Maduar na 90´s Party v Žiari oslávi 30. výročie netradičným spojením audiovizuálneho koncertu so spomienkou na Barbaru Haščákovú

Začiatkom júla, v piatok 5.7., sa v Parku Štefana Moysesa v Žiari nad Hronom uskutoční najväčšia letná 90´s Party na Slovensku, MADUAR 90´s Party, kde sa na jednom pódiu stretnú traja svetoví a štyria domáci umelci, ktorí exkluzívne odpremiérujú svoj spoločný hit s názvom Show How Mad U Are. Okrem toho sa návštevníci môžu tešiť na úžasný audiovizuálny koncert, plný archívnych, doteraz nezverejnených záberov z histórie kapely. Na koncerte odznie aj hlas zosnulej Barbary Haščákovej, ktorú si tak uctia emotívnou rozlúčkou. 

Maduar je slovenská hudobná skupina, ktorá vznikla v Rimavskej Sobote v roku 1986. Jej zakladajúcimi členmi sú Ladislav a Juraj Matyinkovci a Ladislav Dulovič. Spočiatku skupina fungovala pod rôznymi názvami, názov Maduar vymyslel otec bratov Matyinkovcov po prijatí Erika Arestu za člena skupiny, navrhol, aby si názov dali podľa počiatočných písmen priezvisk MADUAR – MAtyinkó, DUlovič, AResta. 

Skupina Maduar naštartovala v prvej polovici deväťdesiatych rokov v Česku a na Slovensku dancefloorovú vlnu. Ich popularita spôsobila, že sa do rebríčkov českých a slovenských hitparád dostali aj ďalšie formácie, či sólisti tohto žánru, ako napríklad ich ex-členovia MC Erik a Barbara, či Salco a Lobby. Pre Mestské noviny nám exkluzívne poskytol rozhovor jeden z bratov Matyinkovcov, Laco z Maduaru. 

Fanúšikovia si vás a vaše najväčšie hity budú môcť vychutnať už 5.júla, na MADUAR 90´S PARTY v Parku Štefana Moysesa v Žiari nad Hronom. Pre vás to však ale nebude prvý koncert v našom meste, alebo sa mýlim? 

Prvý koncert v Žiari nad Hronom sme mali v 90. rokoch v Mestskom Kultúrnom Centre, kde bolo tisíc ľudí. Myslím, že to bol rok 1994, keď sme u vás boli prvýkrát a už vtedy to bolo veľmi pekné. Minulý rok sme v Žiari boli koncom apríla, v kombinácii s Oldies-kou sme tu mali vypredaný koncert, tiež v MsKC. Tohtoročný júlový koncert je pre nás symbolický, keďže máme 30 rokov od vydania prvého albumu, ktorý sme vydali v roku 1994. Sme veľmi radi, že si tú atmosféru spred tridsiatich rokov pripomenieme opäť u vás. Takisto sme si povedali, že keď máme niečo robiť v Žiari nad Hronom, tak to budeme robiť jedine v spolupráci s Mestským kultúrnym centrom, pretože vždy odviedli dobrú robotu, čo sa organizovania našich koncertov týka. A tak sme sa rozhodli, že sem prinesieme náš vlastný festival, ktorý sme nazvali Maduar 90´s Party, konkrétne ide o druhý ročník, kde sme si pozvali zahraničné hviezdy ako Rednex, Captain Jack, Twenty 4 Seven a z domácich interpretov zas TOP producenta Roberta Buriana, víťazku Hlasu Československa Ivanu Bagovú a plus ešte našu maličkosť.

Prejdime k otázke, ktorá isto zaujíma aj vašich fanúšikov, ktorí sa festivalu plánujú zúčastniť. Čím bude špecifický a načo všetko sa môžu tešiť?  Povedzte nám o ňom viac. 

