Predikát zo Žiaru nad Hronom. Vďaka pátraniu po svojich predkoch objavil kráľovský pôvod

Michal má 32 rokov a v Žiari nad Hronom žije takmer celý svoj život. Ľudia ho poznajú ako milého a priateľského človeka. Málokto by vôbec tušil, že v jeho žilách koluje modrá krv. Donedávna to nevedel ani on sám, preto ho takéto odhalenie veľmi prekvapilo. Rozhodol sa preto zistiť o svojom pôvode a predkoch viac. Čím hlbšie sa ponáral do historických záznamov, tým viac sa dozvedal o tom, ako ďaleko siahajú jeho korene. Niektoré mená a historické osobnosti ho priam šokovali, pretože by si nikdy nebol pomyslel, že by s nimi mohol mať vôbec niečo spoločné. Zaujímalo nás teda, ako sa k niečomu takémuto vôbec dostal a čo všetko sa mu podarilo o svojom pôvode zistiť.

„História mi učarovala už v útlom veku. Od malička som listoval encyklopédie, ale aj staré atlasy, v ktorých boli mapy a vlajky dnes už neexistujúcich štátov. Rovnako tak Dejepis bol mojim najobľúbenejším predmetom,“ približuje svoje školské roky a dodáva, že aj keď sa vzdelaním a neskôr aj profesijne uberal úplne iným smerom, tento záujem mu ostal.

„Vo voľnom čas som pozeral historické dokumenty, filmy, čítal som knihy a odborné časopisy. Fascinovali ma najmä obdobia 2. svetovej vojny, krížových výprav a stredoveku. Neskôr sa k tomu pridala aj heraldika a genealógia. Teda vedy o erboch a rodinnom pôvode, o ktoré som sa začal zaujímať čoraz viac,“ prezrádza Michal a približuje to, aké boli jeho začiatky pri bádaní po predkoch. Existuje vôbec nejaký univerzálny návod, ako na to?

„Myslím si, že v prvom rade sa na to treba opýtať svojich rodičov, starých otcov a mám alebo ďalších príbuzných. Čím viac sa dozviete od nich, tým ľahšie sa vám bude potom hľadať v iných zdrojoch. Napríklad v historických matrikách. Sám som pred pár rokmi navštívil matričný úrad. Pátral som po línii svojho starého otca a jeho rodičov. Vedel som ich mená aj dátumy narodenia a vďaka nájdenému sobášnemu zápisu som sa dostal ešte o generáciu ďalej. Bol som hrdý na to, že sa mi podarilo doplniť ďalší diel do mozaiky mojej rodiny.“

Ako ďalej hovorí, všetky tieto údaje si poctivo zapísal na jednu z genealogických stránok, dostupných na internete. Výhodou takýchto stránok je, že slúžia ako zdieľané databázy a môže sa stať, že nájdete ďalších predkov aj vďaka výskumu niekoho iného. To sa podarilo aj Michalovi a vďaka práci iných bádateľov sa dostal v rodostrome svojho otca až na začiatok 17. storočia.

„Zistil som, že moja rodina žila v období posledných storočí vo Svätom Kríži nad Hronom a jeho okolí, konkrétne v obciach Stará Kremnička, Trnavá Hora, Jalná a Pitelová. Potešilo ma, že som sa dostal pomerne ďaleko, pretože som ani nedúfal, že by som mohol nájsť aj niečo viac. Vďaka dostupným vojenským záznamom som dokázal vypátrať aj to, kedy a kde padol otec mojej prastarkej, ktorá sa narodila v roku 1914 a nikdy ho nepoznala. O jeho osude sa vedelo len toľko, že odišiel bojovať do prvej svetovej vojny a domov už sa nevrátil. Zistil som, že bol členom Trenčianskeho 71. pešieho pluku a padol koncom roka 1916 pri rieke Soča v dnešnom Slovinsku,“ hovorí Michal a dodáva, že pri svojom bádaní sa dopustil obrovskej chyby. „Bol som natoľko ponorený do pátrania po rodovej línii môjho otca, že som celkom zabudol na tú matkinu.“

Vedela si, že tvoja babka bola šľachtičná?

