Monitoring médií

V škole varil hokejový šéfkuchár
TV Markíza | 2011-10-18 17:00:00 | Televízne noviny | Martina Kašiarová

Moderátor:
V školskej jedálni v Žiari nad Hronom dnes navaril deťom obed slávny kuchár hokejových majstrov. Šéfkuchár Marcel Ihnačák im ukázal, že variť sa dá zdravo aj chutne. Deti totiž zjedli aj inak neobľúbenú cícerovú polievku. Podľa hygienikov je to dobre. Mnohé školské obedy totiž končia v odpadkoch.

Redaktor:
Čerstvé bylinky, zeleninu a málo soli použil slávny kuchár na prípravu školského obeda. Tamojšie kuchárky počúvali jeho rady a pomáhali. Je osem hodín ráno a prípravy na obed slávneho šéfkuchára sú v žiarskej základnej škole v plnom prúde.

Marcel Ihnačák, kuchár:
Cícerovú polievočku si varíme, na taký skôr taliansky spôsob.

Redaktor:
Podľa hygienikov slovenské deti jedia práve málo polievok a školské obedy im veľmi nechutia.

Katarína Slotová, Regionálny úrad verejného zdravotníctva:
Veľmi veľa podávanej stravy ide do odpadu. Deti odmietajú takúto stravu, pretože už nadväzujú na stravovacie návyky, ktoré majú doma.

Redaktor:
Aj Marcel Ihnačák sa snažil deťom ukázať, že zdravá polievka, pečené mäso a zemiaky s čerstvými bylinkami môžu byť fajn.

Marcel Ihnačák, kuchár:
Verím tomu, že keď sa tu robí niečo z brokolice alebo z karfiolu, že to robia práve z mrazenej, tak to je možno také, čo by sa dalo napraviť.

Redaktor:
Spolu so šikovnými kuchárkami veril, že deťom bude ich netradičný obed chutiť.

Marcel Ihnačák, kuchár:
Neverím tomu, že budú fujkať, keď bude všetko tak, ako má byť.

Redaktor:
No a ako na slávneho kuchára a jeho jedlo reagovali deti?

Marcel Ihnačák, kuchár:
Ako vám to chutí slečny?

Žiaci:
Dobre. Super to je.

Marcel Ihnačák, kuchár:
Budete ešte vládať potom sa učiť?

Žiaci:
Áno.

Žiar už separuje aj oleje
TA3 | 2011-08-13 12:00:00 | Poludňajší žurnál | Martin Dušička 

Moderátor:
Mesto Žiar nad Hronom zavádza do separovania odpadov ďalšiu novinku. Obyvatelia už môžu triediť aj jedlé oleje s obalmi. Magistrát rozmiestnil po celom meste 240 litrové nádoby, do ktorých môžu použité oleje odkladať. Za ich likvidáciu nič neplatia.

Redaktor:
Pracovníci technických služieb v Žiari nad Hronom rozvážajú do takmer 100 uzamykateľných stojísk takéto hnedé nádoby. Práve do nich môžu obyvatelia mesta odhadzovať plastové fľaše s použitým olejom.

Martin Baláž, hovorca Žiaru nad Hronom:
Nemal by byť nejakým výrazným spôsobom znečistený napr. alkoholom, alebo majonézami, kečupom a pod.

Redaktor:
Takto vyzbieraný odpad bude mesto ďalej zhodnocovať. Olej sa môže opätovne použiť v potravinárskom a chemickom priemysle. Väčšina obyvateľov sa ho doteraz zbavovala takto.

Anketa:
Do výlevky alebo do záchoda.

Redaktor:
Separovaním takýchto olejov šetria životné prostredie. Použité oleje sa už totiž nedostávajú do vody alebo pôdy.

Martin Baláž, hovorca Žiaru nad Hronom:
Samozrejme odvoz tohto odpadu je zadarmo tak ako aj odvoz ostatných separovaných komodít. Za tie obyvatelia v našom meste neplatia.

Redaktor:
O novom triedení boli obyvatelia Žiaru už vopred informovaní. Niektorí už mali nádoby s olejom aj pripravené. Zvyknúť si na novinku však nebude také rýchle.

Jana Kyseľová, Technické služby mesta Žiar nad Hronom:
Trvá to nejaké dva, tri mesiace zhruba, kým sa tí obyvatelia zapoja do toho systému.

Redaktor:
V súčasnosti Žiarčania separujú 5 hlavných komodít odpadu. Papier, sklo, plasty, kovy a tetrapaky. Veria, že ani s triedením olejov by nemal byť problém.

Anketa:
Žiar je s týmto trošku známy, že o odpad je viac postarané ako v iných mestách. Tak si myslím, že keď sa to ujalo doteraz, tak asi to pôjde.
Sú ľudia, ktorí to robia bežne, čo triedia aj tieto veci a sú ľudia, ktorým je to úplne jedno, kde zahodia bordel.

Redaktor:
Žiar sa teda stal jedným z prvých miest na Slovensku, kde začínajú separovať aj jedlé oleje. Či si obyvatelia na to zvyknú, sa ukáže až o niekoľko mesiacov.