Bude to špecializovaný koncertný program, v ktorom sa rozlúčime s našou bývalou speváčkou Barbarou Haščákovou, v doprovode kapely. Čiže to bude 90´s festival, s účasťou zahraničných hviezd, so špecializovaným koncertom so živou kapelou, ktorý väčšinou na 90´s festivaloch nebýva zvykom. No a pre fanúšikov sme si pripravili ešte aj takú čerešničku na torte – minulý rok sme v spolupráci so všetkými zahraničnými interpretmi, ktorí prijali naše pozvanie aj na žiarsky festival, a teda s kapelami Rednex, Kaptain Jack, Twenty 4 Seven aj s Robertom Burianom a tiež Jurajovým starším synom Nicotinim sme sme nahrali spoločný song s názvom Show how Mad U Ar, ktorá hovorí o tom, že si máte plniť svoje sny, lebo keď to neskúsite, tak neviete, že čo sa ako podarí a my budeme mať v rámci týchto festivalov zároveň jeho exkluzívnu premiéru, ako v Rimavskej Sobote, tak aj v Žiari nad Hronom, už 5.7., takže sú to také tri silné momenty, ktoré sú zaujímavé pre 90´s festival. V žiadnom z českých ani slovenských festivalov takéhoto typu nenájdete takú exkluzivitu – premiéru spoločnej skladby so zahraničnými interpretmi, špecializovaný koncertný program s rozlúčkou s Barabarou Haščákovou. Bude to veľmi zaujímavé. 

Festival začnete v Rimavskej Sobote, v mieste vášho rodiska. Málokomu sa  podarí zotrvať na hudobnej scéne toľko rokov, ako vám. Spomínate si ešte na svoje začiatky? Ako hodnotíte vaše pôsobenie na scéne za 30-ročnú dekádu?  

My sme začínali v roku 1986. Pričom kapelu založil môj brat Juraj Matynko. Ja som mal vtedy 15 rokov. Kapelu okrem nás dvoch tvoril aj tretí člen, Ladislav Dulovič. A tak sme si začali plniť sny. Trvalo osem rokov, kým sme sa niekam prepracovali v Čechách a na Slovensku, tým myslím, že sme museli nájsť vhodných členov do kapely a zmeniť žáner. Robili sme popovo-rockovú hudbu, nazivo hranú slovenskú produkciu a potom sme zistili, že keď by sme chceli byť v niečom prví, tak to bude skôr tanečná hudba. My sme neboli žánrovo obmedzení, takže sme si mohli dovoliť takúto zmenu štýlu, nakúpili sme nástroje, obhospodárili sme to, aby sme mali správnych členov, vrátane vtedy-ročnej speváčky, Barbary Haščákovej. Keď sme už všetko mali urobené, aj nahrávky, pre to, aby sme mohli uspieť, sme potrebovali, aby nás niekto niekde zahral. A za to vďačíme Radovi Tučekovi, majiteľovi jedného z najlepších tanečných klubov v Banskej Bystrici (Ministry Of Fun). On bol prvý, kto naše pesničky zahral, uspeli sme v jeho hitparáde a následne sme sa prepracovali do Funrádia, Rock FM a potom do Českej republiky a už to išlo. Čiže prvých osem rokov bolo o začiatku hľadania cesty. 

V rokoch 1994 – 2000 sme si užívali úspech, pričom niektorí to nezvládli a odišli – narážam na MC Erika, ktorý vzal Barbaru aj nášho vydavateľa so sebou. To sa stalo rok po tom, čo sme sa stali úspešní a bolo to pre nás veľmi poučné, z pohľadu, ako funguje šoubniznis. A tak sme po roku museli hľadať novú speváčku, aj vydavateľa, čo sa nám, našťastie podarilo a tak sme nejaké obdobie strávili so speváčkou, ktorá bola pôvodom zo Švédska Annu-Katarinu Schatzl. Rok 1996 bol obdobím nášho najúspešnejšieho hitu Hafanany, potom sme zas prešli do základnej trojice, ktorá kapelu zakladala. Na prelome rokov 1997 / 1998 sme vydali album v Maďarsku a zároveň sme vypovedali zmluvu naším veľkým vydavateľstvám, aby sme mali právo pod vlastnou kontrolou. 

Aby sme sa pokúsili urobiť niečo vo svete, tak sme cestovali po zahraničných vydavateľstvách, od New Yorku až po Moskvu a ponúkali sme sa výsledkami, ktoré sme dosiahli v Čechách, na Slovensku či v Maďarsku. V roku 2006 sa nám po šiestich rokoch úsilia podarilo uzavrieť zmluvu  s nezávislým, no celosvetovým vydavateľstvom, keď sme zobchodovali náš najväčší hit Hafanana až do 94 krajín sveta. No a potom sme sa vrátili na Slovensko a do Čiech a odvtedy pôsobíme pod svojím vlastným vydavateľstvom, pod svojou agentúrou a robíme koncerty, retropárty a festivaly. 