Bolo to na konci minulého roka, kedy sa Michalovi ozval jeho bratranec z druhého kolena. „Hneď sme sa dali do reči a zistili, že máme veľa spoločných záujmov. Aj keď je medzi nami takmer 18-ročný rozdiel, nie je to vôbec poznať, pretože je na svoj vek veľmi rozhľadený.“ Práve od bratranca sa Michal dozvedel veci, ktoré ho podnietili k hlbšiemu bádaniu. „Bavili sme sa spolu o záľubách, histórii, rodine a rodokmeňoch. Hovoril mi o tom, že má vyskúmané rôzne vetvy svojich predkov. V jednej z nich mal dokonca objaviť kráľovský pôvod, ktorý sa datuje až do 11. storočia. Aj keď mi to prišlo spočiatku absurdné až nereálne, spýtal som sa, ktorého kráľa myslí a v akom rode ho našiel,“ hovorí s úsmevom a dodáva, že to, čo prišlo potom, ho priam šokovalo.

„Samuel Aba a rod môjho otca,“ odpovedal mu bratranec. „Počkať, chceš povedať, že máme šľachtický pôvod?“ znela Michalova prekvapená reakcia a ďalej prezrádza: „Potom sme sa spolu začali rozprávať o predkoch, ktorí ho viedli k tomuto zisteniu. Všetko to začalo u našej prababky, ktorá pochádzala z rodu Šándorovcov zo Slavnice (Sandor de Szlavnicza). O jej priezvisku som vedel, ale nikdy by mi nenapadlo za ním hľadať vznešený pôvod. Postupne sme spolu prechádzali meno po mene, aby som mal istotu, že je to všetko skutočné. Každého predka som podrobil kontrole, informáciu overoval z viacerých prameňov a mnohokrát bol až prehnane kritický. Takýmto pátraním som jeho informácie nielen že verifikoval, ale ich aj značne rozšíril a doplnil o ďalších predkov.“

Michala zaujímalo aj to, ako je možné, že o takom niečom doteraz nikto z rodiny nevedel. Spýtal sa na to svojej mamy, cez ktorú takéto spriaznenie našiel. „Mami, ty si vedela o tom, že tvoja babka bola šľachtičná?“ Kladná odpoveď, ktorú dostal, ho prekvapila, pretože dovtedy o tom nikto z rodiny nehovoril. „Buď o tom niektorí z nich vôbec nevedeli, alebo to bolo dobre strážené rodinné tajomstvo,“ hovorí Michal s úsmevom.

Uhorský kráľ Samuel Aba a jeho vyobrazenie v Kronike Jána z Turca (Chronica Hungarorum) z roku 1488.

Nepodceňujte materské línie

Michalovi sa postupným bádaním podarilo v rodostrome svojej prababky dostať priamou cestou až do 15. storočia, pokiaľ boli známe mená jej priamych predkov. Konkrétne išlo o príslušníkov rodu Bečičovcov z Košece, z ktorého sa neskôr vyvinul rod Šándorovcov zo Slavnice.

„Okrem priamej rodovej línie sme mali k dispozícii aj mená manželiek väčšiny predkov. Pochádzali z rôznych zaujímavých uhorských rodov, ako napríklad Balaša, Okolicsányi, Révay či Daraboš, preto som si povedal, že určite treba zistiť viac aj o nich. Nakoniec, veď aj oni sú moji priami predkovia.“

Práve pátranie v materských líniách vnieslo do Michalovho rodostromu nové svetlo. „Vtedy to všetko začínalo dávať zmyslel. Postupne som narazil na ďalšie a ďalšie rody. V nich som objavil palatínov, bánov z Chorvátska, Dalmácie a Slavónie, vojvodov z Transylvánie, množstvo županov a hradných pánov. Dokonca aj Františka Nádašdyho, ktorý bol starým otcom manžela nechválne známej Alžbety Báthoryovej alebo valašské knieža Michala I. z rodu Basarabovcov, strýka legendárneho Vlada III. Drakulu. Našiel som aj troch priamych predkov, ktorí 29. augusta 1526 padli v Bitke pri Moháči. Bolo to ako listovanie vo veľkej historickej knihe. Zrazu sa predo mnou zjavili mená, ktoré som dovtedy poznal len z dejepisu. Už len samotný fakt, že mám s nimi niečo spoločné, ma ohromil,“ priznáva.

Jedným z Michalových priamych predkov je aj František Balaša, bán z Chorvátska, Dalmácie a Slavónie medzi rokmi 1504 a 1505, ktorý padol 29. augusta 1526 v Bitke pri Moháči.

Nájdi jeden rod a máš všetky

Ako už Michal spomínal, jeho bratranec mu hovoril o prepojení s tretím uhorským kráľom, Samuelom Abom, ktorý vládol v rokoch 1041 až 1044. Podarilo sa mu dokázať toto napojenie?

