Zimák prívalové dažde zvládol

Začiatkom októbra vládlo v našom meste upršané počasie. Už 14. októbra sa ale na viacerých miestach Slovenska vyliali vodné toky a dochádzalo k zaplaveniu či už vozoviek, alebo rodinných domov. Hron dosahoval hladinu 313 centimetrov a prietok 362 m³/s.

V minulosti, práve pri takomto počasí, dochádzalo k zatopeniu zimného štadióna. Ten vytopilo minimálne deväťkrát. V roku 2014, došlo k tejto situácii hneď dvakrát, 5. augusta a v noci 14. augusta počas smršte. Počas záplav roku 2014 zatopilo starú sociálnu budovu, čpavkový kanál, hraciu plochu a okolie. Počas poslednej rekonštrukcie bol zimný štadión, okrem zabezpečenia proti spodnej vode, zabezpečený aj proti možnej povodni. 

„Oslovený Slovenský vodohospodársky podnik mal zámer zmeniť profil prímestského potoka nazývaného „Žiarsky kanál“, avšak pokiaľ viem, zámer zostal v roku 2018 iba v podobe projektu, na uskutočnenie neboli peniaze,“ hovorí na úvod vedúci zimného štadióna Branislav Šťastný a dodáva, že preto došlo zo strany realizátora rekonštrukcie zimného štadióna k vykonaniu vlastných protipovodňových opatrení, ktoré boli súčasťou projektu. „V mieste zimného štadióna je potok naďalej vedený pod povrchom - v potrubí, ktoré postačuje na bežné aj zvýšené prietoky vody. Určitými technickými úpravami bolo dosiahnuté, že táto voda priamo neohrozuje interiér štadióna. Samotný zimný štadión je chránený po obvode 4 metrovou železobetónovou stenou, ktorá je jedným z protipovodňových opatrení. Zo strany prítoku potoka a prednej strany štadióna, kde sú zápasové vchody, bol pôvodný terén zvýšený násypom o niekoľko metrov a terénnymi úpravami sa dosiahlo to, že v prípade vybreženia potoka sa „veľká voda“ odvádza núdzovým korytom – profilom vytvoreným za zimným štadiónom, teda po obtečení budovy v jej zadnej časti sa voda vracia späť do pôvodného profilu,“ vysvetľuje ďalej Šťastný s tým, že počas minulých daždivých dní voda v potoku stúpla, ale jej množstvo dokázalo preniesť potrubie pod povrchom, jeho kapacita bola využitá na 80 až 85 percent. „Do interiéru sa voda nedostala a zimný štadión aj s jeho bezprostredným okolím nezasiahla žiadna záplava,“ hodnotí vedúci zimného štadióna a dodáva: „Dôležitým, doposiaľ nespomenutým opatrením, je v čase zvýšenej hladiny vody potreba sledovať jej výšku a pravidelne čistiť tzv. mrežu pred vstupom vody do potrubia (uzavretého profilu), kde sa zachytávajú rôzne naplaveniny (konáre, kmene stromov, smeti). Touto činnosťou, ktorá bola vykonávaná v daždivých dňoch každé dve hodiny sa zabezpečil bezproblémový a hlavne voľný prietok potrubím.“ Práve toto protipovodňové opatrenie bolo, podľa Šťastného, jedným z hlavných opatrení, ktoré zabránilo vybreženiu potoka z bežného profilu. „Nemenej dôležité je aj pravidelné čistenie koryta potoka,“ dodáva vedúci štadióna s tým, že v prípade zaplavenia štadióna by hrozili, samozrejme, materiálne škody. 

Tí, ktorí sa zúčastnili slávnostného otvorenia zimného štadióna, si isto pamätajú aj na zaplavené priľahlé parkovacie plochy. „Došlo k zatrávneniu, a tým spevneniu svahov nad parkoviskami, došlo k úprave brehu núdzového koryta, cez ktorý sa dostala voda pri otvorení zimného štadióna na spodné betónové parkovisko, bol zabezpečený odtok dažďovej vody z asfaltového chodníka mimo parkoviská. Situácia, aká nastala počas otvorenia sa preto tohto roku nezopakovala. Samozrejme, voda je živel a pri silných a dlho trvajúcich dažďoch je možné očakávať nekomfortnú situáciu na štrkových násypových parkoviskách, príjazdovej komunikácii či starom betónovom, nevyspádovanom, parkovisku. Týmto plochám sa bude potrebné v budúcnosti ešte venovať, aby tvorili dôstojnú súčasť zrekonštruovanej arény,“ dodáva na záver vedúci zimného štadióna Branislav Šťastný.