Žiarčanka Katka: Depresiu porazila myšlienkami, vydala o nich zápisník 

Katarína Tóthová zo Žiaru nad Hronom je na prvý pohľad útle žieňa, ktoré v sebe skrýva neskutočnú silu a chuť bojovať aj vtedy, keď to iní už vzdávajú. Porazila depresiu, úzkosti a myšlienky na samovraždu zahnala tým, že si našla koučku, ktorá ju naučila pozerať sa na seba samú inými očami. A práve téma sebalásky je to, o čom toto mladé žieňa rozpráva aj ostatným. Nedávno vydala motivačný zápisník s príznačným názvom Láska k sebe, ktorý je zhmotnením myšlienok, ktoré občas prepadnú každého. Ako sa s takýmito myšlienkami popasovať, ako na ne nájsť odpoveď, ba dokonca, ako ich vyriešiť a uzavrieť, nám prezradila v rozhovore.   

„Som Katarína Tóthová a prešla som si nie obyčajnú cestu. Narodila som sa a nikto sa ma nepýtal, či chcem na túto cestu ísť. Bola som zhrozená, aká je tvrdá. Nadávala som, plakala, ľutovala sa a vzdávala. Kráčať po nej? Ako?! Cez bolesť? Nedávalo to zmysel. 1000 krát som sa na to chcela vykašľať a 1000 krát som chcela konečne zažiť pekný život. Dnes sa na tú cestu pozerám inak. Vďaka za to všetko. Naučila som sa počúvať...rešpektujem to, čo počujem. Som k sebe chápavá. Stálo to za to.“ 

Takto znie pár viet o autorke zápisníka Láska k sebe, Žiarčanke Kataríne Tóthovej, ktorý aktuálne čitatelia môžu nájsť v známych slovenských kníhkupectvách ako Panta Rhei či Martinus alebo v online e-shope korene.eshop.sk. Ako sa táto na pohľad malá knižka, zápisník do kníhkupectiev dostal, aká bola myšlienka jej vzniku a aký príbeh sa za jej stranami skrýva? Rozprávali sme sa s autorkou zápisníka Láska k sebe, Žiarčankou Katarínou Tóthovou.

Depresia ju dohnala až k myšlienke na samovraždu

Malý zápisník s názvom Láska k sebe vyšiel v prepočte 500 kusov, okrem neho môžete v kníhkupectvách nájsť aj plánovače, takzvané „To Do“ listy, jeden v menšom A5 formáte a jeden vo väčšom, A4 formátovom vyhotovení. Zápisník Láska k sebe však nevznikol len tak a ukrýva v sebe oveľa viac, než sa na prvý pohľad môže zdať. Za vznikom tohto zápisníka stojí ochorenie, za ktoré človek nemôže, no ide o ochorenie, ktoré ľudí čoraz viac postihuje – depresia.

„Vznik tejto knižky, zápisníka bol proste daný životom. Nie je to pre mňa ľahká téma, keď sa ku nej vraciam,“ začína svoje rozprávanie Katka, ktorú v tom čase depresia dohnala až ku myšlienke na samovraždu, ktorú, sa jej našťastie, nepodarilo dokonať. „Zlý vzťah, zlé bývanie, v ničom sa mi nedarilo. Bola som už na tom tak, že som nevidela iné východisko. V tom mi zavolala mama a ona mi vlastne tým telefonátom zachránila život. Ona nevedela, že stojím na balkóne,“ priznáva Katka a pri jej úprimných slovách zrazu všetci cítime, ako sa nám na rukách ježia zimomriavky. Depresia a slová o samovražde sa nepočúvajú ľahko, nie to ešte rozprávajú. Preto Katku obdivujeme a vážime si, že sa nám v úprimnej spovedi otvorila.

„Nevedela som sa nasmerovať, nevedela som sa pohnúť z miesta, kadiaľ ísť, vždy som sa vrátila naspäť, myšlienka na smrť bola pre mňa vtedy akýmsi vykúpením. Takú myšlienku dostane človek, ktorý je na tom fakt zle. A bojovať sama so sebou je to najhoršie,“ hovorí Katka s tým, že o tom, ako trpí nevedel nikto, dokonca ani jej najbližší. „Taký človek nerozpráva. Mala som problém ísť medzi ľudí, do roboty, mala som sociálnu fóbiu, úzkosti,“ hovorí Katka.

Oporu našla v koučke Katke

Mladá Žiarčanka to v živote nemala ľahké. V minulosti bola operovaná na chrbticu a dlhodobo si nemohla kvôli zdravotným problémom nájsť ani prácu. Živil ju len invalidný dôchodok. Šťastie Katarína zatiaľ nemala ani v láske. Stroskotalo jej niekoľko vzťahov, v ktorých sa často objavoval alkohol alebo násilie a aby toho nebolo málo, pre svoju chudú a útlu postavu častokrát čelila niekoľkým narážkam: „Ako to vyzeráš, už sa konečne najedz!“ Katarína začala strácať sebavedomie, ani informácia o tom, že nemôže mať deti, jej na duševnej pohode nepridávala. A tak sa začala s ostatnými ľuďmi okolo seba porovnávať a nadobúdať pocit, že každý, kto sa na ňu pozrie, o nej automaticky hovorí. S takýmito pocitmi kráčali ruka v ruke úzkosti a u Katky sa prehlbovala sociálna fóbia. Katarína navštívila aj psychológa, no ten jej podľa jej slov nepomohol.