„Áno, podarilo, ba čo viac, zistil som, že to spojenie je ešte silnejšie, ako sme si pôvodne mysleli. Bratranec hovoril o rode Šomošiovcov z Drienova, ktorí boli kadetskou dynastiou zvrhnutého kráľovského rodu Aba. Mne sa podarilo nájsť ešte ďalšie dve vetvy, vrátane významných členov, z ktorých jeden bol za vlády Ladislava IV. Kumánskeho uhorským palatínom. Takto sme sa v priamej línii dostali niekde pred rok 1200, ale ďalej sa už v tomto rode pohnúť nevieme, pretože záznamy pravdepodobne neexistujú,“ približuje výsledky svojho niekoľkomesačného pátrania.

Rod Samuela Abu však nebol jediný významný, na ktorý narazil. Aj tu platí staré známe - nájdi jeden rod a máš všetky.

„Tých rodov boli desiatky. Čím ďalej v čase sa dostanete, tým významnejšie napojenie viete nájsť. Vďaka výskumu materských línií som takto našiel priamych predkov z rodov Gutkeled, Ákos, Rátót, Turzo, Bánffy, Forgáč, Báthori a dokonca aj Hunt-Poznan,“ vymenováva Michal a dodáva, že najväčšie prekvapenie ho čakalo, keď sa začal venovať predkom z rodiny Perényiovcov.

Erby niektorých rodov z Michalovho rodostromu: Aba (tento erb používala magnátska vetva Omodejovcov, ale aj vetva Debrői de Debrő), Hunt-Poznan, Gutkeled, Forgáč z Gýmeša a Haliča, Balaša z Ďarmôt a Modrého Kameňa, Bánffy z Lučenca a Turzo z Betlanoviec.

Kráľovské rody sú vzájomne spriaznené

„Perényiovci boli sami o sebe veľmi významní. Patrili k najbohatším a najmocnejším rodom severného Uhorska, preto sa netreba čudovať, že sa spájali väčšími rodinami. Jedného dňa som v priamej línii narazil na Isottu Frankopanovú, ktorá si vzala za manžela Štefana Perényiho. Nebolo by na tom možno nič zvláštne, keby jej stará mama nebola Eleonóra Aragónska, nemanželská dcéra Alfonsa V. „Veľkého“ z rodu Trastámara d'Aragona, kráľa aragónskeho, neapolského a sicílskeho. Ani som len nesníval o tom, že by som mohol nájsť ďalšieho kráľovského predka, a to dokonca už v 19. generácii!“ hovorí Michal a dodáva, že ho to posunulo k úplne novým možnostiam.

„Vedel som, že tento objav mi otvorí dvere do celého sveta. Povedal som si, že kráľovských predkov a rod Aragónskych si nechám na neskôr a budem sa skôr venovať o niečo menším rodom. Začal som preto skúmať Frankopanovcov a Marzanovcov, ale nebolo mi to nič platné, pretože už čoskoro som narazil na Luxemburgovcov, Hautevillovcov, poľských a sliezských Piastovcov, kyjevských Rurikovcov, ale aj rody Wittelsbach, Wettin, Welf alebo d'Este. Dokonca aj na priamych vikingských predkov Viliama Dobyvateľa z Normandie, neskoršieho anglického kráľa. Aj keď mám pred sebou ešte množstvo práce, môžem s určitosťou povedať, že európske kráľovské dynastie sú medzi sebou vzájomne prepojené.“

Precízne spracovaný rodostrom nám môže napovedať veľa o tom, ako sú šľachtické rody z celého sveta medzi sebou vzájomne prepojené. Na obrázku môžeme vidieť potomkov grófa Bernardina Frankopana a jeho manželky Luisy Aloysie Marzanovej, ktorá bola vnučkou aragónskeho kráľa Alfonsa V.

Zaujímajú ho hlavne priami predkovia

Aj keď Michal pri svojom pátraní narazil na množstvo významných mien, do rodostromu si zapisuje len tie, s ktorými má priame spojenie.

„Je to asi pochopiteľné, pretože tých mien a rodov je už toľko, že by som musel na seba napojiť pomaly celý svet, a to nie je v mojich silách,“ hovorí s úsmevom a uvádza aj príklad: „Jeden markíz z Ferrari, ktorého mám v rodostrome, mal 16 potomkov, z toho až 10 bolo nemanželských. A ešte aj jeho starý otec bol z jedenástich detí. V tých časoch to asi nebolo nič nezvyčajné.“

Ako sám priznáva, ak nájde niekoho naozaj významného, napríklad kňaza alebo cirkevného hodnostára, ktorý nemal žiadnych známych potomkov, dokáže urobiť výnimku. „Takto sa do môjho rodostromu dostal aj Svätý Tomáš Akvinský, pretože som objavil priame príbuzenstvo s jeho sestrou Teodorou. Osobnosť takého významu predsa nemôžete nechať len tak, bez povšimnutia.“

Erby niektorých rodov z Michalovho rodostromu: Garaj z Gorjan (uvádza sa aj ako Gorjanský), Bubek z Plešivca, Perényi z Perína, Druget z Humenného, Šándor zo Slavnice, Zrínsky a Révay z Trebostova.

