Po stopách histórie a pamiatkach mesta: O svätokrížskom podevníku

Skončil žiarsky jarmok. A je čas trochu zhodnotiť jeho prínos aj pre tradície mesta.

Aby som začal, ako sa hovorí, od Adama. Pred niekoľkými týždňami sme skúšobne spravili prvý „výpal" v peci na chlieb vo svätokrížskom dome. Prišiel aj primátor Antal a po ochutnávke prvých produktov pece rozhodol: „Na jarmoku otvoríme dom a budeme piecť podymníky." Nasledovalo niekoľko ďalších skúšobných výpalov. Či sa to podarilo, to už musia povedať návštevníci jarmoku, ktorí žiarske podymníky ochutnali. A je treba povedať, že ochutnávačov bolo neúrekom. Aj keď sme otvorili na svätokrížskom dome len pec, myslím si, že na úvod to nebol zlý počin.

A teraz trochu do histórie. Čo to je podymník? Ako sa píše, je to placka z upečeného cesta, ktorá obsahuje múku, vodu a soľ. Je to veľmi jednoduchá, a tým aj veľmi zdravá potravina, zvlášť v tomto období prímesí, „éčiek" a rôznych chemických prídavkov. Placky sa považujú za najstaršiu formu chleba, u nás sa udržiavala ich príprava až do začiatku minulého storočia v rodinách chudobných uhliarov, drevorubačov a pastierov. Placky sa piekli pri pečení chleba v chlebovej peci z kysnutého chlebového cesta, a to buď pred, alebo po pečení v ešte teplej peci. Nimi sa nahrádzal nedostatok chleba a jedol sa aj ako samostatné jedlo, alebo sa namáčal do tekutých jedál, polievok a omáčok. Neskoršie sa začali placky piecť na masti alebo oleji (ale to nie je náš prípad) v panviciach alebo v pekáčoch. Ich pomenovanie malo viacero ľudových názvov: osúch, posúch, kabáč, lokša, bugač, lepník, moskoľ, opresnok, atď. Jeho pôvodný názov však pochádza z toho, že sa pieklo pod plameňom v dyme, ktorý vychádzal z pece. A preto najstaršie názvy sú poplameník či podymník. A tu sme pri merite veci: počas jarmoku prichádzalo veľa ľudí a medzi nimi bol aj bývalý obyvateľ domu, pán Majerský, ktorý povedal: „Vieš, starí Križania mi hovoria, že ako to voláte, veď to nebol podymník. V Kríži to bol vždy podevník." A máme tu ďalší názov. No, ale tento je náš, žiarsky, a tak v budúcnosti budeme popri žiarskych hurkách piecť aj žiarsky podevník. Lebo tak ho odteraz budeme nazývať a dbať nato, aby sa nespreneveril poplatnosti doby a času, aby bol vždy svojský - žiarsky. Na záver by som len chcel povedať, že aj takto ožíva história nášho mesta a musím pripomenúť, že veľmi chutná.

Peter Mosný

Súvisiace články:

• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Staré mesto
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Naše mesto a doba rímska
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Slovania
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Stredovek
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Chráňme si mesto
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Tragické výročie
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Kostol v Kupči
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Vznik Žiarskej kotliny
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Počiatky osídlenia Žiarskej kotliny
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Žiarska kotlina v mladšej dobe kamennej