Odkrývame históriu mesta: Vstup Žiaru nad Hronom do písaných dejín a sfalšovaná listina

Ku osobnosti uhorského kráľa Gejzu I., o ktorom sme písali v predchádzajúcom článku, sa vzťahuje aj jeden z míľnikov histórie Žiaru nad Hronom, ktorým je vstup nášho mesta do písanej histórie. 

Udialo sa tak v zakladacej listine benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku, ktorú Gejza vydal v roku 1075, vtedy ešte v pozícii Nitrianskeho údelného vojvodu. Okrem historického významu si táto listina zaslúži miesto v našej rubrike aj pre nie veľmi lichotivý dôvod, ktorý je takisto súčasťou histórie ako aj tie vznešené, a síce, že niektoré jej časti boli sfalšované.

Prvá, originálna verzia, ktorú dal zhotoviť Gejza, sa, bohužiaľ, nezachovala do dnešných čias. Vieme však, že existovala ešte v roku 1209, keď ju opát kláštora použil, keď žiadal pápeža v Ríme, aby potvrdil rozsah majetkov kláštora v Beňadiku. Historický výskum dokázal, že niekedy na konci 13. a začiatku 14. storočia však bol obsah dokumentu zámerne zmenený mníchmi v kláštore a teda originálna verzia bola sfalšovaná. Čo sa stalo s originálom po roku 1209, či bol stratený, poškodený okolnosťami, alebo ho niekto zničil zámerne, sa už zrejme nikdy nedozvieme.

V sfalšovanom dodatku sa však nachádza dôležitá veta. Kráľ Gejza v nej hovorí: "Dal som taktiež aj majetok v Susolgi s lesmi, loviskami, vodami, rybolovom a lúkami.“ Susolgi je zrejme názov oblasti, ktorú v súčasnosti voláme Žiarska kotlina a vďaka pôvodnej, teda nesfalšovanej časti Gejzovej listiny vieme, že prvé sídlo, ktoré malo svoj vlastný názov už v roku 1075, nebol samotný Žiar nad Hronom, ale dnešná obec Horné Opatovce. Jej názov je odvodený od toho, že ako majetok patrila opátovi v Hronskom Beňadiku.

V roku 1230 horný Tekov dostal do správy župan vo Zvolene a takmer okamžite nastal konflikt ohľadom toho, kto bude prijímať časť všetkého mýta vybraného v celej našej oblasti. Do sporu sa nakoniec musel vložiť vtedajší panovník Uhorska Belo IV. , ktorý rozhodol že mnísi v Beňadiku majú právo na tretinu mýta vybratého vo Voznici, Svätom Kríži a Hliníku.

Odporúčaná literatúra k tejto téme: Ratkoš, Peter: Dejiny Žiaru nad Hronom. Vydavateľstvo Osveta, 1978, 345 s. Dostupné v Mestskej knižnici Michala Chrásteka v Žiari nad Hronom

Mgr. Peter Mlatec, PhD., kastelán
Foto: Zobrazenie Bela IV. v Kronike Jána z Turca