Príbeh žiarskeho ľadu: Osem dní príprav, mesiace každodennej starostlivosti

Keď sa na ľad SLOVALCO arény v Žiari nad Hronom postavia hokejisti, krasokorčuliari či rekreační korčuliari, pod ich korčuľami je hladká biela plocha s presnými čiarami, kruhmi, bránkoviskami aj logami partnerov. Na prvý pohľad samozrejmosť. V skutočnosti je však za každou novou ľadovou plochou približne osem dní postupnej a precíznej práce. A ešte predtým množstvo príprav, ktoré návštevník štadióna vôbec nevidí.

Ako vzniká žiarsky ľad, vysvetľuje Branislav Šťastný, vedúci prevádzky zimného štadióna SLOVALCO arény zo spoločnosti TECHNICKÉ SLUŽBY Žiar nad Hronom, spol. s r. o.

Všetko sa začína ešte na suchom betóne

Výroba novej ľadovej plochy sa nezačína vodou, ale dôkladnou prípravou samotného štadióna. Betónový podklad, ktorý počas leta slúži ako tréningová plocha, sa musí najskôr poriadne vyčistiť.

„V našom prípade používame čistiaci stroj podobný tým, ktoré poznáme zo supermarketov,“ približuje Branislav Šťastný.

Nasleduje kontrola mantinelov, ochranných skiel, úchytov na siete a ďalších prvkov okolo hracej plochy. Čo je poškodené, musí sa opraviť, vymeniť alebo správne nastaviť. Súčasťou príprav je zároveň každoročná prehliadka chladiacej sústavy a potrebné revízie.

Až keď je všetko pripravené, môže sa v dohodnutom termíne spustiť chladenie.

V podkladovom betóne sa nachádza systém chladiacich trubiek. Približne 24 hodín trvá, kým sa celý betónový podklad vychladí na teplotu okolo mínus šesť stupňov Celzia.

A práve vtedy sa môže začať rodiť prvý ľad.

Najskôr jemné vrstvy

Na vychladený betón sa voda neleje vo veľkom množstve. Začína sa veľmi jemným nástrekom.

Po zamrznutí prvej vrstvy nasleduje ďalšia a potom ďalšia. Postupným vrstvením vznikne tenká súvislá ľadová plocha, ktorá zároveň prekryje drobné nerovnosti podkladu.

Práve táto fáza si vyžaduje cit a skúsenosti.

„Na začiatku treba vodu na plochu dávkovať opatrne a presne. Sú to činnosti, pri ktorých človeku rolba nepomôže,“ vysvetľuje Šťastný.

Keď je vytvorená prvá súvislá vrstva, prichádza na rad jeden z najviditeľnejších krokov výroby ľadu – biely podklad.

Na ľad sa nastrieka špeciálna biela vodová farba. V SLOVALCO aréne na jej aplikáciu používajú zariadenie, ktoré si pracovníci sami vyrobili práve na tento účel.

Biela vrstva nie je iba estetickou záležitosťou. Vytvára podklad, na ktorom sú dobre viditeľné hokejové čiary, značenie, puk aj reklamy.

Čiary a kruhy sú ručná práca

Po vytvorení bieleho podkladu prichádza na rad presné vymeranie celej hokejovej plochy.

Treba určiť polohu jednotlivých čiar, kruhov, bránkovísk a ostatného značenia. Možností, ako ich dostať na ľad, je viacero.

„Buď sa maľujú vodovými farbami pomocou šablón, alebo sa na ľad položia už hotové fóliové čiary, kruhy či bránkoviská,“ vysvetľuje Branislav Šťastný.

Hoci dnešný zimný štadión využíva množstvo techniky, v tejto chvíli stále rozhoduje najmä ľudská ruka.

Meranie, maľovanie aj presné umiestňovanie jednotlivých prvkov je ručnou prácou skúsených ľadárov.

Podobne sa na plochu dostávajú logá a reklamy partnerov. Tie môžu byť vyrobené na jemnej fólii alebo namaľované priamo na ľad. Následne sa jemne zastriekajú vodou a ďalšími vrstvami sa postupne prekryjú.

Obrazne povedané sa tak reklama „utopí“ v ľade.

Nad grafikou však musí zostať dostatočne hrubá vrstva ľadu, aby ju korčule počas tréningov a zápasov nepoškodili.

V Žiari má ľad štyri až šesť centimetrov

Keď je biely podklad, značenie aj grafika hotová, začína sa postupné budovanie samotnej hrúbky ľadu.

Ani teraz sa plocha nedá jednoducho zaliať veľkým množstvom vody.

„Musí sa polievať postupne a pomaly, aby sa podklad nerozpil a nezničil,“ upozorňuje Šťastný.

