Každoročný meteorický roj pozorovali aj v žiarskom planetáriu

V noci zo stredy 12. augusta na štvrtok 13. augusta vyvrcholila aktivita Perzeidov - meteorického roja. Pracovníci Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom už niekoľko rokov chodia za pozorovaním na horskú chatu Tepličné, kde sa pozorovaniu meteorov venujú systematicky.

Meteor je svetelný úkaz na oblohe, ktorý spôsobuje prevažne veľmi drobné teliesko, čo vletelo do atmosféry Zeme. Vzájomné pôsobenie telieska a zemskej atmosféry spôsobuje svetelný jav - krátky záblesk. „Ak do zemskej atmosféry vletí väčšie množstvo častíc, ktoré majú rovnaký pôvod, a teda aj približne rovnaké smery a rýchlosti pohybu, je možnosť vidieť takých meteorov viac než v iné noci a navyše sa javia, akoby vyletovali z jedného miesta na oblohe," informuje Peter Augustín, riaditeľ KHaP v Žiari nad Hronom a pokračuje: „Každoročne okolo 12. augusta sa naša Zem nachádza v tej časti svojej dráhy, ktorá sa križuje s dráhou kométy Swift-Tuttle. Preto drobné prachové čiastočky, ktoré boli súčasťou kométy, spôsobujú veľa meteorov. Keďže tie zdanlivo vyletujú zo súhvezdia Perzeus, nazývame ich Perzeidami."

Ak ste si nestihli nič želať, nezúfajte, Perzeidy tu budú aj o rok

Meteor a meteorický roj je jav, ktorý je viditeľný voľným okom, preto na jeho pozorovanie v podstate nie je potrebné prístrojové vybavenie. Ako však Peter Augustín podotýka, dôležité je, aby bola obloha bezoblačná, lebo meteory žiaria vo výškach približne od 120 do 80 km nad zemským povrchom a súvislá oblačnosť nám meteory neumožní uvidieť. „Meteory môžeme vidieť na každom mieste na oblohe, takže je jedno, odkiaľ ich pozorujeme, ale predsa len v oblasti nadhlavníka, čiže zenitu, je väčšia šanca zbadať aj menej jasný meteor, než v oblastiach pri obzore. Najlepšie sú stanovištia, kde nie je rušivé osvetlenie, alebo kde je svetelný smog aspoň minimalizovaný. Vzhľadom na to, že radiant Perzeíd (miesto na oblohe odkiaľ meteory zdanlivo vylietajú) je z večera len nízko nad obzorom a až do rozvidnenia stúpa, je príhodnejší čas na pozorovanie až po polnoci. Keďže každý pozorovateľ si sám môže rozhodnúť o tom, kedy, odkiaľ a ako dlho bude pozorovať, neorganizujú hvezdárne a planetária pozorovania pre laickú verejnosť," vysvetľuje ďalej Peter Augustín. Väčšina astronomických zariadení sa však pripravuje na pozorovanie tak, že si v predstihu vyhliadne vhodnú lokalitu, kde je minimálne svetelné znečistenie a na takomto mieste zorganizuje meteorickú expedíciu. „Pracovníci Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom už niekoľko rokov chodia za pozorovaním na horskú chatu Tepličné, kde sa pozorovaniu meteorov venujú systematicky. Pozoruje sa každú noc, keď to počasie dovolí, pozorovatelia vytvoria skupiny, aby pokryli celú oblohu. V závislosti od pozorovacieho programu potom zaznamenávajú o každom meteore aj vybrané parametre, minimálne príslušnosť k roju, jasnosť a trvanie stopy. Takto získané údaje sa potom zasielajú do svetových centier na ďalšie spracovanie. Aj takýmito pozorovaniami sa prispieva k rozširovaniu a spresňovaniu poznatkov o slnečnej sústave," dopĺňa informácie riaditeľ žiarskeho planetária. Ak ste tento rok nestihli pozorovať Perzeidy, nemusíte klesať na duchu. „Perzeidy tu budú o rok zas, takže opäť okolo 12. augusta bude možné za ideálnych podmienok vidieť za hodinu približne 60 meteorov. Meteorických rojov je však v priebehu roka viac, napríklad Orionidy, Leonidy, Geminidy, Ursidy a mnoho ďalších. Stačí sa obrátiť na nejaký seriózny informačný zdroj a vybrať si. Perzeidy sú však lákavé preto, že sú aktívne počas letných prázdnin, kedy často panuje príjemné teplé počasie, ktoré len umocňuje zážitok z krásneho úkazu," dodáva na záver Peter Augustín.

Padajúce Perzeidy si nenechal ujsť ani žiarsky fotograf

Pozorovanie Perzeidov si nenechal ujsť ani žiarsky fotograf Marek Zelina, ktorý svojou fotografiou potešil aj našich čitateľov. „Moju foto nočnej oblohy s Perzeidmi som spravil v noci z 12. na 13. augusta," hovorí Marek a dodáva: „Na Šibeničný vrch sme išli o pol jednej ráno a pobudli sme tam približne do pol tretej. Samotná fotka je zložená z 24 fotiek, na ktorých som zachytil Perzeidy. Dohromady to bola séria fotiek 170 x 22 sec., čo robí približne 62 minút čistých fotografií, na ktorých som následne hľadal Perzeidy. Výsledná fotografia je teda skladačka všetkých snímok, na ktorých som zachytil padajúce hviezdy". Ako ďalej Marek približuje, Perzeidy sa počítať veľmi nedalo, pretože veľa z nich bolo vidieť len periférne ako akýsi záblesk. „Ľudské oko nemá tak široký záber, aby naraz videlo celú oblohu. My sme len ležali a keď sme videli padať hviezdu, niečo sme si zapriali. Takto sme narátali 15 hviezd, ktoré sme videli, ale na fotografii ich bolo ešte o niečo viac," podotýka fotograf a prezrádza, čo je z pohľadu fotografa pri takomto fotení najnáročnejšie: „Najnáročnejšie je správne zaostrenie, samotné nastavenie fotoaparátu a na koniec trafiť správny uhol, aby bolo na fotografii čo najviac hviezd alebo najväčšia plocha oblohy. Je veľmi dôležité mať fotoaparát na statíve alebo priamo na zemi a určite fotiť pomocou diaľkovej spúšte, aby sme fotoaparátom vôbec nehýbali. Samozrejme, ideálne je nafotiť viac záberov na vyššej citlivosti s kratším časom uzávierky. Keby sme fotili na úplne opačných nastaveniach, dlhý čas, dajme tomu hodina a na nízkej citlivosti, hviezdy by bolo síce vidno, ale padajúce Perzeidy určite nie," dodáva na záver Marek Zelina.

Foto: Marek Zelina.