Žiarčanka Eva vytvorila knižku o tom, ako účinne pomôcť deťom zvládať ich emócie

Na donio.sk momentálne beží výzva, prostredníctvom ktorej aj vy môžete prispieť a pomôcť k tomu, aby knižka uzrela svetlo sveta i v tlačenej podobe a bola tak účinnou pomôckou nielen pre deti, ale aj pre rodičov. Ku knižke vyjadrili svoj názor aj detskí psychológovia či špeciálna pedagogička, čo robí tento projekt ešte výnimočnejším.  

„Dieťa si potrebuje prežiť každú jednu emóciu, či už strachu, smútku, plaču, radosti, rozbláznenia, zahanbenia, hnevu a ďalších, aby vedelo emóciu pochopiť, zvládnuť a naučiť sa na ňu správne reagovať.“ O tomto hovorí knižka s názvom Žirinka a Zebrička spoznávajú emócie, ktorá vyšla zo zápiskov z pera mladej Žiarčanky Evy Kőrösi počas jej pôsobenia na materskej dovolenke s dvomi dcérkami.  

„Ako mama som niekde vzadu v hlave mala vždy potrebu, aby bolo všetko ideálne, pokojné, usmievavé. Že keď sú všetci šťastní, to je presne tá správna emócia. Aj sama sebe som si možno z detstva bránila nebyť mama čo sa hnevá, smúti a plače alebo prejavuje svoje emócie pred deťmi. Ale aj vďaka filiálnej terapii, kurzu rodičovských zručností, som zistila, že cieľom nie je, aby to dieťa bolo spokojné a šťastné, ale cieľom je, aby sa cítilo bezpečne, keď chce kričať alebo plakať, keď sa chce smiať, proste mu dať tú možnosť,“ začína náš rozhovor Eva Korosi, mladá mamička zo Žiaru nad Hronom a autorka knižky o detských emóciách s názvom Žirinka a Zebrička a pokračuje:  

„Svojim deťom sa dnes už snažím slovne popísať, že aj ja som mala zlý deň, popisujem im, keď sa hnevám a ukazujem, že mňa samu niekedy prevalcujú moje silne emócie. No tiež im ukážem, že ten hnev odíde. Je v pohode byť nahnevaný, ale nie je v pohode byť nahnevaný a vyliať si ten hnev na niekom inom. A tá emócia, tak, ako príde, tak dieťa si ju prežije, spozná ju a naučí sa s ňou pracovať a potom zas odíde. Deti tiež majú právo sa hnevať, kričať, dať najavo svoje emócie, netreba ich potláčať slovami, neplač a podobne. My rodičia chceme všetko rýchlo a podľa seba vždy vyriešiť a zastaviť tú emóciu,“ hovorí.

O čom kniha je?

Žirinka a Zebrička sú dve sestry, ktoré zažívajú dni plné emócií v šiestich príbehoch – majú strach ísť prvýkrát do škôlky, sú nahnevané, lebo im mama nedovolí viac sladkostí, a majú aj pocit hanby, smútku, odmietnutia, bláznenia, šťastia a radosti. Emócie zvierat Žirinky a Zebričky sú rovnaké, aké zažívajú bežne aj deti. Všetky príbehy v knihe ukazujú, ako dieťa prežíva emócie a ako na ne môže reagovať jeho okolie. 

Detská knižka o emóciách vznikla spontánne, Eva si najskôr jednotlivé situácie so svojimi deťmi zapisovala vo forme príbehov, rozprávok. „Ako prvomama som niekedy nevedela pracovať so silnými emóciami prvej dcéry. Občas jej silné emócie prevalcovali aj mňa,“ priznáva mladá mamička, ktorá má už dnes dve dcéry, ktoré sú vraj rovnako temperamentné ako ona. 

Na začiatku boli ruky, neskôr maňušky

Eva priznáva, že pre ňu ako matku bolo ťažké riešiť niektoré situácie, ktoré s deťmi pravidelne zažívala. „Akýkoľvek problém nebol vždy možný riešiť len v mojej réžii z pozícii mamy, ktorá určovala, rozhodovala za ne a niekedy aj krivdila jednej z pohľadu tej druhej. A tak som sa raz uchýlila k takému niečomu, že som použila svoje dve ruky, ktoré sa deťom začali prihovárať ako nejaké kamarátky. A tak vznikli, ešte pred napísaním knihy, kamarátky Žirinka a Zebrička. Moje dve ruky (ako maňušky) veľakrát pomohli vyriešiť situácie detských silných emócií, keď som im nechcela kúpiť sladkosť, alebo keď bolo treba ísť do škôlky a ony nechceli alebo keď sa jedna s druhou hádali o jednu hračku,“ spomína Eva na situácie, kedy jej hra s rukami, neskôr maňuškami „Žirinkou a Zebričkou“ pomohla emočne napäté situácie vyriešiť. 