Dá sa povedať, že v roku 2024 robíme to, čo sme chceli robiť v roku 1994. Dnes máme vlastné koncerty s kapelou a dvojhodinovým programom. Máme 11 number one hitov v Čechách a na Slovensku, boli sme v tom čase v TOP 5 českých a slovenských umelcov, takže máme hlboký repertoár. Našou výhodou oproti iným tanečným kapelám je možno aj to, že my na koncerty prinášame okrem disco aj historické materiály, ktoré tam na LED obrazovke premietame. Náš prvý vydavateľ, Roháček z Proluxu zhodnotil náš prvý album v tom čase tak, že to nie je len ľahká tanečná produkcia diskotékového charakteru, ale sú tam aj vážnejšie skladby. Už na prvom albume sme mali skladby, ktoré zaujali v tom čase 35-40 ročných ľudí, čiže dá sa povedať, že sme najrozmanitejšia skupina na českom a slovenskom poli. V našich albumoch, od prvého až po posledný, nájdete okrem slovensky či anglicky spievaných tanečných piesní aj pekné, pomaly spievané skladby, ktoré majú hlbší zmysel. Tým pádom aj náš koncertný program je vyskladaný veľmi zaujímavo.

Poplietli ste nejednu generáciu, dodnes vás počúvajú mladí aj starší. Váš najväčší hit bol Hafanana – ako si spomínate na túto skladbu a dobu, ktorá vás dostala na výslnie doma i vo svete, čo sa tanečnej hudby týka?

My sme uspeli v každom období nášho fungovania, či už v pätici, čo bolo vtedy, keď s nami ešte okrem Laca Duloviča a brata Juraja Matyinka bola aj Barbara Haščáková a Erik Aresta. Potom sme boli vo štvorici s Annou Katarinou – Schatzl, neskôr sme boli už len v mužskej trojici, to bolo práve obdobie Hafanany. My sme boli taký multifunkčný subjekt, uspeli sme v každom období. Čo sa skladby Hafanana týka, ide o cover verziu známej skladby, ktorá nie je naša, je to prevzatá skladba, my sme ju prerobili. S Hafananou sa spája i taká zaujímavosť, môj brat ju prvýkrát počul v reštaurácii a povedal si, že by bolo dobré mať ju v albume. Ďalšou zaujímavosťou je, že jej text je vymyslený. Pieseň pôvodne zložil a hral Afric Simone, tuším pôvodom z Afriky, z Mozambiku. A po ďalšie, v texte nebolo ani jedno „r.“ A keďže môj brat račkuje, povedal si, že ju celú naspieva, ako sólo. 

A tak vznikol náš najväčší hit, ktorý sa paradoxne, podarilo prerobiť veľmi dobre, nadviazali sme na to aj tanec Hafananu, ktorý sa dokonca tancoval na tanečných školách, my sme ten tanec dokonca vyučovali aj v televízii. Na Hafananu máme len pekné spomienky, i keď sme spočiatku nevedeli, ako ju ľudia príjmu, no nakoniec z toho bol obrovský hit. Aj v čase, keď sme sa chodili ponúkať do zahraničia, sme si ju vybrali ako reprezentatívnu vzorku, natočili sme k nej videoklip nanovo a ponúkali sme ju vydavateľstvám po celom svete. V mnohých krajinách ju poznali, či v Rusku alebo v Nemecku. Hafanana mala obrovský obchodný potenciál, ktorý sme využili na maximum a dodnes z nej „hafananujeme.“ Okrem toho máme ešte ďalšie hity, ktoré si ľudia pamätajú, či už je to Do It alebo Anjel, ktoré prežili a tie nám umožňujú dodnes v rámci retro, prinášať pre našu generáciu nostalgické spomienky. 

Skladbu Anjel pre vás naspievala Barbara Haščáková. Ako si spomínate na spoluprácu s touto speváčkou? 

