Žiarsky jarmok očami Jána Žiaka: kedysi to bolo o kožuchoch a dobrom jedle

Dlhé roky bol riaditeľom jarmočného diania náš kolega Ján Žiak. Zaspomínal si, aké to bolo pred tridsiatimi rokmi, o čo bol najväčší záujem, na čo sa ľudia najviac tešili a čo si vyžiadalo najviac práce pri organizácii. Kam sa posunul jarmok dnes a čo sa mu na ňom páči? To si už prečítajte v nasledujúcom rozhovore.

Ako si spomínate na obdobie, kedy sa do Žiaru nad Hronom prinavrátila tradícia jesenného jarmoku?

Prvý obnovený jarmok sa konal v roku 1992, organizátorom boli Technické služby, ktoré to zabezpečovali po organizačnej aj technickej stránke. Prvé roky sa predávalo z obytných prívesov, boli pristavené pri starej pošte na Svätokrížskom námestí, v maringotke sídlil aj organizačný štáb, predávali sa tam jarmočné miesta. O lepšie miesta bola doslova bitka, keďže čísla na zemi a tým pádom aj pridelenie konkrétneho miesta, to ešte neexistovalo.

Vy ste sa do jarmočného štábu začlenili v roku 1993. Čo sa v tej dobe najviac predávalo?

Najmä elektrotechnika, kožušiny, kabáty, dvojkazeťáky, záclony, obuv. Bolo to odlišné ako v súčasnosti. Cukrovinky boli iba raz za čas, aj to prevažovala cukrová vata, obľúbená bola aj varená kukurica. Sortiment bol úplne iný, boli tu zástupcovia firiem ako Makyta Púchov, ktorá sa venovala výrobe dámskeho oblečenia či Ozeta Trenčín s pánskou konfekciou. Predávalo sa aj detské oblečenie, magnetofónové kazety a CD-čká.

Začali ste spolupracovať aj s Technickými službami, ak sa nemýlim.

Áno, Technické služby nám zabezpečovali také veci ako odvoz smetí, zabezpečenie pitnej vody, vykosenie priestorov, orezanie konárov a podobne. Toalety sa využívali pôvodné na Svätokrížskom námestí. Mali sme aj kolotoče.

Vy ste si v tom čase obzerali aj jarmoky po okolí, zrejme aby ste sa nimi inšpirovali?

Veru, chodili sme do Zvolena, Banskej Bystrice, Prievidze, Trnavy, Stupavy, Levice, Štúrovo. Zháňali sme tipy a triky, ako to robia v iných mestách. Aj u nás sa potom vypracoval organizačný poriadok, potom došlo k tomu, že jarmočnisko bolo očíslované, všetky dotknuté ulice sa rozdelili, aby mali stánkari rovnaký priestor. Postupne sa do programu pridával aj kultúrny program.

13 rokov ste boli riaditeľom jarmoku, vyše 30 rokov ste boli pri jeho organizácii. 

Riaditeľ musí zabezpečiť všetko na komplet- od organizácie, cez predaj stánkov, povolenia od hygieny, potravinovej správy cez hasičský zbor až po políciu. Všade sa dávali žiadosti o povolenie, bolo treba riešiť uzávierky ulíc. V roku 2005 sme napríklad mali najviac predajcov, vyše 700, čo bolo naozaj dosť, išlo o jeden z najväčších jarmokov v regióne. Postupne sa muselo vybudovať technické zázemie pre predajcov, aby sa mohli napojiť na elektrinu, postupne sa každý rok rozširuje. Kto o to požiada, prístup k elektrickej energii má.

Čo sa podľa vás najviac zmenilo za tých tridsať rokov?

Žiar bol vždy zaujímavý jarmok pre predávajúcich aj pre návštevníkov. Zmenil sa napríklad sortiment, prestala sa predávať obuv, kabáty, kožušiny. Teraz je viac pochutín, cukroviniek, je veľa langošiarov, predajcov trdelníkov. Teraz nájdeme namiesto spotrebného tovaru všetko možné. Na Hviezdoslavovej ulici chceli byť všetci, bol o to najväčší záujem, čo sa potom premietlo aj do poplatkov. Teraz tu nájdeme všetko, burčiak, klobásy, údeniny.

Zaspomínate si aj na nejaké zaujímavosti z minulosti?

Priznám sa, niekedy boli aj oprávnené sťažnosti, došlo napríklad aj k výpadku elektriny, keďže kedysi sa stánky napájali na elektrickú sieť priamo z bytového spoločenstva. Stalo sa, že niekto zostal stáť vo výťahu (úsmev). Rád spomínam aj na to, že sme v rokoch 2014 až 2016 organizovali v rámci Žiarskeho jarmoku aj Festival vína, pri 770.výročí sme napríklad mali pečeného býka, to bola lahôdka.

Ďakujem za rozhovor!

(mdeb)
Foto: archív mesta