Spisovateľka Jana Plauchová: Vesmír ma fascinoval už od útleho veku

Jana Plauchová je autorkou niekoľkých sci-fi románov. Debutovala románom Nula kelvinov a čitatelia naň nešetrili chválami. Pred troma mesiacmi vyšiel znova, v novom vydaní. S mladou spisovateľkou sme sa rozprávali nielen o jeho reedícii, ale aj o najbližších spisovateľských plánoch.

V románe Nula kelvinov predstavila Jana Plauchová cestovanie časom na úplne iný spôsob, než aký sme poznali z doterajších diel sci-fi. Okrem toho sa však táto kniha zaoberá aj otázkami génovej manipulácie človeka a problémami dospievajúcich, najmä odlišnosťou od kolektívu. Nasledovalo vydanie románu Večnosť omylov, napísaného v skutočnosti pred Nula kelvinov. Témou knihy je fiktívna havária reálneho raketoplánu Discovery, s ktorou sa hlavný hrdina nevie zmieriť a až fanaticky pátra po pravde. Jeho hľadanie prináša čoraz bizarnejšie a ďalekosiahlejšie odhalenia. Ako tretí vyšiel román Úvod do teórie chaosu s témou paralelných vesmírov. Zápletkou je opäť havária kozmickej lode, tentoraz lode z budúcnosti, smeruje však k úplne inému rozuzleniu ako Večnosť omylov. Hlavný hrdina trpí posttraumatickou stresovou poruchou a fóbiou z oceánskych hĺbok. Oboje však musí prekonať. V stávke je totiž osud celého sveta. Štvrtá v poradí bola vydaná Druhá planéta, v skutočnosti najstarší, no od svojho napísania veľakrát vylepšovaný rukopis. Tá prináša senzačné zodpovedanie otázky, prečo sú podmienky na planéte Venuši také drsné a odkiaľ sa vzal supersilný skleníkový efekt, ktorý na nej panuje.

Váš debutový román Nula kelvinov vyšiel prednedávnom znova, v novom vydaní. Prečo ste sa vy, resp. vydavateľstvo rozhodli pre jeho reedíciu? Vyžiadali si ho čitatelia?

Dôvodov je viac. Jednak ten, že v prvom vydaní som knižku považovala spätne za dosť nevyladenú – už keď vychádzala, vedela by som ju napísať oveľa lepšie. A tak som ju po vydaní ešte viackrát zrevidovala a vylepšovala. Druhý dôvod je ten, že áno, mnohí čitatelia sa po nej zháňali, ale prvý náklad sa vypredal. Tretím dôvodom, možno najpodstatnejším, je ten, že má vyjsť jej pokračovanie. Mnohé vydavateľstvá však odmietajú vydať pokračovanie románu, ktorý vyšiel inde. No prvé vydavateľstvo zaniklo, tam by nebolo možné urobiť reedíciu. Preto sa na nové vydanie podujalo vydavateľstvo Artis Omnis, ktoré mi vydalo aj predošlé tri tituly. 

Môžete prezradiť, o čom bude pokračovanie „kelvinov“?

Ťažko niečo prezradiť bez toho, aby som čitateľom, ktorí si nechcú kaziť prekvapenie z čítania prvého dielu, nič podstatné nevyzradila. Druhý diel s názvom Tristodesať kelvinov veľmi úzko nadväzuje na prvý, bez jeho čítania asi druhý diel nebude čitateľom dávať zmysel. Môžem však vyzradiť, že znova pôjde o súboj lásky proti fyzike a ďalšie veľké odhalenia ohľadom fungovania vesmíru.

Kedy by pokračovanie malo vyjsť, v akom vydavateľstve a kde si ho čitatelia môžu zakúpiť?

Pôvodne malo vyjsť na jeseň tohto roku. Žiaľ, z viacerých dôvodov sa vydanie presúva. Momentálne to vyzerá na jar 2023. Vyjde vo vydavateľstve Artis Omnis a určite bude k dispozícii aj v predpredaji. 

Ako dlho ste na pokračovaní pracovali a kde ste čerpali inšpirácie?

Na dokončení prvej verzie pokračovania som pracovala šesť rokov. U mňa ide o štandardnú dĺžku práce na prvopise, aj prvý diel mi trval rovnako dlho. Na rozdiel od prvého dielu som však druhý diel nezapísala jedným dychom počas krátkeho časového obdobia, ale nápady som si počas tých šiestich rokoch zapisovala priebežne a v poradí, v akom mi prichádzali. To poradie je u každého románu rozhádzané a inak tomu nebolo ani tu. Začala som štvrtou kapitolou, skončila pätnástou (z tridsať) a koniec knihy som napísala skôr ako začiatok. Takto na preskáčku som napísala knihu vôbec po prvýkrát. Inšpiráciou mi bolo najmä magisterské štúdium molekulárnej biológie, ktorému som sa venovala počas prvých dvoch rokov písania knihy. Poznatky z tohto štúdia som využila v pasážach venujúcich sa genetike. Kde sa však vzala inšpirácia na zvyšok, najmä na silný ľúbostný príbeh medzi hlavnými protagonistami, to netuším.

Píšete sci-fi, prečo práve tento, pre ženu menej príťažlivý, žáner?

