Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Žiarska kotlina v mladšej dobe kamennej

Ložiská limnokvarcitovej suroviny v okolí Žiaru nad Hronom sú jedným z limitujúcich prvkov pokračovania osídlenia na tomto území. Kamenná industria pochádzajúca zo žiarskeho limnokvarcitu sa nachádza v blízkom, ale aj vzdialenejšom okolí, na náleziskách z obdobia mladšej doby kamennej - neolitu a eneolitu (5000 - 1900 r. p. n. l.).

V neolite dochádza k častým výkyvom vlhkého a suchého podnebia. Teplejšie letá než je tomu dnes. Postupne však dochádza k zmenšovaniu zrážok a horná hranica lesov sa začína postupne znižovať. V Žiarskej kotline prevládajú lesné hnedo zeme a v nivách riek a potokov sa nachádzajú nivné pôdy, ktoré sú však pri zvýšených hladinách často zamokrené. Nástupom kultivácie pôdy s následným osídľovaním bol podmienený následným usadlým spôsobom života, ktorý bol motivovaný kvalitou pôdy. Keďže medzi rozhodujúce faktory patrili aj klimatické podmienky, prvý roľník si vyberal územia s pôdami vhodnejšími pre tento spôsob získavania obživy. Preto uprednostňoval spraše a tmavé zeminy dnešného juhozápadného Slovenska.

Doklady o osídlení Žiarskej kotliny v tomto období dokazujú nálezy materiálnej kultúry. Aj keď je zatiaľ osídlenie doložené výhradne materiálom získaným zberom, môžeme ho doložiť na troch lokalitách, a to v juhozápadnej časti kotliny nad tokom rieky Hron v blízkosti ruín stredovekého hradu Revište a na severovýchodnom vstupe do kotliny, na lokalite Hrad Šášov. Na obidvoch polohách však ide o málopočetné nálezy, nachádzajúce sa na exponovaných miestach. Najvýraznejší aj počtom nálezov najbohatší je zberový materiál z Lovče. Na jazykovitom výbežku nízkej terasy vybiehajúcej hlboko do nivelety rieky Hron, na tretej najmladšej z hronských terás, bola osada, ktorá v neolite ležala na brehu rieky. Jej poloha dovoľovala využívať blízky zdroj vody na spotrebu, ale aj na zavlažovanie obrábanej pôdy rovinnej terasy. Miesto bolo výhodné aj z hľadiska poľnohospodárskeho využitia ako nezalesnená hnedo zem. O osídlení terasy v neolite svedčí zberový materiál, ktorý tvorili keramické črepy z nádob, na ktorých boli časti zdobenia tzv. kanelúrami - bádenská kultúra (2500 - 2300 r. p. n. l.), ako aj nález kamenného sekeromlatu. V kotlinách v tomto období boli podmienky pre poľnohospodársky spôsob obživy priaznivejší, kotliny boli menej vystavené erózií, a preto vhodnejšie pre pestovanie plodín. Boli to miesta s menším množstvom zrážok, čo mohlo spolu so suchším obdobím spôsobiť vyschýnanie pastvín a polí vo vyšších polohách. Na tieto klimatické vplyvy museli obyvatelia kotlín reagovať a usídľovali sa na brehoch riek, čím zmierňovali dopad zrážkového deficitu na kultivovanú pôdu.

Peter Mosný

Súvisiace články: