Odkrývame históriu mesta: Kaštieľ v prelomovom roku 1777

Pred niekoľkými rokmi bol vykonaný historicko-architektonický výskum kaštieľa, ktorého súčasťou bol aj archívny výskum prameňov k jeho dejinám, ktorý spracoval archivár Peter Buday. Nuž, poďme sa pozrieť, čo hovoria archívy k tomuto zlomovému roku 1776, kedy sa z územia Ostrihomskej diecézy vyčlenilo Banskobystrické biskupstvo.

V januári 1777 bol odovzdaný Banskobystrickému biskupstvu kaštieľ. Pri tejto príležitosti bol spísaný inventár stavu budovy kaštieľa. Podľa spisu obhliadky bolo konštatované, že do kaštieľa už dlhšiu dobu neboli investované žiadne prostriedky, takže budova chátrala. Autor opisuje zničené stropy miestností a takmer vôbec neobývateľné izby s poškodenými stenami. Strecha kaštieľa, ako aj stavba rondelu na severnej strane pri kaštieli, sa menili na ruiny spolu s hospodárskymi stavbami. Kaštieľ v takomto žalostnom stave prebral prvý banskobystrický biskup František Berchtold (1776 – 1793) a hneď začal práce na jeho obnove a prestavbe vo vtedy módnom štýle rokoka. Dal postaviť po vnútornom obvode nádvoria chodbu s otvorenými arkádami, preklenutými takzvanou pruskou klenbou a nad ňou s oknami do nádvoria, druhé podlažie chodby. Tým zjednodušil komunikačný priestor druhého poschodia kaštieľa.

Zároveň dal vybudovať tak často spomínanú kaplnku Zvestovania Panne Márii tým, že dal odstrániť podlahu dvoch miestnosti nad sebou (stopy po podlahe sú doteraz viditeľné), ktorú v podkroví preklenul klenbou. Na bočných stranách vo výške druhého podlažia otvoril priestor dvoch bočných oratórií s uzatváracími okennými otvormi. Prestavbe kaplnky venovali svoju pozornosť aj Berchtoldovi nástupcovia na biskupskom stolci.

Jeho nástupca, biskup Gabriel Zerdahely (1780 – 1813), ktorý dal vybudovať oltár v klasicistickom štýle a emporu pre hudobníkov nad vstupom kaplnky. Zároveň dal nanovo vymaľovať steny kaplnky. Jej súčasná maliarska výzdoba však pochádza z roku 1910, kedy biskup Wolfgang (Farkaš) Radnai, pôsobiaci v kaštieli v rokoch 1904 až 1919, poveril miestneho farára Štefana Vetzela, aby pri príležitosti blížiaceho sa stého výročia postavenia kostola v Kríži zabezpečil jeho obnovu. 

Úprava sa mala týkať nielen samotného kostola, ale aj biskupskej kaplnky v kaštieli. Maliarsku výzdobu interiérov zadal Wetzel akademickému maliarovi Michalovi Blaškovičovi Bátorimu zo Subotice, ktorý ju realizoval spôsobom al secco s motívom rozvilinovej výzdoby.

Kaplnka bola biskupskou kaplnkou, ktorú výhradne využíval banskobystrický biskup a nebola voľne prístupná pre verejnosť Až na výnimku, v rokoch výstavby farského kostola, kedy slúžila ako provizórny verejný bohoslužobný priestor.

Je zaujímavosťou, že pri skúmaní starších písomných prameňov sa žiadna kaplnka v kaštieli nespomína a prvá zmienka je len o súčasnej z roku 1776, kedy ju dal biskup Berchtold prestavať z dvoch nad sebou vybudovaných miestností, ktoré dal preklenúť klenbou. Medzi neznáme udalosti veľkého významu, o ktorých sa málo vie, patrí aj skutočnosť, že v roku 1805 boli z obavy pred zničením napoleonskými vojskami v kaštieli uložené archívy ostrihomskej a bratislavskej kapituly, a to v bývalých priestoroch arcibiskupského paláca v priestoroch sala terrena.

Avšak 19. storočie nebolo len v duchu obnovy. Kaštieľ postihli aj dramatické udalosti. Budovu kaštieľa dňa 30. mája 1826 zasiahol blesk a narobil veľké škody a ako keby toho nebolo dosť, 4. januára 1858 ju zase poškodil požiar. Bolo to v čase, keď v kaštieli sídlil Štefan Moyses, ktorý potom pristúpil k väčšej renovácii, ktorej súčasťou bola aj nadstavba nárožných veží na vrcholovej časti s motívom cimburia.

Mgr. Peter Mosný, archeológ