Legendárny SITŇAN je na scéne už 30 rokov

Je to už desať rokov, ako sme v Mestských novinách robili rozhovor s najznámejšími žiarskymi hudobníkmi zo skupiny Sitňan. Teraz sme sa stretli opäť, aby sme pri príležitosti 30. výročia založenia skupiny zaspomínali na ich začiatky, odohrané koncerty a vydané albumy. 

Legendárna punk-rocková kapela, ktorá nesie názov obľúbeného zlatistého moku, si v tomto roku pripomína tridsať rokov na hudobnej scéne. Od vzniku kapely v nej pôsobia páni Paľo Prekopp a Vlado Gajdoš, na začiatku však boli štyria. Ako priznávajú, na začiatku ani jeden z nich nemal v pláne zakladať kapelu. Veľmi sa im však páčila slovenská skupina Tublatanka, na ktorej v tom období „fičalo“ takmer celé Československo. „Bolo to v období, keď som sa práve vrátil zo základnej vojenskej služby,“ vracia sa do minulosti Paľo a ako prezrádza, v tom období hrával na gitare jeho mladší brat, a tak ju zobral do rúk aj on a začal sa učiť základné akordy. „Určite sme neplánovali zakladať punkovú kapelu, však v Žiari boli pred tridsiatimi rokmi všetci metalisti,“ smeje sa Paľo a o čosi vážnejšie dodáva, že nikto z nich nemal v pláne založiť punkovú kapelu: „K punku sme sa dostali cez českú skupinu Vysací zámek. Našim zámerom však bolo, že chceme hrať a to až naši fanúšikovia nás podľa štýlu hudby, ktorý sme tvorili, zaškatuľkovali a zaradili medzi punkové skupiny.“ Ako obaja hudobníci svorne priznávajú, podľa nich sa však nikdy do tohto štýlu úplne nezaradili, pretože nepodchytili punkové podhubie. A keďže nezapadli ani medzi ostatné štýly, najčastejšie sú označovaní ako punk-rocková kapela. „Keď sme zakladali kapelu, chceli sme hrať niečo ako Gun´n´Roses alebo Nirvana a ja som chcel spievať ako Ozzy Osbourne,“ smeje sa Vlado, ktorého Paľo dopĺňa a skromne dodáva, že on sám sa za muzikanta ani po toľkých rokoch nepovažuje: „Som textár a pesničkár.“

Svoj prvý koncert kapela odohrala vo vtedajšej Osvete v rámci prehliadky niekoľkých kapiel. „Prišlo sa vtedy na nás pozrieť asi 20 ľudí,“ pridáva sa s úsmevom do rozhovoru aj Vlado a približuje, ako sa dopracovali k legendárnemu menu kapely: „Vznikol veľmi jednoducho. Radi sme chodili na pivo do známej žiarskej krčmy, kde sa vtedy čapoval len Sitňan. Názov nám vymyslel už zosnulý kamarát, ktorý sa ani nedožil našej prvej skúšky.“ Dnes má kapela štyroch členov. Okrem Paľa a Vlada v nej hrajú aj gitarista Richard Paczelt a bubeník Marek Regina. Skúšky mávajú v priestoroch žiarskeho Mestského kultúrneho centra. Ako však hudobníci priznávajú, už to nie je pravidelne, väčšinou len pred nejakým plánovaným koncertom. „Ani jeden z nás nikdy nechodil do umeleckej školy a neučil sa profesionálne hrať na žiadny hudobný nástroj. Napriek tomu si texty aj hudbu skladáme sami. Texty píše poväčšine Paľo a sú o slovenských neduhoch a rebélii. Námety pritom hľadá vo svojom okolí a čerpá zo skutočného života. A máme na konte aj zopár politických piesní, ale tie sa nám až tak nepáčia, radšej máme tie s veselými textami, na ktorých sa môžeme zabaviť my aj naše publikum,“ naznačuje Vlado s tým, že v začiatkoch, pred tridsiatimi rokmi, aby ich ľudia začali spoznávať, hrávali na mnohých koncertoch nielen na Slovensku, ale aj v susedných Čechách. „Dnes už to nie je také hektické. Predsa len, sme už páni v rokoch, máme svoje rodiny a ani hudobná scéna už nie je taká hladná po hudbe, ktorú my produkujeme. Ale na nejakých tých festivaloch hrávame pravidelne, stále nás organizátori pozývajú,“ konštatuje Paľo a ako prezrádza, za hudobný vzor považovali českú kapelu Tři sestry, s ktorou aj hrali na jednom pódiu a splnil sa im tak veľký sen. Legendou v oblasti punk-rocku sa však stal aj samotný Sitňan. Zatiaľ posledný album Buď FIT im v roku 2014 uviedol do života na žiarskom City feste líder ďalšej legendárnej slovenskej punkovej kapely Iné Kafe – Vratko Rohoň.

