Svadobné šaty začala zbierať náhodou

V piatok 5. mája sa v biskupskom kaštieli uskutočnila vernisáž výstavy dobových svadobných šiat Od party k závoju. Majiteľkou netradičnej a originálnej zbierky je Jana Mládek Rajniaková, rodáčka z Liptova.

„Svadobné šaty nie sú len predmet, bezduchá vec. Pre mňa osobne sú cestovným lístkom do minulosti a pri správnom pohľade z nich dokážem čítať ako z učebnice dejepisu,“ hovorí majiteľka unikátnej zbierky. Ako tiež prezrádza, nebolo jej zámerom zbierať svadobné odevy a nestalo sa tak zo dňa na deň. Bola to náhoda v kombinácii s jej dušou starinára a etnológa.

Prvých šiat sa ujala preto, lebo boli v jednom opustenom dome a bolo jej ľúto ich tam zničiť. Tak začala vznikať zbierka. K prvým šatám pridala šaty po svojej mame a starej mame, ktoré našla na povale. Väčšinu šiat dostala darom najskôr od kamarátok a známych. Dnes ju už ľudia sami vyhľadávajú, aby jej zverili šaty, ktoré patrili buď im, alebo príbuzným. A tak je dnes v jej opatere viac ako dvesto svadobných šiat.

V našom kaštieli je vystavených viac ako 30 kúskov, dvoje sú dokonca zo Žiaru nad Hronom. S takmer každým kúskom sa spája aj nejaký príbeh. Zastavte sa a pozrite si výstavu na vlastné oči. Potrvá do konca mája v Galérii Jula Považana. Sprístupnenie výstavy je možné od pondelka do piatku v čase od 8.00 do 16.00 hod. Potrebné je dohodnúť sa vopred na čísle 0907 920 296 alebo e-mailom na: marketing@osvetaziar.sk. V stredu je možné pozrieť si výstavu bez rezervácie v čase od 13.00 do 17.00 hod.

Prečo ste sa rozhodli zbierať svadobné šaty?

Zvyknem hovoriť, že sa to nezrodilo z večera do rána. Ani nápad, ani myšlienka ani vízia zbierky. Ale jednoducho sa to stalo. Jedného dňa som zachránila jedny šaty, potom k nim prišli druhé, tretie a odrazu som zistila, že ich mám doma niekoľko. A začala sa vytvárať dnes už veľmi rozsiahla zbierka svadobných šiat, pomerne ojedinelá.

Ako prichádzate k šatám? Je nejaký kurióznejší prípad, ako ste sa k niektorému kúsku dostali?

Rôzni sa to. Zo začiatku to bolo tak, že šaty som vyhľadávala ja. Oslovovala som množstvo žien, či už na bežne na ulici, alebo som sa pýtala a dopytovala na sociálnych sieťach. Postupne, ako sa zbierka začala zväčšovať, tak šaty si začali hľadať mňa. Dnes som v štádiu, že šaty klopú na dvere samé u nás doma. Mnohokrát ani neviem, od koho prišli, pretože majiteľka šiat mi dopredu neavizuje, že posiela šaty. Len potom nechá na seba kontakt a my sa potom spojíme a o šatách mi povie niekoľko viet. A najkurióznejší spôsob, akým som šaty získala? Keď ma kontaktovala jedna mladá pani, ktorá si kúpila starý dom, išli ho vypratávať a našli v ňom jednu veľkú krabicu s dvomi svadobnými šatami. Nevedeli, o aké šaty ide, komu patrili. Neboli tam však iba šaty, ale aj korunky, rukavice, závoje – pre mňa krabička plná zázrakov. Oslovila ma, či by som sa tej krabice neujala a ja som ju, samozrejme, veľmi rada vzala k sebe.

Odkiaľ k vám prichádzajú šaty, z ktorej oblasti? Sú iba zo Slovenska alebo aj zo zahraničia?

Súčasťou zbierky sú aj informácie, ktoré k šatám získavam, neodmysliteľne patria k svadobným šatám. Majiteliek sa preto pýtam, ako ich získali, kde k nim prišli a veru, keď aj trasujem šaty, tak je tu veľké množstvo šiat, ktoré mali síce na sebe československé nevesty, ale prišli zo zahraničia – z Nemecka, zo Švajčiarska, Rakúska, Kanady, USA, je to naozaj široký záber.

Vystavujete aj svoje svadobné šaty?

Priamo na výstave v Žiari nad Hronom nie. Ale mám ich vo svojej zbierke.

Aké boli vaše svadobné šaty?

To je zaujímavá história. Vôbec nie som svadobný človek. Na svoju svadbu som ani dokonca nechcela mať svadobné šaty, ale nejako ma prehovorili. Tak na poslednú chvíľu som si šaty nechala ušiť. Tri dni pred svadbou som ich ešte stále nemala hotové, ale nevadilo mi to. Ale dnes ich neobjektívne hodnotím ako veľmi pekné. Sú maslovej farby, s výstrihom do V a na to, že som mala svadbu v čase, keď som nosili tzv. tortové šaty, rozšírené, ja som mala šaty veľmi jednoduché, splývavé a pôsobia antickým dojmom. 

