Žiarski gymnazisti znova úspešní aj na medzinárodnej pôde. Vycestujú na robotickú olympiádu do Južnej Kórei

V polovici apríla sa v Bratislave konal ďalší ročník otvorenej robotickej súťaže FIRST Global Slovensko 2026. Tím žiarskeho Gymnázia Milana Rúfusa mal príležitosť zmerať si sily s jedenástimi slovenskými tímami a štyrmi z Čiech, Poľska a Chorvátska. Študenti dosiahli vynikajúce bodové hodnotenie. Za svoje výborné a vyrovnané výkony vo všetkých hodnotených oblastiach znovu vybojovali celkové 1. miesto. Získali tým nomináciu na medzinárodnú robotickú olympiádu, ktorá sa koná na jeseň v Južnej Kórei. Partiu šikovných mladých ľudí sme navštívili v ich domovskom gymnáziu.

Dôležitá je spolupráca aj technická zručnosť

Robotická výzva preverila technické zručnosti, kreativitu, ale aj tímovú spoluprácu. Od začiatku školského roka sa študenti usilovne pripravovali, skladali robota, programovali jeho ovládanie a testovali jeho fungovanie v provizórnej aréne. Študenti boli fantastickí v oboch častiach súťaže- v robotickej výzve aj vo výzve nových technológií. Pokračuje učiteľka informatiky, fyziky a takisto mentorka Mária Wagnerová: „Na medzinárodnej robotickej olympiáde máme zastúpenie už po siedmykrát. Začalo sa to pred covidom, vtedy boli tímy zostavené trošku iným spôsobom, už vtedy si organizátori súťaže FIRST Global za Slovensko všimli našich žiakov na FLL (First LEGO League) a oslovili ich. Po covide sú celoslovenské kolá, kde si žiaci dopredu pripravujú riešenia na rôzne výzvy. Predtým bola hardverová, softvérová výzva, každý rok sa to nejakým spôsobom obmieňa, aby boli potom pripravení na medzinárodnú olympiádu, aby si v celoslovenskom kole otestovali svoje zručnosti. Pre nás je to obrovský úspech práve v tom, že sa nám v každom ročníku podarilo získať prvé alebo druhé miesto za celkové umiestnenie, sme hrdí na to, že sme vždy mali zastúpenie na medzinárodnej úrovni z nášho gymnázia.“

Veľkou devízou v tíme je podľa nej to, že starší žiaci sa venujú mladším, upozorňujú ich, vedú ich, vypočujú si ich, čo urobili, čo plánujú, hodnotia ich a korigujú, dávajú im okamžitú spätnú väzbu. Žiakov ešte čaká komunikácia cez sociálne siete, budú natáčať videá, prezentovať Slovensko, prezentovať členov tímu, svoju prácu, komunikovať s ostatnými krajinami, za všetko sa im budú započítavať body.

BlueBerry zbieral loptičky a exceloval v šplhaní po lane

Najstarším členom tímu bol Šimon Filus, ktorý navštevuje septimu (tretí ročník gymnázia) a bol hlavným kapitánom: „To, že náš tím vybojoval prvé miesto, znamená pre nás veľmi veľa, pretože sme obhájili prvenstvo na slovenskom kole a sme veľmi šťastní, že môžeme reprezentovať Slovensko v Južnej Kórei, dúfam, že dosiahneme dobrý výsledok tak, ako po minulé roky. Náš robot sa volá BlueBerry, bol skonštruovaný študentmi do 18 rokov, je to čisto študentská práca a sme veľmi šťastní.“

