Pripomíname si 80. výročie Slovenského národného povstania

Vznik povstania, večer  29. augusta 1944, bol odpoveďou vlasteneckých protifašistických síl na Slovensku na pokus fašistickej slovenskej vlády a nacistického Nemecka okupovať Slovensko. Nacisti boli presvedčení, že ich vojenské akcie na Slovensku budú mať charakter policajnej trestnej výpravy proti Partizánom. Domnievali sa, že tieto akcie prebehnú bleskovo a nenarazia na odpor a partizánske hnutie bude porazené. Tým väčšie boli ich prekvapenie, keď narazili na spoločný odpor vojakov a partizánov a menila sa na dvojmesačnú frontovú povstaleckú vojnu.

Partizánsky odboj na Slovensku začal na jar 1942 v Malých Karpatoch, kde pôsobila partizánsky skupina Markuša. Boli tri hlavné dôvody pre povstanie. Za prvé to bol vstup Slovenska do vojny so ZSSR, protižidovské opatrenia slovenskej vlády a obrat Stalingradskej bitky. Koncom roku 1943 bola uzatvorená tzv. Vianočná dohoda a bol vytvorený Ústredný odborový orgán Slovenská národná rada. Najdôležitejšou časťou Vianočnej dohody bola príprava ozbrojeného povstania a zvrhnutie vlády fašistického slovenského štátu. Povstanie sa pripravovalo za spolupráci s armádou, Partizánmi , komunistami, sociálnymi demokratmi, občianskym odbojom a ďalšími.

Zo dňa 28. na 29. augusta 1944 začali vstupovať na územie Slovenska nacistické vojská. Prvé boje medzi nemeckými okupantami a povstalcami začali v oblasti Žiliny, Kežmarku a Popradu. Slovenské národné povstanie sa začalo. Muselo sa začať podľa núdzového nevýhodnejšieho variantu. A hoci 29. augusta neboli dokončené všetky vojenské prípravy, povstanie sa už nedalo odkladať. Partizáni a revolučné národné výbory vystúpili na niektorých miestach už pred 20. augustom 1944. Oslobodzovali politických väzňov, zosadzovali fašistických predstaviteľov z moci a nastoľovali nový demokratický poriadok. K nim sa pridali aj vlastenecké jednotky Slovenskej armády. Na druhý deň sa správy o vzniku povstania rozleteli na vlnách rozhlasu, cestou Slobodného slovenského vysielača Banská  Bystrica. Vojenské ústredie na čele s generálom Golianom, neskoršie s generálom Viestom vyhlásilo mobilizáciu a do armády vstúpilo vyše 60 tisíc odvedencov.

V povstaní okrem armády bojovali aj Partizáni, ktorých počet sa odhaduje na 18 tisíc. Ďalej to boli rôzne ilegálne skupiny. Medzi Partizánmi boli príslušníci rôznych iných národov. Okrem Slovákov, Čechov a Rusov to boli Ukrajinci, Bielorusi, Francúzi, ale aj protifašisticky naladení Maďari a Nemci. Do povstania sa zapojilo vyše 30 národností. Najtvrdšie boje medzi nemeckou armádou a povstalcami sa zvádzali pri Telgárte, Vrútkach, Svätom kríži nad Hronom, Hronská Dúbrava, Martin a mnoho iných miest na Strednom Slovensku.

Slovenské národné povstanie malo veľký vojenský význam. Vďaka odporu Slovákov v SNP v tyle Nemeckej armády vojensky zasahovali proti nepriateľom. Z týchto dôvodov museli Nemci stiahnuť komplet vojenské divízie na potlačenie povstania a tieto po dobu 2 mesiacov nemohli byť nasadené na fronte 2.svetovej vojny. Veľká presila nemeckých vojsk donútilo vedenie povstania na organizovaný ústup do hôr a prechod na partizánsky spôsob boja. Dňa 26. októbra sa veliteľstvo 1. Československej armády na Slovensku presunulo na Donovaly, kde boli aj politické orgány povstania. Generál Viest vydal rozkaz opustiť Banskú Bystricu do 27. októbra. Nemci obsadili centrum povstania Banskú Bystricu.

Slovenské národné povstanie bolo najodvážnejším činom v našich národných dejinách. Nikdy predtým Slováci nedokázali z vlastných zdrojov a rozhodnutia prevziať historickú iniciatívu a rozhodnúť o svojom osude. SNP bolo druhé najväčšie vystúpenie domáceho odboja proti domácim fašistom a nemeckým nacistom počas 2.svetovej vojny. Povstanie dalo historickú odpoveď pre Európu, že sloboda a sebaurčenie sú pre nás vzácnejšie ako formálna samostatnosť. Slovenská republika bol vazalský štát fašistického Nemecka. Vlastných spoluobčanov židovského a rómskeho pôvodu posielal do pekla koncentračných táborov. Vyše 60 tisíc sa už domov nevrátilo. Slovenským národným povstaním vstúpilo Slovensko do proti Hitlerovskej koalície a po skončení 2. svetovej vojny nebol považovaný za porazený štát, ale patril do víťaznej koalície.

Hlboko sa skláňame pred všetkými účastníkmi povstania, ale aj pred radovými občanmi, ktorí sa stali aktérmi tejto historickej udalosti. Oceňujeme ich statočnosť, odvahu a vytrvalosť. Právom musíme byť hrdí na všetkých účastníkov povstania. Obete povstania si zaslúžia našu pietu. Aj tento článok je vzdaním úcty menovaným, známym aj neznámym hrdinom, ktorí blaho vlasti nadradili osobným záujmom a boli ochotní obetovať vlastný život v mene slobody, pravdy a demokracie. Uctime si pamiatku všetkých tých, ktorí pred 80.rokmi bojovali a položili svoje životy na oltár vlasti.

Jaroslav Bulko, podpredseda SZPB a predseda OblV SZPB
Foto: Archív SNP