Poradíme vám, ako sa správať pri vysokých horúčavách

Letné mesiace okrem zábavy a relaxu so sebou prinášajú aj nástrahy, ktorým sa môžeme vyhnúť, pokiaľ ich nepodceníme. Na ľudský organizmus vplývajú nielen extrémne horúčavy, ale i jedlo, potraviny či voda v prírodných a umelých kúpaliskách.

Extrémne vysoké až tropické teploty prinášajú rad zdravotných rizík, ktoré môžu spôsobovať vážne kolapsové stavy aj osobám bez  zdravotných problémov. Najrizikovejšími skupinami sú malé deti, osoby so závažnými chronickými ochoreniami a seniori. Záťaž teplom môže viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únavnosti a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním.

Aby sme sa vyhli akýmkoľvek podobným zdravotným problémom a vychutnali leto plným dúškom, treba sa držať niektorých rád, ako sa správať počas letných horúčav. Rozprávali sme sa s MUDr. Zinou Košťanovou z Oddelenia výchovy k zdraviu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Žiari nad Hronom.

Pitný režim

Dospelý človek by mal počas dňa vypiť dva až tri litre vody. Najmä u detí je potrebné dbať na to, aby pili pred, počas i po fyzickej námahe. „Nevhodné sú nápoje s obsahom cukru, kofeínu, chinínu či alkoholu. Do pitného režimu sa nezapočítavajú tekutiny prijaté vo forme malinoviek, piva, alkoholu, kávy a mlieka, pretože to je potravina. Ideálna je obyčajná voda,“ hovorí na úvod Zina Košťanová s tým, že nápoje by sa mali prijímať pravidelne v menších dávkach, najvhodnejšie sú vlažné. Potreba pitia rastie nielen v závislosti od vonkajšej teploty, ale aj od telesnej aktivity a zdravotného stavu. Vodu je potrebné piť aj vtedy keď nepociťujeme smäd. „Minerálne vody treba striedať a kombinovať s vodou, bylinkovými a ovocnými čajmi alebo čerstvými šťavami. Jednoduchým ukazovateľom, či dodržujeme správny pitný režim je ranný moč, ktorý by mal byť svetlý a v dostatočnom množstve, pričom denne by sme mali vymočiť aspoň 1 liter,“ konkretizuje ďalej lekárka. Dostupnosť dostatku pitnej vody by nemala byť zabezpečená len v domácnosti, na výletoch, počas cestovania, ale aj na pracoviskách. Teplota nápojov by sa mala pohybovať v rozmedzí 12 -15 ̊ C. Za vhodné sa považujú napríklad stolové minerálne vody s obsahom Na+ do 100 mg/l, bylinkové čaje, ovocné čaje a šťavy. „V prípade zanedbania pitného režimu môže dôjsť k dehydratácii, ktorá sa môže prejaviť bolesťami hlavy, suchými sliznicami, smädom, bolesťami žalúdku, bolesťami v oblasti obličiek, nesústredenosťou, zvýšením krvného tlaku, únavou, narušenou koordináciou chôdze. V takomto prípade, pokiaľ však nejde o ťažší stupeň dehydratácie, zapríčinenej dlhotrvajúcim nízkym príjmom tekutín, ktorú je treba riešiť už pod dohľadom odborníka, musíme tekutiny dopĺňať častými malými dávkami tekutín, nikdy veľkým nárazovým množstvom,“ varuje Košťanová a radí, čo robiť v prípade nevoľnosti: „Treba vyhľadať tienisté miesto alebo chladnejšiu miestnosť, v ktorej je teplotný rozdiel od vonkajšej teploty 5̊C, maximálne 7°C, zvlhčovať telo vlažnými obkladmi a pomaly dopĺňať tekutiny.“

Ľahká letná strava

Vhodné nápoje dopĺňa vhodná strava. Pri veľkých horúčavách je dobré konzumovať najmä zeleninové a ovocné šaláty. Vysoký podiel vody majú ovocie a plodová zelenina ako melóny, broskyne, paradajky, uhorky... Má byť ľahko stráviteľná, s nižšou energetickou hodnotou, súčasne musí poskytovať dostatok výživných látok. „Zložením má byť pestrá a vyvážená – dostatok celozrnných výrobkov, ovocia a zeleniny, nízkotučných mliečnych výrobkov, rýb, hydiny, zemiakov a strukovín, menej jedál a potravín bohatých na tuky a jednoduché sacharidy,“ vymenúva Zina Košťanová.

Vzdušné letné oblečenie

Malo by byť svetlejších farieb, z prírodných materiálov, ľahké a vzdušné, voľného strihu. Zrak treba chrániť kvalitnými slnečnými okuliarmi, používať pokrývku hlavy, ktorá chráni pred slnečným úpalom. To isté platí aj na pracovisku, kde by mal byť odev jednovrstvový.

Aktivity

Voľno časové aktivity, ako sú cestovanie, turistika, šport, práca na záhrade a iné je vhodné realizovať v raňajších a večerných hodinách. Odporúča sa vyhýbať sa pobytu vonku na priamom slnku od 11-tej do 15-tej hodiny.