Hlavný technik tímu Šimon Görög (študent druhého ročníka, sexty) staval robota: „Je to výnimočný robot, inej konštrukcie, ako mala väčšina súťažiacich. Vedeli sme využiť jeho hodnoty, ktoré iní nemali, resp. nevedeli tie misie plniť s takou presnosťou, ako my. Robot bol veľmi spoľahlivý, jeden z najspoľahlivejších a vynikal v niektorých kritických kategóriách. Jedna z kritických kategórií napríklad bola, že sme sa vedeli dostať k lanu za nejakých pár sekúnd a navíjanie na lano zospodu až na vrchol nám trvalo tri a pol sekundy, čo bolo najlepšie na Slovensku.“ Šimon hovorí, že program bol celkom komplikovaný, chceli ho čo najviac optimalizovať a zlepšiť, aby to bolo najlepšie pre ich potreby. Robot mal rôzne programy, ktoré iné roboty nemali a vďaka tomu mali lepšie ovládanie a niektoré ďalšie funkcie boli naprogramované praktickejšie a lepšie.

Robot BueBerry pracoval spoľahlivo a zvládal na ihrisku všetky úlohy. Inšpiráciou pre jeho koncept bolo práve zbieranie loptičiek, ktoré pripomínalo zber čučoriedok. Študenti ho celkovo konštruovali asi pol roka.

Tímová spolupráca družstiev

Hra v aréne a jej výsledok závisela nielen od schopností jedného tímu, ale i od vzájomnej spolupráce všetkých družstiev. Súboj robotov končil lezením na lano; ak sa podarilo vyšplhať všetkým tímom, získali aj kooperačný bonus. V robotickej výzve získali žiarski gymnazisti 2. miesto. O výsledku však rozhodla aj ich spolupráca a ochota pomáhať ostatným tímom. S ostatnými tímami sa študenti stretávali už počas prípravy na súťaž, navzájom konzultovali postupy i možné stratégie a delili sa o skúsenosti.

Jedna z dvoch dievčat v tíme, Rebeka Šálová z Handlovej (druhou je Alžbeta Bošková z Lovčice-Trubína), ktorá sa venovala zisťovaniu informácií aj dizajnu robota nám prezradila, že celému projektu venovali obrovské množstvo času aj energie: „S chalanmi je to celkom dobré, berú na nás ohľad, vysvetlia nám, nechávajú nám kreatívnu časť, celkovo sa nám dobre spolupracuje. Boli sme tu každý deň, pred súťažou denno-denne, dokonca aj cez vyučovanie, dolaďovali sme posledné veci. Projekt sme museli prezentovať aj pred komisiami. Náš robot je ako šteniatko, o ktoré sa treba starať.“ Usmieva sa s tým, že prezentácia v angličtine, ktorá ich čaká, im nebude robiť problém. Ona sama pomáha písať a vyberať fotky: „Baví ma vyhľadávať informácie, vedieť o tom maximum, čo môžem, tiež prezentovať a ukazovať ľuďom, čo sme vytvorili. Ja mám rada interakciu s ľuďmi, najviac ma baví náš kolektív a stretávanie sa s ostatnými, rozprávanie sa.“

Výzva nových technológií

Novinkou súťaže bola samostatná disciplína, ktorej úlohou bolo zrealizovať technický výskum a vývoj vlastného hardvérového alebo softvérového produktu. Žiakov zaujala téma spred pár rokov- ekologická katastrofa na Hrone, pri ktorej zahynuli tony rýb. Viac nám vysvetlil Vratislav Vrban (kvinta): „Ide o systém včasného varovania vo vodách. Inšpirovali sme sa nedávnymi udalosťami na Hrone a ako by sa tomu dalo predísť. Skonštruovali sme bójku, ktorá má v sebe rôzne senzory, napr. pH-senzor, senzor na zákal, meria teplotu, rozpustené látky a prietok, dokážeme merať veľa chemicko-fyzikálnych látok na jednom mieste, vďaka tomu vieme predikovať a varovať príslušné inštitúcie a orgány, aby zakročili včas. Vyzerá to ako malá ponorka, má to vrtuľku. Je to bójka, ktorá je stacionárna a tá vrtuľka slúži na generovanie vlastnej elektriny. Je samostatná, keď ju hodíte do vody, tak už ju nemusíte vidieť a posiela vám dáta na vaše zariadenie. Bójku sme namodelovali a vytlačili v našej 3-D tlačiarni.“