Vrstva za vrstvou tak ľad narastá až na požadovanú hrúbku. V SLOVALCO aréne má približne štyri až šesť centimetrov.

Ako dlho celý proces potrvá, závisí od konkrétneho štadióna. Rozhoduje kvalita chladiaceho systému, stav podkladu, izolácia haly aj ďalšie podmienky.

V Žiari nad Hronom trvá výroba kompletnej ľadovej plochy približne osem dní.

Dobrý ľad nie je iba zamrznutá voda

Kvalitu výslednej plochy ovplyvňuje viacero faktorov.

Dôležitá je samotná voda – jej čistota, tvrdosť aj spôsob úpravy. Počas bežnej prevádzky však zohráva zásadnú úlohu najmä teplota, na ktorú je ľad vychladený.

Sledovať treba aj vlhkosť vzduchu v hale. Ak sa podmienky menia, pracovníci musia reagovať a prostredie upraviť tak, aby zostala zachovaná požadovaná kvalita ľadu.

Mimoriadne zaujímavý detail sa týka aj každodennej údržby.

Návštevník by možno očakával, že rolba pri úprave plochy používa studenú vodu. Je to presne naopak.

V SLOVALCO aréne sa pri úprave ľadu používa voda zohriata približne na 40 stupňov Celzia.

„Teplejšia voda sa lepšie spojí s podkladovou vrstvou ľadu a rýchlejšie zamrzne,“ vysvetľuje Šťastný.

Je to jedna z vecí, ktoré podľa neho bežných návštevníkov štadióna často prekvapia.

Traja ľadári, deväť mesiacov, 15 hodín denne

Vyrobením ľadu sa práca nekončí. Práve naopak.

Ľadová plocha v Žiari nad Hronom je počas sezóny využívaná približne 13 až 15 hodín denne a v prevádzke je približne deväť mesiacov v roku. Zďaleka pritom neslúži iba hokejistom. Využívajú ju aj krasokorčuliari, rekreační hráči či verejnosť počas verejného korčuľovania.

O jej stav sa starajú celkovo traja ľadári – rolbári, ktorým podľa potreby pomáha aj pracovník na dohodu.

Ich úlohou je zabezpečiť, aby mala plocha potrebnú kvalitu bez ohľadu na to, kto na ňu práve nastúpi.

„Príprava ľadu je na každý zápas žiarskych hokejistov rovnaká. Všetci sú pre nás rovnako dôležití,“ zdôrazňuje Branislav Šťastný.

Určitý rozdiel však predsa len nastáva pri domácich zápasoch mužského tímu Indiánov – nie preto, že by dostávali „lepší“ ľad, ale pre počet ľudí v hale.

Ak sa očakáva návšteva tisíc a viac divákov, pracovníci sledujú obsadenosť arény a prijímajú opatrenia, aby väčší počet ľudí neovplyvnil vlhkosť vzduchu a následne aj kvalitu ľadovej plochy.

Pod hladkým povrchom sú skúsenosti

Pre návštevníka je dobrý ľad väčšinou ten, ktorý si pri korčuľovaní či počas zápasu vôbec nevšimne. Je rovný, tvrdý a kvalitný – či už po ňom jazdia hokejisti, krasokorčuliari, rekreační hráči alebo verejní korčuliari.

Za takouto samozrejmosťou sa však skrývajú dni práce.

Od kontroly chladiacej technológie cez prvé jemné vrstvy vody, biely nástrek, ručné vymeriavanie čiar a ukladanie grafiky až po postupné budovanie potrebnej hrúbky ľadu.

A hoci pri každodennej starostlivosti dnes pomáha rolba a ďalšia technika, niektoré časti práce sa automatizovať nedajú.

„Najnáročnejšie sú práve činnosti, ktoré treba urobiť s citom a hlavne presne. Na to sú potrebné skúsenosti,“ uzatvára Branislav Šťastný.

Žiarsky ľad dnes naplno slúži počas tréningov a zápasov, krasokorčuliarskych tréningov, rekreačného hokeja aj verejného korčuľovania. Počas sezóny sa na ňom vystriedajú športovci rôznych vekových kategórií aj ľudia, ktorí si prišli jednoducho zakorčuľovať. Za každým prejazdom korčúľ pritom zostáva práca, ktorú z tribúny či priamo z ľadovej plochy nevidno – osem dní príprav na začiatku sezóny a potom každodenná starostlivosť ľudí, ktorí udržiavajú ľad v potrebnej kvalite celé mesiace.

Príbeh žiarskeho ľadu sa totiž jeho výrobou nekončí. Pokračuje každý deň s každým, kto naň vstúpi.

(MČ)
Foto: HK Žiar nad Hronom, Peter Vörös