Surreálny svet Jána Lichnera je plný imaginácie a sci-fi

Na jeho obrazoch sa často vyskytuje motív očí, ženského tela, rúk, pier, ale najmä rôznych sci-fi scenérií a snových svetov. 92-ročný umelec Ján Lichner, žijúci v Lutile, aktuálne vystavuje v Mestskom kultúrnom centre v Žiari nad Hronom. Výstava potrvá do 26.mája 2026. Jeho obrazy je možné si zakúpiť, výstava je predajná.

Amatérsky výtvarník Ján Lichner sa narodil 17. marca 1934 v Banskej Hodruši. V Brne získal vzdelanie ako textilný návrhár, na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici zas absolvoval trojročné diaľkové štúdium výtvarnej výchovy.

Doma v Lutile

Ján Lichner žije a do vysokého veku aj tvoril v Lutile pri Žiari nad Hronom. Navštívili sme ho v jedno jarné popoludnie, keď mu na záhrade kvitli ovocné stromy a čakal na kuriéra, ktorý mu mal priniesť nový rotavátor, aby sa mu jednoduchšie pracovalo s pôdou. Aj to svedčí o jeho čulej povahe a o tom, že sa stále udržiava v pohybe, hoci už pár rokov nemaľuje pre slabnúci zrak. A hoci v jeho dome by sme už márne hľadali ateliér, na stenách visia farebné obrazy, ktoré nás vťahujú do úplne iného sveta. O svojom živote rozpráva: „Ja som mal rád kreslenie od mala, už ako malému chlapcovi mi hovorili, že pekne maľujem, podporoval ma aj strýko. Ako chlapec som išiel do Ostravy, ale nie dobrovoľne. Otec pracoval v Dunajplavbe (jeden z kľúčových prepravcov, štátny podnik vznikol v roku 1919, pozn.red.), mal uniformu a v dedine ho obvinili, že je gardista. Boli sme v Banskej Hodruši odsudzovaní, tak to kedysi bolo. Ako mládežník som tak putoval do Čiech, stretol som sa tam s rôznymi zaujímavými ľuďmi, ktorí ma aj motivovali, aby som kreslil. Robil som tužkové portréty, aj som si vďaka nim zarobil. Popri tom som čítal sci-fi, to ma bavilo. V roku 1954 som išiel na vojnu. Neskôr som pracoval ako zvárač,“ spomína umelec s tým, že československí odborníci boli prizvaní aj k technickým konzultáciám pri spájaní oceľových častí monumentu Atomium v belgickom Bruseli.

Z Ostravy ho to zavialo do Brna. „Tam som chodil na umeleckú školu, zavolali ma dokonca kresliť staré domy, ktoré sa mali búrať. Modelovali sme z hliny, pracovali sme s akvarelom. Neskôr som sa dostal k postavám. Pracoval som na Brnianskom výstavisku, ide o najvýznamnejší výstavný areál v Českej republike,“ rozpráva s tým, že po pár rokoch života v Českej republike ho kľukaté životné cesty zaviali späť, vrátil sa do rodiska. Z prvého manželstva mal jednu dcéru, z druhého manželstva dvoch synov, to už žil na Slovensku, vo Vyhniach robil zvárača. „Ja som si rád v kresbách a maľovaní rád vymýšľal, to už išlo jedno s druhým. Kvetinky, zátišia, to nebolo to pravé orechové. Inklinoval som skôr k iným typom. Najskôr som kreslil do skicára s ceruzkou, potom s tušovou perovkou. Bavilo ma to stále viac a viac,“ hovorí s iskričkami v očiach tento pozoruhodný umelec. Okrem maľovania sa počas života venoval aj manuálnej práci, sám si napríklad na svojom dome pozváral krov.

A čo pre neho znamená maľovanie? Na to odpovedal Márii Malej v časopise Lutilský prameň pred niekoľkými rokmi takto: „Je to využitie vlastnej fantázie, imaginácie, ale aj relax a hľadanie niečoho nového. Čítal som veľa fantastickej literatúry, rôzne vedecké časopisy, fascinoval na vesmír a všetky informácie o ňom. Všetko som využíval pri svojej surrealistickej tvorbe.“

Napísali o ňom

Ako sme už písali, ku kresleniu a maľovaniu to Jána Lichnera ťahalo od mala. Július Katina, bývalý odborný referent MsKC, o ňom napísal: „Svoj vzor našiel v banskoštiavnickom maliarovi Edmundovi Gwerkovi, čo ho podnecovalo zachytiť krásu v jej okamihoch a rôznych podobách na papier či plátno. Verejnosti je známy vďaka mnohým tematickým výstavám v regióne aj v rámci Slovenska. Je zručným maliarom, ktorý využíva rôznorodé výtvarné techniky- od olejomaľby, cez pastel a tuš, kriedu či temperu s aplikáciou na rôznych materiáloch, čo mu umožňuje plne využívať svoju univerzálnu zručnosť a kumšt výtvarníka.“

