Mesto Žiar nad Hronom - www.ziar.sk

Bioodpad

Bioodpad vhodný na kompostovanie tvorí 30-45 % z celkového množstva odpadu. Konečný produkt, kompost, sa môže používať pri pestovaní rastlín ako organicko-minerálne hnojivo.




Čo môžeme dať do kompostéra?

Ideálna je zmes najrozličnejších materiálov, nielen čo sa týka obsahu živín, ale aj štruktúry. Priebeh kompostovania závisí od správneho pomeru surovín, ktoré kompostujeme. V zásade existujú dva typy surovín:

• „zelené" - vlhké, mäkké, zelené suroviny (bohaté na dusík),
• „hnedé" - suché, tvrdšie, sajúce suroviny (bohaté na uhlík).

Ideálne je zmiešať jedno vedro zeleného materiálu s jedným alebo dvomi vedrami hnedého materiálu a dobre premiešať. Ak práve nemáme k dispozícii prírodný hnedý materiál, môžeme použiť stlačený papier, lepenku, škatuľu od vajíčok, piliny atď. Tým dosiahneme, že materiál na kompostovanie bude vlhký, a zároveň bude mať veľa vzduchových priestorov - tak ako zdravá pôda.


Kuchynský odpad

Zvyšková zelenina (šupky a odrezky) sú veľmi bohaté na živiny. Zvyšky ovocia a usadenina z kávy sú maškrtou pre kompostové dážďovky. Šupky južného ovocia (banány, pomaranče, citróny) obsahujú niekedy zvyšky chemických prípravkov na ochranu rastlín pri pestovaní a doprave. Tie sa však počas rozkladu odbúrajú. Tieto šupky je vhodné posekať na menšie kúsky a zmiešať s ostatným materiálom. Na kompostovanie sú tiež vhodné zvädnuté kytice, opotrebovaná zemina z kvetináčov, vlasy, zvyšky vlny, papierové vreckovky. Kuchynský odpad vhodný na kompostovanie má tendenciu k vlhkosti a zápachu. Jednoduchým riešením je zmiešať ho na polovicu s papierom a lepenkou, ktoré ľahko pijú vlhkosť. Zbierajte preto lepenkové rolky, škatule od vajec, obálky bez okienok, atď. Papier a lepenka predstavujú ideálny spôsob ako absorbovať vlhkosť z kuchynských zvyškov. Naopak, varené jedlo, mliečne výrobky, chlieb a surové mäso do kompostu nepatria, pretože lákajú rôzne zvieratá, o ktoré pri kompostovaní nestojíme.


Život v kompostéri

Celým tajomstvom správneho kompostovania je vytvorenie ideálnych podmienok pre baktérie, huby a ďalšie tvory zodpovedné za proces rozkladania. A tým sa darí práve vo vlhkom prostredí s dostatkom vzduchu. Pri správnych podmienkach sa kolónie baktérií môžu každú hodinu zdvojnásobiť. Zvyšovanie teploty kompostu spôsobuje predovšetkým zvyšovanie počtu baktérií, ich dýchanie, trávenie a rozmnožovanie a premena energie uloženej v surovinách v hromade. Výborne sa darí najmä termofilným baktériám. Keď hromada ochladne, zostáva v nej veľa potravy pre larvy a menšie živočíchy. Kompost sa stane magnetom pre všetky možné živočíchy vrátane väčších druhov.


Štyri zásady správneho kopmpostovania

 

1. Správna veľkosť kompostovaného materiálu.
   Hnedý, tvrdý materiál by mal merať približne 10 cm, šupky a iné zvyšky zeleniny a ovocia treba posekať na menšie časti, mäkké, šťavnaté materiály nie je potrebné zmenšovať.
2. Správna skladba kompostu.
   Dôležité je suroviny navzájom miešať, nie ukladať vo vrstvách - uhlíkaté s dusíkatými, teda zelené s hnedými. Ak kompostujeme záhradný odpad so zvyškami z kuchyne, mali by sme sa priblížiť k správnej surovinovej skladbe.
3. Dostatočný prístup vzduchu.
   Otvory na stenách kompostéra sú veľkou výhodou pri kompostovaní, pretože dochádza k prevzdušneniu celej kopy. Práve kvôli vzduchovým pórom v kope pridávame hnedý, tvrdší materiál v správnej veľkosti popísanej vyššie. Ak sa v kope nenachádza dostatok vzduchu, kompost zapácha.
4. Dostatočná vlhkosť.
   Ak má kompost nedostatok vlhkosti, proces sa spomaľuje, až zastavuje. Ak vlhkosť prevyšuje, dochádza k hnilobnému procesu, niekedy až k skysnutiu kompostu, čo sa prejaví zápachom. Záleží preto opäť na priaznivom zložení materiálu, najmä čo sa týka štruktúry surovín. Pri nedostatku vlhkosti môžeme kompost kropiť vodou.

Cieľom kompostovania je premeniť organický odpad pomocou prirodzeného rozkladu do formy, obmedzenej objemom i hmotnosťou, ktorá je neškodlivá, hygienicky a esteticky vyhovujúca. Ak odpad vhodný na kompostovanie končí na skládkach, prebieha v nich množstvo i nebezpečných reakcií, z ktorých mnohé dodnes nepoznáme. Triedením odpadu, vrátane toho organického, predchádzame tak ekologickým škodám (záber pôdy, znečisťovanie vody, pôdy a vzduchu, plytvanie neobnoviteľnými ako aj obnoviteľnými zdrojmi), ako aj ekonomickým (platíme zbytočne za likvidáciu odpadu, prichádzame o hodnotné suroviny, ktoré zväčša dovážame, atď.) a etickým škodám (ničenie prirodzených biotopov, ktoré sprevádza každá ťažba nových surovín, plytvanie prírodných zdrojov, o ktoré pripravujeme budúce generácie, atď.) Je na každom z nás, aby sme pomohli životnému prostrediu, generáciám, ktoré prídu po nás, a tiež vlastnej peňaženke.