Svätokrížsky dom v Žiari nad Hronom má svoje logo: Autorkou je výtvarníčka a remeselníčka Helena Soboslayová

Fasádu Svätokrížskeho domu v Žiari nad Hronom od júna tohto roka zdobí nové logo, ktoré slávnostne odhalili pri podujatí Hron vo dvore, ktoré sa konalo vo Svätokrížskom dvore. Autorkou loga je miestna výtvarníčka a remeselníčka Helena Soboslayová, ktorá pri jeho tvorbe vychádzala z výšiviek na vzácnych kožuchoch, ktoré nosili naši predkovia zo Svätého Kríža. Čo jednotlivé symboly znamenajú a odkiaľ pochádzajú, nám prezradila v rozhovore. 

Myšlienka vytvoriť logo Svätokrížskeho domu vzišla z tímu z Mestského kultúrneho centra (ďalej MsKC) v Žiari nad Hronom, ktoré Svätokrížsky dom spravuje a organizuje v ňom podujatia. „S kolegami sme sa zhodli na tom, že by bolo fajn dať dokopy staré folklórne symboly z našej oblasti a tak vytvoriť logo, ktoré nielen, že bude zdobiť domček, ale bude sa dať použiť na rôzne upomienkové predmety mesta. A tak sme oslovili pani Soboslayovú, ktorá hľadala najvhodnejšie symboly zo starých krojov, malieb,“ priblížila riaditeľka MsKC v Žiari nad Hronom, Michaela Pribilincová.

O autorke

Žiarčanka Helena Soboslayová je kultúrno – výchovný pracovník, výtvarníčka a remeselníčka. Celý svoj profesionálny život pracuje v oblasti kultúry, umenia a tradičných remesiel. Viac ako 25 rokov spolupracuje so Slovenským banským múzeom v Banskej Štiavnici. Viac ako dvadsať rokov zas spolupracuje s Regionálnym centrom remesiel ÚLUV v Banskej Bystrici a rovnako tak s kultúrnymi inštitúciami v Banskobystrickom kraji. Oživila kremnickú a hodrušskú čipku, iniciovala vytvorenie školy tradičných a súčasných remesiel a iné zaujímavé projekty.

Za svoju dlhodobú prácu získala niekoľko zásluh a ocenení, ako Zlatý Klinec Mesta Žiar nad Hronom 2010, v roku 2013 zas Kvet kultúry a umenia BBSK. V roku 2023 sa spolu s deťmi zúčastnila celoslovenskej súťaže remeselnej tvorby detí a mládeže, 9. ročníka V krajine remesiel, kde získala ocenenie pedagóga. Helena je tiež držiteľkou značky Regionálny produkt. V súčasnej dobe táto talentovaná Žiarčanka oživuje archaické textilné textúry, ovláda viac remesiel, ako drotárstvo, sklomaľba, textilná tvorba a pod. V rámci projektu Ľanové variácie má  výtvarníčka v Štúdiu dizajnu v Bratislave na výstave Ľan - Ľan aktuálne prezentovanú ľanovú tašku.

Motívom loga sú výšivky na vzácnych Svätokrížskych kožuchoch z 19. storočia

Všestrannosť a talent žiarskej remeselníčky a výtvarníčky si rokmi všimli aj pracovníci Mestského kultúrneho centra a preto nie je náhoda, že na tvorbu loga oslovili práve ju. Ako Helena prezradila, pri tvorbe vychádzala z výšiviek na vzácnych kožuchoch z 19. storočia, ktoré nosili naši predkovia zo Svätého Kríža. „Išlo konkrétne o tri kožúšky z okolia Svätého Kríža a šili sa aj v Lovči a zo Svätom Turčeku, ktoré sa ľudovo nazývali Svätokrížske kožuchy,“ vysvetlila Helena Soboslayová a dodala, že išlo o drahé, vzácne kusy oblečenia, ktoré v tej dobe znamenali prestíž a určitý honor nositeľa. Z troch vzorov sa nakoniec rozhodla pre vzor z kožušteka zo Svätého Kríža, práve pre jeho jednoduchý prírodný vzor.

Tento vzácny kožuch sa aktuálne nachádza v zbierkovom fonde Slovenského národného múzea v Martine. „Predmet bol získaný v roku 1939 vo Svätom Kríži, nosený bol v 19. storočí a začiatkom 20. storočia, až do 1. svetovej vojny. Po tomto období sa nikde nenachádzal, prestal sa nosiť a časom sa vytratil,“ vysvetlila výtvarníčka a dodala, že vzor, ktorý je na kožuchu vyobrazený, nebol zatiaľ nikde použitý a aj preto sa jeho motív rozhodla využiť ako základ pre logo Svätokrížskeho domu.

Počas tvorby loga Helena spolupracovala s ďalšími významnými ľuďmi, medzi nimi aj s Bronislavou Šajgalíkovou, odborníčkou na ľudovú kultúru, ktorá v roku 2017 – 2018 uskutočnila rozsiahly etnologický výskum regiónu Žiar nad Hronom a širokého okolia a v súčasnom období dokončila s kolektívom odborníkov hudobnú monografiu severného Tekova. „Pri tvorbe loga som chcela, aby to bolo niečo typické, niečo s hlbšou myšlienkou s odkazom po predkoch, žijúcich vo Svätom Kríži. Bronka mi dala fantastický námet, keďže počas etnologického výskumu pracovala s troma typmi spomínaných kožuchov,“ vysvetlila Helena, ktorá, ako sme už spomínali vyššie, si nakoniec z troch vzorov vybrala kožuch zo Svätého Kríža, v ktorého vzore je použitá ďatelinka, ľudovo nazývaná „getelinka“, lipový lístok s rastlinným motívom zelenej, červenej a cyklámenovej irchy.