Dopĺňa ho Šimon Görög: „Je to úplne autonómna bójka. Tak sme ju chceli urobiť kvôli tomu, že na internete aj celkovo vo svete existuje veľa riešení, ale nie sú úplne autonómne. Ľudia musia prísť a ovládať ich, aby mohli dáta generovať alebo potrebujú obrovské infraštruktúry, káble a podobne. Naša bójka je úplne autonómna vďaka generátoru, ktorý si dokáže vyrábať vlastnú elektrinu. Je mu jedno, či svieti slnko alebo je zamračené, informácie posiela cez wi-fi a anténku, ktorá bude jedinou časťou nad hladinou, z anténky je vysielaný signál, ktorý prijíma ďalší počítačový modul, ktorý bude v krabičke na brehu a ten to bude posielať do veľkých internetových databáz.“

Porotu tento model 3D bóje s mikropočítačom, meracími senzormi a softvérom pre zber dát zaujal, získal výborné hodnotenie. Nestíham sa čudovať nad šikovnosťou mladých ľudí. Model 3D bóje si chcú dať aj patentovať, nečudo.

Benefitom sú ľudia aj technológia

Na záver sa ešte mladých ľudí pýtam, čo ich na tomto koníčku najviac baví. Šimona Filusa veľmi baví stavba robota: „Mojou láskou sú projekty, súťaž má veľa benefitov, dostanete certifikát a vďaka nemu viete dostať body pre vysokú školu, veľmi ma baví byť s týmito ľuďmi a motivovať ich ďalej, aby pokračovali. Chcem, aby Žiar nad Hronom dominoval aj naďalej.“ Šimona Göröga zas najviac baví technická stránka: „Vymýšľanie robota, stavba robota. Sme tu úplne super partia, vieme sa zasmiať aj podporiť sa navzájom, super je aj testovanie robota, veľa srandy si pri tom užijeme aj s inými tímami. Prezdieľame skúsenosti, poradíme si navzájom, je to úžasné.“ Všetci zhodne konštatovali, že ich baví stretávanie sa s ľuďmi aj práca s technológiami.

Pre úplnosť dodáme, že robotickú výzvu, tímovú výzvu i výzvu nových technológií vynikajúco zvládli a hlavné myšlienky súťaže FIRST Global naplnili Alžbeta Bošková, Šimon Filus, Šimon Görög, Samuel Prekopp, Rebeka Šálová, Vladimír Adrián Ťahún a Vratislav Vrban. Úspech tímu je výsledkom dlhodobého úsilia, množstva hodín strávených v škole aj po vyučovaní, večerných online hovorov, tímovej práce a podpory bývalých členov tímu, mentorov, učiteľov i rodičov.

Veľké poďakovanie v tomto školskom roku patrí aj podporovateľom, bez ich finančnej podpory by účasť na súťaži nebola možná, ide predovšetkým o Banskobystrický samosprávny kraj, Nadácie Tatra banky, ZSNP a Slovalca, CEF a spoločnosti Nemak Slovakia, s. r. o., Softec, s. r. o. a Aumovio Slovakia, s. r. o..

Študenti však majú pred sebou dlhú cestu. Spolu s tímom MECHTT zo Strednej priemyselnej školy technickej v Trnave budú plniť nové zadania a zhotovovať robota podľa medzinárodnej hardvérovej výzvy, na ktorej vyhlásenie netrpezlivo čakajú.

Študentom veľmi držíme palce, želáme im veľa šťastia a veríme, že aj na svetovej scéne sa im podarí zanechať významnú stopu a skvelý dojem.

(mdeb, Gymnázium Milana Rúfusa)
Foto: Marína Debnárová, Gymnázium Milana Rúfusa