Na konte majú štyri albumy a takmer päťdesiatku skladieb

Za tridsať rokov vydali chalani zo Sitňanu štyri albumy a tri demá. Prvé demo vyšlo v roku 1995 pod názvom IV. Cenová, Každému čo jeho je vydali v roku 1997 a o dva roky neskôr nasledovalo ďalšie s názvom Horská liga. A potom už prišli na rad celé albumy. V roku 2001 Pevne veríme, rok 2004 priniesol asi najznámejší album Nemravné závislosti, v roku 2008 vyšiel album Veci, čo sa nedejú a zatiaľ posledný, už spomínaný Buď FIT vyšiel v roku 2014. Legendárnym a medzi fanúšikmi obľúbeným sa stal aj festival, ktorý nesie názov kapely – Sitňan fest. „Pri oslave pätnásteho výročia od založenia kapely sa na festivale v Revišti vystúpilo až trinásť skupín zo Slovenska a z Čiech,“ podotýka Vlado s tým, že tak ako na začiatku kariéry, aj teraz si takmer všetko financujú hudobníci sami zo svojich zárobkov: „Samozrejme, pomáhajú aj sponzori, ale gro tvoria naše investície. Aj aparatúru sme si na začiatku kúpili sami a zarobené peniaze z koncertov sme hneď investovali do nákupu najpotrebnejších vecí v kapele. Ani v minulosti a ani dnes nám peniaze za koncerty nestačia pokryť všetky výdavky, ktoré s tým máme. Preto sme vďační za každého sponzora, ktorý nám prispeje. Poväčšine sú to naši dobrí kamaráti.“ 

Okrem albumov už Sitňanci natočili aj niekoľko videoklipov. Z posledného albumu Buď FIT sa rozhodli natočiť klip k pesničke Podľa zvyku. „K rozhodnutiu natočiť videoklip práve k tejto pesničke nás priviedli dobré ohlasy zo strany fanúšikov na koncertoch. Videoklip vznikol na festivale Punkáči deťom, kde sme v roku 2019 účinkovali. Bol to veľmi pekný festival, ktorý nás priviedol aj k myšlienke skúsiť hrať unplugged. Zatiaľ sme len vo fáze, že nad tým uvažujeme, ale radi by sme do takejto formy prezentácie zaradili aj piesne od iných interpretov,“ prezrádza Vlado a ako zdôrazňuje, na koncertoch Sitňan vždy hrá výlučne svoje piesne, nikdy nie prevzaté od iných kapiel. A o čom je klip Podľa zvyku? Ako v minulosti prezradil Richard Paczelt, oproti predchádzajúcim klipom, ktoré kapela robila, je trochu iný v tom, že stvárňuje príbeh fanúšika Sitňanu, ktorý sa vybral na festival a musí prekonať strastiplnú cestu, ktorá možno skončí happy endom.

V roku 2012 sa Sitňan zúčastnil projektu, v ktorom sa stretli viacerí žiarski hudobníci. Verejnosti predstavili Pieseň pre Žiar. Hlavnou myšlienkou bolo spojenie domácich umelcov, ktorí predstavujú rôzne hudobné štýly a ktoré sú možno navonok odlišné a majú inú cieľovú skupinu poslucháčov, do jedného projektu. Vznikla tak spoločná pieseň, v ktorej mali zastúpenie domáci umelci prezentujúci hudobné štýly ako hip-hop, punk, rock, pop, folk či folklór. Okrem Sitňanu sa na projekte podieľali hudobníci a textári zo skupín Agáta, Nová Komunita, ale aj Lenka Libjaková and Band, Peter Šrank a talentovaná speváčka Viktória Černajová. Spestrením projektu bola aj účasť mužskej speváckej skupiny Sekera. 

Pieseň optimistu zaujala aj legendárneho českého herca Jiřího Kodeta.

Pikoškou je, že na demoverzii Horská liga sa nachádza Pieseň optimistu, ktorá sa dostala až do českého Národného divadla. Oslovila legendárneho herca Jiřího Kodeta, ktorý je známy najmä z filmu Pelíšky. Úsmevné pritom je, že on sám bol známy ako veľký cholerik.