My si na túto spoluprácu spomíname veľmi dobre. Pre nás to bolo naozaj jedno šikovné a inteligentné dievča, ktoré malo obrovskú kariéru pred sebou, pretože malo výborný hlas, ako si mnohí pamätajú. A ako sme sa dostali k spolupráci s ňou? 

To si treba uvedomiť, že my sme boli neznáma kapela z Rimavskej Soboty, nemali sme manažérov, producentov. Tým, že ja som bol najstarší, tak som sa tejto úlohy prirodzene zhostil a volal som v tom čase do rádií, do vydavateľstiev, keďže v tom čase ešte nebolo také technické vybavenie, ktoré si dnes dokážete kúpiť a nahrávať aj doma, vtedy bolo treba ísť do nejakého štúdia. Na Slovensku boli štyri vydavateľstvá – Slovenský rozhlas, vydavateľstvo v Košiciach, v Bratislave a OPUS, dostať sa do nich bolo náročné. Na to, aby sme mohli uspieť, tak sme jednak v tom čase do hudobného štúdia potrebovali speváčku a potrebovali sme aj nahrávku. Tieto dve veci sa skĺbili v tom, že ja keď som s pani Sabadošovou zo Slovenského rozhlasu v Košiciach hovoril, keď sme mali vybavené nahrávanie u nich v rámci dohody, že sme mohli ísť zadarmo nahrávať pesničku. Tak ona vtedy priviedla Barbaru, ktorá mala 14 rokov. Ona bola v tom čase veľmi talentované a inteligentné dievča. Bolo treba presvedčiť jej rodičov, že my raz budeme slávni a že jej 14-ročná dcéra bude v poriadku medzi štyrmi dospelými chlapcami. To sa aj podarilo, takže sme ju prijali ako členku a v roku 1994 sme uspeli. Bohužiaľ, spolupráca s Barbarou trvala iba rok, potom sa spolu s Erikom Arestom oddelili, čo nám prinieslo ďalšiu lekciu. Barbarina cesta sa ubrala iným smerom a stratila ochranu pred šoubiznisom, čo podľa nás nebolo veľmi šťastné riešenie. Keď sme ju po roku stretli, my sme ju nespoznali, už bola trošku inde posunutá, tak, akoby bolo každé 14-ročné dievča, ktoré sa vrhne do šoubiznisu a nemá nad sebou ochrannú ruku. My sme už vtedy vedeli, že to nebude dobré a bohužiaľ, minulý rok sa to potvrdilo, že ona kvôli piatim rokom slávy potom takým smutným spôsobom odišla z našej zeme vo veku 43 rokov, pričom mala pred sebou obrovskú kariéru. Dalo by sa povedať, že v podstate naša práca a to naše úsilie stálo za dvoma najúspešnejšími tanečnými produktmi v Československu, Maduar a MC Erik a Barbara. 

A keď sa bavíme o pesničke Anjel, tam je zas zaujímavá história v tom, že tá skladba bola pôvodne napísaná od muža k žene, v roku 1992, čo sa s príchodom Barbary zmenilo. A práve na takýchto koncertoch je to súčasť našej dojemnej rozlúčky s ňou, pretože my povieme príbeh, ako to bolo, zaspievame najprv my úryvok a do toho príde z LED steny s využitím laternej magiky, čo je v podstate kombinácia živej produkcie na pódiu a filmovej produkcie z LED-ky. My máme Barbarin originál hlas, archívne zábery, čiže ona ako keby si na pódiu s nami toho Anjela zaspievala, čo je veľmi emotívne. A to je to, čo prinesieme aj do Žiaru nad Hronom.

Posuňme sa obdobie ďalej, keď ste zostali vo dvojici ako bratia a teda v zložení, v akom fungujete doteraz. Čo vás najviac inšpirovalo a inšpiruje pri vašej tvorbe? 