Jednoducho povedané, najmä na tento žáner mi prichádzajú nápady. Na nápadoch je moja tvorba silno závislá, neviem písať na zákazku, ani slohy v škole som preto, na rozdiel od väčšiny iných autorov, nemala rada. Ak by mi chodili nápady na detektívky, nezostalo by mi nič iné, než písať detektívky, ak by mi chodili nápady na rozprávky pre deti, písala by som rozprávky. Ale je to sci-fi, trošku prekvapivo, lebo tento žáner čítam o čosi menej ako nefantastické žánre. Na druhej strane to ale ani také prekvapivé nie je, keďže vesmír ma už od útleho veku fascinoval a sci-fi je jediný žáner, ktorý sa vo vesmíre bežne odohráva.

Spolupracujete s vydavateľstvom Artis Omnis, ako vznikla táto spolupráca?

Po prvom vydaní románu Nula kelvinov som už nechcela s pôvodným vydavateľstvom spolupracovať. Na rukopis románu Večnosť omylov som preto začala hľadať iného vydavateľa. Asi po trištvrte roku hľadania a štvrťroku, odkedy som poslala rukopis Artisu, sa mi ohlásili, že ich zaujal. So spoluprácou som bola oveľa spokojnejšia ako v predošlom vydavateľstve, napríklad obálka Večnosti veľmi dobre zodpovedala mojim predstavám, čo sa o pôvodnej obálke debutu rozhodne nedalo povedať. Artis Omnis sa zároveň stará aj o propagáciu svojich autorov, čo pôvodné vydavateľstvo vôbec nerobilo. Z týchto aj ďalších dôvodov som zostala vydávať u nich.  

Aké máte ohlasy na vaše predchádzajúce knihy? O ktorú mali čitatelia najväčší záujem a čo myslíte, prečo?

Najlepšie ohlasy mal práve román Nula kelvinov a aj vďaka tomu vychádza znova. Myslím, že na čitateľov zapôsobil tragický ľúbostný príbeh, originálne nápady, ako aj civilné prostredie deja, ktoré je mnohým ľuďom blízke. Nula kelvinov si získalo aj veľa fanúšikov, ktorí sci-fi v klasickom ponímaní až tak nemusia. Veľmi dobré ohlasy mal aj Úvod do teórie chaosu, ktorého náklad je už tiež celý vypredaný. O jeho reedícii v slovenčine neuvažujeme, ale mal by vyjsť v českom jazyku. Večnosť omylov je príbeh, ktorý patrí do rozsiahlejšieho univerza, je v ňom veľa symbolov a skrytých významov a nie úplne všetky otázky v ňom sú zodpovedané, čo sa u časti čitateľov nestretlo s porozumením. Druhá planéta je zase veľmi klasické, starosvetské sci-fi, ktoré máva úspech skôr u začínajúcich čitateľov v tomto žánri.

Nechystáte sa do budúcna písať aj iný žáner?

Určite áno. Momentálne mi v inom vydavateľstve vychádza prvá publikácia z oblasti náučnej literatúry. Minoritne však píšem aj ďalšie žánre, napríklad fantasy poviedky či poviedky bez fantastických prvkov. Mám na konte aj nevydanú psychologickú novelu a rada by som si vyskúšala tiež psychologický triler.

Poznáte vašich čitateľov, akí sú? 

Väčšinu odoziev som mala od dospelých mužských čitateľov. Moje knihy sú však určené každému bez ohľadu na vek a pohlavie, komu majú čo povedať. Myslím si, že Nula kelvinov by vedela vo väčšej miere osloviť aj dospievajúcich vzhľadom na to, že hlavná postava tiež práve dospieva. Nejde však o klasický román kategórie young adult, pretože na rozdiel od románov tohto žánru obsahuje aj odborné pasáže, podrobne opísané násilie, smrť a komplikované fyzikálno-filozofické konštrukty. Povedala by som, že je to pre náročného dospievajúceho čitateľa, ktorý hravo zvláda aj iné dospelácke knihy. A, samozrejme, pre dospelých bez rozdielu veku a pohlavia. Je však dobré, ak ovládajú gymnaziálnu biológiu, aby mali osvojenú základnú terminológiu, ktorú používa jedna z ústredných postáv – genetik.

Jana Plauchová znovu vydanie románu Nula kelvinov uviedla do života 3. júla v Bratislave. Ako nám na záver povedala: „Pri prvom vydaní nebola krstená, o to viac som sa tešila na jej krst. Zúčastniť sa ho mohli všetci účastníci tohto festivalu fantastiky. Súčasťou krstu bola aj moja krátka prednáška o geneticky modifikovaných organizmoch, ktoré sú dnes čoraz horúcejšou témou.“

O spisovateľke

Jana Plauchová (1987) pochádza z Banskej Bystrice. Niekoľko rokov žila v Žiari nad Hronom, kde pracuje v Krajskej hvezdárni a planetáriu M. Hella, v súčasnosti sa usadila v neďalekej Kremnici. Medzi laikmi aj odbornou verejnosťou sú obľúbené jej pútavé prednášky na tému nebeských telies, kozmického výskumu či možnej existencie mimozemského života. Študentom astronómie prednáša aj predmet Raketová technika a kozmonautika. V knižnej tvorbe sa orientuje na žáner vedeckej fantastiky, v ktorej využíva svoje rozsiahle odborné poznatky. Na Slovensku ju môžeme označiť za najvýraznejšiu súčasnú autorku tohto žánru.

(lt)
Foto: Martin Makúch, Archív JP