Počas tridsiatich rokov sa v kapele vystriedali viacerí hudobníci, stálicami však zostávajú práve Vlado s Paľom. Ranné obdobie skupiny bolo od roku 1992 do roku 1997, ďalšia zostava pôsobila spolu v rokoch 1997 až 1999, potom sa vystriedali bubeník s gitaristom a v tej zostave kapela fungovala v rokoch 1999 až 2005. Od roku 2005 boli v zostave členmi okrem Paľa a Vlada aj Igor Beňuška za bicími a gitaristi Richard Paczelt a Peter Bombala. S malými kozmetickými zmenami funguje kapela až po súčasnosť. Dnes je za bubnami namiesto Igora už spomínaný Marek Regina, na gitare hrajú Paľo s Rišom a za mikrofónom exceluje tradične Vlado. „Rovnako ako život človeka, aj život kapely sa postupne vyvíja a menia sa v nej ľudia. Nie sme jediní, ktorí sme si prešli zmenou. Ale platí pre nás, že v akejkoľvek zostave sme práve hrali, o tej sme si mysleli, že máme najlepšiu partiu. Prišli však noví ľudia a zase sme boli tou najlepšou partiou,“ zhodnú sa obaja harcovníci. 

12. ročník Sitňan festu už v sobotu 23. júla v žiarskom parku

Pri príležitosti tridsiateho výročia od založenia kapely sa už o niekoľko dní uskutoční Sitňan fest v žiarskom parku, na ktorý si hudobníci pozvali viacero kapiel. „Na už dvanástom ročníku nášho festivalu, ktorý sa uskutoční v sobotu 23. júla, vystúpia okrem nás kapely Davová psychóza, Načo názov, Tri groše, Brmbolce a domáca trash-metalová smečka Technology of Death,“ pozývajú chalani s tým, že začiatkom festivalu je naplánovaný na 17-tu hodinu a vstupenky si môžete kúpiť už teraz v predpredaji za 10 eur a na mieste v deň koncertu za 12 eur. Dvanásty ročník festivalu sa bude niesť nielen v duchu osláv 30. výročia Sitňanu, ale aj 35. výročia kapely Davová psychóza. „Počas dlhého tridsaťročného pôsobenia na hudobnej scéne sme nemali ani raz dlhšiu prestávku. Hráme nepretržite každý rok. Akurát počas obdobia, keď mal Vlado zdravotné problémy, tak som ho za mikrofónom zaskakoval ja. Ale nie je to ono, aj keď aj mňa ľudia vnímajú ako lídra kapely, predsa len, spevák je spevák. A Vlado je navyše úžasný šoumen, dokáže s publikom neskutočne pracovať, čo sa mne, keďže hrám na gitare a musel som aj spievať, až tak nedalo,“ hovorí Paľo s tým, že v súčasnosti má Sitňan fanúšikov rôznych vekových kategórií, aj keď, samozrejme, gro tvoria ich rovesníci. Práve oni si počas koncertov spievajú pesničky spolu s nimi, keďže ich veľmi dobre poznajú a už medzi nimi doslova zľudoveli. Ako ho Vlado s hrdosťou v hlase dopĺňa, dnes už má kapela toľko svojich vlastných piesní, že nepotrebujú na koncertoch hrať prevzaté: „Máme už toľko skladieb, že to naozaj nepotrebujeme. Odhadom je ich hádam aj zo päťdesiat, pritom na koncertoch hrávame možno 15 pesničiek.“

Začínajúcim hudobníkom nesmie chýbať pokora a vytrvalosť

Skupina Sitňan by mohla byť inšpiráciou pre mnohé začínajúce kapely, ale, ako to dnes hudobníci vidia, už je veľmi málo mladých ľudí, ktorí sa do takýchto projektov púšťajú. „Je to škoda, pretože na punkovej hudobnej scéne nie je takmer nič nové. Mladí chcú totiž všetko hneď a zaraz – chcú peniaze z koncertovania, chcú svoje albumy, videoklipy... V undergroundovej scéne to však takto nefunguje, všetko ide pomaly, postupne a hlavne s pokorou. Potrebné je veľa cvičiť, chodiť na koncerty, aby si ich fanúšikovia všimli. A až tak sa budú zlepšovať. Práve vďaka koncertom a vystúpeniam získajú nielen fanúšikov, ale aj veľa nových kontaktov, ktoré im môžu byť nápomocné pri ich napredovaní na hudobnej scéne,“ dodávajú na záver Paľo Prekopp a Vlado Gajdoš.

(li)
Foto: archív Sitňan.