Na spoluprácu s Karlom Gottom spomína aj žiarsky producent Janko Kulich
V utorok 1. októbra odišiel navždy vo veku 80 rokov do hudobného neba Karel Gott, najvýznamnejší a najpopulárnejší spevák v dejinách česko-slovenskej populárnej hudby.
Nie je snáď takého Čecha či Slováka, ktorý by tohto fenomenálneho speváka nepoznal. Na jeho koncerty nechodili iba jeho rovesníci, ale aj najmladšie generácie, ktoré si spolu s ním spievali jeho najväčšie hity. Popularita majstra Gotta ďaleko presiahla česko-slovenské hranice. Obdivovali ho fanúšikovia v Nemecku, Rakúsku, Poľsku i v Rusku. Správy o jeho úmrtí dokonca priniesli najväčšie denníky v USA či Japonsku. Verejnosť, fanúšikovia a predovšetkým jeho najbližší sa s ním naposledy rozlúčili v sobotu 12. októbra v Katedrále svätého Víta na Pražskom hrade. Pohreb Karla Gotta bol so štátnymi poctami. Omšu slúžil kardinál Dominik Duka, modlitbu predniesli herec Jiří Bartoška a bývalá prvá dáma ČR Dagmar Havlová. S prejavom vystúpila aj herečka Jiřina Bohdalová. Obrad spevácky obohatili Lucie Bílá, Eva Urbanová, Štefan Margita a Vojtěch Dyk. Poslednej rozlúčky sa zúčastnili osobnosti z oblasti politiky, verejného života, umenia a kultúry.
Na majstra Karla Gotta si zaspomíname spolu s producentom Mestského kultúrneho centra Jankom Kulichom, ktorý s ním v minulosti dva roky spolupracoval. „Mal som to šťastie robiť jeho slovenskú oslavu 70-tych narodenín, deväť koncertov a jednu výstavu obrazov,“ vracia sa do minulosti Janko Kulich a ako už len smutne podotýka, nie je tajomstvom, že Karla Gotta chcel v rámci vystúpenia pritiahnuť aj na žiarsky City fest.
Pred desiatimi rokmi si pre majstra Gotta pripravoval sériu koncertov, určite ste spolu strávili nejaký ten čas, aký bol človek?
Áno, je tomu 10 rokov, čo som spolupracoval s pánom Gottom, keď som odišiel z MsKC a vydal sa na sólo organizátorskú dráhu. Všetko začalo úplne nevinne, keď som zorganizoval jeho koncert pár dní po jeho 70-tinách v prievidzskom lesnom amfiteátri. Bola to vlastne jediná oslava je 70-ky na Slovensku. Nikto vtedy neveril, že príde skutočný Karel Gott, ale len jeho dvojník. Bola to nesporne najväčšia hviezda československej hudobnej scény, ktorého poznal úplne každý. Dodnes si pamätám prvý telefonát s ním. Zavolal mi jeho osobný šofér a priateľ, dnes už nebohý Olda Havránek, že sa blížia na miesto koncertu a že by som mnou rád hovoril pán Gott osobne. Úprimne, až keď som ho započul v telefóne som uveril aj ja, že nepríde len dvojník. Karel bol nesmierne úctivý, slušný, džentlmen a hlavne obrovský profesionál a detailista.
Pre fanúšikov je známe, že si každého jedného vážil, odpovedal na listy, neodmietal spoločné fotografovanie či podpisovanie. Môžeš to aj ty potvrdiť? Mal si možnosť zažiť ho takého?
Môžem to naozaj len potvrdiť. Nedele na hoteli trávil so svojím tajomníkom Honzou Adamem, ktorý mu čítal listy od fanúšikov a Karel mu diktoval, čo má odpísať. Stretnutie či fotografovanie s fanúšikom nikdy neodmietol, hoci to bolo veľmi náročné pre mňa ako organizátora. Boli totiž situácie, keď sa na pána Gotta hrnuli stovky žien a snažili sa z neho odtrhnúť aspoň kúsok oblečenia, alebo ho chceli bozkávať, či dotknúť sa. Všade, kde sa objavil, budil obrovskú pozornosť a aj postaršie dámy v kostýmoch sa pri ňom menili na nenásytné šelmy, ktoré nevedela zastaviť ani početná ochranka. Autogramiády, ktoré boli časované na 15 - 20 minút, končili vždy až po 45 minútach. Od fanúšikov nerád odchádzal, lebo mu dodávali energiu, a zároveň zmysel jeho poslaniu spievať a tešiť ľudí. Úsmev, ktorý venoval divákom, sa nikdy nezmenil po zavretí dvier v šatni, ako to väčšinou robia dnešní umelci. Ako sám rád hovoril, bez divákov by nebol nič.
Kde všade v rámci tebou pripravovaných koncertov koncertoval?
