Svätokrížske folklórne slávnosti priniesli hudbu, tanec a ľudové remeslá. Prvý ročník sa vydaril, prišlo množstvo ľudí

Pohronské osvetové stredisko v Žiari nad Hronom v spolupráci s mestom pripravilo prvý ročník slávností, kde dostali priestor deti aj dospelí odetí v krojoch prevažne zo žiarskeho regiónu. Areál osvety ožil 12. septembra nielen ľudovou hudbou a tancom, ale aj spevom a mnohými sprievodnými aktivitami. Návštevníci si mohli vyskúšať paličkovanie, plstenie, ale aj tkanie na krosnách či výrobu vlastného hlineného hrnčeka.

Bohatý kultúrny program

„Kultúra je len jedna a robíme ju pre ľudí – preto je dôležité, aby všetci kultúrni činitelia a dejatelia spájali sily a robili čo najkvalitnejšie podujatie pre obyvateľov regiónu, veľmi sa z toho teším a pokladám to za prvú lastovičku medzi MsKC, našou inštitúciou, ktorá má iného zriaďovateľa (BBSK), čiže je to pre mňa veľký krok do budúcnosti v rámci spoločného organizovania kultúry v meste. Pozvali sme aj OZ Búda, ktoré sa už dlhší čas snaží o rozvoj kultúry v meste. Je to spoločný projekt všetkých kultúrnych aktivistov v našom meste,“ povedal riaditeľ Pohronského osvetového strediska v Žiari nad Hronom, Peter Albert.

Počas sobotňajšieho popoludnia sa na pódiu sa vystriedali viaceré folklórne súbory a skupiny. Menovite išlo o DFS Makovička, DFS Hronček, DFS Hroniarik, DFS Čistinka, DFS Dukátik, DFS Sílešánek, ďalej FS Hron, FS Háj, FSk Pltiari, FSk Kolpašanky, FSk Hronka, FSk Brezničianka, FSk Pohronka, DSk Širinka, MSS Sekera a Gajdošská folklórna skupina. Podujatie moderoval Michal Ďuriš. Program festivalu sa začal o 13:00 hod tanečným workshopom pre deti a pokračoval hlavným programom od 14:00 hod., ktorý bol rozdelený do troch blokov a v rámci neho vystúpilo 15 regionálnych kolektívov. Hosťom festivalu bol Detský folklórny súbor Sílešánek z Vinodolu.

Zachovanie kultúrneho dedičstva

Účinkujúcich bolo naozaj požehnane, okolo tristo. „Všetkých účinkujúcich, ktorí tu vystupujú, dôverne poznáme. Ide o zoskupenia, s ktorými dlhodobo spolupracujeme, najčastejšie sa s nimi stretávame počas súťaží, ktoré organizujeme. Nás teší, že ich vidíme všetkých spolu. Vymenia si navzájom skúsenosti, vidia sa navzájom, tentokrát medzi sebou nesúťažia. Je obdivuhodné, koľko ľudí sa v okolí Žiaru nad Hronom venuje zachovaniu kultúrneho dedičstva a tradícií,“ poznamenal Peter Albert.

František Kmeť z FS Hron nám porozprával, čo mohli ľudia vidieť v podaní ich súboru na pódiu: „Vystúpili sme tu s baníckym tancom, ktorý by mal byť z regiónov Kremnica a Banská Štiavnica. Máme väčšinou pesničky zo Štiavnice. Tanec je o tom, aký bol baníkov život. Ako ide do bane, použili sme drevené kladivká, napodobňovali sme banské kolesá, ako sa točia, boli tam aj ženy, ako boli baníkovi veľkou oporou. Banícky tanec je staršia záležitosť, teraz sa obnovil, starší učia nás mladých.“

Žiarsky festival remesiel

Mimo hlavného programu zvyklo Pohronské osvetové stredisko samostatne organizovať Žiarsky festival remesiel. Tentoraz to spojili so slávnosťami. V rámci sprievodného programu sa prezentovali remeselníci, ktorí sa venujú ručným tradičným remeslám. Išlo o ukážky tkania, paličkovanej čipky, rezbárstva, kováčstva, hrnčiarstva a medovnikárstva. K dispozícii boli aj tvorivé dielne, v rámci ktorých si mohli návštevníci jednotlivé práce vyskúšať.

Jozef Lepšík z Ladomerskej Viesky ľuďom približoval kováčske remeslo: „S osvetou spolupracujem, chodím sem a ukazujem, že aj špinavé ruky vedia spraviť pekné dielo. Máme radi, keď prídu deti, zaujme ich to, vedia si vyrobiť srdiečka a podobné veci. Vo všeobecnosti záujem o moje výrobky je, zákazníci sa zvyknú aj vracať, robíme aj dekorácie do záhrad a podobne. Skôr nás bavia plastické veci. Je to moje hobby aj moja práca zároveň.“

Práca s hlinou

Návštevníci festivalu mali možnosť vyskúšať si viacero aktivít, išlo prevažne o prácu s rukami. Oproti sebe stáli dielne s hrnčiarskym kruhom a s krosnami. „Ja som si vyrábal šálku na espresso z hliny, ale inak som sem doviezol detičky z folklórneho súboru Širinka z Prenčova. Prišiel som teda pracovne, ale aj pri tejto aktivite som si aj oddýchol. Vyskúšal som aj tkanie, to mi až tak nešlo, ale toto bolo relaxačné. Šálku si nechám aj vypáliť a budem z toho piť kávu. Pôjdem si pozrieť aj program a všetko, čo festival ponúka,“ prezradil nám Jaroslav Jekel z Banskej Štiavnice.