Kontajnerové bývanie v Žiari nad Hronom
Regina | 2011-06-23 17:00:00 | Žurnál Regina | Marína Račková

Moderátor:

Žiť v blízkosti neprispôsobivých občanov nie je jednoduché. V Žiari nad Hronom chcú pre ľudí z lokality Pod Kortínou zriadiť kontajnerové bývanie. Žiarsky primátor ho však nechce platiť z vlastnej kasy. Navrhuje, aby ho financoval štát a chce sa uchádzať o peniaze aj cez Štátny fond rozvoja bývania. Téme sa venuje Marína Račková.

Redaktor:
V lokalite Pod Kortínou, kedysi záhradkárskej oblasti, žije dnes v rôznych podmienkach asi 400 ľudí. Žiarčanom, ktorí majú v blízkosti domy, sa býva ťažšie.

Respondenti:
Bordel, potkany tu behajú, katastrofa je.
Hodnota pozemkov nám klesla, že je tu tá osada. Nikto sem nechce ísť bývať. Je to úbohé. Tie odpady, teraz cez leto, choroby. Musia to vyriešiť najprv a až potom môžu nejaké bývanie im robiť.

Redaktor:
Situáciu chce zmeniť žiarsky primátor Ivan Černaj, ktorý presadzuje výstavbu kontajnerových bytov.

Ivan Černaj, primátor Žiaru nad Hronom:
Riadené bývanie znamená to, že musíte mať to pod kontrolou. Bude toto bývanie oplotené. Ale tam má byť strážna služba. Ináč by strážna služba nemala zmysel. Do tých objektov sa dostanú len tí, ktorí tam naozaj reálne bývajú a nebudú nám tam môcť migrovať rôzni ľudia a nosiť rôzny odpad, to, čo sa vlastne teraz deje Pod Kortínou.

Redaktor:
Myšlienku vybudovať 60 bytov už podporili aj žiarski poslanci. Teraz mesto začne s vypracovaním projektovej dokumentácie. Obyvatelia spod Kortíny by lepšie životné podmienky uvítali.

Respondenti:
By sme ich prijali.
Pravdaže by sme, sľubujú nám už ako že dlhšie, že už nám to dajú a počuli sme, že tá elektrika, voda. Tak no viete čo, ja osobne, ale veľa Rómov by sa potešilo.

Redaktor:
Radnica však takéto bývanie nechce platiť z vlastnej pokladnice. Ivan Černaj tvrdí, že by to mal hradiť štát.

Ivan Černaj, primátor Žiaru nad Hronom:
Problém nechal štát zájsť tak ďaleko, že by to nemali financovať konkrétne mestá, pretože problém týchto obyvateľov to nie je problém Žiaru nad Hronom. Z tých 400 ľudí sú tam desiatky percent z cudzích miest. Čiže keď to štát nechal takýmto spôsobom ďaleko zájsť, riešenie rómskeho problému, by to mal kryť v plnej výške.

Redaktor:
Financovať riadené bývanie pre neprispôsobivých občanov vidí reálne ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Hovorca Martin Krajčovič.

Martin Krajčovič, hovorca ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja:
Toto bývanie obstarávané v rámci kontajnerového bývania bude povolené v súlade so stavebným zákonom a pôjde o nájomné bývanie pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva, tak je možné jeho financovanie s využitím dotácií poskytovaných ministerstvom.

Redaktor:
Ako hovorí Iveta Duchoňová z Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity, podobné bývanie sa osvedčilo v Dunajskej Strede.

Iveta Duchoňová, Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity:
Rómovia sa tam učia základné veci. Hospodáriť s financiami, platiť pravidelne účty za elektrinu a vodu. V tejto chvíli nemôžem ešte ohodnotiť zámer primátora mesta Žiar nad Hronom, pretože bližšie sa k tomu budeme môcť vyjadriť až po tom, keď budeme mať o projekte viac informácií.

Redaktor:
Priamo na otázku, či oplotenie a neustále stráženie nie je diskriminujúce, nám neodpovedali. Stretnutie so žiarskym primátorom však Úrad splnomocnenca pre rómske komunity plánuje v lete.

Žiar nad Hronom: Z priemyselného káčatka „ekolabuť"
ASB | 22.3.2011 | Región, 20 | Tamara Leontievová

Žiar nad Hronom: Z priemyselného káčatka „ekolabuť"

Mesto, ktorého osud predurčil kov. S ním sa spája celá jeho moderná existencia - nebyť hliníka, z mestečka Svätý Kríž by zostala malá dedinka, ktorá by sa možno ani nedožila dneška. Vďaka priemyslu však Žiar žije doteraz a nedarí sa mu zle - v mnohých ohľadoch je v podstate svetlým bodom regiónu. Stále je však kam napredovať a jednou z mét vedenia mesta je dosiahnuť aj napriek hlinikárskemu a strojárenskému priemyslu zelený status.