„Najskôr to boli len moje dve ruky, ktoré sa prihovárali mojej dcére. Dnes sú to už ručne vyrobené krásne maňušky žirafy a zebry presne podľa ilustrácií z knihy,“ vysvetľuje Evka. Na otázku, či sú maňušky súčasťou knihy, odpovedá: Maňušky sú ručne šité na Slovensku a to presne podľa dizajnu z knižky našou krajčírkou Majkou.

„Či si už kúpi človek maňušky s knižkou alebo bez knižky, je to na jeho zvážení, ja budem rada, ak toto bude cesta aj pre niektorých ďalších rodičov,“ hovorí Eva, ktorá s maňuškami plánuje chodiť na besiedky do škôlok. 

„Ak budú mať o ne mamičky, oteckovia, starí rodičia alebo učitelia záujem, môžu pracovať nielen s knižkou, ako takou, ktorá ponúka dospelým a deťom príbeh, na ktorom môžu vidieť tú situáciu, v ktorej sa určite veľakrát ocitli oni sami alebo ju pravidelne zažívajú. Maňušky môžu použiť ku knižke ako pomôcku k terapeutickému rozhovoru pre rodiča, aj pre dieťa,“ vysvetľuje. Zaujímavosťou je, že Eva nemá psychologické vzdelanie, vyštudovala marketing. Preto svoju knižku, príbehy a zápisky v nej, ešte pred vydaním knižky konzultovala s odborníkmi – detskými psychológmi či špeciálnou pedagogičkou. 

„Jedného dňa mi napadlo, že príbehy, ktoré som si doteraz zapisovala sama pre seba, že by možno bolo fajn, keby tie príbehy mali možnosť čítať aj iní a keby aj iným aspoň čiastočne mohla pomôcť moja knižka. Spojila som sa preto s viacerými odborníkmi, keďže som už predtým mala skúsenosti. Oslovila som psychologičku Denisu Petorovú, ktorú poznám a uznávaného psychológa z Bratislavy, Ivana Vyskočila, ktorý mi takmer okamžite odpísal, že sa na knižku pozrie spoločne so svojimi deťmi, čo mi ako spätná väzba veľmi pomohlo.“ Odborníci knihu čítali, komentovali a prešla ich očami aj rukami pred finálnym znením.

„Mohla som to napísať aj ako mama, že toto je môj názor, ale bála by som sa dať niečo von tak citlivé ako sú emócie bez toho, aby to niekto nepozrel, neprečítal alebo nedal k tomu nejaké vyjadrenie. Lebo každý, keď si kúpime knižku, tak jej veríme a nechcela by som, aby sa čítalo deťom niečo, čo by sa nemalo,“ vysvetľuje autorka a dodáva: 

„Určite sa nájdu ľudia, ktorí povedia, že tá knižka je pekná a bude sa im páčiť, no určite nájdu aj takí, ktorí to budú vnímať inak. Sto ľudí, sto chutí,“ hovorí sympatická mamička s úsmevom. „Každý máme z rodiny zažité stereotypy, o ktorých nepochybujeme, že by mohli byť nesprávne, z hľadiska k emocionálnemu vývoju. Ja som chcela dať svojím dcéram možnosť, aby mohli prežívať svoje emócie, ale zároveň som chcela pomôcť aj sebe, aby sme ich prežili spoločne, tak správne, ako sa má. Vedieť ich usmerniť tým správnym smerom a seba tiež,“ hovorí Eva. 

„Bežne ide rodič s dieťaťom do škôlky, dieťa plače a rodič mu povie: Veď neplač, bude ti tu dobre. Nehovorím, že je to zle mienené zo strany rodiča, ale to dieťa to úplne inak vníma a chápe, ako to rodič myslí. Rodič chce tú situáciu vyriešiť, upokojiť a chce, aby dieťa prestalo plakať. Dieťa sa zas cíti tak, že mu plakať nie je dovolené, aj keď ono má pocit, že mu v tej škôlke nie je dobre, ale rodič tvrdí, že tam dobre je. Že dieťa nie je vo svojich emóciách rešpektované, prijaté a vypočuté.“ 

Ako príklad uvádza Eva situáciu spred dvoch  rokov, keď reagovala rovnako, ako by dnes reagovala väčšina rodičov a snažila sa dcérin plač čo najrýchlejšie utíšiť. „Druhý prípad bol ten, keď som už bola tá „druhá“ mama, keď sa situácia so škôlkou zopakovala a ja som svojej druhej dcére povedala, že plakať môže, že stojím pri nej. Rovnako, keď plakala po škôlke (zrejme sa jej tam niečo nepáčilo alebo páčilo), tak som jej na to povedala, že: zvládla si to výborne. My rodičia máme niekedy veľkú potrebu riešiť tieto veci a to dieťa to ani nepotrebuje. Ono len potrebuje dostať tie emócie von zo seba. Ako aj my dospelí. Veľakrát sa chceme iba niekomu vyrozprávať, chceme, aby sme boli iba vypočutí."

