Ocenená špeciálna pedagogička Eva Žiaková: pri tejto práci treba mať najmä trpezlivosť, nielen s deťmi, ale aj rodičmi

Venuje sa deťom so špeciálnymi potrebami- či už ide o zdravotné znevýhodnenie, narušenú komunikačnú schopnosť, oneskorený vývin a ďalšie prejavy inakosti. Spolu s dvoma kolegyňami pre deti nastavuje podporné opatrenia, ktoré pomôžu nielen najmenším, ale aj rodičom v správnej komunikácii. Na starosti majú viac ako päťsto detí, špeciálny prístup a intervenciu počas tohto školského roka poskytli 127 deťom. V tomto počte sú zahrnuté deti so zdravotným znevýhodnením, deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a deti predškolského veku, ktoré plnia povinné predškolské vzdelávanie. So školskou špeciálnou pedagogičkou Evou Žiakovou sme sa stretli na pôde najstaršej škôlky v Žiari, na Ul. A. Kmeťa 17.

Len nedávno sme sa stretli na ocenení Učiteľ na jednotku, kde ste získali mimoriadne ocenenie za mimoriadny prínos v oblasti špeciálnej pedagogiky, odbornú a obetavú prácu s deťmi so zdravotným znevýhodnením, ktorou napomáhate k ich rozvoju a začleneniu do spoločnosti. Ako to vnímate s odstupom času? Čo to pre Vás znamená?

Som z toho stále v eufórii, je to pre mňa obrovská česť, aj také prekvapenie v tom zmysle, že niekto ocenil prácu špeciálnych pedagógov. Nie je nás veľa, ale dovolím si tvrdiť, že sme veľmi potrebné, pretože tých detí, ktoré potrebujú podporu a prechádzajú si svojim zdravotným znevýhodnením, tých je stále viac. O to viac si to cením, že toto ocenenie sa ušlo mne, veľmi si to vážim.

V Žiari funguje jedna materská škola s viacerými elokovanými pracoviskami, kde konkrétne pôsobíte Vy?

Celkový počet detí v Materskej škole (MŠ) Dr. Janského č. 8 je k dnešnému dňu 524. Naša škôlka je špecifická, sme jedna MŠ, ale zastrešujeme 6 elokovaných pracovísk, to znamená, že máme dokopy sedem materských škôl. Ide o 30 tried. V Žiari ešte funguje MŠ na Cirkevnej škole. My sme tri špeciálne pedagogičky v rámci našej MŠ a pôsobíme na elokovanom pracovisku A. Kmeťa 17, tu máme svoje priestory. Odtiaľto chodíme pravidelne po všetkých triedach. Intervencie počas tohto školského roka sme poskytli 127 deťom.

Nie každý si vie predstaviť, čo všetko obnáša práca špeciálnej pedagogičky, čo všetko robíte?

Máme svoje kompetencie zadefinované aj v zákone a sú presne vyšpecifikované. Prvotne sa staráme o deti so zdravotným znevýhodnením, to sú deti, ktoré majú telesné či mentálne postihnutie, poruchy autistického spektra (PAS) či narušenú komunikačnú schopnosť. Máme aj deti, ktoré majú diabetes či poruchy binokulárneho videnia (deti, ktoré nosia okuliare a majú svoje špecifické potreby). To je jedna stránka našej práce, starostlivosť o zdiagnostikované deti, ktoré majú presne určenú diagnózu a na základe podkladov od odborníkov z Centra poradenstva a prevencie (CPP) vieme, čo s týmito detičkami máme robiť, ako ich do triedy začleniť, ako s nimi pracovať.

Venujeme sa teda deťom so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú zdiagnostikované, ale tiež vyhľadávame detičky, ktoré prejavujú známky oneskoreného vývinu z akejkoľvek oblasti, tie potom posielame k odborníkom a venujeme sa aj deťom, ktoré nemajú štandardné vzorce správania a potrebujeme to skorigovať.