Téma číslo jeden: priemysel

Žiar nad Hronom nie je pekné mesto. Turista sem naozaj môže len zablúdiť. Toto mesto sa však ani nesnaží ohromiť vizážou. Ľudia v ňom tvrdo pracujú a vďaka tomu dosahujú na tento región viac ako obstojný životný štandard. „Nestaviame na cestovný ruch, nemôžeme predsa konkurovať susedným mestám, akými sú Kremnica alebo Banská Štiavnica," hovorí hovorca mesta Martin Baláž. Dodáva, že hlavným plusom Žiaru je, že dáva ľuďom prácu a príležitosti. Tento rok si mesto pripomína 765. výročie udelenia mestských práv - agrárne mestečko však bolo v 50. rokoch 20. storočia na pokraji zániku. Zachránil ho zámer vtedajšej vlády postaviť tu strategický závod. „Odvtedy prudko stúpal aj počet obyvateľov, v súčasnosti má mesto približne 19 300 obyvateľov," konštatuje hovorca.

Stálica hliník a zmeny

Od 50. rokov však ubehlo takmer polstoročie a priemysel sa zmenil. „Priemyslu tu kraľoval kolos Závod Slovenského národného povstania, neskôr premenovaný na ZSNP, ako štátny podnik až do roku 2002, keď ho privatizovala skupina Penta," vysvetľuje hovorca mesta. Dodáva, že podnik mal začiatkom tretieho tisícročia vážne problémy a nebyť ozdravenia, ktoré so sebou priniesla privatizácia, možno by neprežil. Po privatizácii Penta oddelila od závodu viaceré dcérske spoločnosti, ktoré neskôr predala strategickým investorom. „Je tu veľká koncentrácia zahraničných investorov, kľúčová však bola najmä investícia z Európskej banky pre obnovu a rozvoj a zo spoločnosti Norsk Hydro v 90. rokoch.

Tá vytvorila podmienky na vývoj modernej ekologickej výroby hliníka," konštatuje hovorca. Nórska technológia vtedy skončila starý spôsob výroby a priniesla nový. „Dnes je napríklad spoločnosť Slovalco, a. s., jednou z najziskovejších firiem na Slovensku - 34 percent jej akcií vlastní spoločnosť Penta prostredníctvom ZSNP a zvyšné akcie patria spoločnosti Norsk Hydro," dodáva.

Zamestnanosť a životná úroveň

V priemyselnom parku dnes podľa hovorcu pracuje približne päťtisíc ľudí. Zvyšok obyvateľstva pôsobí v obchode a službách - keďže vďaka dostatku pracovných príležitostí je v meste na tento región celkovo vysoká životná úroveň. „Nezamestnanosť sa pohybuje na hranici 15 percent, čo je na tunajšie pomery dobrá bilancia," hovorí Martin Baláž. So zamestnanosťou ide ruka v ruke aj priemerná mzda, a tá je v Žiari opäť na vyššej úrovni ako v ostatnom regióne.

Mesto disponuje štandardnými športovými zariadeniami - je tu futbalový štadión, aktivity na hokejovom štadióne sú momentálne utlmené. Krytá plaváreň, športová hala a plážové kúpalisko sú k dispozícii.

Centrum mesta však silne poznačila architektúra bývalého režimu - nemá veľa predpokladov na život v mestskom zmysle slova.

Rozvoj mesta

„Mesto je momentálne vo fáze realizácie a prípravy na realizáciu projektov, na ktoré sme získali prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Máme k dispozícii 33 miliónov eur," konštatuje hovorca mesta. Z týchto peňazí chce mesto financovať napríklad už prebiehajúcu revitalizáciu centrálnej mestskej zóny, ktorej by to mohlo prinavrátiť život - investíciou za približne 1,5 milióna eur sa na námestí postavil polyfunkčný dom, v ktorom by mali byť služby a kaviarne - námestie by tak mohlo byť aj cieľom, nielen chodníkom.

Ďalším veľkým projektom je rekonštrukcia verejného osvetlenia za približne 4 milióny eur. „Tento projekt však financujeme z úverových zdrojov mesta. Je to jeden z najrozsiahlejších projektov, ktorý sme realizovali, kompletne sme vymenili kabeláž, zaviedli sme optický kábel a popri tom sme museli aj zrekonštruovať niektoré chodníky, ktoré sme pri tom rozbili," hovorí Martin Baláž.

Pochváli sa tiež slovenským unikátom - Žiar je pravdepodobne jediným mestom, ktoré má zrekonštruovanú celú školskú sieť - všetky školy a škôlky.

Ekológia na prvom mieste

Žiar dlho bojoval a v podstate ešte stále bojuje s povesťou silno znečisteného mesta. To, že výroba hliníka je v maximálnej možnej miere ekologická už od roku 1993, mestu veľmi v naprávaní verejnej mienky nepomáha, rozhodlo sa preto spraviť viac. „Jedným z projektov je intenzifikácia separovaného zberu. Pri tejto príležitosti sme nakúpili nové vozy poháňané CNG (stlačeným zemným plynom), drvičky odpadu a podobne. ZSNP investuje veľké peniaze do zazelenania povestnej skládky červeného kalu a darí sa im - čoskoro by mala byť zelená.

„Snažíme sa tiež obyvateľov progresívnym spôsobom motivovať k separovaniu. Ešte v roku 2005 sme napríklad vytvorili uzamykateľné stojiská na komunálny aj separovaný odpad, ktoré prislúchajú určitému spoločenstvu ľudí. Separovaný odpad odtiaľ odvážame zadarmo. Ak teda ľudia poctivo separujú, môžu ušetriť veľkú časť svojich predošlých nákladov," opisuje systém množstvového separovania hovorca mesta. V neposlednom rade hovorca spomenie rekultiváciu skládky odpadu, ktorá je mimo prevádzky už od roku 2008.