Knižka má šesť príbehov, doplnených o aktivity pre rodičov a deti 

Knižka Žirinka a Žebrička je ilustrovaná knižka s textom. Je určená rodičom, aby ju čítali deťom už od troch rokov. „Už prvý príbeh, ktorý je vlastne o škôlke, naznačuje, že sa táto knižka môže čítať aj mladším deťom, ktoré idú do škôlky už ako 2-ročné či 2,5-ročné. Ak rodič uzná za vhodné, môže čítať knižku aj batoľaťu, spodná veková hranica tam presne určená nie je."

I keď ide o detskú knižku, jej autorka hovorí, že veľakrát zasiahne aj toho dospelého, rodiča. „Je ťažké pomenovať, že je to knižka len pre dieťa alebo len pre rodiča, skôr by som povedala, že je aj pre deti, aj pre rodičov, aj pre škôlky. Dieťa nevie samo regulovať svoje emócie a rodič zas veľakrát nevie, ako ich má pri tom dieťati regulovať tiež, čiže táto knižka je akýsi zhluk mojich osobných skúseností ako  matky, potom komentárov a pohľadu aj samotných psychológov a školskej špeciálnej pedagogičky MŠ so 40 ročnou praxou, je to vlastne taká tvorba nás všetkých,“ hovorí.  

Knižka obsahuje okrem príbehov aj aktivity, ktoré si deti spolu s rodičmi môžu po prečítaní príbehu vyskúšať. Na záver príbehov som doplnila riešenie, kde si dieťa podľa obrázkov môže vybrať, ako sa cíti. „Je tam šesť emócií v podobe zvieratiek, napríklad smutná zebra, šťastná žirafa, nahnevaná žirafa a podobne. Keď dieťa povie rodičovi, ako sa cíti, môže rodič brať tú aktivitu ako cvičenie, že mu môže na to odpovedať frázami, slovami, ktoré sú v knižke napísané. Buď sú tam verbálne výrazy, ktoré môže dieťaťu povedať, alebo gestá, ktoré môže rodič urobiť,“ hovorí Eva, že je to vlastne také cvičenie, na ktorom si pomenúvajú emócie, spoznávajú ich a komunikujú o nich. „Rodič potom tieto výrazy môže použiť v akejkoľvek situácii, ktorá počas dňa môže nastať. Je to akýsi návrh, odporúčanie, ktoré si môže, ale aj nemusí rodič z tej knižky vziať,“ dodáva Eva.

Deti komunikujú cez zážitky, cez príbehy

„S deťmi komunikujem cez maňušky. Je to hra, ktorá je pre deti primárny nástroj komunikácie, hovorí Eva, ktorá by knižku hraničila do 7-8 rokov. Ale len podľa toho, aké príbehy sú v nej a že záujem školopovinných detí je v niektorých prípadoch detí niekde inde. Ale ak si knižku budú chcieť prečítať aj takí, čo čítať už vedia, tak pokojne môžu, veď emócie majú všetky deti a ľudia, bez rozdielu veku,“ dodáva s úsmevom Eva, ktorej hlavným cieľom je, aby knižka pomohla aj ďalším rodičom. „Mojím cieľom je, aby knižka pomáhala. A chcela by som, aby vyšlo raz aj pokračovanie, lebo už pri prvej mi išli hlavou ďalšie príbehy a situácie, ktoré riešia staršie deti. Takže tá knižka by mohla rásť spolu s deťmi,“ zamýšľa sa Eva. 

Knihu Žirinka a Zebrička plánuje vydať v náklade 500 kusov. „Ak sa v kampani, ktorá je predpredajom podarí získať viac, podarí sa tlač viacerých kusov kníh a budem môcť knihu distribuovať do slovenských kníhkupectiev a venovať knižku do škôlok v mojom rodnom meste a deťom urobiť besiedky v každej škôlke, dodáva Eva s tým, že deti na maňušky reagujú dobre, sú bezprostredné a komunikujú o všetkom. 

