Slovalco obnovilo výrobu hliníka, čo podporí vznik viac ako 200 pracovných miest. Fabrika investuje do reštartu najmenej 100 miliónov eur

V Žiari nad Hronom sa bude po troch rokoch znova vyrábať hliník. Prvé pece spustili v piatok, 28. augusta 2026. Jednotlivé časti elektrolýzy však budú nabiehať postupne. Produkciu hliníka museli úplne pozastaviť v roku 2023 kvôli vysokým cenám elektrickej energie. Fabrika pritom dovtedy fungovala nepretržite sedemdesiat rokov. 

Kroky, prijaté v roku 2026

Vo februári tohto roka vláda SR a spoločnosť Slovalco uzavreli memorandum o spolupráci zamerané na vytvorenie podmienok pre opätovné spustenie výroby hliníka v závode v Žiari nad Hronom. V marci po stretnutí s predstaviteľmi firmy Úrad vlády SR uviedol, že cieľom je začať s čiastočnou obnovou produkcie ešte v roku 2026, pričom v plnom rozsahu má byť výroba obnovená v roku 2027. V júli vládni predstavitelia so zástupcami Slovalca podpísali dvojicu zmlúv, ktorými sa štát zaviazal ku kompenzáciám emisií, úľave z odvodu do jadrového fondu a k dodávke elektriny na najbližších desať rokov výmenou za reštart výroby a udržanie zamestnanosti v hlinikárni.

„Je to veľký deň pre Žiar, pre Slovensko aj pre Európu,“ vyhlásil v deň spustenia fabriky premiér Robert Fico. „Hliník je strategická surovina, bez ktorej nevieme byť konkurencieschopní. Chcem vysloviť obrovskú radosť, že po niekoľkých stretnutiach so slovenskými a nórskymi vlastníkmi sme sa dohodli, čo všetko treba urobiť, aby bola výroba primárneho hliníka obnovená. Hovoríme o firme, ktorá ak pôjde na plný výkon, vie vyrobiť 17 percent produkcie primárneho hliníka v Európe,“ dodal.

„Samotné spustenie znamená, že technológia začne byť napájaná, začne sa zohrievať, potom sa do nej začne dávať surovina, ktorá sa rozpustí a spustí sa elektrolytický proces a začneme vyrábať hliník. Je to postupná cesta, v prvej fáze budeme spúšťať 100 pecí, to bude trvať do konca februára 2027,“ vysvetlil generálny riaditeľ Slovalca Milan Veselý. Podľa jeho slov momentálne zamestnávajú 250 ľudí, z toho takmer 80 percent sú tí, ktorí sa vrátili po predchádzajúcom prepustení a sú to aj ľudia, ktorých si podržali aj v čase, keď fabrika nevyrábala. Na zariadení počas útlmu výroby robili údržbu.

Čo fabrike pomohlo

Slovalcu musel k opätovnému naštartovaniu výroby pomôcť aj štát. Zjednodušene, ide o zvýšenie kompenzácií energeticky náročným podnikom (ako napríklad aj OFZ, a.s., U.S. Steel Košice, s r.o. či Duslo, a.s.) a zmluvu na dodávku elektrickej energie.

Zmena schémy spätného vyplácania peňazí z Environmentálneho fondu prináša nový mechanizmus štátnej pomoci, pri ktorom štát po novom môže na kompenzácie pre energeticky náročné podniky použiť až 35 percent celkových príjmov z predaja emisných povoleniek. Envirorezort doteraz vracal len nízke percento. V Envirofonde sa tak naakumulovali dve miliardy eur.

Európska komisia schválila tieto úpravy s cieľom kompenzovať podnikom vyššie ceny elektriny. Tie vznikajú prenášaním nákladov na emisie skleníkových plynov do koncových cien energie. Táto legislatívna úprava a navýšenie percentuálneho podielu z výnosov dražieb povoleniek pomáhajú stabilizovať domáci priemysel, čím napríklad vytvárajú ekonomickú perspektívu pre opätovný nábeh a udržanie energeticky najnáročnejších výrob, akou je napríklad produkcia hliníka v závode Slovalco.