Centrum zhodnocovania odpadov

Hlavným ekológickým projektom je však projekt za 20 miliónov eur - mesto chce už v tomto roku začať budovať centrum zhodnocovania odpadu. Odpad, ktorý sa už nebude dať druhotne recyklovať, sa bude určitými procesmi (napríklad fermentáciou) meniť na palivo - buď na plyn, alebo na teplo, alebo na elektrickú energiu. „Plyn, ktorý sa tu vyprodukuje, bude slúžiť ako pohonná látka pre autá, ktoré budú odpad zvážať. Energia bude zasa umožňovať chod fabriky," vysvetľuje hovorca a dodáva, že ide o jeden z najmodernejších spôsobov nakladania s odpadmi.

Sympatické je, že mesto investuje do zámerov, ktorých efekt sa preukáže až o niekoľko rokov.

Doprava po slovensky? Problém

Problémy mesta s dopravou majú niekoľko rovín. „Rýchlostná cesta R1 nám veľmi pomohla, stále je ale problematický ťah na Prievidzu. Obchvat R2 je však už naplánovaný a ním by sa tento problém mal vyriešiť," hovorí Martin Baláž.

Ďalším štandardným problémom mestskej dopravy je parkovanie. „Nové parkovacie miesta sa vo vnútroblokoch hľadajú len ťažko a väčšinou na úkor zelene. Nové parkovacie miesta treba, do tohto procesu by sa ale mali zapojiť aktívne aj občania, aby mesto dostalo signál, ktorým smerom sa má uberať," konštatuje hovorca. Dodáva, že mesto o tejto problematike zatiaľ iba diskutuje, riešenia prostredníctvom parkovacích domov a podobne teda zatiaľ zostávajú v teoretickej rovine.

Stagnujúca výstavba

Pri menovaní slabostí mesta hovorca mesta Martin Baláž spomenie naozaj zaujímavý fakt - kým na celom Slovensku sa ešte pred krízou hovorilo o stavebnom boome, v Žiari nad Hronom sa podľa jeho slov od 90. rokov nepostavil „ani jediný byt". „Jeden developerský projekt sa tu mal realizovať ešte pred krízou, ale nakoniec z neho zišlo. Je zvláštne, že investori ani developeri si doteraz nevšimli túto slovenskú anomáliu. Dopyt je - mesto jeden objekt zreštaurovalo a ďalší to čaká. Chceme sa pustiť aj do výstavby nájomných bytov, ale rovnako by nás potešil aj investičný zámer tohto druhu," dodáva s úsmevom. Dodáva však, že niečo sa predsa len realizovať ide - v meste pribudne obchodné centrum, ktorého investorom je spoločnosť Tatrareal.

Malo by ísť o menšie obchodné centrum, primerané dvadsaťtisícovému mestu. Opäť nebude konkurovať najbližšiemu megaobchodnému centru v Banskej Bystrici. Pôjde o malé polyfunkčné centrum.

Kuriozita na záver

Keďže Žiar je špecifické mesto v špecifickej situácii, nemá úplne štandardné problémy, ako iné mestá. Nemusí sa veľmi zaoberať lákaním investorov, ale rieši skôr ekológiu. Má dostatok financií z fondov na odvážne projekty a zameriava sa na zlepšovanie životného prostredia - problematike, ktorá je v mnohých iných mestách na posledných miestach.

Poslednou slabou stránkou mesta je skôr kuriozita ako špecifikum. „Mesto má problém s osadou z chatrčí, ktorú pod mestom asi pred štyrmi rokmi založili neprispôsobiví občania. Problémom však je, že pozemok, na ktorom chatrče stoja, je súkromný, mesto preto nemôže zasiahnuť. Pozemok patrí Urbárskemu a pasienkovému spoločenstvu, ktoré k tomu miestu ani k mestu nepociťuje až takú povinnosť a doteraz razantne nezakročilo - máme však prísľub, že už siahnu aj po súdnom riešení. Dnes v tejto osade žije asi 500 ľudí v chatrčiach bez stavebného povolenia a kým ich nezažaluje vlastník pozemku, nestane sa nič," konštatuje hovorca mesta a upozorňuje na paradox v zákone, ktorý núti majiteľa pozemku prostredníctvom súdu sa doprosovať, aby ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť, odišli z jeho pozemku.

Celkovo sa Žiaru darí

Mesto, ktoré z architektonického hľadiska môže slúžiť iba ako pomník projektantom socializmu, je v dobrej kondícii. Recept na jej postupné zlepšovanie majú kuchári zapísaný, podstatné je, či a za koľko sa im ho podarí uvariť a či bude chutiť. Problém s bývaním, dopravou a neprispôsobivými občanmi sú štandardom takmer v každom meste. Snahy o ekologizáciu priemyselného mesta však musí vysoko hodnotiť každý - Žiar možno nakoniec bude paradoxne slúžiť ako príklad pre iné mestá.