Tak v tých začiatkoch to bolo o tom, že nastala zmena režimu, po 89-tom sem začal prúdiť príval zahraničnej hudby a tam to už nebolo len o rocku a pope, ale bolo aj veľa tanečnej hudby, ktorú tu nikto nehral ani nerobil, takže my sme si povedali, že je lepšie byť prvý v tanečnej hudbe, ako napríklad šesťdesiatyštvrtý v pop-rocku. Boli sme, samozrejme, ovplyvnení zahraničím, na tie naše technické možnosti sme vedeli urobiť skladby s hitovými potenciálmi. Naše skladby boli také, že keď už sa dostali k ľuďom, tak si ich zapamätali. Boli sme prvá kapela, ktorá priniesla tanečnú hudbu do Čiech a na Slovensko, taktiež sme boli prvá kapela, ktorá vyhrala hitparádu, či už v zahraničí alebo na domácom trhu. Priniesli sme sem nový hudobný štýl a zároveň sme otvorili brány iným interpretom. Bolo príjemné sledovať, ako sa to všetko mení. My sme nasadli na hudobnú vlnu, nepotrebovali sme hrešiť, ani sa ukazovať holí, stačilo robiť produkciu, ktorá v tom čase bola zaujímavá, aj v tom, že síce nás ľudia berú ako tanečnú kapelu, no my sme najrozmanitejšia kapela. Tí, ktorí majú naše albumy doma, vedia, o čom hovorím. A tí, čo nie, sú potom na koncertoch prekvapení. Že okrem Do It alebo Hafanana je tam aj niečo iné. (smiech). V roku 2021 sme napríklad robili skladbu ako Cesta, čo je taký táboráčik, ktorá hovorí o našej ceste, v tom istom roku sme tiež urobili Do It v pomalej verzii. Do It ako slaďák, čo tiež ľudí zaujalo. Veci, ktoré sa týkajú Maduaru, sa človek dozvie buď na našom webe alebo na našich sociálnych sieťach. Pomaly sa rozširuje naša databáza, aj keď je to pomalšie, ako vtedy, keby nás napríklad na Expresse hrali 5-krát denne.

Koľko albumov doteraz skupina Maduar vydala? 

My máme sedem albumov dohromady, plus máme nejaké výberovky a asi 30 singlov a 25 videoklipov k tomu natočených. Tridsiate výročie nám prinieslo tri veci: urobili sme nový web, urobili sme toto koncertné turné, ktoré sme plánovali už dlhšie – do toho, nám, bohužiaľ, Barbara zomrela a tak sme prerobili program tak, že ľudia zažijú 90. roky na našom koncerte tak, ako boli, tak, ako to počuli z albumu. Pripravili sme dva vlastné festivaly, prvý ročník bol dva roky dozadu, s domácimi interpretmi a druhý ročník je tento, Maduar 90´s Party festival, na ktorom, spoločne so zahraničnými interpretmi odpromujeme našu spoločnú skladbu, okrem iného.  

Spomínali ste, že ste s úmrtím speváčky prerobili program koncertov. Bolo vo vašom pôvodnom pláne dotiahnuť Barbaru na Slovensko? 

Pôvodný plán bol urobiť výročné koncerty. My sme vedeli, že ju sem nedotiahneme. Ale mali sme pripravené veci tak, aby nám ich mohla naspievať v zahraničí a obraz by sme preniesli cez LED obrazovku, čo sa, žiaľ, už nepodarilo. Aj napriek tomu, čo sa v minulosti udialo, sme chceli pozvať aj nášho bývalého kolegu Erika Aresta, čo by bolo takým spojením Maduaru a MC Erika a Barbary, no toto koncertné turné sa kvôli partnerom nezrealizovalo. Vráťme sa však späť k Barbare. Počuť jej originál hlas je pre našich fanúšikov veľmi príjemné, tí, ktorí prídu na naše koncerty, sú prekvapení, keď zaznie Anjel v takom prevedení, je to veľmi pekné. K tomu budeme premietať archívne materiály, ktoré nikto nikdy nevidel, ako napríklad z krstu nášho prvého CD a podobne, takže je to veľmi pekné a fanúšikovia sa majú na čo tešiť. 

Okrem vašich „retro“ najväčších hitov však budú môcť fanúšikovia na koncerte v Žiari počuť aj niečo z vašej novej tvorby, je to tak? 