Napomôcť tomu, aby kniha vyšla v tlačenej verzii, môžete aj vy, prostredníctvom zbierky

Ako sme už v úvode spomínali, na portáli donio.sk momentálne beží výzva, prostredníctvom ktorej aj vy môžete knihu v jej vydaní podporiť a pomôcť k tomu, aby knižka uzrela svetlo sveta a pomohla deťom s ich silnými emóciami „Za každú finančnú podporu si vie každý vybrať odmenu, ktorou je kniha samotná, maňušky alebo ďalšie zaujímavé veci,“ vysvetľuje Eva, ktorá knižky plánuje neskôr predávať aj na svojej stránke www.mamavymysla.sk. 

Cieľom je získať financie, aby sa vedeli pokryť náklady na tlač 500 a viac kusov kníh a dostať knihu aj do sietí slovenských kníhkupectiev. „Knižka obsahuje krásne ilustrácie slovenskej ilustrátorky Niny Bohušovej, ktoré dokonale zobrazujú jednotlivé emócie, o ktorých kniha hovorí. Lebo to dieťa síce počuje slová rodiča, ale dokáže si ich predstaviť práve vďaka ilustrácii, obrázku,“ dodáva Eva. 

„Knižka je zároveň takou terapiou aj pre mňa, že aj keď ja zas uchádzam do toho, že už by som bola zasa ten rodič, čo predtým, tak mi niekedy naozaj stačí si na toto spomenúť, prečítať si ten príbeh alebo pozrieť sa na tie svoje deti, ktoré mi povedia, že ty sa nesprávaš pekne mami a ja dostanem spätnú väzbu. Dovolím svojim deťom povedať mi, že som zlá mama, lebo nie je nič na tom zlé, myslieť si, že v tomto som prekročila tú čiaru, nereagujem správne, nie som deťom tou oporou – presne tak, čo aj my dospelí čakáme od partnerov, rodičov, aby nám boli oporou, presne tak to je aj u detí. Je to síce iba pár príbehov, ale sú skutočné, zo života a vedia toho človeka, ale aj to dieťa nasmerovať takým iným smerom. Keď deťom nebudeme hovoriť, aby neprejavovali emócie, tak nebudú mať problém ich prejaviť aj v dospelosti a naučia sa ich spracovať. Každé dieťa si potrebuje prežiť každú jednu emóciu, aby ju dokázalo pochopiť, spracovať, komunikovať a aby ju vedelo v budúcnosti lepšie zvládať,“ dodáva Eva s tým, že je na každom rodičovi, akou výchovou a smerom sa rozhodne ísť. 

„Či sa rodič vydá tou „rešpektujúcou“ výchovou, že chce, aby ten rešpekt bol vynútená autorita a strach z toho rodiča alebo chce mať také dieťa, ktoré si jedného dňa ako dospelý človek bude vedieť povedať svoj názor slušne a nebude sa báť, že mu to niekto iný bude zakazovať. Alebo to bude dieťa, ktoré nebude mať problém, že keď sa bude cítiť smutné, že môže plakať alebo sa hnevať, lebo bude vedieť, že plač aj hnev sú v poriadku. A pritom je to úplne prirodzená vec pre každého, či už pre ženy, mužov, starých, mladých, či dospelých, malo by to byť prirodzené.“ 

„V jednom príbehu v knihe je pre Žirinku ťažké si vybrať medzi čokoládou či cukríkom. Pre dieťa je to niečo ako pre nás dospelých, zostať v tejto práci alebo ísť do inej? Je to obrovské zvažovanie pre a proti. Stačí sa len vcítiť do toho, aké by to bolo pre mňa dospelého ťažké, keby niekto nado mnou dupal, že poďme - poďme, rýchlo sa rozhodni a teraz a musíš. Aký obrovský tlak vytvárame na toho malého človeka. Radšej mu pomôžme s emóciou tak, že mu vyjadríme pochopenie, porozumenie, ale nebudeme tu emóciu potláčať, ktorá s tým ťažkým rozhodovaním prichádza a necháme ho si tú emóciu prežiť samé. Rešpektovať, že sa hnevá, že kričí. Naučiť dieťa správnemu ventilu. Že môžem kričať, ale nemôžem kričať na niekoho, môžem udrieť ale nie niekoho. Proste pokiaľ tým svojim konaním nikomu neubližujem, len potrebujem zo seba dostať tú emóciu, tak je to podľa mňa prirodzené, správne.“ 

Evka plánuje po vydaní knihy besiedky po celom Slovensku a vy ju budete môcť stretnúť s detskou knihou aj maňuškami osobne. Detská kniha je ešte posledné dni na www.donio.sk/zirinka-zebricka a aj vy ju môžete svojim predobjednaním podporiť v putovaní po Slovensku a pomôcť jej k samotnému vydaniu. 

(šov)
Foto: Archív E.K., autor foto: Jana Kollárová