Žiar nad Hronom: From an industrial duckling to an "ecoswan"

This is a city determined by fate for metalworking. Its entire modern existence is connected with this industry - were it not for the aluminium works, the small town of Svätý Kríž would have remained a small village, if it even continued to exist. But industry came, and Žiar is not doing badly today, in fact from a number of perspectives it is the bright light of the region. There is still room for improvement though, and the city council is aiming to achieve "green status," despite the machinery industry and the aluminium plant.

Silné stránky mesta

Priemysel, ktorý dáva pracovné príležitosti ľuďom z okresu
Na tento región nízka miera nezamestnanosti
Dobrá úroveň obchodu a služieb
Ekologizácia priemyslu, ale aj samotného mesta

Slabé stránky mesta

Stacionárna doprava - parkovanie
Problém s načierno postavenou osadou a neprispôsobivými občanmi
Zanedbaná bytová výstavba

ŽIAR NAD HRONOM

Kraj: Banskobystrický samosprávny kraj

Región: Banská Bystrica

Rozloha katastrálneho územia mesta: 40,0 km²

Počet obyvateľov mesta: 19 306

Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese: 14,54 %

Dôležité podniky a inštitúcie v meste

• ZSNP, a. s.
• Slovalco, a. s.
• Nemak Slovakia, s. r. o.
• Fagor Ederlan Slovensko, a. s.
• Sapa Profily, a. s.
• Remeslo stav, s. r. o.

Foto popis| Ortofotomapa Žiar nad Hronom 1 2 3 4 priemyselná zóna, individuálna bytová výstavba, komplexná bytová výstavba, centrálna mestská zóna

Foto popis| Ortofotomapa © Geodis Slovakia, s. r. o., 2009

Foto autor| Foto: Dano Veselský

Ak nesvietia svetlá, stačí len zavolať

Novinka v Žiari nad Hronom

ŽIAR NAD HRONOM - A bude svetlo. Vedenie mesta Žiar nad Hronom zriadilo pre občanov unikátnu a na Slovensku možno ojedinelú službu. Na nonstop linku môžu nahlasovať poruchy či iné problémy s verejným osvetlením. K tomuto kroku sa odhodlali po tom, ako sa osvedčila podobná linka zimnej údržby.

Nonstop linka smeruje na nepretržitú službu mestskej firmy Technické služby. Pracovníci tak môžu odstrániť poruchu veľmi rýchlo. "Týmto krokom chceme vyjsť v ústrety obyvateľom," povedal Martin Baláž, hovorca mesta Žiar nad Hronom, ktorý o takejto službe v iných mestách na Slovensku zatiaľ nevie.

Verejné osvetlenie v Žiari nad Hronom prešlo v posledných dvoch rokoch komplexnou rekonštrukciou, na ktorú si mesto zobralo úver 3,82 mil. €. Starý systém nahradili nové stľpy a svietidlá, vymenili káblové rozvody a do výkopových rýh inštalovali rozvody optickej siete. "Sme radi, že aj takýmito službami môžeme zvýšiš komfort našich spoluobčanov. Veď horúca linka zimnej údržby, ktorú sme zriadili túto zimu, sa stretla s úspechom. Zaznamenali sme približne 300 telefonátov. Drvivá väčšina z nich naozaj upozorňovala na šmykľavé či zasnežené cesty a chodníky," dodal Martin Baláž, podľa ktorého číslo na nonstop linku verejného osvetlenia uverejnili na internetovej stránke mesta.

Moderátor: Milan Jeluš

Moderátor:

Žiarsky lievik by už nemal mátať motoristov. Známe kolóny na svetelnej križovatke, potom snaha mnohých vodičov dohnať čas, ktorý pri státí stratili, by mali byť od dnes minulosťou. Včera slávnostne otvorili a dnes aj spustili premávku na úseku rýchlostnej cesty R1 Lehôtka pod Brehmi - Šášovské Podhradie. 8,5 kilometra otvorenej rýchlostky znamená 78 súvislých kilometrov medzi Banskou Bystricou a Hronským Beňadikom. Ako otvorenie hodnotí minister dopravy Ján Figeľ?

Ján Figeľ (KDH), minister dopravy:

Otvorením druhého úseku medzi Žarnovicou a Šášovským Podhradím sa kompletizuje najdlhší úsek na rýchlostných cestách a verím, že pri úspešnom pokračovaní prác v lete sa spojí s úsekom medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami, a preto tento rok môže byť tak symbolicky aj vecne pomenovaný ako rok R1.

Moderátor:

Najmä piatky boli zaťažkávajúcimi skúškami úseku okolo Žiaru nad Hronom, napočítali tam aj 24 tisíc vozidiel. Čiže prínos pre mesto bude podľa zástupcu primátora Petra Antala výrazný.