Znie to až neuveriteľne, ale za dva roky spolupráce sme stihli deväť koncertov a jednu výstavu jeho obrazov. Koncerty som prinášal do miest, kde nikdy nespieval. Chcel som, aby ho videli ľudia aj v menších mestách a nielen v Bratislave či Košiciach. Navštívili sme Banskú Bystricu, Považskú Bystricu, Levice, Hlohovec, Trenčín, Myjavu a trikrát Prievidzu. Posledný koncert sme spolu urobili v júli 2011, čiže presne dva roky od začatia spolupráce. Bol to koncert na prievidzskom zimnom štadióne, ktorému predchádzala výstava jeho obrazov na bojnickom zámku. Nešlo však o originály obrazov, pretože pán Gott svoje obrazy po namaľovaní vždy venuje niektorému zo svojich priateľov. Je to výstava certifikovaných replík doplnená o zaujímavé fotografie, rodinný rodokmeň siahajúci až do 17. storočia a ďalšie zaujímavosti. Pán Gott sa osobne zúčastnil aj samotnej vernisáže výstavy.
Aká vládla počas koncertov atmosféra v publiku? Boli piesne, ktoré si fanúšikovia obzvlášť žiadali, aby ich zaspieval? Ktoré sú medzi fanúšikmi vo všeobecnosti najobľúbenejšie?
Každá jedna pieseň koncertu, ktorý trval v priemere 90 minút, bola obrovským hitom. Piesne rád menil, dopĺňal, a tak bol každý jeden z koncertov originál. Medzi tie najpopulárnejšie piesne však určite patrili Oči má snehem zaváté, Lady Carneval, Jdi za štěstím a keď zaspieval po slovensky skladbu z Bratislavskej lýry Mám rozprávkový dom, diváci šli zošalieť. Veľký úspech vždy mala aj Včielka Mája, ktorú rád zaraďoval do programu z recesie. Nebolo koncertu, ktorý by nekončil niekoľko minútovým standing ovation. Z pódií odchádzal vždy s desiatkami kytíc a darčekov. Krásny moment som s ním však zažil práve pri prvom koncerte, keď oslavoval svoje 70. narodeniny. Ešte predtým, ako prišiel do zákulisia, som sa s divákmi dohodol, že mu pri záverečnom potlesku zaspievame veľa zdravia, šťastia. A podarilo sa. Hneď, ako som po koncerte vyšiel na pódium, som začal dirigovať divákov a tí spustili hlasitý spev, ktorý pána Gotta dojal až k slzám.
Bol si s Karlom Gottom aj mimo koncertovania? Ako trávil čas?
Áno, samozrejme, že som bol vždy pri pódiových skúškach, koncertoch v zákulisí, na tlačovkách, pri poradách k organizačnému zabezpečeniu, na VIP párty po koncertoch, na hoteloch a podobne. Strávil som s ním vždy niekoľko hodín cez deň, ale i pár stretnutí pri poháriku dobrého vína v nočných hodinách. Je však pravda, že pán Gott nepil. On vždy len degustoval dobré vínko. Rád sa rozprával. A musím vám povedať, že rozprávať sa s ním zoči voči niekoľko hodín, počúvať ho, a zároveň vnímať ako počúva on vás, bol obrovský zážitok. Karel Gott totiž nebol len populárny spevák, ale bol obrovskou osobnosťou s úžasným pohľadom na svet, život a umenie. Dalo sa s ním rozprávať o čomkoľvek. Čo sa týka samotných koncertov, bol to obrovský profesionál. Nikdy nič nenechal na náhodu. Pred každým koncertom si vždy urobil kratšiu zohrávku a skúšku s kapelou, rozospieval sa. Následne prešli s kapelníkom repertoár daného koncertu. Keď sme boli spolu v Bojniciach, tak sa sám vybral pešo z hotela na prechádzku okolo Bojnického zámku. Bez ochranky. To ste mali vidieť tých okoloidúcich. Neverili vlastným očiam, keď prešiel okolo nich a s úsmevom im poprial pekný deň.
Spomínaš si na nejaký vtipný zážitok počas stretnutia s ním, napr. pri stretnutí s fanúšikmi, alebo priamo počas koncertu?
Bolo ich veľmi veľa. Veľmi ma rozosmialo, keď som ho v Banskej Bystrici zachraňoval vlastným telom na autogramiáde v PKO, kde sa ho fanynky snažili roztrhať a keď sa mi ho konečne podarilo odviesť za dvere do zákulisia, usmial sa na svojho šoféra a hovorí mu: „To bylo co? Jako za starých času, kdy na nás ženy skákali pořád.“
Ale humorné bolo aj to, keď si v hoteli v Banskej Bystrici prišiel na recepciu vymeniť prezidentský apartmán za „niečo menšie“, lebo sa tam stráca. Predstavte si, že on na ten koncert do Bystrice prišiel z Prahy vlakom! Vysvetlil mi to tak, že v zime sú cesty nebezpečné a navyše hrozí, že by mohol aj meškať, a tak išiel vlakom. Tých príhod je naozaj veľa.
