Odkrývame históriu mesta: Začiatky sledovania nočného neba v našom meste III.

Počas 80. rokov minulého storočia nárast populácie vo vtedy už jasne priemyselnom okresnom meste Žiar nad Hronom stabilne pokračoval a s ním spojená stále väčšia mestská zástavba a svetelné znečistenie počas noci začali spôsobovať ťažkosti pri pozorovaní hviezd z astronomickej veže.

Vtedajší riaditeľ okresnej hvezdárne p. Štefan Kochan (pri príležitosti 40. výročia jeho smrti si v júli tohto roka budeme pripomínať jeho zásluhy v osobitnom vstupe do tejto rubriky) dlhodobo hľadal riešenie tohto problému. Priniesol mu ho p. Bohuš Príhoda, ktorý mu navrhol postaviť planetárium, v ktorom by bola nočná obloha premietaná na vnútro kupoly. V tom čase existovalo na území dnešnej Slovenskej republiky iba jedno fungujúce planetárium, sprístupnené verejnosti 4. decembra 1975 v Košiciach, v budove Slovenského technického múzea.

O presadenie myšlienky planetária v našom meste sa najväčším podielom zaslúžila vtedajšia riaditeľka hvezdárne p. Ľubomíra Šeševičková. V tom čase sa plánovala výstavba planetária v neďalekej Banskej Bystrici, ale projekt prekazili problémy s budovou, v ktorej sa malo nachádzať. P. Šeševičková trpezlivo a logicky poukazovala na výborné podmienky v Žiari nad Hronom.

Budovu projektovali Ing. arch. Ružena Molitorová s manželom Ing. arch. Igorom Molitorom. Nové planetárium, vybavené aj hvezdárenskou vežou a terasou pre prenosnú techniku, bolo sprístupnené verejnosti 26. septembra 1996, keď ako prví ho navštívili hvezdári z Levíc. Hvezdáreň sa do týchto vysoko moderných priestorov presťahovala už ako Hvezdáreň Maximiliána Hella, rodáka zo Štiavnických Baní a najvýznamnejšieho slovenského astronóma 18. storočia.

Autor: Mgr. Peter Mlatec, PhD., kastelán
Foto: Hvezdáreň s kupolou planetária po západe slnka