Odkrývame históriu: Kachľové pece v kaštieli

Pec dávajúca teplo a využívaná pri príprave jedál bola a je jednou zo základných súčastí každého obytného objektu. Od toho najjednoduchšieho, využívaného doslova len na základné potreby, po ten najluxusnejší, ktorého úlohou bola aj reprezentácia majiteľa a jeho spoločenského stavu. Tak sa tie jednoduché, až na malé výnimky, nezachovali, zato však tie luxusné, ktoré boli aj finančne nákladné, sa prechovávali dlho. 

Aj ten najväčší ignorant a nekultúrny človek v nich videl svoju prestíž, ktorú tvorila ich krása. Skrášľovali interiéry zámkov a kaštieľov a vždy to boli unikáty, nesúce na svojej výzdobe ducha doby a krásy. Vývoj týchto kachľových pecí bol dlhodobý a v tej najluxusnejšej podobe ich poznáme v 17. až 19. storočí, kedy aj ich umelecké spracovanie vrcholilo. 

Náš kaštieľ bol jedným z nich, bolo v ňom množstvo kachľových pecí. Boli v každej miestnosti a v niektorých väčších, ako horná palota – biskupská sála, boli aj dve. Každá v náprotivnom rohu. Vieme to aj preto, že pri čistení podláh a odstránení novodobej podlahovej krytiny sme našli ich základy. Boli kruhové, vybudované z veľmi precízne opracovaných kamenných kvádrov. No a, samozrejme, aj podľa zachovalých vyobrazení. Jedno z nich si môžete pozrieť aj v najnovšej knihe o Žiari nad Hronom.

Poďme však trochu späť do histórie, ktorá podáva bohaté informácie o kaštieli aj z tejto stránky. Prvé zmienky o kachľových peciach sa z doposiaľ získaných listín spomínajú prvýkrát v roku 1645 pri oprave kaštieľa, zničeného rákociovskými vojskami. Spomína sa tu vo výdavkoch na opravu, okrem iných, aj platba kováčovi Matejovi za opravu dverí a pecí, kremnickému sklenárovi Gašparovi Embergerovi za opravu troch pecí. Murár Joachim Pereg zhotovil jednu pec v hornej palote (Palatio superiori) a vybielil všetky pece v kaštieli. Hrnčiar Juraj Ferdinand postavil druhé, úplne nové, zelené kachle v hornej palote. Ako vidno, po zničení kaštieľa sa hneď na začiatok začali opravovať kachle. Bola to nutná vec, lebo pobyt v kaštieli, ako aj opravy podmieňovali tepelné pomery v ňom. Pri každej tragickej udalosti pre kaštieľ, a to bolo vždy, keď krajinu zachvátilo povstanie, sa zničil interiér a nie inak tomu bolo aj počas povstania Imricha Tököliho o 40 rokov neskoršie. Keď bol v roku 1684 kaštieľ opäť zničený, ako sa v listinách spomína, boli tri pece opravené a jedna zhotovená úplne nová. 

Zase pri povstaní Františka II. Rákociho, dňa 28.9.1701, keď cisársky generál Guido von Stahremberg dobyl po dlhých a krvavých bojoch v uličkách Kríža mestečko od kurucov, utrpel aj kaštieľ. Aj keď v ňom bol ubytovaný hlavný veliteľ cisárskej armády, generál Sigbert von Heister, kaštieľ bol silne poškodený a chátral. K jeho oprave sa pristúpilo až po upokojení situácie. Pri tejto príležitosti sa spomínajú v roku 1711 traja murári, ktorí dostali za 41 dní práce na oprave kaštieľa 68,5 florénov, za vápno 28 florénov a za tisíc tehál pre hrnčiarov na stavbu 12 kachľových pecí 148,52 florénov. Ďalšia platba bola pre kováčov za zhotovenie železného náradia pre pece. O kachľové pece sa však muselo starať a aj ich vizuálna časť sa obohacovala, ako sa to spomína v účtovných knihách kaštieľa. Pán Sipeky Imre, úradník panstva Swatokryžskeho, dal postaviť fundament (základ) pod kachľovú pec a z Kremnice kúpil preto 500 tehál. Dal zhotoviť okované dvere na kachliach. To tie z chodby, ktoré je vidno ešte aj teraz a hrnčiarom dal postaviť ďalšie troje nových kachľových pecí. Ako vidno, panstvo malo rado prepych a teplo. 

Mgr. Peter Mosný, kastelán