Ešte by sme chceli doplniť v rámci činnosti školských špeciálnych pedagógov, že v našej náplni práce je aj intenzívna práca s predškolákmi, ich pozorovanie a diagnostikovanie ich aktuálnych vedomostí, zručností a spôsobilostí. Ich príprava na depistáž (ide o aktívne a cielené vyhľadávanie javov (napr. ťažkosti v učení, poruchy správania) s cieľom identifikovať rizikové faktory u detí a žiakov a tým im zabezpečiť včasnú odbornú pomoc- pozn. red.), ktorú realizujú psychologičky z Centra poradenstva a prevencie v Žiari nad Hronom. Priebežne spolupracujeme s centrami v našom okolí ako s CPP Žarnovica, SCPP v Kremnici.

Súčasťou Vašej práce je všímať si deti, ktoré už v materskej škole fungujú, ale môžu mať isté známky inakosti.

Áno, máme aj detičky, ktoré prejdú adaptačným procesom, ale zistí sa, že nie všetko je v poriadku. Navrhneme rodičom konkrétne vyšetrenia, aby sme zistili, čo konkrétne danému dieťaťu je, prečo nejde vo svojom vývine podľa širšej normy, s čím má problémy. Môže ísť o poruchu reči, dieťa môže mať problém s adaptáciou, so sociálnym zaradením, nezvláda prítomnosť detí, vykazuje iné známky správania, ako je štandard. Pracujeme na tom, aby panie učiteľky následne vedeli, ako s konkrétnym dieťaťom pracovať.

Pri deťoch deťom, ktoré nemajú štandardné vzorce správania a potrebujeme to skorigovať, je veľmi dôležitá spolupráca s rodičmi. Často sa stáva, že dieťa sa nevie správať tak, aby to bolo v súlade s pravidlami materskej školy. Súčasťou našej práce je tak aj trpezlivý prístup k rodičom, citlivé vysvetľovanie, prečo potrebujeme dieťa poslať k odborníkovi. Zároveň im poskytujeme rady, čo môžu pre pokrok dieťaťa urobiť aj doma.

Spolupracujeme aj s pedagogickými asistentkami, sú to pomocníčky p. učiteľkám, aby pomohli zvládnuť deti - usmerníme ich, ako s deťmi pracovať. O každom „našom“ dieťati máme prehľad, čo sa týka odborných vyšetrení, informujeme sa navzájom. Zároveň poskytujeme podporné opatrenia.

Zároveň je súčasťou našej práce aj to, že vyhľadávame deti, ktoré vykazujú známky, že nie je všetko v poriadku, spolupracujeme aj s pedagogickými asistentmi, máme aj jedného pomocného vychovávateľa v špeciálnej triede.

Pribúda rôznych diagnóz za posledné roky? Evidujete stúpajúcu tendenciu?

My sme na tejto MŠ tri špeciálne pedagogičky a musím skonštatovať, že je stúpajúca tendencia. Pribúdajú najmä deti s PAS, veľa detí máme s narušenou komunikačnou schopnosťou. Voľakedy to bolo tak, že deti mali narušenú komunikačnú schopnosť, že nevyslovovali všetky hlásky, to je vývinová porucha reči. Teraz je to zložitejšie, majú slabú slovnú zásobu, málo sa s nimi komunikuje, rodičia necítia potrebu komunikovať tak s dieťaťom, ako by bolo potrebné. Nehovorím, že všetci, ale tento problém tu je. Buď je to zanedbané zo strany rodiny, alebo je tam organické poškodenie, že niečo vo vývine išlo inak. Ale v každom jednom prípade sa s tým dá pracovať. Nepoznám dieťa, s ktorým by sa nedalo pracovať. Našim cieľom je, aby sme u každého dieťaťa prišli k stropu jeho možností, aby sa rozvíjalo v rámci svojich možností, s pokojom a s radosťou. Ide o to, aby sa každé jedno dieťa cítilo v škôlke komfortne, užívalo si to, že je medzi deťmi a radostne sa môže hrať.

Koľko detičiek v súčasnosti potrebuje Vašu pomoc?