Peter Antal, zástupca primátora Žiaru nad Hronom:

Pre mesto to znamená v prvom rade také malé víťazstvo, pretože celý proces schvaľovania sprevádzali komplikácie, ktoré, ako dobré viete, oddialili výstavbu zhruba o nejaké 2 roky. V prvom rade to znamená odťaženie dopravy z mesta a teda aj výrazné zníženie nehodovosti na úseku na Priemyselnej ulici po Lehôtku pod Brehmi, kde bola neraz aj smrteľná nehoda. Čiže v tomto kontexte to vnímam otvorenie tejto časti R1. Takisto by som povedal, že je to znovu aj výzva pre investorov, ktorí rozmýšľajú o investíciách na Slovensku, aby tieto investície smerovali či už do Žiaru nad Hronom alebo teda do regiónu Banskobystrického kraja.

Moderátor:

Nový úsek R1 okolo Žiaru nad Hronom, ale k úplnej spokojnosti chýba asi 850 metrov, ktoré treba dopracovať na plný profil.

Alan Sitár, generálny riaditeľ NDS:

V apríli sa začal posun svahu, ktorý priamo susedí s danou cestou a v dôsledku toho bolo nevyhnutné upraviť projekt a nájsť technicky akceptovateľné riešenie, ktoré zabezpečí to, aby nedošlo k poškodzovaniu či už súčasného alebo dlhodobého danej cestnej komunikácie. Samotné riešenie pozostáva zo skutočnosti, že bol vybudovaný takzvaný oporný múr s kotevným istením, ktorý zabezpečí to, aby cesta bola stabilizovaná. V dôsledku toho boli práce mierne omeškané. V súčasnej dobe otvárame síce úsek ako celok ale na dĺžke 800 dochádza k takzvanej preluke, kde bude doprava presmerovaná z dvoch pruhov do jedného a takýto stav bude trvať až do záverečného ukončenia tejto stavby, čo je naplánované na leto roku 2011.

Moderátor:

A posuňme sa na R1 ešte bližšie k Banskej Bystrici, kde budujú severný obchvat. V akej fáze sú práce?

Lenka Kubajová, Útvar komunikácie Granvia Constructions, hl. zhotoviteľ stav. prác:

Momentálne pokročila do druhej fázy, v ktorej budú dobudované hlavné križovatkové a dopravné uzly ako križovatka Kostiviarska, Rudlová a Bánoš. Na hlavnom objekte, teda rýchlostná cesta R1 budú v druhej etape ukončené zemné práce a začnú sa realizovať konštrukčné vrstvy komunikácie.

Moderátor:

Severný obchvat Banskej Bystrice by mal byť definitívne dokončený v lete 2012.

Moderator: Maroš Košík

Moderátor: Seniori v Žiari nad Hronom sa chrípky neboja. Majú totiž aktívny život. Počas zimných mesiacov si zdravie utužujú cvičením. Venujú sa kalanetike a obľubujú aj Pilates.

Redaktor: Viac ako 40 aktívnych dôchodcov dnes prišlo na krytú plaváreň. Po polhodinke aktívneho cvičenia na suchu i vo vode, si všetci schuti zaplávali.

Anna Gábrišová, cvičiteľka: Seniorom sa to ľúbi. Udržujú sa v kondícii.

Žiarsky senior: Veľmi rád plávam a chcem si posilniť zdravie.

Žiarska seniorka: Som prekonala svoju lenivosť a už teraz chodím pravidelne.

Žiarsky senior: Keď si zaplávame, zacvičíme, tak sa cítim vynikajúco.

Redaktor: Cviky nie sú zložité. Obsahujú zmes kalanetiky, Pilates a iných techník.

Anna Gábrišová, cvičiteľka: Vždy poviem, že nedoťahovať do tých polôh maximálnych, pretože každý už má tie boliestky v kĺboch.

Redaktor: Športové stretnutia iniciovali samotní seniori - členovia turistického klubu. Po sezóne sa chceli stretávať aj naďalej.

Ján Truben, predseda ZO Jednota dôchodcov Slovenska: Pretože sa tam schádzala výborná partia. Tak nám prišlo na rozum, že túto partiu by bolo dobré udržať.

Redaktor: Projekty seniorov podporuje radnica, aj Banskobystrická župa.

Monika Minárová, vedúca Odb. starostlivosti o obyvateľa MsÚ v Žiari nad Hronom: Podnety hlavne zo strany seniorov sú vítané a veľmi podporované.

Redaktor: Žiarski seniori sa budú v rámci projektu Vitálni a zdraví na krytej plavárni stretávať každý štvrtok až do marca budúceho roka.

Hrozí Slovensku ekologická katastrofa? Na stole generálneho riaditeľa spoločnosti ZSNP Jána Klimka neutíchal telefón. Donekonečna musel trpezlivo vysvetľovať, prečo je situácia v Žiari nad Hronom úplne odlišná ako neďaleko jazera Balaton, kde sa pretrhla hrádza s toxickým odpadom, ktorý zamoril rozsiahlu oblasť a zabíjal ľudí. Otázka je to logická, veď obrovské kalové pole v Žiari nad Hronom nemožno prehliadnuť.

Zaberá rozlohu 44 hektárov, týči sa do výšky štyridsiatich metrov a ak by ste ho chceli obísť celé, musíte prejsť po obvode viac ako tri kilometre. V priebehu päťdesiatich rokov naň uložili približne 10 miliónov ton odpadov. Prvé metre odkaliska začali robotníci navršovať už krátko po spustení výroby v roku 1954.

