Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Slovania

Osídlenie Žiarskej kotliny Slovanmi sa dialo v obdobných klimatických a geomorfologických podmienkach ako sú dnes. Činnosť človeka zasiahla aj do vegetačného krytu v kotline, pôda bola obrábaná už dlhší čas a táto činnosť zmenila charakter krajiny.

Pravdepodobne za obdobného stavu a podmienok prichádzajú do Žiarskej kotliny prví Slovania. Či sa osídlenie Pohronia v oblasti Žiarskej kotliny v období osídľovania Slovanmi viaže priamo k ryžovaniu zlata riečnych nánosoch, ako sa traduje ústnym podaním, je otázne. Husté osídlenie riečnej nivy Hrona v slovanskom období sleduje výhradne len tok rieky. Na lokalitách blízko riečneho toku boli povrchovým zberom získané črepy slovanskej keramiky, a to v širšej oblasti Žiaru nad Hronom. Tieto lokality ležia v nivelete rieky a rozkladajú sa na miernych vyvýšeninách, ktoré v minulosti obtekali meandrujúce ramená rieky. Ostatné lokality boli umiestnené v bažinatom prostredí, ktoré dostatočne bránilo pred nepriateľom. Zostávajúce lokality slovanského osídlenia sa viažu bezprostredne k toku rieky no ležia na vyvýšených terasách, tieto sú dominantne osídlené počas viacerých historických období a ich geomorfologický stav je zachovaný a dodnes plní svoju funkciu osídlenia, ktoré pretrvávalo v stredoveku až do dnes.

Posledná z troch lokalít osídlených Slovanmi na pravom brehu Hrona je Žiar nad Hronom, časť mestský park. Archeologickým výskumom tu bol zistený veľkomoravský a po veľkomoravský horizont. Táto osídlená plocha je väčšia ako dve predchádzajúce a ide o pomerne veľké sídelné centrum. Rozkladá sa na ploche osídlenia z mladšej doby rímskej, čo potvrdzuje kontinuitu osídlenia prechádzajúcu s osídlenia kmeňom Kvádov plynule do osídlenia slovanským etnikom, avšak výskyt slovanskej keramiky som zaznamenal aj na svahu druhej terasy a v bezprostrednej blízkosti budovy kaštieľa. Na tejto ploche je dôkaz pretrvávajúceho osídlenia po odchode germánskeho kmeňa ešte markantnejší. Potvrdzujú to super pozície sídelných objektov, kedy vykopaná slovanská chata narúša germánsky objekt a to tak, že ho presekáva v polovici. Pritom výplň germánskeho objektu je dobre zachovalá a datovaná zlomkami nádob a slovanský objekt je taktiež vyplnený nádobami Slovanov. Na ľavom brehu rieky, v oblasti Ladomera, sú lokality umiestnené na svahovitom teréne so sklonom k rieke, avšak mohutnou výstavbou boli porušené sídlené plochy s výskytom slovanskej keramiky. Predpokladám, že ide o lokalitu s rozsiahlou plochou osídlenia v slovanskom období, na ktorej boli neskoršie v stredoveku vybudované obce Ladomer a Vieska. Na území žiarskej kotliny sa nachádzajú ešte dve doposiaľ zistené lokality osídlené v slovanskom období. Obidve ležia na prítokoch Hrona, no viac vo vnútrozemí, výskyt keramiky ich datuje do po veľkomoravského horizontu. Aj tieto dve lokality ležia v bezprostrednej blízkosti vodného zdroja ako motivujúceho prvku osídlenia v Žiarskej kotliny.

Peter Mosný

Súvisiace články:

• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Staré mesto
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Naše mesto a doba rímska
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Stredovek
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Chráňme si mesto
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Tragické výročie
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Kostol v Kupči
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Vznik Žiarskej kotliny
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Počiatky osídlenia Žiarskej kotliny
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: O svätokrížskom podevníku
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Záhradný domček v parku