Dorota Špičková sa k práci s hlinou dostala cez svojho manžela Františka, ktorý sa keramike venuje už viac ako 40 rokov. Kedysi pracoval pre ÚĽUV a v roku 2010 mu bol dokonca udelený titul Majster ľudovoumeleckej výroby. A keďže, ako pani Dorota hovorí, mali doma dielňu a bolo občas potrebné manželovi pomôcť, tak nejako k tomuto ľudovému remeslu pričuchla aj ona.
Výroba keramiky z pálenej hliny patrí k najstaršiemu ľudovému remeslu. Na Slovensku kedysi žilo veľa šikovných majstrov, ktorých výrobky sa zachovali dodnes. V tradícii našich predkov pokračujú aj manželia František Špička a Dorota Špičková z obce Orovnica neďaleko Novej Bane. Pán František prešiel v Novej Bani pravou remeselnou školou u posledného novobanského hrnčiarskeho majstra Jána Schniera ako tovariš u svojho majstra. Pani Dorota sa k hline dostala cez svojho manžela, keď mu pomáhala v keramickej dielni. Dnes spolu tvoria, fantazírujú a vymýšľajú, čo všetko sa dá z hliny vykúzliť. Spod rúk pána Františka vychádza na svet dekoratívna keramika, točená na kruhu, v ktorej sa spájajú prvky tradičnej novobanskej, pukanskej a brežskej keramiky s vlastným výtvarným cítením a fantáziou. Rukopisom pani Doroty je tvorba z ruky a spájanie rôznofarebných hlín. Obaja síce robia rozdielne výrobky, ale s rovnako veľkým zanietením.
„Necítim sa byť ľudovým remeselníkom. Som skôr amatér,“ hovorí skromne na úvod pani Dorota, ktorá kedysi učila na strednej škole: „Ale keďže sme mali doma dielňu, tak som sa k práci s hlinou dostala, lebo sem-tam bolo treba pomôcť. Ale vtedy to bola skôr z núdze cnosť, nejako zvlášť ma táto práca nenadchýnala.“