Odkrývame históriu mesta: Džbány z biskupského kaštieľa
V nálezoch keramiky, a to nielen v našom kaštieli, prevláda takzvaná kuchynská keramika. Používala sa, ako názov hovorí, v kuchyni pri príprave jedál, pri skladovaní potravín a v neposlednom rade aj na uchovávanie korenín či iných aj tekutých ochucovadiel do jedál.
Najviac zastúpené v nálezoch sú keramické džbány, často s veľkým objemom. Tento druh keramického riadu bol vyrobený z hliny a z tohto dôvodu je aj veľmi krehký, takže pri každodennom používaní dochádzalo často k jeho poškodeniu a opotrebovaniu. Preto skoro v každom mestečku či meste, ale aj v dedinách boli hrnčiari, ktorí svojou produkciou pokrývali potreby blízkej, ale aj vzdialenejšej oblasti. Máme záznam, že hrnčiari boli aj v Kríži, ale kto to bol a aký typ keramiky vyrábal, to zatiaľ nevieme.
Niektorí z hrnčiarov boli vyhlásení majstri a s ich produkciou sa spájajú miesta, kde ich vyrábali, ktoré po určitom čase boli značkou kvality ich výrobkov. Medzi také parila aj obec Brehy. Samozrejme, že v skladbe hrnčiny sa nachádzajú aj nádoby inej proveniencie, ale z Brehov ich máme najviac. Vyznačovali sa dobrým pevným črepom s dobrým výpalom. Nádoby boli spravidla glazované zelenou polevou, a to na vnútornejšej stene džbána, aby sa zamedzilo pretekaniu tekutiny. Vonkajšia stena bola bez glazúry. Ponorením do vody táto nasiakla a odparovaním sa ochladzovala, a tak prirodzene udržiavala tekutinu v nej v chladnejšom prostredí. Niektorí hrnčiari svoje výrobky značili, v mieste napojenia ucha na okraj džbána do ešte mäkkej hliny pred vypálením vtlačili svoju značku – kolok. Značky boli rôznych druhov a tvarov. Najviac, a to práve v oblasti Brehov, sa vyskytovala značka kruhu s viacnásobným delením.
Aj popri tak malom množstve ojedinelých nálezov v kaštieli máme už asi pätnásť zlomkov so zachovalým kolkom rôzneho tvaru na uchu džbána.
Džbány sa však niekedy používali aj na prihrievanie alebo inú činnosť spojenú s ich vystavením ohňu, čo dokladujú zlomky črepov z ich dolných častí, ktoré sú zadymené od ohňa. No proste, bol to univerzálny riad.
Treba ešte spomenúť, že steny džbánov, aj tých najväčších, sú mimoriadne tenké, niekedy len dva – tri milimetre. Uvedomme si, že džbán skôr, ako sa dostal do pece, na vypálenie sa musel vytočiť na hrnčiarskom kruhu z mäkkej hliny. Majster musel zo svojej skúsenosti vedieť „vytiahnuť“ stenu takého džbána, čiže musel tak určiť statiku mäkkej hliny, aby sa mu nezborila pod vlastnou váhou do vnútra alebo von. A verte, je to problém pre niektorých hrnčiarov aj dnes. Z osobných stretnutí s nimi som sa dozvedel, že práve preto dnes niektorí hrnčiari vytáčajú džbány menšie a s hrubšími stenami.
Mgr. Peter Mosný, kastelán
Ďalšie články - Naše mesto
Odkrývame históriu mesta: Veľká noc v Svätom Kríži nad Hronom
Veľkonočné sviatky a ich oslavovanie siaha do pohanských dôb. Slovania, ako aj Germáni, tak oslavovali prebudenie prírody po zimnom spánku a obnovenie života. V tom čase Židia oslavovali svoje oslobodenie z egyptského zajatia. Na tieto slávnosti sa...
Študenti žiarskeho gymnázia sa zapojili do čistenia mesta
Mesto Žiar nad Hronom každoročne na jar vyzýva širokú verejnosť, aby sa zapojila do aktivity čistenia svojho okolia a mesta od čiernych skládok. Mesto v rámci tejto aktivity poskytuje materiál vo forme vriec a následný odvoz odpadu a jeho likvidáciu...
Pri návšteve plavárne alebo IV. ZŠ môžete využiť uzamykateľné prístrešky na bicykle
Mesto Žiar nad Hronom prináša novú možnosť pre všetkých, ktorí majú radi cyklistiku a snažia sa o ekologickejšiu formu dopravy. Je to krok k zdravšiemu životnému štýlu a k podpore trvalo udržateľnej mobility v našom meste. A myslíme na všetkých...
Preventívne opatrenia na zníženie požiarovosti súvisiacej s vypaľovaním suchých trávnatých porastov
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiari nad Hronom upozorňuje občanov na zákaz vypaľovania porastov, bylín kríkov a stromov. Každoročné štatistiky požiarovosti ukazujú, že napriek sústavnému zdôrazňovaniu škodlivosti a nebezpečnosti...