Až raz, úplnou náhodou, natrafila na sociálnej sieti na koučku Katarínu Meškovú. „Toto všetko sa dialo ešte v čase covidu. Len tak som brázdila po Facebooku, kde som prostredníctvom relácie Trochu inak s Adelou, ktorá je, mimochodom moja dobrá kamarátka a ktorej takisto vďačím za veľa, našla odkaz na stránku, prostredníctvom ktorej si môžem nájsť kouča v tomto neľahkom období. Tak som na to klikla a začala som pozerať, kto je tam. Náhodou som jednu rozklikla a pozerám, že sa volá Katka. Tak som si povedala, že prečo nie, že to vyskúšam,“ hovorí Katka a dodáva, že si s koučkou dohodla online stretnutie hneď na druhý deň.

Tak, ako rýchlo sa pre stretnutie rozhodla, tak rýchlo ju popadol strach a mierne obavy. „Začala som sa báť, ani som sa nepripojila. Ona mi volala, ja som nedvihla. Hovorím si, že keď nezdvihnem, tak pochopí, že nechcem. Mobil zazvonil i druhýkrát. Tak som ho zdvihla a pripojila sa. Tak sme sa začali rozprávať a ja som po čase pochopila, že som našla niekoho, kto mi fakt rozumie,“ hovorí Katka a dodáva, že v koučke našla niekoho, pred kým sa nemusí pretvarovať a komu sa môže úplne otvoriť. „Absolvovali sme viac koučingov, počas ktorých sme pracovali najmä s metódami, nad ktorými sa treba zamyslieť. Ako napríklad, že čo dobré sa ti stane, ak to urobíš, čo zlé sa ti stane, ak to neurobíš, čo dobré sa ti stane, ak to neurobíš a podobne.“ Katka s koučkou spolupracuje už štyri roky. „Najprv to bola pravidelná komunikácia a kontakt, ktorý sa časom zužoval. A teraz jej píšem len vtedy, keď cítim, že ju potrebujem,“ vysvetľuje.

„Našla som koučku, ktorá ma pozbierala.“

Myšlienky zapisovala do zošita, vyšiel z toho zápisník 

Práve koučka Katarína Mešková vnukla Katke nápad, aby si svoje myšlienky zapisovala, aby sa k nim potom mohla vrátiť, a aby vedela, čo jej konkrétne myšlienky hovoria. „Tak som to začala robiť, až mi z toho vznikol celý zošit. Povedala som si, že keď toto pomohlo pretransformovať mňa a začala som úplne inak žiť, tak to môže pomôcť aj niekomu inému. Tak som to začala dávať dokopy, zapisovať. Potom som našla známu, ktorá má vydavateľstvo a tá mi knižku pomohla dostať von,“ hovorí Katka. Zápisník okrem citátov – autorkiných myšlienok, dopĺňajú aj ilustrácie. O tie sa Katke postarala Natalia Sheveleva, podľa Katky tieto ilustrácie presne vystihujú konkrétne myšlienky.

Zápisník je akýmsi zhmotnením jej myšlienok, ktoré jej vírili hlavou počas ťažkých, aj počas tých ľahších období. Svoje myšlienky si takto zapisovala denne, po dobu dvoch rokov. Či už kráčala cestou domov alebo sedela v autobuse, zošit na zapisovanie myšlienok bol vždy s ňou. Ako Katka hovorí, zapisovanie myšlienok jej pomáhalo odpútať pozornosť iným smerom.

„Koučka mi len poradila, aby som si zapisovala, čo mi práve ide v hlave. Všetko, čo môžete prečítať v zápisníku, sú moje myšlienky,“ dodáva Katka a pokračuje: „V momente som si zapísala myšlienku. Aj keď som nevedela, čo mi práve v tejto chvíli chce tá myšlienka povedať, vedela som, že keď sa k nej po čase vrátim, už ju budem vedieť rozlúštiť.“ Aby zápisník s názvom Láska k sebe mohol vôbec vyjsť, Katka potrebovala financie. A preto na Start Lab vznikla zbierka, aby sa knižka dostala do tlače. Bolo dané, aby sa vyzbieralo 2,5 tisíc, nakoniec sa vyzbieralo ešte viac a tak okrem zápisníka vyšli aj spomínané plánovače, aj tašky, ktoré nesú na sebe Katkine myšlienky ako „Mysli na svoje zmysly“ a „Som všetko, čo mám.“

O téme sebalásky chce hovoriť aj ostatným

A ako sa vidí Katka s odstupom času, je to iná, silnejšia žena? Ako vydanie knižky – zápisníka zmenilo jej život? „Ak mám pravdu povedať, po tom všetkom, keď sa zápisník vydal, videla som rozdiel. Viac som si verila, bola som tak nastavená, že už má nemá čo zlomiť. Bola som spokojná sama so sebou, prestala som sa hanbiť za to, ako vyzerám,“ hovorí s tým, že v prvom rade musí mať človek rád sám seba, až potom to ostatné.

