Vianočnú medovníkovú dedinku vystavila do okna. Obdivovala ju celá dedina

Alenka Kupčiová pečie medovníky už viac ako dvadsať rokov. Vyrába ich pri rôznych príležitostiach – na narodeninové oslavy či na svadby ako darček pre hostí, k Veľkej noci a v neposlednom rade v období Vianoc. Prezradila nám svoj osvedčení recept na cesto aj na polevu, ktorou medovníkom vdýchne vianočného ducha.

Vianoce sa mnohým z nás spájajú aj s nezabudnuteľnou vôňou a chuťou medovníkov, ktoré pri pečení rozvoniavajú po celom dome. Kedysi nemohli chýbať na žiadnom štedrovečernom stole. Naši predkovia ich mali aj ako ozdoby na vianočné stromčeky. Dnes sa opäť vraciame k starému, osvedčenému a najmä krásnemu zvyku, kedy symbol Vianoc zdobíme vlastnoručne robenými ozdobami. A nimi sú v mnohých prípadoch aj už spomínané medovníky.

„Cesto na medovníky už za tie roky robím od oka. A je také, ktoré nám aj obdarovaným najviac chutí,“ hovorí Alenka s tým, že rovnako tak robí aj polevu, ktorou medovníky po upečení zdobí. Mnohokrát sa stáva, že hľadáte ten najlepší recept na to, aby boli medovníky jemné, mäkučké, aby sa mohli hneď aj konzumovať. Alenka vyvracia fámy, podľa ktorých je jedno cesto také či onaké. „Výroba medovníkov nie je o samotnom ceste, ale o rúre, v akej ich pečiete a o následnom uskladnení,“ podotýka a uvádza príklad: „Napríklad keď pečiem podľa rokmi overeného receptu doma, sú medovníky jedlé hneď. Ale keď pečiem z toho istého cesta na staršej rúre, sú tvrdé ako betón. Je to tým, že staré rúry zvyknú cesto veľmi vysušovať, preto sú aj medovníky po upečení tvrdé. Najlepšie je ich tiež po upečení hneď uložiť do chladného prostredia, napríklad do komory alebo aj na von, na balkón. Dobré sú na to napríklad plechové krabice, nesmú však zostať otvorené.“

Po upečení prichádza na rad ozdobovanie cukrovou polevou. Tá môže byť snehobiela, ale aj farebná. Alenka najradšej ozdobuje bielou, ale na požiadanie už robila aj farebné zdobenie. Aj v tomto prípade nemá na polevu presný recept, robí od oka. „Zdobenia sú rôzne. Vianočné, ktoré sa hodia napríklad na zvončeky či kostolík, ale v mojej zbierke nechýba ani vzor z čipky. Inšpirujem sa rôznymi časopismi, hľadám na internete a mnohokrát použijem aj vlastné nápady,“ približuje ďalej a ako so smiechom hovorí, za tie roky už má zdobenie v malíčku a jej ruka je pevná.

Zaujímavosťou je, že kedysi, počas Alenkinho detstva, sa v ich rodine medovníky nezdobili polevou, ale iba klasicky, vlašským orechom. „Zdobiť som začala až keď sa mi narodili deti. Pozerala som si rôzne časopisy, zapáčilo sa mi to a už je to viac ako dvadsať rokov, čo sa tomu venujem. Medovníky robím aj na Veľkú noc alebo na svadby, to sú ďakovné. Je moderné obdarúvať hostí medovníkmi urobenými na danú príležitosť, napríklad na narodeninovej oslave.“

Medovníkové vianočné gule

Vianočný stromček je v rodine Alenky už roky ozdobený práve medovníkmi. Nechýbajú na nich ani vianočné gule. „V tomto prípade sa upečú dve pologule, ktoré sa následne spoja polevou a ozdobia. Okrem toho robím z medovníkového cesta aj svietniky či adventné vence. Pred rokmi som mala urobenú dokonca vianočnú dedinku, ktorú som si vystavila na okno a okoloidúci sa pristavovali a obdivovali ju,“ prezrádza ďalej šikovná medovnikárka a ako vymenúva, vo vianočnej medovníkovej dedinke mala upečené napríklad chalúpky, kostolík, nechýbal betlehem, kone s vozom viezli strom z hory. Dedinka zobrazovala celý príbeh, a to s ľuďmi aj so zvieratami. Keď sa robia chalúpky, to už treba použiť aj „stavebnú činnosť“. Robí sa strecha, vykrajujú okienka, dvierka otvorené alebo zatvorené...

V súvislosti s tým, že Alenka vo svojej domácnosti ozdobuje stromček svojimi medovníkmi, si spomenula na jednu úsmevnú príhodu, ktorá sa stala pred rokmi. „Manžel sa ponáhľal do práce, stromček už bol ozdobený medovníkmi, nechtiac do neho narazil, stromček spadol a všetky medovníky na ňom sa rozbili. Čo iného mi zostávalo, ako spraviť všetko odznova. Aj tak si každý rok na svoj stromček robím čerstvé ozdoby a potom, po sviatkoch, odmením medovníkmi aj nášho psíka,“ hovorí s úsmevom.

Osvedčené grify

Zaujalo nás, že Alenka medovníky nikdy neplní ani nespája lekvárom, ale iba polevou. „Lekvár do medovníkov nie je dobré dávať, lebo potom nie sú tak trvácne. Keď do nich dáte lekvár, musíte počítať neskôr aj s hnilobným procesom. Ak použijete na spájanie polevu, vydržia vám ozdoby aj niekoľko rokov. Poznám takých, čo majú chalúpky aj šesť rokov. Je dobré ich po sviatkoch zabaliť do celofánu a tak ich uskladniť. Dokonca z medovníkov ani neopadá poleva,“ radí skúsená medovnikárka. Naopak, ak medovníky zdobíte iba orechom, vtedy je potrebné ich natrieť vajcom ešte pred pečením, aby sa orech na ceste dobre uchytil. Aj vtedy sa budú rovnako pekne lesknúť.

Alenkine medovníky sa krásne lesknú, a to bez rozdielu, či sú bohato zdobené, alebo iba jemne. Aj na toto má rokmi osvedčený recept. „Aby sa medovníky pekne leskli, je potrebné ich potrieť celým vajcom, ale až po upečení. Hneď na horúce, vytiahnuté z rúry, vtedy sa najlepšie medovníky lesknú. Až potom ich zdobím polevou. Keby som ich natrela ešte pred pečením, na medovníkoch by zostali šmuhy z vajíčka,“ vysvetľuje Alenka a ako ďalej radí: „Ak chcete už ozdobený a zaschnutý medovník natrieť celý bielou polevou, najlepšie je štetcom prejsť. Vtedy ešte polevu doriedim bielkom alebo citrónovou šťavou. Takéto zdobenie trvá aj celý deň. Vlastne šesť až sedemkrát chytím medovník do ruky, kým je hotový do výslednej podoby.“ A hoci spod rúk Alenky vyšli už stovky medovníkov, nezarába na tom. Väčšinu rozdá v rodine, známym či kolegom. „Robím to pre radosť. Som rada, ak sa moje medovníky páčia, ak chutia a keď viem, že niekomu robia radosť na vianočnom stromčeku aj niekoľko rokov,“ uzatvára Alenka.