Odkrývame históriu mesta: V kaštieli sa zachovala expozícia školskej triedy

Do expozícií, ktoré vytvárame v priestoroch kaštieľa, umiestňujeme exponáty z dôb dávno minulých, ale aj z obdobia, dá sa povedať, priam súčasného, aby nám  pripomínali časy, na ktoré radi s nostalgiou spomíname. Niektoré z nich majú pri tom úzke spojenie s priestormi kaštieľa. Áno, aj také ukladáme a uchovávame v depozite pre tých, ktorí prídu po nás. Sú to relikty spomienok na našu mladosť. 

Často sa ma návštevníci pýtajú, aké to bolo, keď tu bola škola. Ale čo ma najviac prekvapilo, je veľký záujem detí o bývalú školu. Preto sme pre nich pripravili expozíciu školskej triedy, do ktorej chodili v kaštieli aj ich starí rodičia. 

V jednej z bývalých tried sme ponechali tabule, školské lavice, stoličky a prispôsobili ju k rokom 70–tym, kedy tu tieto triedy boli. Sú tu mapy z tej doby, názorné pomôcky, na ktorých vysvetľovali učitelia učivo (nebol počítač), a tak si deti museli predstaviť a s učiteľkou komunikovať počas výučby. V tejto triede sa deti môžu posadiť za lavicu, behať, čarbať na tabuľu. Je tu voľný program, a to sa našim mladým návštevníkom veľmi páči. Snáď aj preto je to najobľúbenejší priestor počas prehliadky.

Pre starších návštevníkov sú to priestory s nostalgickou spomienkou na šťastné doby mladosti, na školu, ktorá tu dlhé roky pôsobila. Na zásahy do objektu kaštieľa a prispôsobovanie sa potrebám školy, pomlčíme. Venujme sa len spomienkam.

Veľa našich známych tu študovalo a nielen vo vtedy vyhlásenej ekonomickej škole. Veď prvý, ktorí sem prišli, boli budovatelia ZSNP, ktorí prichádzali aj so svojimi rodinami. A prvá škola, do ktorej vtedy ich deti chodili, bola v kaštieli. 

Aj ja si pamätám, pri ktorom okne som ako prváčik sedel.

Budovanie takejto expozície však nie je ľahké. Školské pomôcky sa neskoršie zahadzovali, perá a ceruzky sa vymenili a dostať sa teraz k nim je veľmi zložité. Učebnice už ani nie sú, plniace perá na atrament už nezoženiete (tie s gumičkou), ale po čase sa nám pomaly darí zhromažďovať tento vzácny materiál. A tak už máme mapy, gumy, ceruzky, perá, atď. Nedávno nám priniesli veľké drevené pravítka na tabule a kružidlo, no hotový poklad. Staré knihy a učebnice nám prinášajú „ žiačky“, ktoré ich nezahodili. Nesmiem zabudnúť na dar - vitrínu s množstvom preparovaných zvierat, ktoré deti priam okúzľujú.

Dobrí ľudia ešte žijú! No len tie priestory?! Tu je stále čo hovoriť a všetci, ktorí sem prídu, rozprávajú, len ja mlčím- To je ich škola, ich mladosť, ich spomienky. 

Mgr. Peter Mosný, kastelán