Tento školský rok máme 14 zdiagnostikovaných detí, ktoré potrebujú pedagogickú asistenciu, sú začlenené do bežných tried, 6 detí je v špeciálnej triede (tam majú deti zdravotné znevýhodnenia, ale je to už závažnejšie, majú svoje špecifiká, venujú sa im dve špeciálne pedagogičky). Tento školský rok sme sa aktívne venovali v rôznej intenzite viac ako 100 deťom. Niektoré deti potrebujú vyšetrenie na logopédii, v neurologickej ambulancii či na psychológii.

Máme aj deti, ktoré posielame na pedo-psychiatrické vyšetrenie, lebo zistíme, že dieťa z domáceho prostredia prišlo v takom stave, že to potrebujeme urýchlene riešiť. Napr. predškolák, ktorý nerozpráva, je plienkovaný, vykazuje známky inakosti, nevie sa začleniť, má slabé sociálne zručnosti a podobne. My dieťa nikdy nediagnostikujeme, ale rozprávame sa s rodičmi a odporúčame konkrétne vyšetrenia.

Máte bohaté pedagogické skúsenosti, 43 rokov, pamätáte si možno na konkrétny prípad dieťaťa, ktoré sa vám javilo ako menej schopné a napokon, keď opúšťalo brány MŠ, bola to iná osobnosť?

Toto sa stáva často. Príde dieťa, je veľmi introvertné. Postupne prídeme na to, ako k nemu pristúpiť, ako s ním pracovať, ako ho „naštartovať“, aby dokázalo fungovať v pohode.

Za aký čas ste schopné odhadnúť inakosť?

Obrovskú rolu tu hrá prax učiteliek alebo jej vnútorná snaha poznať deti hlbšie. Nedá sa to zovšeobecniť. Niekedy to vidno hneď, že dieťa sa borí s určitým problémom. Niekedy sa ukáže, že dieťa „ide s davom“ a až postupne učiteľky zbadajú, že má problém. Niekedy, a povedzme si úprimne, že čoraz častejšie, je to neštandardná výchova. Často je veľmi benevolentná, dieťa určuje, čo a kedy sa bude robiť a nemá mantinely. Príde do MŠ a tu sú pravidlá, dieťa sa nevie „vmestiť do kože“. Tu sa v plnej miere ukáže nežiaduce správanie. S trpezlivým prístupom (k dieťaťu aj k rodičovi) sa dá všetko korigovať.

Spomínali sme podporné opatrenia, o čo vlastne ide?

Ide o odporúčania, ako pracovať s dieťaťom, aby to v kolektíve fungovalo, tiež to znamená to, čo konkrétne máme s dieťaťom urobiť. Napríklad jedno potrebuje povzbudenie, druhé zas tlmiť aktivitu, ďalšie potrebuje objatie, pohladenie, sú deti, ktoré potrebujú viac času na realizáciu aktivít, pre ne je potrebné utvrdzovanie, že má čas, aby si to dorobil. Každé z týchto detí tiež potrebuje aspoň raz za deň pocit úspechu a pochvaly za niečo konkrétne, napríklad mu povieme, že dnes veľmi pekne pracoval a podobne.

Čo Vás na tejto práci baví, čo Vám to prináša do duše?

Ja si vážim, že my tri perfektne pracujeme, dopĺňame sa. Podporujeme sa navzájom. My sme na úrovni kamarátky, kolegyne, dievčatá doniesli závan čerstvého vzduchu, ja sa snažím im dávať svoje odporúčania. Detí so zdravotným znevýhodnením je čoraz viac. Ja hocikedy intuitívne vidím, ktoré dieťa bude potrebovať našu pomoc. Zadosťučinením je, keď sa dieťa „naštartuje“ a začne fungovať oveľa lepšie- aj vďaka našim opatreniam, že sa s deťmi pracuje, nestagnujeme. Teší ma, že rodičia ocenia naše dobré rady, to nás posúva vpred.

(mdeb)
Foto: Marína Debnárová