Áno, my stále tvoríme a za posledné roky sme urobili veľa nového materiálu, ktorý hráme a spievame na koncertoch. Novinkou je pieseň z minulého roka, ktorú sme nahrali spoločne s Captain Jack, Rednex, Twenty 4 Seven, s Robertom Burianom a Nicotinim. Pieseň, tanečná hitovka, má názov Show me whad mad you are. Táto pieseň je súčasťou filozofie, máme k nej aj choreografiu v štýle YMCA (pozn. red. hit od skupiny Village People), ktorá je súčasťou videoklipu, ktorý sa natáčal na 12 destináciách, ako Holandsko, Viedeň, Bratislava, na leteckých dňoch v Piešťanoch, na Slovakia Ringu, V Rimavskej Sobote či v Trenčianskych Tepliciach a Dubnici nad Váhom. Čiže všetci interpreti spoločne sme natočili veľmi pekný videoklip k nášmu, zatiaľ poslednému songu, ktorý budeme všetci spolu exkluzívne premiérovať aj tu v Žiari nad Hronom.

Dnes vás počúvajú a tancujú na vás celé generácie, uvedomujete si to? 

Uvedomujeme. Na naše koncerty chodí trojgeneračné publikum. Tí, čo mali vtedy 30 rokov, majú tak 60-70 rokov, potom sú tu 50-nici, čo je naša veková kategória a potom sú tu ich deti, ktoré nás počúvali, keď boli ich rodičia mladí. Vidieť mladých ľudí, tínedžerov, ľudí v našom veku a potom starčekov, ako všetci spoločne poskakujú na Hafananu, je neuveriteľné. Človek to hodnotí tak, že môže byť spokojný, že si splnil svoj sen. Môžeme robiť vlastný festival, pozývať zahraničné hviezdy, robiť si vlastné pesničky bez toho, aby nám niekto do toho zasahoval a robíme to lepšie, ako sme to robili pred 30 rokmi, pekne, so živou kapelou a LED stenou za nami. Preto sú naše koncerty možno zaujímavejšie, pretože sú interaktívne a audiovizuálne. A kapela má čo robiť, lebo oni musia ísť na klik s tým, čo ide na obrazovke. Takisto sme museli nájsť a pripraviť archívne zábery a materiály, ktoré sa ako klipy premietajú na obrazovke za nami, zatiaľ čo my poskakujeme na pódiu. 

Hovoríte o tom, že ste si splnili sny. Je však predsa len ešte niečo, čo by chcel Maduar splniť, dosiahnuť? 

Festivaly nech sú plné, nech sa ľudia zabavia, NTC-čko (pozn. red. Národné tenisové centrum) nech je vypredané a potom poďme na futbalový štadión. Robme veľké veci, veľké koncerty, nemusia koncertovať len hiphoperi, môžu aj 90. roky, O2 aréna je tiež pripravená (smiech). Výzvy sú, ale poďme pekne postupne, zas treba vedieť aj realitu. Vypredaný kultúrny dom v Žiari je fajn, uvidíme, ako sa podarí vypredať naša plánovaná 90´s Party, signály sú zatiaľ dobré a pozitívne. Celý tento festival vyvrcholí v septembri v NTC, takže potom uvidíme, čo bude ďalej, ale ciele máme. 

Je ešte niečo, čo by ste chceli odkázať vašim fanúšikom? 

Nech si plnia svoje sny, nech to aspoň skúsia, pretože, keď to neskúsia, nemôžu vedieť, čo sa môže stať. Je to vlastne aj odkaz v našej skladbe Show How Mad You Are. Mad you are po anglicky znamená, že si blázon. A môj brat, keď si vlastne uvedomil, čo to znamená a že sa to nápadne podobá na náš názov MADUAR, tak si povedal, že vlastne áno. Keď chceš dosiahnuť nejaké ciele, musíš byť trochu bláznivý, ale nie v takom smere, že choď a rob bláznostvá, ale plň si svoje sny. A táto filozofia nás sprevádza už od roku 2023. Netýka sa to len veľkých cieľov. Ja som si napríklad chcel urobiť masérsky klub už v roku 1998, keď som doštudoval vysokú školu. Ale nebol na to čas, lebo sme boli v plnom rozpuku slávy a tak som sa v roku 2023 v duchu filozofie Show how mad you are, prihlásil na masérsky kurz, ktorý som dokončil a som certifikovaný masér Laco. (smiech). Treba si plniť aj malé ciele, ktoré človek má a nemusí sa báť. A my sme radi, že aj takéto posolstvá môžeme odovzdať poslucháčom, čitateľom či divákom.  

(šov)
Foto: Maduar, titulná foto Katarína Ondrušík