Lipa ako symbol Slovanov, ďatelinka pre šťastie a granátové jablko ako symbol prosperity

Jednotlivé symboly Helenu zaujali na prvý pohľad a hneď sa pustila do pátrania po tom, čo znamenajú. „Páčilo sa mi, že je to prírodný motív, že je to také farebne svieže,“ dodala Helena a zároveň zdôraznila, že práve príroda a roľníctvo bolo v tom čase pre obyvateľov Svätého Kríža príznačné. Jednotlivé významy symbolov komunikovala aj s etnologičkou, od ktorej sa dozvedela, že ďatelinka bola rastlina, ktorá bola pre vtedajších obyvateľov veľmi dôležitá, pretože ňou kŕmili dobytok. „Čiže ľudia ako vzory na textile používali to, čo bolo ich srdcu blízke,“ dodala výtvarníčka s tým, že na vzore kožuchu možno nájsť aj štvorlístky, ktoré znamenajú šťastie.

Lipa je zas symbolom Slovanov, ako ďalej prezradila Soboslayová, lipy v dedinách sadili pri významných udalostiach a objektoch, ako sú kostoly, kríže či kaplnky. Lipa bola pre svoju mäkkosť dreva v tom období používaná aj ako rezbársky materiál a vyrábali sa z nej hračky, figúrky či betlehemy. „Viem tiež, že lipa mala aj dobrý koreňový systém, je dlhoveká, dlho rastie. Sadili ju pri kostoloch aj z toho dôvodu, aby jej korene zadržiavali pôdu a chránili budovy kostolov pred zosuvom pôdy. Bol to strom, ktorý vtedajší obyvatelia považovali za dôležitý, aj z hľadiska ľudového liečiteľstva,“ vysvetlila Helena a dodala, že okrem toho lipa predstavovala tiež lásku a priateľstvo. „V bohatom vzore na zadnej časti kožuchu možno tiež vidieť otočený lipový list, ktorý vyzerá ako srdce,“ dodala pre zaujímavosť výtvarníčka. Celkový vzor dotvára granátové jablko, ktoré znamenalo prosperitu. „Väčšina historických kožuchov, ktoré poznáme, sú prezdobené, mne sa na tomto konkrétnom kožuchu páčil práve jeho jednoduchý, rastlinný motív a to je to krásne,“ dodala Soboslayová a poznamenala, že išlo skutočne o vzácne kúsky, ktoré si hocikto nemohol dovoliť. Takéto kožuchy vraj väčšinou nosievali bohatí gazdovia alebo richtári. Ženské kožuchy sa zas dávali ako svadobné dary. „Keď som bola na prednáška o kožuchoch z Detvy, tam som sa dozvedela, že sa dedili z generácie na generáciu. Kožuch bol v tej dobe ako honor, to bolo merítko hodnoty a bohatstva jeho nositeľa,“ vysvetlila.

Spolu s grafikom vytvorili finálny dizajn loga, ktoré zdobí fasádu Sv. domu

Keď už bol vzor loga vybratý, výtvarníčka ho najprv musela zrekonštruovať a prekresliť so zachovaním proporcionality na kladivkový papier, aby pri jeho tvorbe vedela, z čoho môže vychádzať. „Snažila som sa to minimalizovať, no zároveň zachovať to pôvodné, tradičné,“ vysvetlila Helena, ktorá pri svojej práci spolupracovala s fotografom a grafikom Michalom Finkom z Hornej Ždane, s ktorým po celú dobu pri realizácii loga komunikovala a preto ho považuje za spoluatora.

„Bola to náročná práca, no nakoniec sme spoločne dospeli k tomu, aby tam bola zachovaná ďatelinka a lipový lístok. Lebo viete, ľudia v minulosti neuvažovali, čo má aký symbol, jednoducho čerpali zo života, z prostredia a z prírody,“ dodala autorka loga.

Spoločne vytvorili niekoľko farebných kombinácií pre rôzne použitie. Fasádu Svätokrížskeho domu aktuálne zdobí logo v bledomodrej farbe, ktoré ladí s fasádou, aj s prostredím. Logo Svätokrížskeho domu plánuje Mestské kultúrne centrum do budúcna využiť aj na rôznych propagačných materiáloch, či už to budú poháriky, darčekové predmety, tašky a podobne. „Hlavné je, aby sa dostalo do povedomia ľudí, aby si ho zapamätali a vedeli spojiť s tým, že je to logo Svätokrížskeho domu,“ dodáva Soboslayová, ktorá to tradičné posúva a oživuje a plánuje to robiť i naďalej. „Pri mojej tvorbe som sa vždy zameriavala na to, aby som vybrala to najcennejšie z truhlíc. Aby aj ďalšie generácie mohli čerpať z umu a remeselného fortieľa našich predkov,“ dodáva výtvarníčka a remeselníčka na záver.

(šov)
Foto: (ko)