V akom stave k vám šaty prichádzajú, musíte ich nejako upravovať?

Upravovať ich nikdy neupravujem, pretože ich nechávam v pôvodnom prevedení. Rozhodne ich však musím čistiť a mnohokrát aj obšívať, prešívať, prišívať a vymieňať na nich gombíky. Ale to čistenie a pranie je asi to najdôležitejšie. Viete, predsa len, šaty, ktoré majú 70 rokov a boli niekde uložené na povale, rozhodne ku mne neprichádzajú v bielučkom prevedení. 

Šaty sú všetko na štíhle, až útle postavy. Máloktorá dnešná žena by ich obliekla. Vieme, prečo je tomu tak?

Je to hlavolam, nad ktorým som si prvé roky zbierky veru že trápila hlavu aj ja. Lebo 95 percent šiat v mojej zbierke je naozaj veľkosť XS. Ale je na to ľahké vysvetlenie. V minulosti sa ženy vydávali mladšie, mali 18 – 19 rokov, mali skôr dievčenské než ženské postavy a tie šaty aj tomu nasvedčujú, že tomu naozaj bolo tak. 

Aké sú najstaršie šaty vo vašej zbierke a ktoré ste získala len nedávno? Máte aj najvzácnejšie a najdrahšie?

V súčasnosti mám v zbierke 268 šiat, čo je dosť. Najstaršie sú z roku 1928, ale v zbierke sú aj staršie predmety. Máme predmety zo začiatku storočia, z rokov 1900 a podobne. Nikdy nehovorím, ktoré sú najvzácnejšie, pretože všetky sú rovnako vzácne. Každé sú niečím zvláštne, ojedinelé, všetky majú svoj príbeh a tým sú neskutočne vzácne. Ani nehovorím o najkrajších šatách, lebo všetky sú krásne.

Každé šaty majú svoj príbeh, ale ktorý najviac zaujal vás?

Za srdce ma chytili úplne všetky príbehy. Ale napríklad, keby som mala vytiahnuť nejaký príbeh na šaty, ktoré sú aj na výstave v Žiari, sú to šaty, ktoré nevesta dostala z Kanady. Dostali sa k nej veľmi zaujímavou cestou a viaže ju k tomu nádherný príbeh. Ale nechcem ho prezrádzať, predsa len, nech je to prekvapenie pre návštevníkov výstavy v kaštieli.

Ako skladujete šaty?

Museli sme sa naučiť žiť so šatami a šaty sa museli naučiť žiť s nami. To znamená, že sme sa rokmi utriasali a hľadali priestor. V súčasnosti je to tak, že šaty sú uložené u nás v archívnych krabiciach. Máme na to jednu miestnosť vyčlenenú. Čo sa týka technického materiálu, ako sú figuríny, stojany či rámy, potrebné na inštalovanie výstavy, na to máme špeciálne skladové priestory, ale tiež v rámci nášho domu.

Kde všade ste vystavovali?

Zatiaľ som so šatami bola iba na Slovensku, ale za posledné tri roky bolo tých výstav nespočetné množstvo. Prešli sme so šatami takmer celé Slovensko od východu po západ. Začínali sme v Trnave, končili na východnom Slovensku v Snine alebo Humennom. Boli sme aj na juhu v Rimavskej Sobote. V súčasnosti máme výstavu aj v Nových Zámkoch a na Liptove. Šaty sú naozaj vystavené po celom Slovensku.

Podľa čoho vyberáte, ktoré šaty vystavíte v ktorom meste?

To je moja osobná filozofia a koncepcia každej výstavy. Snažím sa, aby každá výstava zahŕňala všetky odevné obdobia, od najstaršieho po najmladšie. Ale zároveň zohľadňujem aj región, kde výstava bude a prinášam tam tie šaty, ktoré sú z okolia. Pretože ja doteraz udržujem pomerne dobré kontakty s majiteľkami šiat. Vždy ich aj prizývam na výstavu, aby sa prišli pozrieť, že sú tam ich svadobné šaty. Väčšinou sa aj odfotia pred nimi a povedia si - takto vyzerám po 50-tich rokoch od svojej svadby.

Keby vám chcel niekto darovať šaty, čo treba urobiť?

Zbierka je stále otvorená, šaty prijímame. Kontakt na mňa sa dá získať či už z internetu, alebo prostredníctvom tejto výstavy. 

Stalo, že ste odmietli dar?

Áno, pretože zbierka má konkrétny koncept. A ten je, že vychádzame z československej svadobnej módy. To znamená, že terajšie šaty, moderné, tie z technického hľadiska neberiem a aj preto, že nezapadajú do vízie a koncepcie našej zbierky. Tie, bohužiaľ, odmietame.

(lt)