Mesto plánuje obnoviť kaplnku v Biskupskom kaštieli. Peniaze chce využiť z dotačného programu Obnovme si svoj dom

Mesto Žiar nad Hronom v januári navštívil štátny tajomník Ministerstva kultúry SR, s ktorým sa stretlo vedenie mesta. Hlavnou témou bol plán renovácie kaplnky, na ktorú mesto aktuálne hľadá finančné prostriedky. Pomocou by mohol byť grantový program ministerstva, ktorý sa zameriava na ochranu a obnovu národných kultúrnych pamiatok. Žiarska dominanta aktuálne prechádza rozsiahlou rekonštrukciou za približne 2,5 milióna eur, na ktorú samospráva získala peniaze z Plánu obnovy SR. 

Obnova kaplnky

Na Mestskom úrade v Žiari nad Hronom privítali štátneho tajomníka Ministerstva kultúry SR Mária Marušku, rodáka z Novej Bane. Hlavnou témou stretnutia bola obnova kaštieľa a možnosti získania finančnej podpory z ministerstva. Potvrdzuje primátor Peter Antal: „Po oficiálnom prijatí sme spolu absolvovali obhliadku kaštieľa, vrátane kaplnky, ktorá je predmetom plánovanej obnovy. Mesto Žiar nad Hronom sa chce uchádzať o finančné prostriedky z dotačného programu Obnovme si svoj dom na jej obnovu. Ide o významnú časť kaštieľa, ktorá si zaslúži odbornú a citlivú reštaurátorskú obnovu, keďže sú v nej zachované fresky z roku 1910. Pre účely podania žiadosti sme museli zabezpečiť vypracovanie novej projektovej a reštaurátorskej dokumentácie obnovy kultúrnej pamiatky, čo predstavuje časovo aj odborne náročný proces. Vzhľadom na to, že ide o reštaurátorské práce, príprava dokumentácie si vyžadovala podrobné prieskumy, odborné posudky a spoluprácu s autorizovanými odborníkmi.“ Na základe takto spracovanej dokumentácie pripravuje mesto projekty na podanie v rámci aktuálnej výzvy. 

Druhým projektom je obnova arkádovej chodby- zasklenej chodby na prízemí objektu, ktorá doposiaľ nebola rekonštruovaná. V rámci obnovy sa plánuje realizácia omietok, výmena vstupných dverí, obnova elektroinštalácie a ďalšie stavebné zásahy v celej jej dĺžke.

Biskupský kaštieľ patrí medzi najvýznamnejšie historické dominanty nášho mesta. Znova Peter Antal: „Obnova kaplnky je dôležitým krokom k tomu, aby sme tento priestor zachovali pre ďalšie generácie a zároveň ho mohli zmysluplne sprístupniť verejnosti.“ Primátor zároveň dodal, že musia hľadať peniaze z iných zdrojov, nakoľko z vlastných zdrojov by to mesto nevedelo zrealizovať: „Nakoľko ide o reštaurovanie fresiek, suma sa pohybuje v stovkách tisíc eur, najskôr zrejme budeme musieť osloviť firmy, ktoré sa tomu venujú.“

Aktuálny stav kaplnky 

V kaplnke bolo potrebné sňať z východnej interiérovej steny poškodené fragmenty omietky s freskami. Tieto fragmenty sú stále uložené v priestore kaplnky a budú pomáhať pri reštaurovaní interiéru. Strop a veľká väčšina ostatných stien majú väčšinou zachovanú výzdobu, ktorá ale bude potrebovať reštaurovanie na rozličných malých miestach. Zdôrazňuje to aj kastelán Peter Mlatec: „Archeologický výskum v kaplnke vykonaný nebol, keďže sa v nej nachádza originálna dlažba z roku 1910, ktorej zachovanie je nevyhnutné. V kaplnke sa ako oltárne dielo nachádza obraz Panny Márie a Ježiša Krista ako dieťaťa, ktorý umelecký reštaurátor odhadol z polovice 20. storočia. Pod ním sa nachádza oltár s templárskym krížom. Na strope sú originálnym 24-karátovým zlatom napísané mená štyroch evanjelistov a v strede je vyobrazený baránok s koruhvou a s dvojkrížom, je to symbol ostrihomských arcibiskupov a uhorskej cirkvi. Na stenách je ornamentálna výzdoba v štýle Ipolyi-Stummer, dokončená pravdepodobne v roku 1910.“ 

Určité množstvo reštaurátorskej práce si vyžadujú všetky prvky v kaplnke. Najzachovalejší je strop, najviac poškodená je východná stena, kde je potrebné obnoviť celé segmenty nachádzajúce sa tesne nad podlahou. Ako ďalej hovorí Peter Mlatec, kaplnka je pravidelnou súčasťou každej komentovanej prehliadky, návštevníci ju môžu vidieť z prízemia aj z balkóna na úrovni prvého podlažia: „Najstaršia historická zmienka o nej existuje z roku 1776, keď vznikol úrad banskobystrického biskupa a do kaštieľa, ktorý Mária Terézia darovala katolíckej cirkvi, aby mal nový biskup kde trvalo sídliť, sa prisťahoval biskup Berchtold, ktorý ju zrejme dal aj vybudovať tým, že podlaha na prvom podlaží sa odstránila a vznikol tak veľký priestor cez dve podlažia budovy. Slúžila ako súkromný priestor pre biskupa na modlenie, rozjímanie a duchovné cvičenia.“

Plnila aj svetský účel

Kaplnka neslúžila vždy len cirkvi. Počas fungovania Strednej školy ekonomickej fungovala ako sklad učebných pomôcok a nábytku. Mnoho študentov, ktorí strávili svoje stredoškolské roky v priestoroch kaštieľa, o jej existencii vôbec netušili. Prvýkrát ju vidia v rámci komentovaných prehliadok. Podľa ich svedectiev mali do je priestorov vstup zakázaný a malé okná na dverách na balkóne na prvom poschodí boli zalepené papierom. Malý balkón slúžil ako sklad pre upratovačky. 

Kaštieľ by mali tento rok sprístupniť

Renesančno-barokový kaštieľ kúpilo mesto ešte v roku 2018 od súkromného majiteľa, na tento účel si vzalo úver. Podnikateľ Milan Sekera ho v minulosti spolu s ďalšími nehnuteľnosťami získal od banskobystrického biskupstva. Aktuálne je pamiatka po výraznejšej rekonštrukcii, s prácami sa finišuje. Obnovili sa fasády, vymenili okná, dverové výplne, všetky svietidlá, zasklili sa otvory nádvoria, ošetrilo sa murivo a základy proti prenikaniu vlhkosti. Pri renovácii fasády sa použili špeciálne omietky s tepelno-izolačnými vlastnosťami, vymenili sa žľaby a bleskozvody. Na vežičky kaštieľa sa vrátili pozlátené symboly drakov.

(mdeb)
Foto: Peter Vörös, Ľubomír Polák