„Jeho tvorba sa postupne vykryštalizovala do surrealistických diel, plných vízií a pohľadov na život, za jeho imaginárne hranice. V obrazoch odhaľuje svoje vnútro básnika, maliara, vizionára, v mnohom aj prognostika balansujúceho na hrane bytia, života a smrti, citlivo a vnímavo nachádzajúceho samu podstatu fantastičnosti rámcovanú jeho svojskou filozofiou. Je to svet vo svete, ktorý objavuje, odhaľuje, dematerializuje, využívajúc spektrum farieb a tónov. Je to svet, ktorý nám približuje malou ukážkou z bohatej tvorby,“ dodáva Július Katina.

Aktuálna výstava v MsKC

Ján Lichner naposledy v priestoroch žiarskeho kultúrneho stánku vystavoval pred dvadsiatimi rokmi, v roku 2006. Aktuálna vernisáž v MsKC sa konala aj za osobnej účasti výtvarníka. Jela Šuleková, ktorá má na starosti výstavnú činnosť, o ňom na vernisáži povedala: „Pán Lichner patrí k autorom, ktorí si svoju cestu k umeniu nehľadali v ateliéroch ani na akadémiách, ale v sebe samých. Jeho obrazy nevychádzajú z krajiny, ktorá ho obklopuje, ale zo svetov, ktoré si nesie vo vnútri - zo snov, predstáv a možno aj otázok, na ktoré neexistujú jednoduché odpovede. V prostredí malej obce tak počas niekoľkých desaťročí vznikala tvorba, ktorá presahuje jej hranice - surrealistická, miestami až snová, inokedy dotýkajúca sa vzdialených galaxií. Jednoducho povedané, kým iní maľujú to, čo vidia, on maľuje to, čo sa nedá vidieť, iba tušiť.“

Nepochybne zaujímavú výstavu všestrannej tvorby Jána Lichnera si môže verejnosť pozrieť počas pracovných dní vo Výstavnej sieni MsKC v Žiari nad Hronom, potrvá do 26. mája 2026. Jednotlivé obrazy si môžu záujemcovia aj kúpiť.

Čo je to surrealizmus

Surrealizmus ako umelecký smer vznikol v 20. storočí v Paríži. Prejavoval sa v literatúre, filme, fotografii a výtvarnom umení. Surrealizmus vo výtvarnom prejave charakterizuje oslobodenie od rozumu a zdôrazňovanie podvedomia, čoho výsledkom sú snové, iracionálne a fantazijné obrazy. Snaží sa oslobodiť myseľ spod kontroly rozumu. Využíva psychický automatizmus, spája nespojiteľné a snaží sa o vytvorenie "nadskutočnosti" (hyperskutočnosti). Medzi najznámejších výtvarných surrealistov patria Salvador Dalí, René Magritte, Max Ernst a Joan Miró. Surrealisti sa vo svojej vyhrotenej tvorbe vzopreli proti konvenčným umeleckým normám. Zakladateľom je André Breton (autor Manifestu surrealizmu z roku 1924).

V slovenskom prostredí sa sformoval v druhej polovici 30-tych rokov 20.storočia a udomácnil sa aj názov nadrealizmus. Medzi jeho predstaviteľov patrili Rudolf Fábry ako autor prvej nadrealistickej zbierky Uťaté ruky, Štefan Žáry ako jeden z najplodnejších nadrealistických básnikov, ďalej básnik Vladimír Reisel a maliar Imrich Weiner-Kráľ, ktorého tvorbu ovplyvnil pobyt v Paríži či Albín Brunovský, významný grafik a maliar nadväzujúci na surrealistickú tradíciu.

Osobitnú pozornosť si získal svojou všestrannou umeleckou tvorbou aj Albert Marenčin, ako kľúčový predstaviteľ surrealizmu u nás. Tento smer nevnímal len ako umelecký štýl, ale aj ako celoživotný svetonázor a cestu k slobode ducha. Vo výtvarnom umení sa preslávil svojou kolážovou tvorbou, ktorej sa venoval viac ako päťdesiat rokov. Spolu s Karolom Barónom bol aktívnym členom Skupiny českých a slovenských surrealistov a udržiaval úzke väzby na parížske kruhy, prekladal autorov ako napr. André Breton. Marenčin ako vedúci dramaturg na Kolibe tiež podporoval vznik experimentálnych diel, s prvkami snovosti, narušenej logiky či bizarnými metaforami.

(mdeb)
Foto: Marína Debnárová, Peter Vörös