Možnosti schladiť sa – vetranie, klimatizácia, chladnejšie miestnosti, umelé alebo prírodné kúpaliská

Vhodné je zabránenie prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná alebo svetlíky do domácnosti alebo pracoviská, tienením, napr. žalúziami alebo roletami. Ak nie je klimatizácia, je potrebné zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu vetraním. „Pri používaní ventilátorov je tieto potrebné umiestniť a nasmerovať tak, aby nedochádzalo k nežiaducemu priamemu ochladzovaniu povrchu tela. Pokiaľ je v miestnostiach a v dopravných prostriedkoch klimatizácia, musí sa dbať o to, že jej nastavenie musí byť zabezpečené tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako 5̊C, maximálne 7̊C. Náhle zmeny teplôt vzduchu za krátky časový úsek predstavujú pre organizmus stresovú situáciu, vznik tzv. teplotného šoku,“ vystríha ďalej žiarska lekárka.

Rady do auta

Nesprávne používaná klimatizácia môže uškodiť a spôsobiť zdravotné problémy aj v aute. Ak sa chcete  problémom vyhnúť, dodržiavajte pri používaní klimatizácie v aute podobné zásady ako v uzatvorených priestoroch:

• klimatizáciu pustiť na 10 – 15 minút za hodinu, vzduch sa príjemne ochladí a môžete šoférovať ďalej.
• prúd chladného vzduchu smerovať tak, aby nefúkal priamo na posádku, inak hrozí vysušenie pokožky na odkrytých častiach tela. Pri dlhšom pôsobení chladného vzduchu sa vysušuje aj očná rohovka, nepríjemným dôsledkom je rezanie a pálenie očí. Najlepšie je viesť chladný vzduch z klimatizácie na čelné sklo, prípadne k nohám.
• aj v aute platí ideálny rozdiel teploty vonku a vnútri 5 - 7 ° C. Dodržte ho aj v tých najväčších horúčavách, inak riskujete zdravotné problémy. Ak z auta vystupujete a nastupujete často, rozdiel teplôt by mal byť ešte nižší.

Ideálne miesta na schladenie

Najpríjemnejšie je schladenie na kúpaliskách alebo jazerách. Využívať by sa mali len kúpaliská alebo jazerá, ktoré sú pod kontrolou regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré počas letnej sezóny pravidelne monitorujú kvalitu vody. „Nebezpečné je prudké ochladenie organizmu a preto nesmieme zabudnúť, že nevstupujeme do studenej vody rozhorúčení bez predchádzajúceho postupného ochladenia tela,“ prízvukuje Zina Košťanová.

Počas horúčav sa však musí aj pracovať – úprava režimu práce a ďalšie opatrenia

Zamestnancom by sa mali umožniť prestávky v práci, aby sa mohli ochladiť osprchovaním alebo umytím pokožky chladnou vodou. V odôvodnených prípadoch, ktoré sú vymedzené vyhláškou MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci, má zamestnávateľ poskytovať navyše aj nápoje, prostredníctvom ktorých sa dopĺňajú aj minerálne látky stratené potením. V prípade poskytovania minerálnych nápojov sa odporúča podávanie stredne mineralizovaných vôd (500 až 1500 mg/l), pričom minerálna voda by mala tvoriť aspoň polovicu odporučenej dávky tekutín, druhú polovicu odporúčanej dávky by mala dopĺňať voda. Týka sa to nielen pracovísk, na ktorých je v dôsledku záťaže z technologických dôvodov prekračovaná prípustná operatívna teplota, ale aj iných pracovísk za mimoriadne teplých dní. Súčasná legislatíva jednoznačne nestanovuje teplotnú hranicu, kedy zamestnávateľ musí vykonávať jednotlivé opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. Vo všeobecnosti však platí, že ak na pracovisku, na ktorom sa vykonáva dlhodobá práca, nemožno zabezpečiť optimálne alebo aspoň prípustné mikroklimatické podmienky, zamestnávateľ musí vykonať ochranné a preventívne opatrenia zamerané na ochranu zamestnancov pred poškodením zdravia v dôsledku nadmernej horúčavy (napr. úprava času práce, posun začiatku pracovnej zmeny, rotácia/striedanie zamestnancov, zaraďovanie prestávok, pitný režim, klimatizácia/nútené vetranie a pod.).

Aby aj  naším chlpatým priateľom horúčavy neublížili

Musíme mať vždy na pamäti, že horúčavy podobne ako na nás vplývajú aj na našich zvieracích priateľov. „Chrániť ich musíme podobne ako chránime seba – dostatok vody, nezaťažovať náročnejšou fyzickou aktivitou počas najteplejšieho obdobia, uistiť sa, že môžu oddychovať v tieni alebo chladnejšej miestnosti, zvlhčovať srsť, vyhľadávať na prechádzky tienisté miesta. Pokiaľ cestujú s nami, nezabudnúť na vodu aj pre nich,“ dodáva na záver Zina Košťanová zo žiarskeho Regionálneho úradu verejného zdravotníctva.