Aj keď Katka nedávno opäť prežila neúspešný vzťah, aby sa cítila lepšie, opäť si prečítala svoju knižku. „Aby som si pripomenula, na čo nemám zabudnúť. Že aj keď mi bude najhoršie, tak si pripomeniem myšlienky.“ Myšlienky sú formulované otázkou a v knihe nájdete aj prázdne miesto, kam môžete dopísať vlastnú odpoveď na položenú otázku.

A aký je celkový odkaz, posolstvo Katkinej knižky, zápisníka? „Odkaz je taký, že sa netreba vzdávať v živote. Vždy sa dá nejako pohnúť vpred, len to človek musí v sebe nájsť,“ hovorí Katka a pokračuje: „Netuším, či moja kniha niekomu pomôže alebo nie, ale určite v nej človek môže nájsť niečo, čo ho povzbudí. Podstatné sú pocity, ktoré by sa nemali v sebe potláčať a mali by sa dať von, nech sú akékoľvek. To je to, čo som sa naučila ja,“ hovorí Katka.

Dva roky učenia sa sebaláske zmenili jej myslenie k lepšiemu, no raz za čas sa ozve aj horšia myšlienka. Keď ju prepadnú zlé myšlienky, vtedy Katke pomáha meditácia. „Keď na mňa príde úzkosť, ľahnem si a predychávam. Vtedy sa zastavím a úplne sa uvoľním. Zavriem oči, vnímam hudbu a ono to odíde,“ hovorí Katka s tým, že tak, ako zlá myšlienka príde, tak aj odíde. „Odísť síce môže, ale pokiaľ ju nevyriešiš, tak sa bude vracať. Keď ju vyriešiš, už ti nepríde. Keď si sama na ňu nájdeš odpoveď, už sa nevráti. Už ti to ani nenapadne, nechodí, neriešiš ju.“ Katka sa snaží vkladať do mysle pozitívne veci. Keď ju vraj prepadne zlá myšlienka, vidí to ako dôvod, že pre niečo musela prísť.

„Proste sa to ozvalo, asi ti to malo niečo povedať, asi robíš niečo zle, zamysli si nad tým, čo robíš zle a nájdi druhú cestu,“ hovorí Katka, ktorá sa naučila žiť s tým, aká je, ako vyzerá a prestala sa porovnávať s ostatnými. Ani pohľady ľudí ju už tak nesužujú a nehľadá za nimi viac, ako tomu bývalo v minulosti. „Naučila som sa, že ľudia na mňa nepozerajú preto, aby ma súdili, alebo že si o mne niečo myslia, proste je normálne, keď človek nadviaže očný kontakt,“ hovorí Katka, ktorá mala predtým pocit, že každý, kto sa na ňu pozrel, sa pozeral len preto, ako vyzerá a podobne. „Človek sa to všetko musí naučiť. Učí sa sebaláske, hľadá stratené sebavedomie. Ale hlavné je mať sa rada taká, aká som. To je najpodstatnejšie, pretože každá žena je pekná taká, aká je, bez rozdielu,“ dodáva.

Plánuje vydať i pokračovanie zápisníka s názvom Láska k nemu

A nerozmýšľala Katka nad tým, aby motivovala a pomáhala ostatným? „Bol to môj zámer, len neviem, či nastane taká príležitosť, aby som o tom mohla rozprávať aj iným,“ hovorí sympatická Žiarčanka s úsmevom. Svoje nápady a myšlienky si neprestala zapisovať, tentokrát plánuje vydať knižku s názvom Láska k nemu. „Tam bude písané o tom, ako pochopiť muža, aby si ho vedela mať rada, o tom, aké myšlienky má muž a tak ďalej,“ hovorí Katka a priznáva, že ju k tomu inšpiroval práve posledný nevydarený vzťah. Už teraz má vraj pozapisovaného toľko, že by z toho kľudne mohlo vyjsť pokračovanie.

Rozprávať o tom, čím si prešla, ďalším ľuďom, by ju podľa jej slov bavilo. „Vždy je možné, že sa v tom nájde aj niekto iný, kto si práve prechádza tým istým, čo som prežila aj ja,“ hovorí Katka, ktorú čas strávený s jej koučkou naučil aj ďalšiu zásadnú vec v živote. „Vždy som túžila po dieťati, no už som vyrovnaná s tým, že ho nebudem mať. Tiež som si začala hovoriť: nie si jediná na svete, ktorá nemôže mať dieťa, je nás veľa. A jedna moja myšlienka je: neprišla si na tento svet preto, aby si sa stala matkou, ale aby si tomuto svetu dala niečo iné. Boh by ti toľko nenaložil, keby vedel, že ty to nezvládneš,“ dodáva Katka na záver.

(šov)
Foto: Archív K.T.