianske združenie MYesto: „Sme mali výmeny kníh, robíme výmeny byliniek a kvietkov, chceme robiť workshopy, prednášky, ktoré by súviseli aj s ekologickou témou.“
Alžbeta Sujová: „Úspech medzi obyvateľmi má tiež verejný vešiak. Ľudia sem spontánne nosia oblečenie a kto potrebuje si ho zas vezme. V centre okrem toho vznikne takzvaná zašiváreň. Opäť Kristína Poláková.“
Kristína Poláková: „Budú tu k dispozícii šijacie stroje, všetok materiál, a kto bude chcieť, tak si skrátka bude vedieť tuto niečo buď prerobiť, vyrobiť. Máme aj dievčatá, ktoré sú super v týchto veciach, že aj budú trošku tak vyučovať.“
Alžbeta Sujová: „Podľa hovorcu Združenia miest a obcí Slovenska Michala Kaliňáka je takéto centrum príkladom dobrej praxe pre ostatné samosprávy.“
Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska: „Je to veľký rozmer z hľadiska samosprávy, do akej miery dokáže ponúknuť ľuďom to, aby viacerí cítili, že sú súčasť komunity, aby viacerí mohli to isté využívať, ale na druhej strane má to aj sociálne aspekty.“
Alžbeta Sujová: „Za svoju činnosť už získali aj ocenenie Srdce na dlani v kategórii dobrovoľníctvo za ochranu životného prostredia.“
Myslia globálne, konajú lokálne
RTVS Dvojka | 10.1.2022 | Alžbeta Sujová / Jozef Kubánek
Jozef Kubánek, moderátor: „Z nevyužitej budovy bývalej zmrzlinárne v Žiari nad Hronom vybudovali ekokomunitné centrum. Ide o dobrovoľnícky projekt štyroch žien. V takzvanej Búde organizujú výmeny a zbierky oblečenia, prednášky aj výstavy. Chcú motivovať a zmeniť myslenie ľudí.“
Alžbeta Sujová, redaktorka: „Cirkulárna ekonomika, komunita, udržateľnosť, lokálnosť - práve na tieto témy sa centrum zameriava. Aj preto budovu bývalej zmrzlinárne zrekonštruovali čo najekologickejšie. Použili aj odpadové materiály. Zvyšok tvorí najmä brezové a agátové drevo.“
Kamila Koza Beňová, zakladateľka občianskeho združenia MYesto: „Vyvrcholilo to vlastne až tým, že sa nám podarilo inštalovať zelenú strechu. Je pravdepodobne prvá v meste v Žiari nad Hronom a budeme vlastne takýmto spôsobom možno inšpirovať samosprávu.“
Alžbeta Sujová: „Ekokomunitné centrum vybudovali vďaka verejnej zbierke. Oficiálne ho otvorili v októbri, symbolicky počas globálneho klimatického štrajku. Odvtedy už zorganizovali zbierku koláčov pre zdravotníkov, výstavu o bavlne či výmeny oblečenia.“
Kristína Poláková, členka občianskeho združenia MYesto: „Už sme mali výmeny kníh, robíme výmeny byliniek a kvietkov. Chceme robiť workshopy, chceme robiť prednášky, ktoré by nejakým spôsobom súviseli aj s takouto ekologickou témou a informovať verejnosť, aké máme aj my možnosti nejakým spôsobom pristúpiť k tej kríze, ktorej všetci čelíme.“
Kamila Koza Beňová: „Začínali sme vlastne rôznymi prácami vo vnútrobloku, revitalizáciou. Lebo to je tiež taká naša ambícia, že aj priniesť do mesta čo najviac zelene, aj zapojiť tú komunitu.“
Alžbeta Sujová: „Úspech medzi obyvateľmi má tiež verejný vešiak. Ľudia sem spontánne nosia oblečenie a kto potrebuje, si ho zasa vezme. V centre okrem toho vznikne takzvaná zašiváreň.“
Kristína Poláková: „Budú tu k dispozícii šijacie stroje, všetok materiál. A kto bude chcieť, tak si skrátka bude vedieť tuto niečo buď prerobiť, vyrobiť. Máme aj dievčatá, ktoré sú super v týchto veciach, že aj budú trošku tak vyučovať.“
Michal Kaliňák, hovorca Združenia miest a obcí Slovenska: „Toto je veľmi dobrý príklad práve dobrej praxe. Je to veľký rozmer z hľadiska samosprávy, do akej miery dokáže ponúknuť ľuďom to, aby viacerí cítili, že sú súčasť komunity, aby viacerí mohli to isté využívať. Ale na druhej strane má to aj sociálne aspekty.“
Alžbeta Sujová: „Za svoju činnosť už získali aj ocenenie Srdce na dlani v kategórii dobrovoľníctvo v oblasti ochrany životného prostredia.“
Hlinikáreň Slovalco opäť redukuje výrobu
RTVS Jednotka | 8.1.2022 | Andrej Bálint / Viliam Stankay
Viliam Stankay, moderátor: „Ďalšie obmedzenie výroby. Jediná hlinikáreň na Slovensku Slovalco v Žiari nad Hronom odstavuje ďalšie pece. Dôvodom sú stále vysoké ceny elektrickej energie a nedostatočné kompenzácie. Závodu mala pomôcť zmena zákona, ktorú sľubovali politici ešte na jeseň minulého roka. Zatiaľ je v nedohľadne.“
Andrej Bálint, redaktor: „Vysoké ceny elektriny a nízka podpora od štátu v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ - to sú dôvody, prečo najväčšia hlinikáreň na Slovensku opäť utlmuje výrobu.“
Milan Veselý, generálny riaditeľ, Slovalco, a. s.: „My máme dvestodvadsaťšesť pecí, každá pec vyrobí zhruba dve tony hliníka denne, no a my máme dneska odstavených dvadsať percent pecí.“