Je tiež pravda, že sa správal rovnako úctivo ku každému, od upratovačky, cez maskérky, osvetľovačov, kameramanov až po kolegov, s ktorými vystupoval?
Je to pravda. Rovnako, ako sa zdravil s primátormi, sponzormi, tak sa zdravil s technikmi, čašníkmi, okoloidúcimi. Vždy s pokorou a úsmevom.
Ty osobne, ako si ho budeš pamätať?
Keď som sa dozvedel, že Karel Gott zomrel, tak mi ostalo smutno. Povedal som si, že keď Gott môže zomrieť, môže sa stať už hocičo. Ja veľmi nevyhľadávam stretnutia s umelcami, pretože je to väčšinou len pretvárka. Toto však bolo niečo iné. Spolupráca s ním bola obrovská škola a zážitok. Navždy si budem pamätať jeho úsmev, humor, hlas a obdivovať jeho životnú cestu, vkus a profesionalitu. Vždy, keď si na neho spomeniem, vrátim sa do čias, keď som s ním „degustoval“ vínko a hovorili sme o hudbe, filmoch, krajinách a hovorili si vtipy. To bol totiž vzácny čas aj česť.
Ktorá je tvoja obľúbená pieseň od Karla Gotta?
Mojimi najobľúbenejšími skladbami sú Stokrát chváliš čas, Jdi za štěstím a menej známy šansón z dielne Hapka - Horáček Tante cose da vedere.
Prezraď ešte na záver, mal Karel nejaké zvláštne zvyky?
Málokto vie, že pán Gott nejedol zmrzlinu a nepil bublinky. Svoj hlas si veľmi strážil a opatroval. Vedel, že bez neho je stratený. Pred koncertom v Trenčíne mi na skúške povedal, že budeme musieť koncert preložiť, lebo sa necíti dobre. Zdvihol som telefón a zavolal som doktora, ktorý prišiel s kalciovou injekciou behom pár minút. Karel sa začal smiať, keď videl, že sme na všetko pripravení. Behom pár minút sa rozospieval tak, že o doktorovi nemohla byť ani reč.
Jediný prehrešok, ktorý si vždy po koncerte doprial, bola „malá Plzeň“. Malé pivko pred poslednými prídavkami pil vždy pri pódiu, keď ho ľudia vytlieskavali.
Karel Gott sa narodil 14. júla 1939 v Plzni a zomrel 1. októbra 2019 v Prahe. V rokoch 1965 až 2019 predal 50 miliónov nosičov albumov, čo z neho urobilo najúspešnejšieho českého interpreta. Celkovo naspieval 978 piesní. Spieval nielen česky, ale aj nemecky, anglicky, taliansky a rusky. V anketách Zlatý slávik a neskôr Český slávik získal celkom 42 ocenení. Ďalej dostal viac ako 120 televíznych ocenení, 8 zlatých platní, 1 diamantovú platňu, opakovane sa umiestňoval na prvých priečkach hitparád a predaja LP či CD nosičov. Počas svojej kariéry vydal 293 sólových albumov na domácej scéne aj v zahraničí. Spolupracoval s mnohými významnými umelcami.
Ďalšie články - Kultúra
Svetelný signál otvorí sezónu na hradoch Pohronskej hradnej cesty. Stane sa tak 15. marca o 18.00
Už štvrtýkrát prepojí hrady popri Hrone svetelný signál. Toto podujatie sa teší veľkej obľube návštevníkov. V minulom roku prišlo na 9 oficiálne zapojených lokalít približne 500 ľudí. Svetelný signál prepojí hrady v piatok 15. marca o 18.00 hodine...
V MsKC si môžete pozrieť zbierku známok od žiarskeho filatelistu Petra Oslanca
V týchto dňoch si môžu návštevníci Mestského kultúrneho centra v Žiari nad Hronom pozrieť výnimočnú výstavu známok, ktorú zozbieral filatelista Peter Oslanec. Na výstave nájdete známky s tematikou Štúrovci, Kriváň a prezidenti Slovenska. My sme sa s...
V roku 2024 bude kultúra v Žiari nad Hronom plná tradičných akcií, ale aj noviniek
Kultúra sa v našom meste naplno rozbehla už v januári a v podobnom duchu sa bude niesť počas celého roka. S dramaturgom Mestského kultúrneho centra v Žiari nad Hronom, Jánom Kulichom, sme sa rozprávali o tom, na čo všetko sa môžeme v rámci podujatí...
Hugo a Grétka v Žiari nad Hronom. Katarína Segetová vytvorila unikátne publikácie, ktoré deťom priblížia Slovensko hravou formou
Nedávno sa v ZUS aréne v Žiari nad Hronom konal krst knižky Hugo a Grétka v Žiari nad Hronom. Krstným otcom publikácie sa stal primátor mesta Peter Antal. O tom, kto vlastne Hugo a Grétka sú a ako to celé vzniklo sme sa rozprávali s autorkou, Katarínou...