Zmeny v schéme, zamerané na podporu energeticky náročných podnikov, koncom júla schválila Európska komisia nielen pre Slovensko, ale aj pre Česko, Francúzsko a Holandsko. Cieľom povolených zmien je znížiť riziko presťahovania energeticky náročných spoločností do krajín mimo Únie, kde majú menej prísnu klimatickú politiku.

Investičná skupina Penta Investments je akcionárom Slovalca od roku 2002. V hlinikárni vlastní menšinový podiel vo výške viac ako 44 percent. Pri opätovnom spustení výroby bol aj Jaroslav Haščák: „Európa spotrebuje okolo 7 miliónov ton hliníka. Je to jeden z najstrategickejších kovov, používa sa v obrannom priemysle, v energetike, potravinárstve, zdravotníctve, stavebnom priemysle. Dnes Európa vyrába len okolo milióna ton, výroba hliníka je čistejšia v Žiari nad Hronom. Slovalco je toho pozitívnym príkladom, CO₂ stopa je štyri až päťnásobne nižšia ako konkurenčná výroba hliníka, ktorý sa dováža napríklad z Číny.“

Odkiaľ bude mať Slovalco elektrinu

Ďalšou formou pomoci pre žiarsku hlinikáreň je dlhodobá zmluva na dodávku elektriny zo štátnej Vodohospodárskej výstavby, prevádzkovateľa vodného diela Gabčíkovo. Minister životného prostredia Tomáš Taraba uviedol: „Vodohospodárska výstavba mala dlhodobé kontrakty, tie kontrakty sa nahrádzajú odberateľom Slovalco. Nie je to tak, že by celá energia z Gabčíkova išla do Slovalca, stále zostáva dostatok energie na denné obchodovanie. Zmluva so Slovalcom je dlhodobá, ale je trhová, ide o kontrakt za niekoľko sto miliónov eur.“ Hlinikáreň môže nakúpenú energiu použiť len na výrobu hliníka.

Finálna cena za megawatthodinu pre Slovalco nesmie byť nižšia ako skutočné náklady na výrobu elektriny so započítaním primeraného zisku pre štátny podnik. Spresňuje Milan Veselý: „Máme zmluvu s Vodohospodárskou výstavbou od 1. januára 2027, a to v objeme, ktorý vie garantovať a dodať. My už dnes máme uzavretú aj ďalšiu zmluvu so Slovenskými elektrárňami na ďalšiu elektrinu, ktorú nám vodohospodári nevedia dodať.“

Reštart výroby

Hliník je potrebný vo viacerých sférach, ako je infraštruktúra, energetické systémy, automobilový priemysel, doprava či obrana. Európa potrebuje udržať výrobu tejto suroviny v rámci svojich hraníc, ak chceme odolné, konkurencieschopné a udržateľné hodnotové reťazce. Výkonná riaditeľka Norsk Hydro ASA Hanne Simensen po podpise memoranda vo februári tohto roka skonštatovala: „Keď sme v roku 2023 boli nútení zastaviť výrobu primárneho hliníka v Slovalcu, bolo to pre neschopnosť zabezpečiť elektrickú energiu za konkurencieschopnú cenu. Vytvorenie komerčne životaschopných podmienok pre reštart je mimoriadnou výzvou,“ uviedla. Teraz povedala: „Reštart si vyžadoval starostlivú prípravu, silnú technickú podporu a úzku spoluprácu naprieč organizáciami, ale aj štátom. Slovalco tím urobil vynikajúcu prácu pre bezpečný a úspešný reštart výroby.“