„Vyrábajú sa tu misky, poháriky, je tu hrnčiarsky kruh a vyrábame z nízkovýpalovej pórovej hliny,“ povedala nám hneď pri vstupe do dielne Martina Déčiová z Jabloňoviec, ktorá sa k hrnčiarstvu dostala cez manžela. „Pri výrobe hrnčeka sme využili dve rýchlosti, kedysi sa používali kopacie kruhy, ale bolo to určite náročnejšie ako teraz pri elektrickom kruhu. Ľudia záujem majú, stále sem niekto chodí a chce si to vyskúšať, niekto si myslí, že je to ľahké, niekto, že je to ťažké. Niektorí pochopia tú hlinu, ako sa správa, hneď, niektorým to trvá dlhšie. Mňa to baví, ja som na materskej, takže je to pre mňa príjemný relax a oddych, ako každá kreatívna činnosť. Poháriky a misky musia uschnúť, ale sú aj tak krehké, môžu sa rozbiť, pri styku s vodou sa nevypálené kúsky rozmočia. Ak hrnček chcete používať, tak sa musí vypáliť. Vypaľuje sa od 900 stupňov vyššie,“ dodala.

Starodávne krosná a plstenie

Záujemcov bolo dosť aj vo vedľajšej miestnosti, kde boli dve krosná. To, ako použiť niteľnicu a brdo, učili dve skúsené tkáčky, ktoré sa trpezlivo venovali návštevníkom. Krosná som si vyskúšala aj ja, a veru zo začiatku to nebolo jednoduché, ale potom to človeka chytí za srdce a ide mu to už „od ruky“. Ženským prácam bol venovaný aj prvý blok programu, veď takéto práce sa po celé generácie odovzdávali z matiek na dcéry. Návštevníci mohli vidieť ukážky tkania a paličkovanej čipky, a mohli si to aj vyskúšať, aké to je, a koľko trpezlivosti si to vyžaduje. Mužské práce a tradičné remeslá boli témou druhého bloku, ktorý okrem iného ponúkol aj ukážky rezbárstva a kováčstva. Záujem najmä v ženskej časti publika bol aj pri plstení, kde si mohli mamy s dcérami vlastnoručne vyrobiť kvietok z ovčej vlny vo farbách, aké si sami vybrali. Keďže ide jeseň, pri výbere dominovali hnedá, okrová, zelená a červená i fialová.

Páčilo sa aj návštevníkom

„Prišli sme kvôli tomu, že žijeme v Žiari nad Hronom, máme radi folklórne slávnosti a dcéra vystupovala v Hrončeku, takže sme ju prišli povzbudiť. Začala tancovať od šiestich rokov. Je to veľmi pekné, super, že v Žiari sa organizuje aj niečo takéto. Veľa ľudí to porovnáva s jarmokom, ale toto je niečo iné, z iného súdka. Postretávali sme aj známych,“ povedala Žiarčanka Jana. Páčilo sa aj Petre: „Vystupovala kamarátkina malá, tak sme sa prišli pozrieť. Je to pekné, posedieť, popozerať, popočúvať. Ručné práce sú tu, ale nejdem skúšať.“ „Pekné prostredie, dobrá muzika, prišiel som sa pozrieť. Prevažne počúvam black metal, ale mám rád aj ľudovú hudbu, ale často počúvam aj mixy ako folk metal , folk black metal, viem to oceniť,“ prezradil Tomáš.

„To, čo sme chceli docieliť, sa nám podarilo, tá pohodová rodinná atmosféra. Nech ľudia spoznajú ten folklór, v našom regióne máme úžasné kolektívy, tak ich chceme ukázať, mali sme tu aj tému baníctva, šachtág, ako ho vidia deti z kolektívu z Banskej Štiavnice. Je to krásne, snažíme sa to udržiavať,“ poznamenala Judita Frantová z Pohronského osvetového strediska.

Chcú pokračovať aj ďalej

„Mesto Žiar nad Hronom ďakuje všetkým, ktorí si Svätokrížske folklórne slávnosti prišli užiť spolu s nami. Teší nás, že podujatie prinieslo do nášho mesta krásnu atmosféru, folklór, tradície, hudbu a tanec. Ďakujeme všetkým účinkujúcim, organizátorom, partnerom a najmä návštevníkom, ktorí svojou účasťou prispeli k vydarenému priebehu slávností. Veríme, že Svätokrížske folklórne slávnosti sa stanú novou tradíciou a v ďalších rokoch budú pokračovať v ešte väčšom a bohatšom rozsahu,“ povedala hovorkyňa mesta Lucia Šovčíková.

„Chceme v tom pokračovať, aby si Žiarčania zvykli na to, že majú svoju vlastnú históriu, nie vždy bolo mestečko priemyselné. Tradíciu mali aj jarmoky. Máme svoj folklór, svoje kroje, takisto aj okolité obce. Chceme v tomto regióne vytvoriť komunitu folkloristov a ich priaznivcov, aby mohli udržiavať tradície aj naďalej,“ uzavrel riaditeľ Pohronského osvetového strediska Peter Albert.

(mdeb)
Foto: Peter Vörös