Andrej Bálint: „Vedenie fabriky avizuje, že od budúceho mesiaca musí pristúpiť k ďalšiemu obmedzeniu výroby na šesťdesiat percent. Problémom sú aj rekordné ceny emisných povoleniek. Tie musia nakupovať firmy, ktoré vo veľkom produkujú oxid uhličitý. Kým predajom týchto povoleniek získal štát minulý rok od veľkých závodov takmer päťsto miliónov eur, na kompenzácie napríklad Slovalcu uvoľnil len tri milióny.“
Ján Pišta, energetický analytik spoločnosti JPX: „Pokiaľ ceny neklesnú alebo oni dostanú niečo z toho Environmentálneho fondu, tak vo výsledku môže byť, že naozaj budú musieť tú fabriku zatvoriť.“
Andrej Bálint: „Pomoc pritom sľubovali viaceré ministerstvá a politici. Ministerstvo hospodárstva už urobilo všetky kroky k zníženiu poplatkov v cenách energií, ktoré boli v kompetencii rezortu. Realizovateľnosť ďalších krokov závisí od finančných možností štátu.“
Milan Krajniak, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Sme rodina)(30.9.2021): „To, čo potrebujeme, je, aby sa dostal do legislatívneho procesu zákon 414/2012 Zbierky zákonov, ktorý to má upraviť, a my urobíme všetko pre to, aby to bolo čím skôr v medzirezortnom pripomienkovom konaní.“
Milan Veselý: „My stále čakáme.“
Andrej Bálint: „Zmena zákona o obchodovaní s emisnými kvótami je v rukách ministerstva životného prostredia. Na našu otázku, v akom štádiu je novela zákona, rezort jednoznačne neodpovedal.“
Zo stanoviska Ministerstva životného prostredia SR (text v obraze): „Ministerstvo životného prostredia považuje za absurdné, ak dnes žiadajú niektorí znečisťovatelia, aby tieto verejné zdroje neslúžili ani štátu, ani životnému prostrediu, ale aby sa nimi financovali straty znečisťujúcich podnikov tak, aby tieto mohli pokračovať, alebo aj zvyšovať produkcie emisií alebo poškodzovanie klímy.“
Andrej Bálint: „Podľa našich informácií však novela zákona nie je ešte ani v medzirezortnom pripomienkovom konaní.“
Výroba v Slovalcu sa môže i zastaviť, hlinikáreň sa prepúšťať nechystá
teraz.sk | 3.1.2022 | TASR
S útlmom výroby sa v Slovalcu začne v najbližších týždňoch, prvým krokom bude odstavenie stratovej výroby primárnych zliatin určených pre automobilový priemysel.
Žiar nad Hronom 3. januára (TASR) – Znižovanie výroby v hlinikárni Slovalco v Žiari nad Hronom môže ďalej pokračovať, spoločnosť však zatiaľ zamestnancov prepúšťať neplánuje. Pre TASR to uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Milan Veselý. Redukciu produkcie v spoločnosti Slovalco približne na 60 % výrobnej kapacity oznámil koncom roka jej väčšinový vlastník Norsk Hydro, zníženie produkcie predstavuje ročnú redukciu výroby hliníka o 35.000 ton. Zmluvne dohodnuté dodávky pokryje Norsk Hydro produkciou z hlinikární v zahraničí. “Je to logické rozhodnutie, ktoré nadväzuje na neudržateľnú situáciu s rapídnym nárastom cien elektriny. Bohužiaľ, pokiaľ nebudú aj na Slovensku platiť porovnateľné podmienky ako napríklad v Česku, Nemecku a iných členských štátoch Európskej únie, nevidíme možnosť pokračovať s výrobou po roku 2022, a tak znižovanie výroby môže ďalej pokračovať,” uviedol Veselý. Ako dodal, reálna je v budúcnosti aj možnosť úplného zastavenia pecí. S útlmom výroby sa v Slovalcu začne v najbližších týždňoch, prvým krokom bude odstavenie stratovej výroby primárnych zliatin určených pre automobilový priemysel. Zachovaná ostane výroba hliníkových čapov, ktoré sa využívajú v stavebníctve. Detailný harmonogram odstávok a potrebných prác na zabezpečenie plynulosti spoločnosť pripravuje v týchto dňoch. Napriek útlmu výroby sa však hlinikáreň zatiaľ prepúšťať nechystá. “Chceme si zachovať schopnosť využiť plný počet našich zamestnancov pre prípad, že by sa prístup vlády zmenil a došlo by aj k stabilizácii cien energií na prijateľnejšiu úroveň. Zamestnanci zatiaľ budú robiť potrebné práce zamerané na výrobnú údržbu, doškoľovanie, alebo si vyčerpajú dovolenky,” doplnil Veselý. Podľa generálneho riaditeľa Slovalca je cena elektriny na rok 2022 v porovnaní s minulými rokmi niekoľkonásobne vyššia a tento nárast nedokážu kompenzovať ani zvýšené ceny hliníka. Vedenie spoločnosti kritizuje, že v súvislosti s rekordnými cenami energií nebola na Slovensku dodnes predložená žiadna legislatíva, ktorá by energeticky náročnému priemyslu zabezpečila dlhodobé fungovanie v stabilnejšom a predvídateľnejšom prostredí. Slovalco je jediným výrobcom hliníka na Slovensku, v súčasnosti sa zameriava na recykláciu hliníka s mnohonásobne nižším ekologickým dosahom ako primárna výroba z oxidu hlinitého. Hlinikáreň disponuje celkom 226 pecami a zamestnáva približne 500 ľudí. Jej menšinovým vlastníkom je Penta Investments Group.