Dedinu vytlačili komíny

V 50. rokoch 20. storočia, keď spúšťali žiarsku hlinikáreň, v spoločnosti prevládalo industriálne nadšenie. Plnili sa plány päťročnice a dymiace komíny boli synonymom pokroku. Keď začali chrliť popolček neďaleko Žiaru nad Hronom, ľudí viac zaujímali pracovné príležitosti. Postupne však začalo byť narušené životné prostredie varovným signálom. Ako prvá na to doplatila zaniknutá obec Horné Opatovce, ktorá sa nachádzala v bezprostrednej blízkosti nového závodu.

Nešlo pritom o žiadnu malú dedinku. Obec vznikla už v 11. storočí, mala zaujímavú históriu a takmer 1400 obyvateľov. Pár rokov po spustení hlinikárne sa tam začali diať veci, ktoré ľudí vystrašili. Najprv hynuli včelstvá, indikátor životného prostredia. Pridal sa dobytok, ktorý spásal v okolí trávu.

„Bývali aj také prípady, že ráno išla krava na pašu a popoludní ju už doviezli na voze. Nevládala stáť. Išla rovno na bitúnok," spomína si jeden z pôvodných obyvateľov.

Potom prišli na rad deti a po nich starí ľudia. Výrazne pribúdali choroby dýchacích ciest či kožné ochorenia. V roku 1969 vtedajšia československá vláda rozhodla o vyškrtnutí Horných Opatoviec z mapy Slovenska. Z veľkej obce ostal iba kostol, ktorý sa stal putovným miestom pre rodákov. A tiež cintorín a zvyšky školy, do ktorej už nijaký žiak neusadne. Komunistické vlády si zo životného prostredia veľké problémy nerobili. Týkalo sa to nielen emisií, ale aj odkaliska, ktoré z roka na rok narastalo. Zdroje na rekultiváciu odkaliska nenašli ani ponovembrové vlády. Závod mal vážne finančné problémy a v roku 2003 ho sprivatizovala finančná skupina Penta. Za jednu z priorít považovala odstránenie starej ekologickej záťaže.

Beh na dlhé trate

Nasledovali odborné posudky a návrhy na riešenie rekultivácie. V krátkom čase bola navrhnutá nová technológia na spracovanie alkalickej vody, ktorá umožnila spustiť rekultiváciu odkaliska. Ide pritom o najväčšiu sumu, akú dala súkromná firma na odstránenie starých ekologických záťaží. „Doteraz sa preinvestovalo 36 miliónov eur, pričom celkovo počítame so sumou 55 miliónov eur," povedal riaditeľ. Pôvodne boli práce rozčlenené na roky 2006 -2012, no zrejme sa ich podarí ukončiť v budúcom roku.

Cez sneh a horúčavy

Navrhnuté technológie sa realizovali na malých plochách a najprv tam nechali pôsobiť mráz, dážď a horúčavy. S čistením alkalickej vody začali v roku 2001. Riaditeľ ukazuje letecké snímky spred niekoľkých rokov, na ktorých jasne vidno, že na temene skládky sa nachádzalo päť jazier. Najväčšie malo 5,5 hektára. Dnes tvoria jeho povrch čierne tesniace fólie, ktoré bránia presakovaniu dažďovej vody do telesa skládky. „Voda, ktorá sa nachádzala v skládke, je na deväťdesiat percent vyčistená a odstránená," hovorí Klimko. Jej pôvodné množstvo odhadovali na viac ako milión kubických metrov, v súčasnosti sa počíta s objemom 60- až 80-tisíc. Alkalická voda sa nachádza už iba v dvoch akumulačných nádržiach. Postupne jej bude ubúdať.

Vzácne kovy pre Moskvu

Na prevádzku odkaliska, ktoré je dnes rekultivované na 85 percent, dohliadajú zamestnanci 24 hodín denne. Nezmení sa to ani po dokončení projektu, keď bude pre kalové pole vypracovaný špeciálny prevádzkový režim.

Otvorená zatiaľ ostáva otázka, či by sa kaly z odkaliska nedali využiť ako druhotné suroviny. Obsahujú vysoký podiel železa a vzácnych kovov, o využitie materiálu sa už zaujímal napríklad moskovský inštitút. Podľa Pavla Ďuricu, odborného asistenta riaditeľa, ktorý má na starosti ekologické projekty, je však zatiaľ brzdou nízka ekonomická návratnosť takýchto projektov.

Aký je rozdiel medzi Ajkou a Žiarom nad Hronom? „Podstata je v tom, že u nás sa na skládku ukladal iný druh kalu ako v Ajke. Z 10 miliónov ton tvorí približne 93 - 94 percent hnedý kal, ktorý nie je taký jemný ako červený kal v Ajke," hovorí riaditeľ spoločnosti ZSNP v Žiari nad Hronom Ján Klimko. Hnedý kal vysychá oveľa rýchlejšie a neviaže vodu. Červený kal tvorí na skládke iba necelých sedem percent. V porovnaní s masou hnedého kalu je to takmer zanedbateľné množstvo. Kal na skládke nie je tekutý, takže by nemal ako odtiecť. Problémom červených kalov naopak je, že keď navlhnú, veľmi ťažko schnú. Tento rok je mimoriadne daždivý, čo sa mohlo na tragédii v Ajke výrazne podpísať. Podstatnou odlišnosťou je tiež fakt, že posledný kilogram odpadu uložili na žiarsku skládku v roku 1997 a v súčasnosti sa tam žiadny kal neukladá. Hliník sa začal vyrábať modernou elektrolytickou metódou a na primárnu výrobu sa už nepoužíva bauxit. Nakupuje sa priamo oxid hlinitý, ktorý neprodukuje odpad.

