Výskum Svätokrížského domu

Poznanie histórie Svätokrížského domu a dokumentácia jeho stavu, ako podkladu pre úspešnú rekonštrukciu v jeho kompletnosti, zahrňuje okrem historického výskumu aj výskum  historicko – architektonický, reštaurátorský, ale aj archeologický.

Nejde o systematický výskum, ale dlhodobý vyvolaný etapovitými prácami na objekte domu a jeho okolia. Tak sa pri zemných úpravách sústreďujeme na dokumentáciu terénu a nálezových okolností jednotlivých častí. Výsledky týchto výskumov nám ozrejmujú  stav a stavebný vývoj objektu, ako aj jeho využitie v minulosti. Nálezy fragmentov keramických nádob, úprav terénu a jeho povrchu, ale hlavne stratigrafia úložných vrstiev, nám potvrdzuje alebo poopravuje niektoré historické správy. V mnohých prípadoch výsledky hovoria o udalostiach, o ktorých kroniky mlčia. Každodenný život ľudí spojený s prácou a ich kultúrny a umelecký prejav je mimoriadne cenný. Prejavuje sa v nálezoch, tak v častiach zachovaného dreva, ako aj v kovových predmetov každodennej potreby, nehovoriac už o keramike.

Prestavby a úpravy v dobe nedávnej

Podľa výzdoby spracovania a profilácie nádob, alebo ich zachovaných častí, sa dá určiť nielen obdobie, v ktorom vznikli a boli používané, ale aj dobu kedy zanikli – boli zničené. Obsah vrstiev zeminy svojim sfarbením a polohou prehovára k nám ako riadky v knihe, ktorej obsah je mimoriadne zaujímavý a nie vždy len príjemný. Tak zistíme, kedy, v ktorom období horelo, a aj to, koľkokrát a kde. Zisťujeme, ako boli obyvatelia bohatí, ale aj to, na čom šetrili a čo si zase dopriali vrchovatou mierou. Výsledky výskumu materiálnej kultúry často poopravujú, ak nie úplne popierajú niektoré písomné záznamy a správy. Tie napísal človek, ktorý sa mohol mýliť, alebo zámerne ovplyvňovať správy. Neraz bol pisateľ donútený zmeniť skutočnosť, ale aj neznalosť často menila význam jeho zápisu. Avšak materiálne nálezy sú objektívne a s nezvratnou vypovedacou hodnotou.

Doterajšie výsledky, ktoré sú ozaj zatiaľ iba v malom rozsahu, oznamujú, že náš dom bol postavený v priestore osídlenom už v 14. – 15. storočí. Následne boli postavené obydlia trvalejšieho charakteru. Po veľkom požiari terén vyrovnali aj so spáleniskom, v ktorom nechali drevo, keramiku, kovy. Na tejto ploche osadili kamenné nádvorie vybudované z potočných okruhliakov, na ktorom boli postavené jednoduché hospodárske stavby z dreva. V časti, kde sme realizovali výskum, bolo potvrdené, že v období prelomu 18. – 19. storočia sa terén začal zavážať, a to podľa stratigrafických údajoch až do 50-tych rokoch minulého storočia. Záznamy z nálezoch hovoria aj o prestavbách a úpravách v dobe nedávnej, možno tak nie veľmi zaujímavej, ale aj to je už história a na to nesmieme zabúdať.

Mgr. Peter Mosný, archeológ