Ako správne kompostovať. Čo do kompostéra patrí a čo rozhodne nie?

S príchodom jari nám začína starostlivosť o záhradu, ktorá sa spája aj s množstvom zeleného odpadu. Okrem záhrad nám celoročne vzniká bioodpad aj v kuchyni. Obyvatelia ho často vhadzujú nielen do kontajnera na zmesové odpady, ale zvyknú takýto odpad aj spaľovať, čo má, samozrejme, negatívne dopady na naše životné prostredie. Neplytvajme s týmto materiálom, pretože ho môžeme premeniť na kvalitný substrát alebo hnojivo a vrátiť späť do záhrady. Kvalitný kompost si vieme vyrobiť už v priebehu niekoľkých mesiacov, ako na to? V prvom rade je dôležité, aby mali užitočné baktérie a pôdne organizmy vhodné podmienky pre svoj život.

Čo áno:

• záhradný odpad všetkého druhu (lístie, tráva, seno, slama, piliny, burina, drevná štiepka, hlina, odrezky z viniča, vychladnutý popol a uhlie z dreva),
• kuchynský odpad (čajové vrecúška, káva, podrvené škrupiny z vajec, bioodpad z kuchyne – šupky zo zeleniny a ovocia), podrvené orechové škrupiny, papierové vreckovky, zvyšky z varených jedál len v menších množstvách, a odporúča sa zmiešať ich s väčším množstvom suchého materiálu,
• trus bylinožravých zvierat (nie mačacie a psie výkaly, tie by kompost znehodnotili).

Čo nie:

• zvyšky mäsa, mliečne výrobky, ryby, plasty, kovy, sklo, textil, uhynuté zvieratá, piliny z drevotriesky, trus mäsožravých zvierat, chemicky ošetrené zvyšky.

Podstatné je, aby bola štruktúra materiálu čo najjemnejšia. Napríklad kosačka so zberným košom rozdrobí aj popadané lístie a tiež záhradný štiepkovač na odrezané konáre zo stromov a kríkov.

Výber vhodného miesta pre kompostér:

• kompostér umiestňujeme na náš pozemok, alebo na pozemok, na ktorom máme súhlas od majiteľa ,
• kompostér neumiestňovať na miesto, kde je v blízkosti zdroj pitnej vody ani záplavové územie,
• zabezpečiť priamy kontakt so zemou (kvôli lepšiemu prístupu mikroorganizmov a pôdnych organizmov ku kompostovanému materiálu),
• nie veľmi vzdialený od zdroja biologického odpadu, aby aj za daždivého počasia bol prístup k nemu pohodlný,
• nemal by byť vystavený celodennému slnku (ideálne polotieň),
• nechať si dostatočný priestor okolo kompostéra, aby sme mali bezproblémovú možnosť vyberania kompostu a manipulácie s náradím.

Základné podmienky kompostovania v 3 bodoch:

• 1. Veľkosť a skladba materiálov
  • hnedé, tvrdé, drevené - ťažšie rozložiteľné materiály (tzv. uhlíkaté), ako sú tvrdšie časti zeleniny či stonky starších rastlín, drevo, platí, že čím sú častice menšie, tým sa rýchlejšie skompostujú (môžeme použiť záhradný drvič),
  • mäkké, zelené materiály (dusíkaté) ako hnoj, pokosená tráva, kuchynský bioodpad sú ľahko rozložiteľné (nie je potrebné ich zmenšovať),
  • objemový pomer dusíkatých a uhlíkatých materiálov by mal byť 1:1.
• 2. Prístup vzduchu a vody
  • pôdne organizmy a užitočné baktérie potrebujú dostatok vlhkosti a neustály prísun vzduchu,
  • ak sú tieto podmienky vyvážene kombinované, množia sa rýchlo,
  • aj napriek tomu kompost  z času na čas prevzdušňujeme - premiešavame (v opačnom prípade kompost iba hnije a zapácha).
• 3. Správna vlhkosť
  • nedostatok vlhkosti môže spomaliť alebo až zastaviť proces rozkladu,
  • nadmerná vlhkosť môže spôsobiť hnilobný proces,
  • či je kompost správne vlhký môžeme zistiť len rukou, ak vytlačíme z materiálu len niekoľko kvapiek – všetko je v poriadku,
  • ak potrebujeme zvýšiť vlhkosť kompostu - môžeme ho poliať, ak potrebujeme znížiť  vlhkosť kompostu – pridáme suchý materiál.

A na záver pár základných bodov, vďaka ktorým zistíme, že náš kompost je zrelý:

• kompost má hnedú až tmavohnedú farbu
• drobno – hrudkovitú štruktúru
• nezapácha, vonia ako lesná pôda

Domácim kompostovaním predchádzame vzniku odpadu. Takýto materiál zhodnocujeme a opätovne ho využívame vo svojich záhradkách.