Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Naše mesto a doba rímska

Počas obdobia subatlantiku zvýšenou zrážkovou činnosťou a pôsobením ľudského faktoru (osídľovanie, úprava terénu, odlesňovanie) na krajinu, dochádza na svahoch pahorkatín ku splachu pôdneho krytu a k usadzovaniu povodňových hlín a k zabahňovaniu.

V závere tohto obdobia v priebehu 2. - 4. storočia n. l. dochádza k novej vlne osídlenia Žiarskej kotliny germánskym etnikom, ktoré sa usadzuje na plochách z predchádzajúcim osídlením v dobe bronzovej a aj na tie, ktoré neboli nepretržite osídlené. Z toho vyplýva, že prerušenie v osídlení nezavinila nevhodnosť sídelných plôch, ale pokles počtu obyvateľstva.

Sídliská boli budované na plochách blízko rieky. Možno povedať, že dosahovali priamy kontakt s bažinatým územím riečnej nivy, ako je tomu v prípade osídlenia lokality v Žiari nad Hronom a v Horných Opatovciach, kde sa sídliská budovali na nízkych vyvýšeninách priamo v inundačnom teréne rieky, ešte v súčasnosti je časť ich plochy pokrytá bažinami. Tieto výnimočné polohy boli sústavne osídlené s výnimkou doby laténskej. Osídlené boli aj dve pravobrežné terasy v Dolnej Ždani a v Lovči, ktoré nadväzovali na osídlenie ľudom púchovskej kultúry. Na pravobrežnej terase vzniká v tom čase nové sídlisko, a to na ploche terajšieho mestského parku v Žiari nad Hronom. Tu v teréne s miernym severovýchodným sklonom sa archeologickým výskumom zistilo osídlenie v dobe rímskej, a to v dvoch časových horizontoch v období 2. stor. n. l. a opätovne v 3. až 4. stor. n. l. Táto plocha, vymedzená dnes už slabo viditeľným starým korytom Lutilského potoka, bola v tomto období osídlená v celej svojej šírke a tok potoka z juhovýchodnej strany až k prevýšeniu druhej terasy, na ktorej je dnes postavený kaštieľ, zo severozápadu predstavujú hraničné body tohto územia.

Je nesporne zaujímavé, že bohaté materiálne dôkazy na ploche nášho mesta sú prvým a nesporným dokladom o osídlení, v tomto prípade germánskym kmeňom Kvádov. Od tohto času nastáva nepretržité osídlenie mesta, ktoré sa vyvíja a rozrastá až do súčasnosti. Po Kvádoch prichádzali Slovania, ktorých sídelné objekty porušujú v super pozícii germánske stavby a na slovanské polozemnice sa navršujú stredoveké chalupy. Osídlenie sa rozrastá a prechádza do vyšších plôch, kde sa buduje pevnosť, ktorá už potvrdzuje význam miesta a jeho hospodársko-politickú funkciu.

Peter Mosný

Súvisiace články:

• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Staré mesto
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Slovania
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Stredovek
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Chráňme si mesto
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Tragické výročie
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Kostol v Kupči
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Vznik Žiarskej kotliny
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Počiatky osídlenia Žiarskej kotliny
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: O svätokrížskom podevníku
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Záhradný domček v parku