Nemohol si sa niekde pomýliť?

Už len letmý pohľad na Michalov rodokmeň vyvolá množstvo zvedavých otázok, pretože v ňom nájdete viacero zaujímavých rodov, mien a historických osobností. Najčastejšia otázka, ktorú kladie sám sebe, znie: „Nemohol som sa niekde pomýliť?“

„Keďže si dávam pozor a každú informáciu overujem z viacerých zdrojov, verím, že prípadných omylov tam bude čo najmenej. Ak aj nejaké sú, tak sa väčšinou týkajú rokov narodenia a úmrtia. Napríklad aj Vazul, bývalé Nitrianske knieža z rodu Arpádovcov, má veľmi nejasný rok narodenia. Niektoré pramene uvádzajú približný rok narodenia 970, iné 990 a ďalšie pred rokom 997. Pokiaľ narazím na niečo sporné, tak to tam jednoducho nedám, prípadne si to nechám otvorené a hľadám k tomu ďalšie informácie,“ hovorí Michal a dodáva, že pri niekoľkých predkoch za zahraničia, najmä ženského rodu, sa mu stalo, že ich pôvod bol nejasný a spochybnený. Takéto osoby teda z pochopiteľných dôvodov v rodostrome ďalej nerozvíja.

Ak ďalej dodáva, zamýšľal sa aj nad tým, čo by sa stalo, keby všetky jeho doterajšie vetvy boli priradené nesprávne. Ktorí z predkov by mu s určitosťou ostali? „Rod Šándorovcov zo Slavnice sa niekedy začiatkom 17. storočia rozdelil na tri vetvy. To znamená, že všetci jeho členovia majú od založenia rodu až po rozdelenie niekoľko spoločných predkov. Čo je zaujímavé, sú medzi nimi také významné rody ako Apponyiovci z Oponíc alebo Hunt-Poznanovci. Nájdeme tam aj Sólyomovcov z Kolíňan či Novoveských z Klátovej Novej Vsi, ktorí v originálnych záznamoch figurujú ako rod Ujfalussy de Tőkés-Ujfalusi.“

Erb rodu Šándorovcov zo Slavnice v jeho neskoršej podobe.

Bádať po svojich predkoch môže ktokoľvek z nás

Pátranie po predkoch a zostavovanie vlastných rodokmeňov už dávno nie je výsadou bohatých a mocných. Pátrať po predkoch môže ľahko ktokoľvek z nás. Chce to len čas a trpezlivosť. V dnešnej dobe moderných technológií je už na internete dostupné takmer všetko. Rovnako tak aj historické matriky, v ktorých ľahko listovať aj z pohodlia domova. V našej zemepisnej šírke nájdete najviac údajov v cirkevných záznamoch z rokov 1592 až 1935.

„Treba si však dávať pozor na to, čo hľadáte. Mená v matrikách sú písané najmä po latinsky, ale občas narazíte aj na maďarčinu. Záleží to od rôznych faktorov. Dôležité je však vedieť, že vášho predka Štefana môžete nájsť v matrikách zapísaného pod menami Stephan, Stephanus, ale aj István. Rovnako tak aj priezviská sa môžu v jednotlivých zápisoch šíriť. Z priezviska Omachel môže ľahko vzniknúť Amachel, Omachelka alebo Omacha. Aj keď nájdete zápis o narodení niekoho, kto by mohol byť váš príbuzný, musíte si dôkladne overiť, či je to naozaj on. Vždy je to dobré doložiť aj sobášnym zápisom, aby ste sa uistili, že dieťa sa skutočne dožilo dospelosti. Mnohokrát sa stalo, že rodičom jedno dieťa zomrelo a druhému, narodenému neskôr, dali rovnaké krstné meno. Taktiež je veľmi dôležité nájsť správnu osobu. Často sa stáva, že Jánov, Jozefov alebo Františkov sa s rovnakým priezviskom narodilo v priebehu troch rokov aj pätnásť a vašou prvou úlohou je vylúčiť tých, ktorí vašimi predkami byť nemôžu a zaoberať sa iba tými, ktorí by nimi byť mohli. Napríklad, ak viete, že vaša rodina bývala v okolí Trenčína a vy nájdete niekoho s rovnakým menom v Košiciach alebo Nových Zámkoch, takmer s určitosťou to nebude on,“ približuje Michal veci, na ktoré si v týchto veciach treba dávať pozor.

