Odkrývame históriu mesta: Fresky v biskupskom kaštieli

Keď ste niekedy navštívili nejaký hrad, zámok alebo kaštieľ, určite vašu pozornosť upútali maľby na stenách. Sprievodcovia vás na to vždy upozornia, sú to najzaujímavejšie a autentické časti týchto objektov. 

Maľby na stenách sa vyskytovali už od pradávna, patrili medzi prvé prejavy umenia človeka stvárňujúceho život vo svojom okolí. Ale nechcem sa venovať dejinám umenia, chcem len upozorniť, že aj význam a vznešenosť šľachty bola prezentovaná nástennými maľbami. 

Nebolo tomu inak ani v našom kaštieli. Požiare, vojny a čas sa však podpísali pod ich zachovalosť. Spôsob, akým bola farba nanášaná na steny, sa dá rozdeliť do dvoch základných druhov. Jeden bol maľovanie na mokrý podklad, na čerstvú omietku (al fresco), kedy sa farba nanášala na ešte mokrý povrch a vnikla do mokrého podkladu steny. Po zaschnutí zostáva trvalejšou. Bolo však umením na ňu maľovať, vyžadovala si rýchlo maľujúceho maliara, aby obraz vyhotovil ešte pred zaschnutím. Druhý spôsob - na suchú omietku (al secco), bol pre maliara výhodnejší. Mal viac času sa venovať maľbe, avšak tento druh nanášania farby bol menej trvalý a pomerne ľahko sa odstránil. 

V kaštieli sme mali veľké množstvo nástenných malieb. Vyplýva to z dokumentácií a písomných prameňov. Treba však povedať, že na miestach, kde dochádza k poškodeniu mladších omietok, nachádzajú sa pod nimi fragmenty nástenných malieb. Sú to prevažne maľby s rastlinným motívom, kvetom. Najvýznamnejším priestorom so zachovanou celoplošnou nástennou maľbou v kaštieli je kaplnka. Jej bohatý dekór veľmi vhodne vypla steny tohto sakrálneho objektu. Kaplnku dal vybudovať František Berchtold po svojom príchode do kaštieľa v druhej polovici 18. storočia. Modrá klenba, pripomínajúca oblohu, je bohato zdobená hviezdami z plátkového zlata a na štyroch stranách sú kartuše evanjelistov. Keďže maľba je realizovaná spôsobom al secco, maľby sú poškodené, ale stále udivujú svojou malebnosťou. Paradoxne, uzavretie kaplnky v minulosti svojim spôsobom ochránilo maľby pred ich zánikom. V dolnej časti západne steny je pozdĺžna trhlina oddeľujúca omietku od muriva. Tento stav mala pravdepodobne v minulosti zakryť olejomaľba drapérie po obvode kaplnky. Čas však potvrdil, že tento druh reštaurovania nepriniesol zlepšenie. Na začiatku 20. storočia bola realizovaná zatiaľ posledná  - oprava maľby v kaplnke, ktorej autorom bol akademický maliar Michal Blaškovič Bátori zo Subotice.

Mgr. Peter Mosný, archeológ