Foto popis| Na leteckých snímkach spred niekoľkých rokov v porovnaní so súčasnými vidno, akou veľkou zmenou prešlo temeno odkaliska. Jeho vrchol už netvoria objemné jazerá s alkalickou vodou, ale tesniace fólie. Tie zabraňujú prenikaniu dažďovej vody do telesa skládky. Mohutný vrch z kalov sa postupne zazelená a v okolí už nebude pôsobiť rušivo.

Foto popis| Kým vrchol odkaliska je izolovaný fóliami, jeho svahy sú riešené odlišne. Izoláciu zabezpečuje systém bentonitových rohoží, geotextílií na odvádzanie dažďovej vody a špeciálnych geobuniek. Vyvinuli ich pôvodne pre operáciu Púštna búrka na uľahčenie pohybu tankov v tekutom piesku.

Foto popis| Akumulačné nádrže slúžia na odvádzanie vody, ktorá sa zbiera z polí odkaliska. Keď sa v upokojovacích nádržiach objavili žaby, bol to výborný indikátor čistoty vody.

Foto popis| Do navŕšenej vrstvy zeminy a štrku sa aplikuje hydroosev - emulzia s trávnymi semenami. Vďaka nej by sa mali zazelenať nielen predpolia odkaliska, ale aj jeho steny.

Foto popis| Pokusy so zazelenaním skládky sú európskym unikátom. Odborníci tu mali akési pokusné políčka. Najlepšie sa ujali rastliny s plytkým koreňovým systémom, zo stromov brezy či smreky.

Foto autor| FOTO SME - JÁN KROŠLÁK, ARCHÍV ZSNP A. S.

O autorovi| Kveta Fajčíková © SME



Mladí sprejeri v Žiari nad Hronom mohli dnes slobodne tvoriť

Z námestia vznikne park
TA3 | 20.6.2010 | Poludňajší žurnál | Martin Dušička

Moderátor: Alfonz Šuran

Moderátor:
Centrum v Žiari nad Hronom sa premenilo na veľké stavenisko. Mesto sa totiž pustilo do revitalizácie svojho námestia. Hoci má socialistickú architektúru nahradiť moderný park, nie všetci obyvatelia s tým súhlasia. Prekáža im najmä odstránenie symbolického súsošia a vypílenie stromov.

Redaktor:
Žiarske námestie sa má v nasledujúcich mesiacoch zmeniť na nepoznanie. Mesto ho chce pretvoriť na park s množstvom zelene, aby sa v ňom mohli ľudia voľne pohybovať, stretávať sa a oddychovať.

Ivan Černaj (nezávislý), primátor, Žiar nad Hronom:
To je jedna z takých prvoradých vecí, aby sme vrátili obyvateľa, občana v Žiari nad Hronom na námestie.

Redaktor:
Prvé zásahy sa však nestretli s nadšením, najmä starším obyvateľom Žiaru sa nepáči, že z námestia po vyše 30 rokoch odstránili súsošie rodiny, ktoré bolo známe aj pod názvom Žiarski hutníci.

Obyvatelia Žiaru nad Hronom:
Myslím si, že to bola chyba, že to dali preč. Ja som k tomu určitú úctu ako k dielu prejavoval. To bola taká symbolika.

Černaj:
Žiarčania ako takí, keď sme robili si aj nejaké prieskumy, nijaký vzťah k tomuto súsošiu nemali.

Redaktor:
Nespokojnosť vyvolal aj výrub viacerých stromov a kríkov. Tie ustúpili polyfunkčnému objektu, ktorý je súčasťou revitalizácie námestia. Píliť sa budú aj ďalšie.

Obyvatelia Žiaru nad Hronom:
Si myslím, že to nebol dobrý ťah. Výzdoba, zeleň by mala mať pôvodný charakter.

Veľa ľudí hovorí, že škoda tých stromov, ale oni si asi nevedia predstaviť, čo to bude.

Redaktor:
To tvrdí aj mesto, podľa ktorého pribudne na námestí viac stromov, ako je tomu dnes. Na rozdiel od tých súčasných, ktoré sú údajne poškodené a môžu ohrozovať obyvateľov, budú tie nové bezpečné.

Černaj:
Bude 200 nových stromov na námestí.

Obyvateľka Žiaru nad Hronom:
Uvidíme, aké to bude, keď to bude dokončené.

Redaktor:
Na celý projekt získalo mesto 1,5 mil. eur z eurofondov, vyše 80 000 dá z vlastného rozpočtu. Revitalizácia žiarskeho námestia by mala byť dokončená na jar budúceho roka. Vedenie mesta však verí, že to bude o niekoľko mesiacov skôr.

Martin Dušička, TA3