Pokiaľ aj vás zaujíma to, či by ste mohli mať šľachtických predkov, je potrebné ich nájsť do 19. storočia. Keď ich v tomto období nenájdete, je možné, že ich nenájdete už vôbec. Ak sa vám to však predsa len podarí a dokážete sa priamymi prepojeniami dostať až do druhej polovice 18. storočia, môžete objaviť oveľa viac, ako by vám kedy zišlo na um. Práve v tomto období spracoval popredný historik a genealóg Ivan Nagy svoju 13. zväzkovú publikáciu o uhorských rodoch, vrátane ich rodových línií, ktorá je podstatným historickým prameňom bádateľov.

Čo by chcel teda Michal odkázať všetkým tým, ktorí by chceli rovnako ako on, bádať po svojej rodine?

„Aby do toho určite išli. Nie je to o tom, za každú cenu nájsť modrú krv, ale poznať vlastnú rodinu a predkov. Ak sa vám to podarí, je to len dobré, pretože sa v priamej línii viete pohnúť aj stovky rokov dozadu. Pokiaľ nie, nič sa nedeje. Každé jedno meno, ktoré sa vám podarí objaviť, bude cenným prínosom do vašej rodinnej histórie.“

Takto vyzerajú zdigitalizované matričné záznamy. V tejto matrike sme našli sobášny záznam Jozefa Šándora a Anny Omachelovej z 12.8.1877.

Spriaznenie, ktoré by ani vo sne nečakal

V predchádzajúcich riadkoch sme spomínali uhorského kráľa Samuela Abu a jeho prepojenie s Michalovou rodinou. Zaujímavosťou je, že telesné ostatky tohto kráľa sa podarilo identifikovať len v roku 2021, čiže až 977 rokov po jeho smrti. Ešte väčšou zaujímavosťou je, že sa tak stalo vďaka vzorke DNA, ktorú poskytol vtedajší Princ z Walesu, dnes už anglický kráľ Karol III. Môžeme teda povedať, že Windsorovci majú vzdialených príbuzných aj na Slovensku?

„Áno, je to naozaj tak,“ hovorí s úsmevom Michal. „Našli sme viacero spoločných predkov, ale na to, aby sme dokázali určiť presnú generačnú spriaznenosť, by sme potrebovali mať detailne spracované rodokmene oboch rodín. Zatiaľ to vychádza tak, že ľudia na mojej generačnej úrovni sú spriaznení s deťmi princov Williama a Harryho, konkrétne ich bratranci alebo sesternice z 16. kolena. Čo asi mnohých prekvapí, je to, že najbližším spoločným predkom je Ladislav Bánffy z Lučenca, ktorý sa narodil približne v roku 1460. Toto napojenie sme našli cez kráľovnú Máriu z Tecku, manželku Juraja V., ktorá bola starou mamou Alžbety II. A práve jej babkou bola grófka Claudine Rhédeyová, ktorá mala korene v rodoch Aba aj Bánffy. Samozrejme, všetko sa môže ešte zmeniť, pokiaľ by sme našli skoršieho spoločného predka,“ dodáva a hovorí, že okrem Windsorovcov skúmali prepojenia aj s inými kráľovskými dynastiami. S mnohými z nich ho našli až po 20. generácii, ale boli aj také, kde ho mali skôr.

„Priamo cez rod Šándorovcov zo Slavnice sme našli napojenia na takzvaných pretendentov alebo nárokovateľov albánskeho trónu. Leka II. Zogu je súčasným korunným princom tejto krajiny. Zaujímavé je, že moja mama je jeho sesternicou z 12. kolena, čím sa stáva našim najbližším kráľovským príbuzným. Rovnako aj na rod Balašovcov sme našli ešte jedno prepojenie, ktoré nás zaujalo. Konkrétne ide o bulharskú cársku rodinu zo sasko-kobursko-gothajsko-kohárského rodu. Moja prababka bola sesternicou z 10. kolena posledného bulharského cára, Simeona II., ktorý bol panovníkom v tejto prímorskej krajiny ešte ako dieťa medzi rokmi 1943 a 1946, teda až do zrušenia monarchie. Jeho pokrvná línia stále pretrváva, aj keď potomok na mojej generačnej úrovni sa musí ešte len narodiť,“ hovorí na záver.

Foto: Archív rodiny.