Kam poputuje žiarsky hliník

„Dnes sa mení na realitu to, o čom sme ešte pred niekoľkými mesiacmi hovorili ako o možnosti. Po viac ako troch rokoch začíname opäť vyrábať primárny hliník. Je to výsledok obrovského úsilia našich zamestnancov, vlastníkov spoločnosti, ako aj konštruktívneho prístupu štátu,“ hovorí Milan Veselý, generálny riaditeľ spoločnosti Slovalco. „Cena hliníka je daná na londýnskej burze kovov, my si nemôžeme vymyslieť, za koľko budeme hliník predávať, aj keď je oveľa kvalitnejší, ako ten z ďalekého dovozu. Tým, že sme súčasť nadnárodnej spoločnosti Norsk Hydro, máme zabezpečených zákazníkov, vždy sme patrili medzi preferovaných zákazníkov práve kvôli stabilite kvality,“ dodal generálny riaditeľ. 

My sme sa na názor opätovného spustenia výroby opýtali aj zamestnancov v hale, zhodou okolností to boli Nóri: „Áno, je príjemné byť súčasťou tohto slávnostného aktu. Je to dôležitý moment, výroba sa spustí postupne, budeme tu aj na budúci týždeň. Pre mňa je to rozhodujúca fáza, no zároveň je dôležité ukázať, že napredujeme.“ Na otázku, či budú bývať v Žiari, odpovedá druhý z kolegov: „Áno, počas spúšťania výroby tu zostanem niekoľko týždňov. Budem tu pri spustení prvých elektrolyzérov. Do Nórska sa vrátim asi o tri týždne. Tunajší ľudia sú veľmi priateľskí, takže z nich mám veľmi dobrý dojem.“

Dôvody zatvorenia fabriky

Predstavenstvo firmy Slovalco (za firmou stojí nórska spoločnosť Norsk Hydro a finančná skupina Penta) rozhodlo o odstavení posledných elektrolýznych pecí začiatkom roka 2023, pričom výrobu primárneho hliníka utlmili ešte v auguste 2022. Slovalco toto rozhodnutie vysvetľovalo vysokými cenami energií a nedostatočnou kompenzáciou zo strany štátu pre energeticky náročný priemysel. Spoločnosť s 500 zamestnancami musela prepustiť väčšinu z nich. V čase fungujúcej prevádzky bolo na ňu naviazaných ďalších asi dvetisíc ľudí. V hlinikárni tak počas posledných rokov fungovalo len pretavovacie centrum na recykláciu hliníka od partnerov, ktorí jej dodávali hliníkový šrot.

Aktuálne spustenie prvých elektrolyzérov podľa spoločnosti neznamená okamžitý návrat závodu na jeho plnú výrobnú kapacitu. Jednotlivé časti elektrolýzy budú nabiehať postupne. V prvej fáze reštartu podnik obnoví výrobnú kapacitu 75.000 ton hliníka ročne. O prípadnom obnovení zostávajúcej časti z celkovej kapacity približne 175.000 ton firma rozhodne podľa budúcich rámcových podmienok, situácie na trhu a dostupnosti konkurencieschopnej elektriny.

„Keď sme vypínali pece pred 3 rokmi , dúfal som, že to je na pol roka, žiaľ, bolo to až na tri roky. Keby vláda neurobila tento krok, tak fabrika by definitívne skončila, rozobrala by sa a zostala by zelená lúka. A toho som sa veľmi bál. Je to veľmi významný počin, vieme, že spúšťanie pecí je náročný proces, aj čo sa financií týka. Najväčší partner mesta Žiar nad Hronom je zachránený. Nášmu mestu pomáhajú aj nad rámec všetkých povinností, ktoré im vyplývajú zo zákona. So Slovalcom prišla aj iná, nórska kultúra, takej spoločenskej zodpovednosti, na čo sme neboli zvyknutí. Prináša to aj oživenie pracovného trhu v širšom regióne,“ uzavrel primátor Peter Antal. 

(mdeb)
Foto: Peter Vörös