Tak píšem ja: Pri písaní ho inšpiruje tajná múza

Ďalším talentovaným Žiarčanom, ktorý rád a s láskou píše, je 18-ročný Ján Ihracký. Písaniu sa venuje približne tri roky. Zúčastnil sa aj tohtoročnej súťaže Tak píšem ja, ktorú organizuje žiarske Pohronské osvetové stredisko.

Janko začal písaním kratších poviedok. „Akosi ma však prestalo baviť písať tie pasáže, v ktorých sa nič nedialo," hovorí na úvod a pokračuje: „Museli tam však byť, aby príbeh dával zmysel. Tak som sa preorientoval na poéziu, ktorá ma očarila krásou slova a tým, že netreba písať veľa, aby som vypovedal celý príbeh." Účasť v súťaži Tak píšem ja a úspech na Literárnom Zvolene s jednou z jeho poviedok ho však opäť zaviali k ich písaniu. V súčasnosti teda píše poéziu i prózu.

Janko píše najmä preto, aby potešil a zaujal ľudí. „Mám rôzne obdobia vo svojej tvorbe. Raz chcem medzi ľuďmi siať radosť, inokedy ich chcem zase šokovať a keď už, tak poriadne, nech to má grády. A takisto píšem aj vtedy, keď má niekto z mojich priateľov, alebo skôr priateliek, sviatok. Snažím sa ich rozveseliť nejakou tou básničkou," prezrádza talentovaný Janko. Ako ďalej prezrádza, píše pre ľudí, ktorí si chcú prečítať jeho výtvory. „Píšem pre ľudí, ktorým keď oznámim, že som napísal novú poviedku, tak sa im zjaví žiarivý úsmev na tvári a okamžite ma prosia, aby som im ju poslal. Samozrejme, rád im vyhoviem."

Svojimi poviedkami a básňami robí radosť priateľom

Mladého autora inšpirujú pri písaní básní či poviedok najmä jeho priatelia a sám život. Ocenenie získal napríklad za poviedku, ktorá bola o tom, ako si išiel kúpiť biele cvičky a cestou do obchodu ho stretli rôzne prekážky a úskalia. „Aby som bol úprimný, pri písaní ma inšpiruje aj moja tajná múza. Práve jej sú venované tie večerné verše," hovorí tajomne Janko. V súčasnosti je v maturitnom ročníku a navštevuje aj „zušku", takže času na písanie má o čosi menej, ako by si želal. „Poviedky píšem hlavne vtedy, keď naďabím na nejakú zaujímavú súťaž. Avšak, moja lenivosť vždy spôsobí, že to písanie odkladám a potom dielo posielam na poslednú chvíľu. Čo sa týka poézie, tak sa snažím každý večer napísať pár veršom, ale do súťaží ju už neposielam."

Janko vo svojich poviedkach rozoberá najmä ľudské vzťahy. „Moje postavy sa počas príbehu výrazne vyvíjajú a keď porovnáte hlavnú postavu na začiatku príbehu a na konci, mnohokrát by ste nepovedali, že je to tá istá osoba." Čo sa týka poézie, tak sa Janko venuje najmä tej ľúbostnej. V súčasnosti má však napríklad rozpísanú aj jednu hororovú báseň. Námety na tvorbu čerpá podľa toho, čo práve píše. „Pri vtipných poviedkach je to najmä vonku s kamarátmi. Pri vážnejších témach už musím tuho zavrieť oči a premýšľať nad príbehom a jeho zápletkami. Taktiež tuho zatváram oči aj pri ľúbostnej poézii, pri ktorej si musím predstavovať krásnu dievčinu a všetky jej čo i len nepatrné detaily."

Keď dopíše novú poviedku či báseň, prvých kritikov má hneď niekoľko. „Sú nimi moja mamka, moja slovenčinárka Lucia Bendiková a moja spolužiačka a skvelá kamarátka Lucka Koštová, ktorá taktiež píše, a tak spolu často klebetíme o našich dielach." Životným cieľom Janka je stať sa učiteľom a vzdelávať mladých ľudí. „Čo sa týka písania, tak nemám nejakú silnú túžbu vydať vlastnú knihu. Stačí mi, keď budem vidieť úsmev na perách svojich priateľov po prečítaní si mojich diel," hovorí skromne na záver stretnutia Janko.